SKENDE
Domov » INFORMÁCIE V MÉDIÁCH » JANUÁR 2013

INFORMÁCIE V MÉDIÁCH 24.01.2013

Pre papalášov
(24.01.2013; Plus 7 dní; č. 4, s. 104, 105; Lučaiová Anka)
Ministerstvo vnútra zaplatí za luxusnú nemocnicu milióny eur. Bude slúžiť aj našim najvyšším politikom, tak ako za komunistov
Poskladáme sa na ňu všetci, využívať ju budú len vybraní. Dvadsaťšesť a pol milióna eur zaplatí rezort vnútra za výstavbu špičkovo vybavenej luxusnej nemocnice v centre Bratislavy, ktorú by mali využívať najmä politici a silové zložky, teda policajti, hasiči a armáda. Minimálne jednu špičkovú vojenskú nemocnicu už pritom v Ružomberku máme. Načo je nám ďalšia, obzvlášť, ak ostatné nemocnice pre "obyčajných" pacientov by finančnú injekciu potrebovali ako soľ?
Privilegovaní: "Na výstavbu nemocnice plánujeme preinvestovať 26,5 milióna eur. Výstavba je plánovaná na dva roky," napísala nám Alena Koišová z komunikačného odboru ministerstva vnútra. Začiatok výstavby v areáli Nemocnice svätého Michala v centre metropoly je naplánovaný na august až september tohto roku.
Rezort sa netají, že v nemocnici sa bude zabezpečovať zdravotná starostlivosť "s osobitným prihliadnutím na potreby silových rezortov vnútra a obrany, ústredných orgánov štátnej správy, vlády a prezidenta Slovenskej republiky, diplomatického zboru, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu".
Stodesať lôžok má slúžiť pre interné oddelenie, neurológiu, anestéziológiu a intenzívnu medicínu, všeobecnú chirurgiu, úrazovú chirurgiu, otorinolaryngológiu, urológiu a gynekológiu. Všetky izby majú byť v nadštandardnej výbave, 21 izieb bude trojlôžkových, 16 dvojlôžkových, sedem jednolôžkových a osem postelí bude na ARO. Celá nemocnica bude plne klimatizovaná, každá izba má mať vlastné hygienické zázemie, televízor a pripojenie na internet prostredníctvom wi-fi.
Nekoncepčné riešenie: "Je ľahko predstaviteľné, že aj túto novú nemocnicu postihne osud inej špičkovo vybavenej súkromnej bratislavskej nemocnice, ktorá má prístroje, ale nemá doktorov. Myslím si, že výstavba ďalšieho takéhoto ústavu je nekoncepčné riešenie problémov v slovenskom zdravotníctve," hovorí uznávaný slovenský internista Martin Demeš, ktorý pôsobí v univerzitnej nemocnici na bratislavských Kramároch. Nemocnica určená pre vojakov a policajtov bude podľa neho riešením iba pre pár vybraných ľudí, nie pre bežných občanov, ktorí takisto majú nárok na slušné zdravotné zaopatrenie.
Rezort vnútra, ktorý sám tvrdí, že v novej nemocnici sa bude prihliadať na osobitné potreby silových rezortov a politických špičiek štátu, sa bráni, že nemocnica nebude štátnym sanatóriom pre vybranú klientelu. "Bude k dispozícii všetkým, najmä Bratislavčanom. Hlavné mesto nemá možnosť čerpať prostriedky z európskych fondov, vďaka ktorým sa na Slovensku podarilo modernizovať mnohé nemocnice. Nemocnice v Bratislave sú v najhoršom stave. Pri akejkoľvek výstavbe či zveľaďovaní zdravotníckych zariadení ide v prvom rade o benefit pacienta," píše Alena Koišová z ministerstva.
V duchu tejto logiky je potom naozaj čudné, že štát investuje vyše dvadsaťšesť miliónov do stovky lôžok, ktorá naozaj problém zdravotnej starostlivosti nevyrieši. Ak, samozrejme, nemáme na mysli práve onen spomínaný "osobitný zreteľ" na novodobé nomenklatúrne kádre. Takto sa totiž za boľševika označovali súdruhovia, pre ktorých boli určené superluxusné podmienky v takzvanom štátnom sanatóriu. Pritom, ak už štát bol schopný vyčleniť toľko miliónov, mohol ich minúť aj oveľa účelnejšie a tak, aby naozaj riešili problém v zdravotníctve.
