22.4.2017 - MUDr. Marian Kollár, prezident SLK - Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti v novom šate

18.4.2017 - MUDr. Marian Kollár, prezident SLK - Hodnota za peniaze - nová UNB

Centrá integrovanej zdravotnej starostlivosti v novom šate.

Ak chceme hovoriť o centrách integrovanej zdravotnej starostlivosti dnešnými očami musíme sa najskôr vrátiť do roku 2014, kedy vláda pod vedením ministerky Zvolenskej a pravdepodobne pod tlakom záujmových skupín rozhodli uchádzať sa o európske peniaze spôsobom , ktorý by v našej spoločnosti nemal mať miesto.

Slovenská lekárska komora, už na Sneme, konanom v septembri 2014, prijala jasné stanoviská, v ktorých sa okrem iného s poľutovaním konštatovalo slabé zapojenie organizácií zástupcov zdravotníckych pracovníkov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do prípravy týchto dokumentov. Tie sa nám javili ako nejasné, nekonzistentné, a v praxi problematicky implementovateľné. V niektorých prípadoch dokonca nielenže neprinášajúce nástroje na zlepšenie ukazovateľov zdravia obyvateľov Slovenska a postavenia existujúcich poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti v systéme, ale naopak zneisťujúce vo vzťahu k funkčnosti alebo dostupnosti. V konečnom dôsledku nemuseli priniesť prospech ani pacientom a to napríklad aj znížením dostupnosti zdravotnej starostlivosti s obmedzením slobodnej voľby lekára.

Slovenská lekárka komora konštatovala, že navrhovaný projekt vytváral vo veľkej miere riziko, že cieľom celého projektu mala byť iba zmena vlastníckych vzťahov . Absentoval popis zabezpečenia mechanizmov vnútornej integrácie (v rámci centier) a vonkajšej integrácie (zdravotnícke zariadenia a iné zariadenia v okolí centra) odborných a špecializovaných zdravotníckych činností ako paralelne bežiacich procesov. Nehovorilo sa prakticky nič o možných formách integrácie ako takej, ale celý projekt sa točil predovšetkým okolo výstavby a rekonštrukcie centier zdravotnej starostlivosti na primárnej úrovne.

Z pohľadu Slovenskej lekárskej komory bol uvedený dokument nepripravený na praktickú realizáciu a autori nepochopili skutočný význam systému integrovanej zdravotnej starostlivosti ako i aktuálnych potrieb slovenského zdravotníctva.

Slovenská lekárska komora sa viackrát na rôznych fórach vyjadrila, že neodmieta integráciu zdravotnej starostlivosti, ale odmieta fyzickú centralizáciu lekárov do centier podľa ľubovôle štátnych úradníkov bez zapojenia lekárov.

Aj zásluhou práce Slovenskej lekárskej komory, opakovanou medializáciu, stanoviskami a postojom na rôznych fórach, sme sa snažili dať tejto realitnej koncepcii stop. Čo sa nám nakoniec v tom období aj podarilo. Dôležitú úlohu ale tiež zohrali naše opakované stretnutia priamo s členmi Európskej komisie, ktorá mala na starosti a v zodpovednosti čo najefektívnejšie využívanie európskych peňazí z operačného programu IROP.

Následne v jeseni 2015 projekt CIZS odmietlo aj samotné ministerstvo zdravotníctva ústami exministra MUDr. Viliama Čisláka.

V posledných týždňoch sme sa dozvedeli, že ministerstvo zdravotníctva sa predsa len bude zaoberať ďalším priebehom CIZS a efektívnym využitím európskych peňazí, ale údajne v inej forme, ako sa projekt pripravoval pred 2-3 rokmi.

poslednom rokovaní na MZ SR, v predmetnej veci, dňa 18. apríla 2017 sme boli informovaní o reštartovaní tohto projektu , tiež sme boli ubezpečení , že Slovenská lekárska komora bude prizvaná k spolupráci v procesoch týkajúcich sa prípravy a implementácie centier , pričom v súčasnosti je rozpracovaná možnosť ich rozmiestnenia v jednotlivých regiónoch, ako i to, kto môže byť oprávneným prijimateľom týchto fondov.

