Slovenský právny poriadok nepovažuje ďalšie vzdelávanie lekárov za dobrovoľnú aktivitu alebo prejav osobného záujmu o profesijný rozvoj. Naopak, sústavné vzdelávanie predstavuje zákonnú povinnosť každého zdravotníckeho pracovníka, ktorej cieľom je zabezpečiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti na odbornej úrovni zodpovedajúcej súčasným poznatkom medicíny a najlepším dostupným vedeckým dôkazom.
Medicína patrí medzi odbory, v ktorých dochádza k neustálemu vývoju poznatkov. Nové diagnostické a liečebné postupy, odborné odporúčania či výsledky klinického výskumu sa postupne premietajú do každodennej klinickej praxe. Z tohto dôvodu je priebežná aktualizácia odborných vedomostí a zručností prirodzenou súčasťou výkonu lekárskeho povolania.
Povinnosť priebežne sa vzdelávať pritom nie je špecifikom Slovenskej republiky. Kontinuálne medicínske vzdelávanie (Continuing Medical Education – CME) alebo kontinuálny profesionálny rozvoj (Continuing Professional Development – CPD) predstavujú štandard vo väčšine vyspelých krajín Európy aj sveta. Jednotlivé štáty sa síce odlišujú spôsobom hodnotenia, kreditovým systémom či sankciami za nesplnenie povinností, ich spoločným cieľom je však zabezpečiť, aby si lekári počas celej svojej profesijnej kariéry udržiavali a rozvíjali svoju odbornú spôsobilosť.
Existujúci právny základ
Právny základ sústavného vzdelávania na Slovensku tvorí predovšetkým zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a vykonávacia vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 74/2019 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka.
Zákon č. 578/2004 Z. z. v § 42 ods. 1 a v § 80 ods. 1 písm. b) ukladá každému zdravotníckemu pracovníkovi povinnosť počas výkonu svojho povolania sústavne sa vzdelávať bez ohľadu na jeho úväzok alebo spôsob, akým svoje povolanie vykonáva.
Pokiaľ je lekár registrovaný v registri zdravotníckych pracovníkov vykonávajúcich povolanie lekár, vedenom SLK, je povinný preukázať získanie potrebného počtu kreditov. Zákon tým vyjadruje zásadu, že odborná spôsobilosť lekára nie je jednorazovo získanou kvalifikáciou, ale musí byť počas celej profesijnej kariéry priebežne udržiavaná, prehlbovaná a overovaná.
Zákonnú povinnosť sústavného vzdelávania bližšie konkretizuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 74/2019 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka. Vyhláška upravuje najmä kritériá hodnotenia sústavného vzdelávania, spôsob prideľovania kreditov, päťročné hodnotiace obdobie, minimálny počet kreditov potrebných na úspešné splnenie hodnotenia, jednotlivé vzdelávacie aktivity a ich kreditové ohodnotenie.
Hodnotenie sústavného vzdelávania
Sústavné vzdelávanie sa hodnotí v päťročných hodnotiacich obdobiach, ktoré spravidla začínajú plynúť odo dňa registrácie zdravotníckeho pracovníka. Vyhláška rieši aj situácie, keď bola registrácia zdravotníckeho pracovníka počas trvania hodnotiaceho cyklu dočasne pozastavená alebo zrušená.
Obdobie od pozastavenia alebo zrušenia registrácie do jej obnovenia sa do hodnoteného obdobia nezapočítava. Ak však bola registrácia obnovená až po viac ako štyroch rokoch od jej pozastavenia alebo zrušenia, nové hodnotené obdobie začína plynúť odo dňa obnovenia registrácie.
V praxi to znamená, že lekár by nemal odkladať získavanie kreditov na koniec hodnoteného obdobia, ale mal by ich získavať priebežne počas celej doby výkonu povolania. Považujeme za potrebné pripomenúť a odporučiť, aby si lekári, ktorí povolanie nevykonávajú z dôvodu čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky, registráciu dočasne pozastavili, nakoľko pokiaľ tak neurobia, sú aj počas materskej alebo rodičovskej dovolenky povinní sústavne sa vzdelávať.
Počet kreditov
Podľa § 2 vyhlášky č. 74/2019 Z. z. sa sústavné vzdelávanie lekára hodnotí výsledkom „splnil“, ak počas päťročného hodnoteného obdobia získa najmenej 90 kreditov.
Vyhláška zároveň podrobne upravuje jednotlivé vzdelávacie aktivity, za ktoré možno kredity získať. Ide najmä o účasť na odborných kongresoch, konferenciách, seminároch, sympóziách a workshopoch organizovaných na Slovensku alebo v zahraničí, absolvovanie akreditovaných študijných programov, publikačnú a prednáškovú činnosť, vedecko-výskumnú činnosť, ako aj úspešné absolvovanie autodidaktických testov. Pri jednorazových odborných podujatiach sa za pasívnu účasť priznáva 1 kredit za každých začatých 60 minút odbornej vzdelávacej aktivity.
Vyhláška zároveň výslovne ustanovuje, že kredity nemožno priznať za podujatia, ktorých hlavným účelom je prezentácia farmaceutických výrobkov, zdravotníckych pomôcok alebo iných komerčných produktov za účasti ich výrobcov alebo distribútorov.