Nové Kramáre?: "Katastrofálnu situáciu v zdravotníctve by vyriešila buď rekonštrukcia Kramárov, alebo dostavba druhého monobloku nemocnice na Antolskej ulici v Petržalke. Tam totiž pôvodne boli projektované dve budovy, ich súčasťou mal byť aj univerzitný kampus. Infraštruktúra je pripravená, stačilo by zrealizovať už hotový projekt. Na rekonštrukciu Kramárov, kde majú v súčasnosti zhruba sedemsto lôžok, rovnako existuje projekt, pripravili ho ešte za čias ministra Romana Kováča a ocenený bol zhruba na 1,2 miliardy korún. To je necelých štyridsať miliónov eur," hovorí Martin Demeš. Jednoduchá matematika hovorí, že pri plánovanej sume 26,5 milióna vyjde jedno lôžko takmer na štvrť milióna eur. Ak by sa renovovalo sedemsto lôžok na Kramároch za štyridsať miliónov, náklady na jedno lôžko by boli sotva pätina. Každý, kto bol nútený Kramáre navštíviť, uzná, že nemocnica potrebuje opravu ako soľ. Fasáda, z ktorej opadávajú kusy obloženia, je životunebezpečná. Vnútro nemocnice je zanedbané, zničené podlahy a steny sa iba s ťažkosťami dajú udržiavať v hygienickom stave. Núdzové schodiská sú zapratané, pracovne lekárov pôsobia ako brlohy, o spoločných hygienických zariadeniach pre pacientov ani nehovoriac.
"Zrekonštruované Kramáre by ako koncová univerzitná nemocnica riešili problém celého Slovenska, nie iba elít. Ak by tu existoval naozaj dobrý štátny ústav, elitní pacienti by nepotrebovali samostatný ústav určený len pre vybraných pacientov," myslí si Martin Demeš, podľa ktorého sa výstavbou špitála pre politickú verchušku vraciame do minulosti.
"Za čias socializmu sme tu mali Štátny ústav národného zdravia, bol na Klenovej ulici v Bratislave a jedným z jeho šéfov bol niekdajší Mečiarov minister kultúry Ivan Hudec. Ústav bol určený pre vysokých funkcionárov komunistickej strany. Mali tam svojich lekárov, ktorí však odborne na všetko nestačili, a tak si konziliárov volali zo štátnych nemocníc. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa stav konečne normalizoval a zo štátneho sanatória sa stal špecializovaný onkologický ústav. Ak chcú súčasní politici oprašovať minulosť, nech sa inšpirujú osemdesiatymi rokmi," ironicky poznamenáva lekár.
"Plánované sanatórium nie je momentálne potrebné. Nadštandardné služby už v Bratislave ponúkajú minimálne tri nemocnice. Jednou z nich je Univerzitná nemocnica Milosrdní bratia, súkromná všeobecná nemocnica Medissimo či ortopedická nemocnica Clinica Ortopedica. Vnímame preto ako zbytočné, že štát ide stavať zo štátneho rozpočtu nové zariadenie s nadštandardnými službami, keď už existujú iné zariadenia, ktoré ponúkajú to isté. Stačí ich len vo väčšej miere zazmluvniť a využívať. Prospech z nadštandardu by tak mali všetci poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne, nielen úzky nomenklatúrny okruh," myslí si analytik Peter Pažitný z Health Policy Institute.


Nenásytní
(24.01.2013; Plus 7 dní; č. 4, s. 122; Luknár Miloš)
Bola že to sláva, keď pár týždňov po zrútení socialistického režimu, v januári roku 1990, vláda zrušila Štátny ústav národného zdravia. Bolo to sanatórium pre vyvolených, kde v luxusných a nadštandardných podmienkach poskytovali zdravotnú starostlivosť tým najvyvolenejším súdruhom. Dnes je tam onkologický ústav, ktorý slúži všetkým pacientom, ktorí ho potrebujú. Zrušenie takzvaného štátneho sanatória malo symbolizovať, že po novembri 1989 už nebudú žiadni vyvolenejší a všetci občania si budú rovní.
Samozrejme, že papaláši ostali, a čím viac november 1989 zapadá prachom zabudnutia, tým viac svoje postavenie využívajú aj zneužívajú. Služobné limuzíny so šoférmi, v ktorých sa vyvážajú nielen oni, ale aj ich manželky a detičky, pričom ani za to neplatia daň. Na rozdiel od ostatných "obyčajných" občanov, ktorí za používanie služobných áut na súkromné účely musia odvádzať do štátneho rozpočtu dane. K nezdaneným služobným autám majú naši novodobí papaláši, samozrejme, okrem slušného platu a rovnako nezdanených paušálnych náhrad, aj mnohé ďalšie benefity.
Teraz sa konečne dočkajú aj svojho štátneho sanatória. Veď predsa sa nemôžu liečiť tam, kde bežní občania - v tých úbohých štátnych zdravotníckych zariadeniach, na ktorých devastácii majú práve politici najväčší podiel.
A tak pre nich treba postaviť nemocnicu. Peknú, novú, so špičkovým vybavením a najmä s luxusnými izbami. Hádam nebude súdruh, či po novom pán, ležať na izbe s nejakým obyčajným občanom? Či presnejšie - s ďalšími piatimi či šiestimi občanmi, ako je v našich zdravotníckych zariadeniach určených pre obyčajný plebs bežné.