Na základe uvedeného Slovenská lekárska komora, berúc do úvahy vzájomnú podmienenosť vybudovania urgentných príjmov v slovenských nemocniciach z finančných prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom Integrovaného regionálneho operačného programu, súhlasila so spustením procesu implementácie pri vzájomnej úzkej spolupráci

SLK má záujem aktívne vstupovať do celého procesu, aby počas celého jeho obdobia bola garantovaná ochrana existujúcich poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti pred reprivatizáciou Preto sme predložili ako zásadnú požiadavku rešpektovania princípu „iniciatívy zdola“, t. j. do procesu sa zapoja iba tí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí na základe výzvy na čerpanie prostriedkov o to prejavia záujem.

Na stretnutí bolo dohodnuté, že MZ SR prerokuje so SLK otázky, súvisiace s implementáciou týchto CIZS do praxe (napr. kto bude prevádzkovateľom centra, na akom právnom základe sa bude využívať spoločná infraštruktúra centra a iné, ktoré sa môžu vyskytnúť).

SLK má záujem na zapojení jej zástupcov do procesov uskutočňovaných v súvislosti s etablovaním CIZS v regiónoch .

Je nevyhnuté, aby MZ SR vyvinulo dostatočné úsilie na realizáciu potrebných súvisiacich legislatívnych úprav na podporu činnosti CIZS (redefinícia správne poskytnutej zdravotnej starostlivosti, možnosť spolufinancovania prevádzky zdravotníckych zariadení z prostriedkov miest a obcí, prípadne VÚC, sprístupnenie ďalších finančných zdrojov na financovanie prevádzky CIZS, definovanie združenia praxí poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na účel vytvorenia CIZS),

Uvedomujeme, že nastavenie výstavby a implementácia projektu CIZS minulou vládou nie je to, čo slovenské zdravotníctvo v súčasnosti potrebuje. Projekt integrovanej zdravotnej starostlivosti, tak ako SLK celý čas deklarovala, by nemal byť o budovách a realitnom biznise. Primárna zdravotná starostlivosť dnes akútne potrebuje niečo iné,  integráciu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a s ňou súvisiacu sieť a odborný personál na jej pokrytie.

Veríme však, že spoločným úsilím účastníkov tohto projektu a konsenzom predídeme rôznym možným konfliktom a projekt bude realizovaný v záujme pacienta i poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.