Nie všetky aktivity sa započítajú v plnom rozsahu
Nie všetky vzdelávacie aktivity možno započítať v plnom rozsahu. Za účasť na neakreditovaných vzdelávacích aktivitách zameraných na profesijný rozvoj, napríklad v oblasti komunikácie, zdravotníckej legislatívy, manažmentu, etiky alebo elektronického zdravotníctva, možno počas jedného hodnoteného obdobia započítať najviac 20 % z požadovaného počtu kreditov, teda v prípade lekára najviac 18 kreditov.
Rovnaký limit, teda najviac 18 kreditov, platí aj pre kredity získané za úspešné absolvovanie autodidaktických testov. Účelom týchto obmedzení je zabezpečiť, aby rozhodujúcu časť sústavného vzdelávania tvorili odborné medicínske vzdelávacie aktivity priamo súvisiace s výkonom zdravotníckeho povolania.
Vyhláška zohľadňuje aj situáciu lekárov, ktorí si počas hodnoteného obdobia zvyšujú svoju kvalifikáciu. Na účely hodnotenia sústavného vzdelávania sa preto započítavajú aj kredity za:
- absolvovanie špecializačného štúdia – vo výške 20 % z ustanoveného počtu kreditov za každý rok štúdia, teda 18 kreditov za každý rok. Napríklad ak lekár počas hodnoteného cyklu absolvoval 5 rokov špecializačného štúdia, iné kredity už nemusí získavať.
- absolvovanie certifikačnej prípravy – vo výške 10 % z ustanoveného počtu kreditov za každý ukončený polrok prípravy, čo pri lekároch predstavuje 9 kreditov za každý polrok.
Týmto spôsobom vyhláška zohľadňuje časovú aj odbornú náročnosť ďalšieho kvalifikačného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov.
Ak zdravotnícky pracovník počas päťročného hodnoteného obdobia získa viac kreditov, ako vyžaduje vyhláška, môže si ich časť preniesť do nasledujúceho hodnoteného obdobia. Preniesť možno najviac 20 % z ustanoveného počtu kreditov, teda pri lekároch najviac 18 kreditov.
Kontrola plnenia povinností
Kontrolu plnenia povinnosti sústavného vzdelávania lekárov vykonáva Slovenská lekárska komora, ktorá vedie register lekárov a zároveň hodnotí splnenie podmienok sústavného vzdelávania.
Po skončení hodnoteného obdobia komora vyhodnotí, či lekár splnil zákonom ustanovené podmienky. Pri tomto hodnotení komora nevykonáva voľnú úvahu ani nerozhoduje podľa vlastného uváženia. Je povinná postupovať podľa zákona a vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 74/2019 Z. z., ktoré presne určujú podmienky hodnotenia.
Ak sú zákonné podmienky splnené, výsledkom hodnotenia je „splnil“, ak splnené nie sú, výsledkom je „nesplnil“. Ak je výsledkom hodnotenia „nesplnil“, komora podľa § 42 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z. z. uloží lekárovi povinnosť odstrániť zistené nedostatky v dodatočnej lehote šiestich mesiacov.
Ak lekár ani v tejto dodatočnej lehote povinnosť nesplní, komora začne správne konanie o uložení pokuty podľa zákona č. 578/2004 Z. z. V správnom konaní má lekár všetky procesné práva účastníka konania podľa správneho poriadku, najmä právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, vyjadriť sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, navrhovať dôkazy a podať odvolanie proti rozhodnutiu. Rozhodnutie v prvom stupni vydáva Prezídium Slovenskej lekárskej komory.
Sústavné vzdelávanie nie je administratívnou formalitou ani iba podmienkou získania predpísaného počtu kreditov. Sústavné vzdelávanie je zákonnou povinnosťou zdravotníckych pracovníkov, pre lekárov preto zostáva dôležité priebežne sledovať plnenie podmienok sústavného vzdelávania počas celého hodnoteného obdobia, aby splnili zákonom ustanovené požiadavky.
Pripravil: Mgr. Zdenko Seneši
Vzdelávanie: povinnosť alebo privilégium?
„V roku 2026 prebehne najrozsiahlejší cyklus kontroly kreditov kontinuálneho medicínskeho vzdelávania v histórii SLK. Tisíce lekárov budú hodnotené z hľadiska splnenia požiadavky minimálne 90 kreditov za uplynulých päť rokov. Tým, ktorí podmienky nesplnia, hrozí pokuta a povinnosť doplniť si vzdelanie.
Pre niektorých kolegov môže kontrola pôsobiť ako byrokratická záťaž. Otázkou však zostáva: aká je alternatíva? Medicína sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým a postupy platné pred desiatimi rokmi sú dnes často prekonané. Lekár, ktorý sa nevzdeláva, neovplyvňuje len vlastný profesijný rozvoj, ale poskytuje starostlivosť na základe poznatkov, ktoré už nemusia odrážať aktuálny stav medicíny.
Kontinuálne vzdelávanie kontrolované komorou nie je trestom, ale zárukou pre pacienta, že lekár, ktorý ho lieči, je odborne kompetentný. Zároveň dáva lekárovi istotu, že jeho licencia stojí na pevnom základe. Komora v tomto procese nevystupuje ako dozorca, ale ako garant odbornosti celého stavu.“
MUDr. Karol Mičko, viceprezident SLK
(Článok sme uverejnili v časopise MEDIKOM 4-5/2026)