Pretože, povedzme si úprimne, pred pár týždňami definitívne odsúhlasený projekt výstavby spoločnej nemocnice ministerstva obrany a ministerstva vnútra nie je ničím iným, iba kamuflážou pre vybudovanie nového štátneho sanatória pre vyvolených. Priamo v centre hlavného mesta, so špičkovou technikou a službami na hotelovej úrovni. Veď kto uverí rozprávke, že tento špitál je určený pre "širokú verejnosť", vojakov a policajtov?
Napokon, armáda má svoju nemocnicu v Ružomberku. So špičkovými odborníkmi, na strategicky výhodnom mieste v strede Slovenska. Táto nemocnica je sebestačná, teda schopná poskytovať komplexnú zdravotnú starostlivosť pri akýchkoľvek zdravotných problémoch. Je pripravená zvládnuť aj mimoriadne situácie pri vojnových konfliktoch, teroristických útokoch či živelných pohromách a iných rozsiahlych nešťastiach a tragických udalostiach. A v bežných časoch poskytuje zdravotnú starostlivosť aj civilnému obyvateľstvu. Bola dokonca vyhodnotená ako najlepšia fakultná nemocnica na celom Slovensku.
Je však možné, že si niekto šikovný a najmä vplyvný už na ňu brúsi zuby, aby ju za symbolickú cenu dostal do svojich rúk. Veď predsa vojaci budú mať novú nemocnicu v Bratislave, tak načo im bude aj tá v Ružomberku?
Len pre zaujímavosť, dlhoročného riaditeľa Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku generála Čombora po voľbách odvolali a na jeho miesto posadili nového. Jozefa Ježíka, ktorý popritom stíha byť ešte aj poslancom parlamentu za stranu Smer.
Každý, kto aspoň trochu pozná situáciu v našom zdravotníctve, musí byť pobúrený rozhodnutím investovať 26,5 milióna eur do výstavby luxusnej nemocnice v centre hlavného mesta, keď ostatné zdravotnícke zariadenia sú doslova v dezolátnom stave. Nie je proti zdravému rozumu, keď finančne tak hlboko podvyživená armáda sa spolupodieľa na tomto projekte, ktorý je svojimi parametrami predurčený pre vyvolenú klientelu? Veď ako sa elegantne konštatuje v oficiálnych dokumentoch, nová nemocnica bude poskytovať zdravotnú starostlivosť širokej verejnosti s osobitným prihliadnutím na potreby silových rezortov, ústredných orgánov štátnej správy, vlády, prezidenta, diplomatického zboru...
Nemali vojaci radšej tie peniaze použiť na dobudovanie objektov a obnovu techniky v Ružomberku?
Je amorálne, aby v demokratickej spoločnosti mali mať politici či na politiku prepojení ľudia svoje zdravotnícke zariadenie, s oveľa lepšími podmienkami než bežní občania. Platia si presne také isté zdravotné a nemocenské poistenie. Je smutné, že to, čo sme považovali za dávnu minulosť, sa opäť vracia. Papaláši si za naše peniaze budú užívať luxus, kým obyčajný človek si musí do špitálu nosiť ešte aj toaletný papier.
Nikto nie je taký naivný, aby požadoval, že napríklad prezident by mal ležať na izbe s ďalšími piatimi pacientmi. No pán prezident má dostatočne vysoký príjem na to, aby si bez problémov zaplatil nadštandardnú zdravotnú starostlivosť v niektorom zo súkromných zariadení, prípadne si doplatil nadštandard v niektorej nemocnici. Rovnako tak aj páni ministri, štátni tajomníci a ďalší papaláši, ktorým už asi nestačia ich plné válovy a chcú, aby sme sa im daňami skladali ešte aj na luxusnú nemocnicu.
Radosť v minulosti, liečenie v nedohľadne
(24.01.2013; Trend; č. 3, s. 20, 21; Beer Gabriel)
Ružomberský synchrotrón stojí a v ňom aj milióny eur od štátu
Ružomberok pred necelými troma rokmi zažíval obrovskú slávu. Do mesta sa priviezli ministri slovenskej vlády a vtedajší vplyvný ruský minister energetiky Sergej Šmatko. V Ústrednej vojenskej nemocnici (ÚVN) odovzdali synchrotrón. Vraj bude slúžiť na modernú a šetrnú liečbu rakoviny.
Budúci čas je namieste. Lepšie je však použiť veľmi budúci čas. Reálne využitie investície za milióny eur je na časovej hranici blízke až pri polohe "nikdy".
