Poplatky a doplatky: dôsledok podfinancovania, nie chamtivosti

Poplatky a doplatky v slovenských ambulanciách nie sú prejavom chamtivosti lekárov. Sú matematickým dôsledkom systému, v ktorom štát a zdravotné poisťovne dlhodobo nehradia reálne náklady poskytovanej ZS. V roku 2025 narástli poplatky na takmer 500 miliónov eur — nie preto, že si lekári prilepšujú, ale preto, že bez nich by mnohé ambulancie nedokázali fungovať. Tento článok analyzuje príčiny, mechanizmy a systémové pozadie tohto stavu a zároveň ukazuje, ako o ňom hovoriť vecne a pravdivo.

---

 

Číslo, ktoré šokuje a otázka, ktorú nikto nechce položiť

 

V apríli 2026 predložil verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský NR SR mimoriadnu správu. K tomu pristupuje len v prípadoch závažného a systematického porušovania základných práv. Správa sa venovala poplatkom v ambulanciách a jej záver bol jednoznačný: súčasný stav nie je z pohľadu ústavného práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť uspokojivý.

 

Správa upozornila na alarmujúce číslo: slovenské ambulancie a zdravotnícke zariadenia vyberú od pacientov ročne približne pol miliardy eur. Prieskum Advance Institute z leta 2025 to spresnil — poplatky v ambulanciách (bez stomatológie) dosiahli takmer 500 miliónov eur, čo oproti roku 2023 predstavuje nárast o 54 percent.

 

Reakcia médií a politikov bola predvídateľná: lekári sú nenažraní, treba ich regulovať, zakázať poplatky a zaviesť pokuty. Ombudsman hovoril o „poplatkovej fantázii“, opozícia vyzývala ministra na konanie a ambulancie sa ocitli pod paľbou kritiky.

 

Lenže málokto si položil jednoduchú otázku: prečo lekári tieto poplatky vlastne vyberajú? Sú to naozaj len podnikatelia zneužívajúci systém? Alebo ľudia, ktorí už nemajú inú možnosť, ako udržať ambulanciu v chode?

Odpoveď je nepríjemná pre každého, kto chce problém zredukovať na morálne zlyhanie lekárov. Poplatky sú matematickým dôsledkom systému. A kým sa systém nezmení, budú rásť — bez ohľadu na počet zákazov či pokút.

 

1. Koľko reálne stojí prevádzka ambulancie

 

Aby sme pochopili, prečo lekári vyberajú poplatky, musíme najprv pochopiť, koľko reálne stojí prevádzka ambulancie. Lekár v súkromnej ambulancii nie je zamestnanec s pevným platom, ale živnostník alebo konateľ s.r.o.

Každý mesiac musí uhradiť nájomné, energie, zdravotnícky materiál, mzdy sestier, softvér pre zdravotnú dokumentáciu, účtovníctvo, povinné revízie a ciachovanie prístrojov, poistenie zodpovednosti, likvidáciu odpadu, sterilizáciu, IT správu, telefóny či internet... Spolu približne 70 nákladových položiek. K tomu treba pripočítať rast miezd, infláciu, drahší materiál a nové zákonné povinnosti. Mesačné náklady ambulancie sa tak pohybujú približne medzi 3 500 až 4 000 eurami.

 

2. Prečo úhrady poisťovní nestačia: katalóg výkonov, bodové hodnotenie a cena výkonu

 

Kľúčom k pochopeniu problému poplatkov je pojem, ktorý verejnosť takmer nepozná: katalóg zdravotných výkonov.

Katalóg zdravotných výkonov predstavuje súpis všetkých výkonov, ktoré slovenský zdravotnícky systém vykonáva. Výkony sú v ňom zoskupené a priradené k jednotlivým diagnózam podľa klasifikácie MKCH-10. Na základe štandardných diagnostických a terapeutických postupov mali byť následne určené kritériá, za akých okolností sa konkrétny výkon vykazuje a v akej frekvencii. Práve to tvorí základ takzvaného Zoznamu výkonov (MUDr. P. Finďo, 2006).

Zásadným problémom je, že Zoznam výkonov neobsahuje cenu samotného výkonu. Tá vzniká až súčinom bodového hodnotenia výkonu a hodnoty bodu, ktorú určujú zdravotné poisťovne.