Hodnota za peniaze - nová UNB

Všetci sa tešíme a prajeme si, aby nová Univerzitná nemocnica v Bratislave bola už čo najskôr realitou. Asi na Slovensku nie je nikto, kto by si prial niečo iné. Tak prečo toľko kriku a kritiky k niečomu, čo chcú všetci?
Áno je pravda, že všetci chceme novú, komplexnú, koncovú, spádovú univerzitnú nemocnicu, ktorá bude dostupná pre nás všetkých, ak to budeme potrebovať. Nemocnicu, ktorá bude spĺňať všetko to, čo od nej právom očakávame a čo nám politici už 30 rokov sľubujú. Od projektu, výstavby, až po prevádzku. 
A práve tu sa nám to začína  akosi zamotávať.        
Stále platí známe porekadlo, že o peniaze ide až v prvom rade. Druhú podmienku všetkého, čo sa v zdravotníctve deje, definuje Ústava Slovenskej republiky v článku 40, ktorý zakotvuje ústavné právo občanov na ochranu zdravia.
Predložený a vládou schválený hybridný PPP projekt staronovej Univerzitnej nemocnice predpokladá, že štát bude financovať výstavbu, ale dozor a kontrolu nad výstavbou odovzdá do rúk súkromnému koncesionárovi. Tento tzv. manažér zdravotnej starostlivosti navyše bude po dokončení výstavby prevádzkovateľom nemocnice ďalších päť rokov. Súkromný koncesionár nebude niesť žiadne riziká a bude mať garantovaný čistý zisk. Takáto forma PPP projektu je vo výsledku horšie riešenie, ako predchádzajúci full PPP projekt, kde by celá ťarcha výstavby bola na strane zhotoviteľa, teda súkromného podnikateľského subjektu.
Ak berieme zmysel čl. 40 Ústavy doslovne, mala by nemocnica ponúkať lepšiu kvalitu služieb pre pacientov. Už teraz však vieme, že už len kapacita novej nemocnice bude nedostatočná a nedosahuje ani počet lôžok, s ktorým sa počítalo v pôvodnom projekte nemocnice Rázsochy. Odvtedy uplynulo štvrťstoročie a pacientov určite nie je menej. Práve naopak. Starnutím populácie bude ešte väčší tlak predovšetkým na akútne, ale zároveň i chronické  lôžka, nakoľko prirodzene prichádza k vyššej chorobnosti.
Projekt novej nemocnice na Rázsochách prišiel v osemdesiatych rokoch ako strategická vízia, hľadiaca za horizont volebných období. Je smutné, že mohla už dávno stáť a slúžiť. To by sme si však nemohli prejsť obdobím zlatej horúčky, keď nám „manažéri“ zdravotníctva a ekonomickí technokrati bohorovne tvrdili, že nové nemocnice nepotrebujeme a ak to bude potrebné, môžeme ísť do lepšie vybavených nemocníc vo Viedni alebo v Prahe. S náboženským zápalom aplikovaný princíp neviditeľnej ruky trhu opäť raz zvíťazil nad zdravým rozumom i oprávnenými potrebami obyčajných, ale hlavne chorých ľudí tejto krajiny.
Myslím, že Slovensko si zaslúži jednu komplexnú, perfektne postavenú a prevádzkovanú Univerzitnú nemocnicu, za ktorú sa nebude musieť hanbiť ani jeho hlavné mesto. Som presvedčený, že ešte stále máme dosť vlastných odborníkov, ktorí dokážu takýto projekt zrealizovať a hotovú nemocnicu aj riadiť.
Nemusíme žiadnemu súkromnému subjektu odovzdávať kompetencie, ktoré má v zmysle Ústavy štát. Štát nie je horší vlastník a správca majetku ako súkromný sektor, ba naopak jeho hodnota za peniaze nie je meraná komerčným úspechom, ale kvalitou a vyššou efektívnosťou služieb poskytovaných pacientovi. Na rozdiel od komerčného subjektu, ktorého hlavným motívom podnikania je a zostane len a len zisk. Alebo štát nedokáže efektívne riadiť verejné nemocnice a poskytovať tak svojim občanom hodnotu za peniaze? Najrozumnejšia cesta je štátom garantovaná príprava, realizácia výstavby a priame prevádzkovanie novej nemocnice – to všetko prostredníctvom našich zástupcov, ktorí reprezentujú štát.
Ale prejdime aspoň k niektorým konkrétnym obsahovým pripomienkam. 
Ťažko by bolo asi hľadať obhájiteľný argument, aby Nemocnica s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Petržalke, na Antolskej ulici bola samostatnou mestskou nemocnicou. Minimálne z hľadiska strategického by mala ostať i naďalej súčasťou novej UNB. A to nielen v záujme pacientov ale nie menej i v záujme tejto nemocnice samotnej. 
Ďalšou súčasťou novej UNB by mala byť nemocnica Ružinov. Napriek tomu že aj táto nemocnica bola projektovaná a stavaná ako okresná nemocnica typu II a nespĺňa podmienky súčasného vysokoškolského vzdelávania, nevidím dôvody aby na rekonštrukciu tejto nemocnice, ktorá má už teraz priestorové problémy, išlo 80 miliónov Eur. Som presvedčený, že podstatná časť týchto prostriedkov by mala ísť do dobudovania Rázsoch na komplexnú univerzitnú nemocnicu. Pre ňu je potrebné mať jednu poriadnu základňu, ktorá bude zahŕňať všetko podstatné. A spomínané nemocnice by mali byť len vynúteným doplnkom. Nevieme si predstaviť, že nová nemocnica bude mať len 2/3 počtu lôžok nemocnice, ktorá má viac ako 30 rokov a nikdy ako výuková koncová nemocnica budovaná nebola...
 