Spolupráca zaspala
"Je to jeden z radostných dní konkrétnej slovensko-ruskej spolupráce," rozplýval sa vtedy v Ružomberku bývalý podpredseda slovenskej vlády a súčasný minister školstva Dušan Čaplovič. Ukázalo sa, že to skutočne bolo iba niekoľko dní radosti.
Slovákov do biznisu prizval Inštitút fyziky vysokých energií z ruského Protvina, ktorý patrí pod štátnu korporáciu Rosatom. Synchrotrón, ktorý vyvinie a do priestoru vyšle protónový lúč, dodala ruská spoločnosť ProTom.
Slovensko bolo vybrané najmä preto, že systém sa tu mal certifikovať pre trhy Európskej únie. Ak by sa zariadenie osvedčilo, mohlo by konkurovať výrobcom z Belgicka a USA. Rusi sa však zaviazali, že dopracujú i systém, ktorým sa bude môcť lúč aj ovládať a smerovať do rakovinových nádorov. Slovensko sa zas v budúcom spoločnom podniku malo postarať o certifikáciu, medicínsku časť a obchod v Európskej únii.
Spolupráca však utíchla. Na ruskej strane sa doposiaľ vymenilo niekoľko firiem, ktoré si licencie na synchrotrón postupne prehadzovali medzi sebou. Rusi nedokázali zostrojiť zariadenie, ktoré by k systému dokázalo "priložiť" pacienta. Malý cyklotrón v novovybudovaných priestoroch nemocnice v Ružomberku stojí bez šance akokoľvek ho v najbližších rokoch využiť. Dobudovanie slovenského protónového centra je v nedohľadne. Ak by sa aj podarilo zariadenie, ktoré lúč privedie k pacientovi, zostrojiť, bude treba ďalšie roky a peniaze na jeho testovanie a certifikovanie na medicínske účely.
Primár radiačnej onkológie ÚVN v Ružomberku Peter Vaněk pripúšťa, že ruskí partneri sa dostali do finančných ťažkostí. Podľa jeho slov ministerstvo obrany teraz hľadá alterantívy, ako situáciu doriešiť. Dnes sa nedá spustiť ani dlhý náročný certifikačný proces. Čo všetko ešte chýba, aby sa mohla začať certifikácia zostavy zariadenia, ktoré sa zatiaľ vo svete nepoužívalo na liečenie ľudí? "Špeciálny plánovací systém, dozimetrický i verifikačný systém, implementovanie robotizovaného ramena, ožarovací stôl...," vymenováva.
Umenie trafiť
"Slovensko urobilo všetko podľa dohody s ruskou stranou a v našom záujme je zariadenie dokončiť," tvrdí hovorca Ústrednej vojenskej nemocnice Valér Ferko. Pripúšťa, že ruská strana zrejme nemá peniaze na to, aby dokončila zariadenie, ku ktorému sa zaviazala.
Vedci iba špekulujú, ako s prístrojom trafiť do najviac niekoľkocentimetrového nádoru v tele, v ktorom sa obvykle orgány vnútri hýbu pri každom miernom pohybe. Zahraničné prístroje na ožarovanie protónovými lúčmi obsahujú aj takzvané gantry, ktoré dokážu lúč ohýbať a smerovať na postihnuté miesto. Rusi zatiaľ nevedia svoj systém použiť pre ležiaceho pacienta tak ako zariadenia belgického výrobcu či konkurencie z USA. Celá diagnostika CT alebo magnetickou rezonanciou sa obvykle robí práve na ležiacom pacientovi a rovnako fixovaný pacient s minimálnym pohybom sa presúva aj do ožarovne.
V ružomberskom príbehu sa iba špekuluje, že pacient by mohol sedieť na akejsi stoličke, na ramene extrémne presného manipulátora, ktorá by ním pohybovala. Problém však je, že tak by sa viac hýbali aj vnútorné orgány pacienta a ozaj zasiahnuť nádor by bolo veľmi ťažké. Nesprávny zásah lúčmi by neliečil, ale naopak. Pacientovi by mohol vážne uškodiť. Práve na extrémne presnom diagnostikovaní a ožiarení zhubného nádoru je totiž založená radiačná onkológia.
Drahá nádej
Systém, do ktorého zo štátneho rozpočtu investovalo ministerstvo zdravotníctva, hospodárstva a obrany zhruba 14 miliónov eur, ostáva nevyužitý. Bez skorej vízie, ako na ňom pacientov skutočne liečiť. Ešte dnes svieti na stránkach Ústrednej vojenskej nemocnice správa, že prvého pacienta vo svojom protónovom centre budú liečiť v roku 2011.
Slovensko akosi nemá šťastie pri pokusoch spolupracovať s ruskými vedeckými ústavmi v oblasti veľmi vysokých energií. Tak ako bezradne stoja všetky slovenské vlády nad obrovským rozostavaným cyklotrónom v Bratislave, bez akejkoľvek perspektívy jeho využívania, zdá sa, že podobne dopadne menší synchrotrón v Ružomberku. Za milióny eur zatiaľ poslúžili na niekoľko hodín propagandy.