 

Ako to funguje v praxi?

 

Komplexné vyšetrenie pacienta (pôvodný výkon č. 60) zahŕňa presne definovaný rozsah úkonov aj časovú náročnosť, uvedené v Zozname výkonov. V kardiológii má tento výkon hodnotu 500 bodov. Pri hodnote bodu 0,03694 eura predstavuje úhrada od poisťovne 18,47 eura. Reálna cena výkonu však bola už v roku 2023 vypočítaná na 46,84 eura.

 

Ministerstvo zdravotníctva spustilo od júla 2025 pilotný program nového Zoznamu výkonov. Veľké očakávania doň však nevkladám. Výkonom totiž naďalej nie je priradená reálna cena, ale iba bodová hodnota — a výslednú cenu výkonu budú aj naďalej určovať zdravotné poisťovne pri vyjednávaniach.

 

Pre presnosť citujem z dôvodovej správy Ministerstva zdravotníctva SR: „Cieľom návrhu zákona je vytvoriť nový legislatívny rámec pre zoznam zdravotných výkonov v nadväznosti na jednotlivé formy a druhy poskytovanej zdravotnej starostlivosti.“ Novelou sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a súvisiace právne predpisy.

 

Cena zdravotného výkonu nie je zo strany ministerstva zdravotníctva regulovaná a neobsahuje ju ani súčasný katalóg zdravotných výkonov. Hodnota bodu zostáva predmetom zmluvného dojednania medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a odvíja sa od disponibilných zdrojov určených pre konkrétny typ zdravotnej starostlivosti.

 

A je vymaľované! Pilotný projekt opäť neukáže priepastný rozdiel medzi reálnou cenou výkonu a sumou, ktorú zaň uhradí zdravotná poisťovňa.

Politici sa totiž boja povedať jednoduchú pravdu: na súčasný rozsah zdravotnej starostlivosti jednoducho nemáme peniaze.

 

Konkrétny príklad: ako funguje podfinancovanie

 

• Lekár vykoná výkon, za ktorý poisťovňa uhradí 18,50 eura.
• Reálne náklady — čas lekára, práca sestry aj prevádzkové výdavky — však dosahujú 46,80 eura.
• Lekár má potom iba dve možnosti: buď bude výkon poskytovať stratovo, alebo si od pacienta vypýta doplatok. Nie preto, že chce na pacientovi zarábať, ale preto, že bez doplatku nedokáže výkon financovať.

 

3. Konsolidácia, DPH a transakčná daň: tri rany naraz

 

Rok 2025 priniesol ambulanciám bezprecedentný tlak z troch strán zároveň.

 

Zvýšenie DPH na 23 %

Od januára 2025 vzrástla základná sadzba DPH z 20 na 23 percent. Hoci je ZS  od DPH oslobodená, ambulancie nakupujú zdravotnícky materiál, lízingujú prístroje a platia za softvér, energie či nájomné — a práve tieto náklady DPH zaťažuje. Odborníci odhadli celkový dopad na zdravotníctvo na viac ako 40 miliónov eur ročne.

 

Transakčná daň

Od apríla 2025 vstúpila do platnosti transakčná daň vo výške 0,4 percenta z každej elektronickej platby. Každý prevod — mzdy, nájom či nákup materiálu — je touto daňou dodatočne zaťažený. Pre ambulanciu s ročnými nákladmi 100-tisíc eur to znamená ďalších 400 eur ročne. Poisťovne tieto náklady nepreplácajú a ani ich preplácať neplánujú.

 

Spomalenie valorizácie a diskriminácia ambulancií

V roku 2025 vláda znížila tempo valorizácie platov zdravotníkov z plánovaných 9,6 na 3 percentá. Nemocniční lekári reagovali hromadnými výpoveďami z nadčasov — podalo ich viac ako 3 200. Ambulantný sektor dostal ešte menej podpory. Zatiaľ čo nemocnice získali na rok 2026 dodatočných 150 miliónov eur na krytie dlhov, ambulanciám malo byť v rámci konsolidácie odobratých 21 miliónov eur.

Financovanie ambulancií je pritom dlhodobo diskriminované, hoci práve ambulantný sektor zabezpečuje viac ako 70 percent zdravotnej starostlivosti na Slovensku.