Už v projekte bolo potrebné rozlišovať výstavbu budovy (budov) „novej nemocnice“ a výstavbu „pridružených objektov“ v areáli Rázsochy (campus, vzdelávacie inštitúcie, prípadný úrad verejného zdravotníctva, atď.) a je nevyhnutné tento dokument dopracovať aj o koncept týchto „pridružených objektov“ vrátane zdrojov financovania. Je jasné, že uvedené objekty budú musieť byť financované z ďalších iných zdrojov. 
Čo je pojem „partnerská nemocnica UNB“, si môžeme len domyslieť. Pravdepodobne by to mali byť nemocnice, ktoré by sa mali parciálne podieľať na výučbe. Je tu napríklad zahrnutá nemocnica Sv. Michala a Milosrdných bratov. Tieto však z pohľadu výučby nemajú žiadny význam. Nemocnici Sv. Michala by mal patriť len "rezortný význam". 
Čo tým ale chcem vlastne povedať? To, že by mala byť len jedna UNB a konečne komplexná; Ružinov svojim súčasným podielom na výučbe je už aj dnes len "partnerská nemocnica". Pozitívum je však to, že v nedávnom období proklamovaná konkurencia nemocníc sa našťastie v prospech pacienta neuskutočnila a my všetci vieme, že je nezmyselná. V záujme zdravia pacienta je nevyhnutná spolupráca zainteresovaných organizácií a nie konkurencia. 
Pre novú nemocnicu Rázsochy bude nevyhnutnosťou aj spádové územie - zrejme západná časť Bratislavy s podstatnou časťou celého Záhoria. Iné tvrdenie vyplýva len zo základného nepochopenia problematiky a geografických vzťahov. 
Lôžková kapacita podobných nemocníc v Európe býva neporovnateľne väčšia. A to nie je megalomanstvo, ale nevyhnutnosť. Všetko spomenuté, vrátane zvýšenia očakávaného počet medikov sa javí stavať novú UNB po 130 rokov s necelými  600 posteľami (presne 578) ako nedostatočné!!! Univerzitná nemocnica by mala byť aj oddeleniami komplexnejšia a preto plánovaný počet oddelení ako i stav postelí je z nášho pohľadu evidentne poddimenzovaný. 
Tomuto nezabráni ani priradenie nemocnice na Antolskej do UNB. Podľa rozpisu plánovaných lôžok v jednotlivých  nemocniciach  novej UNB  vyplýva, že  ani nemocnica Rázsochy, ani dobudovaná  nemocnica  Ružinov nebudú komplexné, ale budú sa dopĺňať. Pričom ešte raz zdôrazňujem, že nemocnica Ružinov nikdy nebola projektovaná, stavaná ani  prevádzkovaná ako výučbová báza. Preto máme zato, že nosná výučbová báza musí byť  na Rázsochách s celým spektrom zdravotnej starostlivosti, ochorení, ale predovšetkým komplexnosti všetkých odborov. 
Pre slovenské zdravotníctvo je potrebné zabezpečiť aj kontinuitu a kvalitu praktickej zložky vzdelávania v novej univerzitnej nemocnici aj pre absolventov týchto odborov vysokoškolského štúdia II. stupňa zo slovenských vysokých škôl. 

Koncepcia ako materiál strategického významu je vec jedna, druhou vecou je to, čo od zdravotníckeho zariadenia, akým by nepochybne nová UNB mala byť, očakávame my zdravotníci, ale i my pacienti. Na jej projektovanie, výstavbu a prevádzku treba  klásť tie najvyššie nároky. 
Argumentov pre zásadnú zmenu projektu i výstavby je veľa. Práve preto sa musíme rozhodnúť. Chceme nemocnicu, na ktorú budeme právom hrdí, ktorá bude spĺňať tie najvyššie kritéria na diagnostiku a liečbu pacientov, ale i výučbu nových lekárov a svojím významom a službami predbehne dobu, alebo chceme postaviť len nemocničku, na vchode ktorej bude tabuľka s nápisom Univerzitná nemocnica Bratislava a ktorá bude poskytovať kvalitný servis pre neďalekú privátnu nemocnicu Penty na Boroch?