Minulý týždeň v Ružomberku pripustil premiér Robert Fico, že do projektu dovyvinutia tamojšieho protónového centra by bolo možné pustiť aj privátny kapitál. Dnes však treba povedať, že na to, aby bol ruský stroj dovyvinutý a certifikovaný na klinické využitie, by bolo treba okrem značnej vedeckej kapacity aj prostriedky v desiatkach miliónov eur.
Ruský pokus v Amerike
V Európe i Spojených štátoch amerických začali rásť centrá na liečbu rakovinových nádorov protónovými lúčmi. Oproti tradičným ožarovacím metódam lekári rýchlo prišli na výhody. Lúč protónov zasahuje priamo zhubný nádor a nepoškodzuje okolité tkanivo. Zväzok protónov totiž dokáže dodať maximálne množstvo energie práve v mieste nádoru. Za ním energia v podstate zanikne. Konvenčné spôsoby ožarovania s vysokou energiou prechádzajú aj cez zdravé tkanivá, ktoré zas môžu poškodiť. Čo si vyžaduje ďalšie liečenie.
Okolité krajiny sa pustili cestou výstavby odskúšaných a certifikovaných protónových centier. V Nemecku sú v prevádzke na klinikách v Mníchove, Essene, Heidelbergu. Dokončuje sa zariadenie v Drážďanoch. Rozostavané je centrum v Maďarsku a Poľsku. Dokonca aj v ruskom Dimitrograde pre liečbu siahli po odskúšanej belgickej značke cyklotrónu a celého systému belgickej spoločnosti IBA. Firmy, ktorá postavila viac ako päťdesiat percent svetových protónových centier.
Rusi sa však tiež nevzdali. Ďalší podobný synchrotrón ako na Slovensko dodali do USA. ProTom International buduje protónové terapeutické centrum v meste Flint v štáte Michigan. Zariadenie, ktoré by malo smerovať lúč na choré miesto pacienta, si objednali v USA. Je približne rovnako drahé ako samotný cyklotrón. Rusi sa snažia presadiť ako lacnejšia alternatíva na protónovú terapiu zhubných nádorov. Ich prístroj totiž spotrebuje zhruba o tretinu menej energie ako konkurencia.
České skúsenosti
Aj u susedov problémy
V pražskom Proton Therapy Center (PTC) začali prvého pacienta liečiť v decembri minulého roku. Centrum so zariadením od belgickej firmy IBA by postupne malo dokázať v štyroch ožarovniach liečiť 2 500 pacientov ročne. Samotné PTC na pražskej Bulovke v súčasnosti zamestnáva sedemdesiat ľudí. Chvália sa svojím riaditeľom: majitelia PTC bratia Laštovkovci pritiahli niekdajšieho medicínskeho šéfa mníchovského Rinecker Proton Therapy Center Manfreda Herbsta.
Ani v Česku sa budovanie privátneho zdravotníckeho zariadenia za 4,2 miliardy českých korún nezaobišlo bez škandálov. PTC zatiaľ iba rokuje o preplácaní výkonov so zdravotníckymi poisťovňami. Prevádzka tohto centra si podľa predbežných prepočtov vyžiada až miliardu českých korún ročne. Podľa prepočtov liečba jedného pacienta vyjde zhruba na pol milióna českých korún. Tie budú musieť zaplatiť zdravotné poisťovne. Lekári sa obávajú, že ak PTC nabehne na plný plánovaný výkon, peniaze tak môžu chýbať na liečbu pacientov lacnejšími rádiologickými metódami. PTC v roku 2006 získalo predbežnú dohodu od štátnej českej Všeobecnej zdravotnej pojišťovne (VZP). Tú podpísal niekdajší nútený správca poisťovne Antonín Pečenka. Krátko po jej podpise odišiel pracovať práve do PTC ako manažér projektu. Dnes sa VZP k zmluve nehlási a hľadá možnosti, ako sa z nej vyšmyknúť. Pre pražský projekt sú určite v kŕčoch manažéri skupiny Erste. Tá naň cez svoju Erste Group Immorent ČR poskytla lízing vyše štyri miliardy českých korún. (gb)
Nemocnice budú prepúšťať
(24.01.2013; Sme; s. 2; Krempaský Ján)
Súťaž mohol vyhrať len kotolník
(24.01.2013; Hospodárske noviny; s. 6; Hunková Mária)
Anketa: Ako by ste postupovali v kauze žilinskej nemocnice?
(24.01.2013; Hospodárske noviny; s. 6; hu, zp)

Rudolf Zajac, minister zdravotníctva 2002 - 2006
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, lebo som tie projekty nevidel. Keďže sú však riaditelia nemocníc politické nominácie, mal by za nich niekto prevziať aj politickú zodpovednosť.