 

Čo hovoria čísla je v pripojenej tabuľke.

 

Segment	2019 (mil. €)	2024 (mil. €)	2025 (mil. €)	Zmena nominálna	Reálna zmena*
Ústavná ZS (nemocnice)	1 450	2 780	2 911	+101 %	+43 %
Všeobecná ambulant. ZS	290	469	497	+71 %	+22 %
Špecializovaná ambulant. ZS	997	1 430	1 498	+50 %	+7 %

 

* Reálna zmena 2019→2025 je nominálny rast očistený o kumulatívnu infláciu za roky 2020–2025 (40 %, ŠÚ SR).

Zdroj: dôvodová správa Ministerstva zdravotníctva SR k vyhláške o rozdelení výdavkov verejného zdravotného poistenia na rok 2026 (údaje 2019 a 2024); programová vyhláška č. 64/2025 Z. z. (údaje 2025).

 

Organizácia ambulantných poskytovateľov Zdravita to pomenovala priamo: „Pokiaľ chceme mať na Slovensku dostupnú ambulantnú zdravotnú starostlivosť, je nutné zmeniť vnímanie a financovanie ambulantného sektora, ktoré dlhodobo považujeme za diskriminačné, najmä vo vzťahu k štátnym nemocniciam.“

 

4. Matematika je neúprosná: 25 percent príjmov ambulancií

 

Henrieta Tulejová a Dominika Šebová (H. Tulejová, D. Šebová a kol., reprezentatívne prieskumy pacientov 2023 a 2025, Advance Institute) vo svojom prieskume vyvrátili mýtus o chamtivých lekároch. Poplatky dnes podľa ich dát tvoria až 25 percent dodatočných príjmov ambulancií popri úhradách z verejného zdravotného poistenia.

 

Inými slovami: ak by štát zajtra zakázal všetky poplatky bez súčasného zvýšenia úhrad od poisťovní, výsledkom by nebolo nižšie zarábanie lekárov, ale zatváranie ambulancií.

 

Rovnako to pomenovala aj Slovenská lekárska komora: „Hlavným dôvodom vyberania poplatkov v ambulanciách je nedostatok financií na ich prevádzku. Platby zdravotných poisťovní totiž nepokrývajú reálne náklady na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.“

 

5. Aké poplatky sú zákonné a aké nie — dôležité rozlíšenie

 

Nie všetky poplatky sú rovnaké. A práve toto základné rozlíšenie verejná debata často ignoruje.

 

Zákonné poplatky

Lekár môže zákonne účtovať výkony, ktoré nie sú zahrnuté v zmluve so zdravotnou poisťovňou. Patria sem napríklad potvrdenia o zdravotnej spôsobilosti (na vodičský či zbrojný preukaz alebo prácu v rizikovom prostredí), výkony vykonané na výslovnú žiadosť pacienta bez medicínskej indikácie, starostlivosť u nezmluvného lekára, nadštandardné izby v nemocnici či niektoré diagnostické výkony, ktoré poisťovňa neuhrádza.

 

Hraničné a problematické poplatky

Registračné poplatky, poplatky za objednanie na presný termín či platby za „energetickú náročnosť ambulancie“ alebo „manažment pacienta“ sú právne sporné, prípadne priamo nezákonné. Vznikajú ako improvizovaná reakcia na podfinancovanie systému, pričom zákon často nehovorí jasne, čo je ešte dovolené a čo už nie.

Ombudsman preto hovoril o „sivej zóne, o ktorej zákonodarca mlčí“. Práve táto právna neistota je jadrom problému. Riešením preto nie je plošný zákaz poplatkov, ale jasná zákonná úprava toho, čo môže a čo nemôže byť spoplatnené.

 

Čo môžeme urobiť my — lekári

Je nevyhnutné, aby sme ako lekársky stav dôsledne dbali na transparentnosť cenníkov, pacientom zrozumiteľne vysvetľovali dôvody poplatkov a jasne odlišovali zákonné doplatky od tých, ktoré zákon nepripúšťa. Reputácia celého stavu totiž závisí aj od individuálneho správania každého z nás.

 

6. Čo by sa skutočne muselo zmeniť

 

Ak chceme tento problém vyriešiť — a nielen politicky spravovať — musíme pomenovať jeho skutočné príčiny.