Richard Raši (Smer), minister zdravotníctva 2008 - 2010
Myslím si, že keby bola pravda to, čo sa o riaditeľovi píše, už je dávno odvolaný. Skôr mi to však pripadá ako kampaň proti ministerstvu zdravotníctva so zámerným podsúvaním iba časti z faktov.
Ivan Uhliarik (KDH), minister zdravotníctva 2011 - 2012
Ministerka by nemala kryť tunelovanie nemocníc, aj keď ide v tomto prípade len o 10 000 eur. Okamžite by mala odvolať riaditeľa, ak to nedokáže, mala by sama odstúpiť.
Poslanci chcú do Žiliny na prieskum
(24.01.2013; Hospodárske noviny; s. 6; tasr)

Bratislava - Podpredseda SDKÚ-DS Viliam Novotný bude na pôde zdravotníckeho výboru iniciovať poslanecký prieskum v žilinskej fakultnej nemocnici pre kauzu kotolníka, ktorého firma nemocnicu ozdravuje. "Požiadal som už ministerku Zuzanu Zvolenskú, aby prestala utekať a zaujala jasné stanovisko. Prešiel týždeň, žiadne sme nepočuli. Budem sa na výbore pýtať pani ministerky, aby vysvetlila, ako je možné, že kotolníkov plán je taký úspešný," avizoval Novotný. Pomery v nemocnici má preveriť kontrola. Podľa ministerstva má slúžiť aj na očistenie mena riaditeľa Štefana Voláka. O vykonanie prieskumu žiada členov výboru aj šéf NOVA Daniel Lipšic.
K lekárom chodíme často, môže za to zvyk z minulosti!
(24.01.2013; Pravda; s. 6-7; Beňová Zlatica)
Predpisovanie liekov, potvrdzovanie tlačív, viacnásobné vyšetrenia, ale aj strach o vlastné zdravie ženu do ordinácií lekárov viac Slovákov, ako je európsky priemer. Štatistika Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) uvádza, že do ambulancií všeobecných lekárov aj špecialistov prichádzajú Slováci takmer najviac zo všetkých Európanov. Zástupcovia lekárov aj pacientov si myslia, že to vyplýva najmä z minulosti, keď predplatená zdravotná starostlivosť bola samozrejmosťou. Lekári navyše tvrdia, že sa v mnohých prípadoch ešte nedokážeme liečiť sami doma a s každou maličkosťou utekáme do ambulancie.
Podľa vlaňajšej analýzy OECD sme v Európe spoločne s Maďarmi na čele rebríčka v počte návštev u lekára za jeden rok. Lekára navštívi každý Slovák či Maďar približne raz do mesiaca, čiže takmer 12-krát do roka (11,3 -11,7), tesne za nami sú Česi. Pritom priemerný Európan chodí za lekárom len šesťkrát do roka.
Prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor si myslí, že Slováci za lekármi chodia preto, lebo tak boli naučení ešte z minulého režimu. "Zdravotná starostlivosť zadarmo bola prezentovaná ako najväčší výdobytok socializmu, vtedy nás učili, že netreba robiť nič a čokoľvek sa stane, príde ujo štát a o všetko sa postará.
Vďaka tomu sme naučili ľudí, aby sme s každou drobnosťou utekali k doktorovi," hovorí Pásztor. Za lekármi ľudia tiež často chodia len pre rôzne potvrdenia, napríklad pre úrady či školy, čo tiež môže podľa neho zvyšovať štatistiky. Často to býva aj pre recepty na lieky. Podľa lekára Mária Mora existujú viaceré vplyvy, ktoré spôsobujú, že sme v návštevnosti na prvej priečke. "Na jednej strane je to strach, ktorý pacienta núti chodiť za lekárom aj pri ľahkých príznakoch ochorenia. Tiež sa stáva, že s jednou diagnózou príde pacient za lekárom aj trikrát. Napríklad teraz aktuálna chrípka. Najskôr príde pacient s horúčkou, potom o pár dní s kašľom a o týždeň je v ambulancii s tým, že mu nič nezabralo. Niektoré návštevy sú úplne zbytočne, stačí sa liečiť doma, prípadne počkať na vývoj ochorenia," vysvetľuje Moro. Z vlastnej praxe vie, že s jedným pichnutím pri srdci človek nezávisle vyhľadá aj troch kardiológov. Čiastočne je to dobré, lebo takto je o pacientov dobre postarané. Otázkou však je, či je to aj vhodné po ekonomickej stránke z hľadiska efektívnosti. "Takto nám potom narastajú štatistiky návštev, a teda aj vyšetrení," dodáva Moro s tým, že vyšetrenia stoja nejaké peniaze a potom môže zdravotníctvo pôsobiť ako čierna diera.
Milan Lopašovský z Asociácie na ochranu práv pacientov si myslí, že tieto štatistiky nič nehovoria a nemajú výpovednú hodnotu. "Vidím to tak, že naši pacienti majú dôveru v lekárov a navyše nemusia mať obavu ich navštíviť v prípade potreby, i keď ide len o sociálny či kultúrny kontakt. Vieme, že až 30 percent úspešnosti terapie má placebo efekt a, našťastie, slovenský pacient v návštevách lekára nemusí byť obmedzovaný. To vyplýva i z minulosti, keď bezplatná zdravotná starostlivosť bola samozrejmosťou," konštatuje Lopašovský. Domnieva sa, že ak má človek pocit, že potrebuje ísť za lekárom, lebo ho niečo trápi, tak je na lekárovi, aby posúdil, do akej miery je ten problém závažný. Lekár je podľa neho za to platený.
Napriek prvej priečke v návštevnosti lekárov predsa len počet návštev v porovnaní s minulosťou klesá. Podľa údajov OECD v rokoch 1998 až 2000 jeden Slovák prišiel za lekárom nie 12-, ale až 15-krát do roka. V rokoch 2001 až 2003 sme za lekárom prišli už len 13-krát do roka. Analytik zo Stredoeurópského inštitútu pre zdravotnú politiku Tomáš Szalay si myslí, že ovplyvniť počet návštev u lekára mohla povinnosť odporúčacích lístkov, ktorá platila práve v rokoch 2009 a 2010. "Ovplyvniť ho mohla oboma smermi - zvýšiť, lebo nútila pacienta navštíviť všeobecného lekára, alebo znížiť, lebo odradila pacienta od návštevy špecialistu. Každopádne, odporúčacie lístky môžu byť tým vysvetľujúcim faktorom," dodáva Szalay.
Počet návštev lekára za jeden rok (2010)
 Rakúsko       6,9
 Belgicko       7,7
 Česko          11,0
 Dánsko         4,6
 Estónsko       6,0
 Fínsko         4,3
 Francúzsko     6,7
 Nemecko        8,9
 Maďarsko       11,7
 Luxembursko    6,0
 Holandsko      6,6
 Poľsko         6,6
 Portugalsko    4.1
 Slovensko      11,3
 Slovinsko      6,4
 Španielsko     7,5
 Švédsko        2,9
 Švajčiarsko    4,0
 Veľká Británia 5,0
ZDROJ: OECD. POSLEDNÉ ZISŤOVANÉ ÚDAJE
Mário Moro, lekár
Zvolenskej kopírovanie neprekáža
(24.01.2013; Sme; s. 2; Krempaský J8n)
Žilinská nemocnica zaplatila za ozdravný plán desaťtisíc eur. Jej riaditeľ ho už raz napísal zdarma.
BRATISLAVA. Najznámejším ozdravným plánom je ten, ktorý žilinskej nemocnici pripravila firma tamojšieho kotolníka za desaťtisíc eur.
Niekoľkostranový dokument, ktorý experti kritizujú pre jeho nekonkrétnosť, v kľúčovej časti kopíruje celé vety z projektu, s ktorým riaditeľ nemocnice Štefan Volák vyhral výberové konanie.
Dokument získal denník SME minulý týždeň od ministerstva zdravotníctva pod podmienkou, že ho nezverejní, keďže vraj obsahuje citlivé údaje.
Na základe dohody ho redakcia smela poskytnúť nezávislému expertovi, aby zhodnotil jeho kvalitu. Dušan Zachar z INEKO neskôr zverejnil aj blog, kde podrobne opísal nedostatky dokumentu, najmä že ozdravenie stojí najmä na prísune ďalších peňazí od štátu.
Upozornil tiež na to, že časť dokumentu o opatreniach je odkopírovaná. O prípade informovali aj HN.
"Je úplne štandardné, že niekto predložil svoju víziu a niekto iný ju ekonomicky rozpracoval," povedala ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská (Smer).
Ministerke sa nezdá neprimeraná ani cena, ktorú za takýto "inšpirovaný" plán zaplatila nemocnica.
Údiv nad otázkou o primeranosti ceny vyjadril aj autor analýzy, podnikateľ Tomáš Tvarůžek, ktorý ju cez kotolníka dodal. Podľa neho nemal nijaké pokyny, aký má mať práca rozsah. Odmietol, že by bola zhodná s Volákovým projektom. Priznal iba inšpiráciu. "Ozdravný plán je z podstatnej časti odkopírovaný od slova do slova z projektu Voláka," tvrdí Zachar. Oba dokumenty si môžete pozrieť na webe SME, ministerstvo už súhlasilo s ich zverejnením.