 

Nový katalóg výkonov s reálnymi cenami

Pilotný program nového Zoznamu výkonov, spustený v júli 2025, by mohol byť krokom správnym smerom. Chýba mu však kľúčová vec: reálna cena výkonu vyjadrená v eurách, nie iba jeho „váha“ v bodoch. Bod je totiž abstraktná jednotka, ktorej hodnotu napokon určujú poisťovne pri vyjednávaní.

Ak má mať nový systém zmysel, cena výkonu musí odrážať skutočné náklady na prevádzku ambulancie v roku 2026.

 

Dofinancovanie ambulantného sektora

Ambulantný sektor zabezpečuje väčšinu zdravotnej starostlivosti, no dlhodobo dostáva neprimerane nízky podiel zdrojov. Tento nepomer treba systémovo vyrovnať. Ak chceme zachovať dostupné ambulancie na celom Slovensku — nielen v krajských mestách — ich financovanie musí byť nastavené tak, aby boli dlhodobo udržateľné aj bez poplatkových záplat.

 

Zákonná spoluúčasť namiesto poplatkového chaosu

Mnohé európske krajiny majú zavedený systém regulovanej spoluúčasti pacienta na nákladoch zdravotnej starostlivosti. Súčasný slovenský model, v ktorom si každá ambulancia vytvára vlastný cenník v sivej právnej zóne, je horší pre pacienta aj lekára. Jasné a zákonom definované pravidlá by chránili obe strany.

Platí jednoduchá logika: buď budú zdravotné výkony hradené v reálnej výške, alebo rozdiel doplatí pacient. Súčasný chaos rôznych poplatkov problém nerieši — iba ho zakrýva.

 

Pán Šimon Jeseňák to v texte „Poplatky v ambulantnej sfére sú nutné, nutná však nie je poplatková divočina (1. 5. 2026, ozdravme.sk) zhrnul veľmi pekne: Lekár nie je vinník.

 

A práve toto by malo zaznieť v každej debate o poplatkoch hneď na začiatku. Poplatky samy osebe nie sú zlé. Zdravotná starostlivosť niečo stojí — a niekto ju vždy musí zaplatiť. Skutočná otázka neznie či, ale kto, ako a kedy.

Dnes pacient platí náhodne, netransparentne a často bez jasných pravidiel. V krajinách s lepšie fungujúcim zdravotníctvom pacient platí tiež — no predvídateľne, regulovane a s ochrannými limitmi pre ľudí, ktorí si to nemôžu dovoliť. Slovensko nepotrebuje zrušiť poplatky. Potrebuje zrušiť chaos.

Problémom nie sú samotné poplatky, ale dnešná neregulovaná, právne pochybná a regionálne nevyrovnaná džungľa, ktorá nahrádza systémové riešenie.

S týmto pohľadom bezvýhradne súhlasím.

 

Záver: Systémový problém nemá morálne riešenie

 

Keď pacient zaplatí registračný poplatok 50 eur, cíti sa okradnutý. Keď lekár vidí, že poisťovňa uhradila výkon za zlomok jeho reálnych nákladov, cíti sa okradnutý tiež. A obaja majú svojím spôsobom pravdu — sú obeťami toho istého systémového zlyhania.

Systém, ktorý garantuje bezplatnú zdravotnú starostlivosť, no zároveň neposkytuje dostatok zdrojov na jej reálne financovanie, nevyhnutne vytvára poplatkovú džungľu.

 

Preto správna otázka neznie:
„Prečo lekári vyberajú poplatky?“

Správna otázka je:
„Prečo sú úhrady poisťovní nastavené tak nízko, že ambulancie bez poplatkov nedokážu fungovať?“

 

Kým si túto otázku nezačneme klásť — a hlavne na ňu hľadať odpoveď — poplatky budú rásť. A spolu s nimi aj frustrácia pacientov, lekárov a rozpad dostupnej zdravotnej starostlivosti.

 

MUDr. Karol Mičko kardiológ a internista,

viceprezident Slovenskej lekárskej komory

(článok bol uverejnený v časopise Slovenskej lekárskej komory - MEDIKOM/03: https://lekom.sk/storage/SLK_03_2026.pdf)