Zuzana Zvolenská, ministerka zdravotníctva
Zvolenská stojí za riaditeľom žilinskej nemocnice Štefanom Volákom
(23.01.2013; www.teraz.sk; s. -; TASR)
SDKÚ chce zaviesť maximálnu ročnú čakaciu lehotu v nemocniciach
(23.01.2013; www.pravda.sk; s. -; TASR)
Žilinským lekárom siahnu na mzdy, dodatky podpíšu do piatku
(23.01.2013; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Poslanci vyzývajú na prieskum vo FN Žilina
(23.01.2013; www.openiazoch.sk; s. -; SITA)
Šagát: Jedna poisťovňa zdravotníctvo nezachráni
(23.01.2013; www.pravda.sk; s. -; TASR)
Pavol Paška nepodporí návrh Igora Matoviča o zisku poisťovní
(23.01.2013; www.webnoviny.sk; s. -; SITA)
Poisťovne by mali preplatiť operáciu aj v zahraničí, ak dlho čakáte
(23.01.2013;
www.poistovne.sk; s. -; SITA)
Pacienti by mali na plánovanú zdravotnú starostlivosť čakať najviac 12 mesiacov. Ak sa jej nedočkajú do jedného roka, zdravotná poisťovňa im ju preplatí v ktorejkoľvek krajine Európskej únie. Takúto zmenu v zákone o zdravotných poisťovniach chce už na januárovej parlamentnej schôdzi presadiť strana SDKÚ-DS.
Podľa poslanca NR SR za SDKÚ-DS Viliama Novotného by mala poisťovňa po novom povinnosť manažovať pacienta tak, aby do roka dostal zdravotnú starostlivosť, ak to odmietne bude to jeho rozhodnutie. "Ak je fixovaný pacient ku konkrétnemu poskytovateľovi v konkrétnej veci a odmieta akúkoľvek inú alternatívu, ktorú ponúkame, nútiť ho nemôžte. On sa musí rozhodnúť," povedal Novotný. Ten poukazuje na to, že čakacie doby sa stále predlžujú, pričom na niektoré plánované zákroky sa čaká tri či štyri roky.
Predstavitelia SDKÚ-DS preto vyzývajú vládu, aby podporila tento návrh a dala ľuďom istoty. "Treba zaviesť kontrolovateľné pravidlá, posilniť nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť," uviedol Novotný. Ako pokračoval, chcú takýmto spôsobom zároveň využiť kladný hospodársky výsledok zdravotných poisťovaní na skrátenie čakacích dôb pre pacientov. Podľa neho už v súčasnosti je veľký záujem zo strany Slovákov o operácie v Česku alebo Rakúsku, prízvukuje však, že momentálne pánom v tejto situácii je zdravotná poisťovňa a pacient je rukojemník.
Ďalšou zmenou, ktorú strana navrhuje, je vytváranie čakacích zoznamov na viaceré plánované zákroky. Ako pripomenul Novotný v súčasnosti sa čakačky tvoria len na šesť diagnóz, pričom ochorení, ktoré si vyžadujú plánovaný zákrok, je podstatne viac. "Chceme zaviesť jasné kontrolovateľné pravidlá na vedenie čakacích zoznamov, chceme posilniť nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť," dodal.
Nič upravovať netreba
Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská zatiaľ obsah návrhu strany SDKÚ-DS podrobne nepozná, hodnotí ho však ako populistický. "Z tej prvej vody sa mi zdá skutočne nekompetentne populistický, pretože do čakacích listín vstupuje strašne veľa faktorov," uviedla Zvolenská.
Ako spresnila, ohľad treba brať na úhradu zdravotnej poisťovne, právo slobodne si vybrať svojho lekára a zdravotnícke zariadenie ako kapacitu takéhoto zariadenia či zdravotný stav pacienta. Podľa ministerky sú čakacie zoznamy v súčasnosti upravené dostatočne a občania majú v rámci legislatívnej úpravy plnú dostupnosť zahraničnej liečby, čo sa má ešte prehlbovať cezhraničnou spoluprácou, ktorá je prijímaná v rámci Európskej únie.
"Toto je podľa mňa populistická záležitosť a rieši veci, ktoré riešiť vôbec netreba a sú riešené dobre," povedala Zvolenská. Na margo rozšírenia čakačiek na ďalšie diagnózy tvrdí, že v súčasnosti sú v zoznamoch obsiahnuté tie najdôležitejšie ochorenia, pri ktorých je zároveň predpoklad najdlhšieho čakania. Za podstatnejšie považuje, aby pacienti boli viac informovaní o svojom zaradení, že ich nikto na čakačke nepredbieha a že systém funguje a je spravodlivý.

 

 

Po prihlásení si vytlačte potvrdenie o členstve


problémy s prihlásením >

 
Reklamná plocha


 




 

SLK na Facebooku


 
Sme členmi