Asociácia nemocníc Slovenska žiadala financie na chod nemocníc

Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS), ktorá zastrešuje zhruba 80 nemocníc na Slovensku, Marián Petko podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre ochranu svojej osobnosti. Informoval o tom portál ozdravme.sk. Ako portál dodáva, páchateľom môže byť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). Dôvodom je reakcia ÚDZS na požiadavku asociácie. Tá žiadala v marci o urýchlené vydanie vyhlášky ministerstva zdravotníctva o prerozdeľovacom mechanizme, podľa ktorej zdravotné poisťovne dokážu prerozdeliť peniaze medzi jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nárok na úhradu zvýšených nákladov podľa ANS opakovane potvrdili ministerstvo zdravotníctva, Útvar hodnoty za peniaze aj zdravotné poisťovne. Nemocniciam do konca marca poskytli zdravotné poisťovne iba preddavky, vďaka ktorým dokázali pokryť časť svojich nákladov. „Upozorňujeme, že ide o zdroje, ktoré sú určené najmä na úhradu zvýšených nákladov spojených so zvýšenými mzdami podľa zákona, čiastočne na náklady spojené s infláciou a so zvýšením cien liekov či špeciálnych zdravotníckych materiálov,“ uviedla asociácia. Pre pomalé konanie ministerstva zdravotníctva však asociácia upozorňovala na vážnosť situácie a ohrozenie sociálneho zmieru. A to pre hroziacu neschopnosť nemocníc naďalej financovať vlastný chod.

Úrad sa snaží očierniť ANS

Požiadavku asociácie nemocníc odsúdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vo svojom stanovisku však nárok asociácie na vyššie spomenuté financie nepoprel. Úrad uviedol, že požiadavka asociácie má morálny rozmer, keďže na čele asociácie pôsobí Marián Petko, ktorý, ako píše úrad, bol odsúdený za korupciu. Marián Petko sa však voči rozhodnutiu súdu odvolal a rozhodnutie tak nie je právoplatné.

Úrad zároveň spochybnil legitimitu Rady ANS z dôvodu, že viceprezidentom asociácie je Igor Pramuk, ktorý je zároveň členom Predstavenstva spoločností Pro Care a Svet zdravia. Je evidentné, že ÚDZS sa snaží vytvoriť dojem, že ANS zastupuje iba súkromné nemocnice. Približne jednu tretinu členov asociácie však tvoria neziskové organizácie s účasťou štátu a ďalšiu tvoria nemocnice, ústavné zdravotnícke zariadenia, ktoré patria vyšším územným celkom a mestám či štátu, a zvyšné nemocnice sú súkromné. Úrad ministerstvu zdravotníctva odporučil, aby si žiadna zo zdravotných poisťovní nenechala diktovať podmienky financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Pripomenul, že je aj v tejto veci potrebné zohľadniť odporúčania nezávislých inštitúcií, ktoré sú na tento účel zriadené.

Konflikt pre nekompetentnosť

Prestrelka medzi ÚDZS a Asociáciou nemocníc Slovenska sa začala minulý rok v lete. V auguste 2022 úrad informoval o tom, že Slovensko je dlhodobo jedinou krajinou Európskej únie, ktorá pri úhrade ústavnej zdravotnej starostlivosti nepoužíva systém DRG a nereguluje ceny. V danom čase úrad uviedol, že oblasť cenotvorby a nákupu zdravotnej starostlivosti sú nedostatočne regulované, ako aj to, že systém paušálnych platieb je kontraproduktívny. Asociácia v tom čase argumentovala, že úrad ide sám proti sebe, keďže o zavedení systému paušálnych platieb presviedčal asociáciu práve úrad a ministerstvo zdravotníctva. Riešením problémov slovenského zdravotníctva malo byť podľa úradu spustenie DRG úhradového mechanizmu. Asociácia na vyhlásenie reagovala, že systém DRG na Slovensku síce nie je ideálny, no jeho nedostatky mohol napraviť práve ÚDZS. Implementáciu DRG systému mal totiž úrad v kompetencii od roku 2011 do roku 2020. V roku 2011 ho Slovensko zakúpilo a úrad sa stal zároveň Centrom pre klasifikačný systém DRG.

„Úrad sa nemôže tváriť, že sa ho implementácia DRG systému netýka preto, že je to v súčasnosti presunuté pod ministerstvo zdravotníctva. Je to akoby úrad kritizoval ministerstvo zdravotníctva, ktoré navrhuje samotnú predsedníčku úradu,“ povedal pre TREND prezident ANS Marián Petko. V tom čase žiadal odstúpenie predsedníčky úradu Renáty Bláhovej aj exminister zdravotníctva Richard Raši.

Nezhody opäť pokračujú

Úrad vo svojom ťažení proti asociácii pokračoval tým, že napadol jej prezidenta Mariána Petka aj samotnú asociáciu v súvislosti s oprávnenými nárokmi. „Ktoré sme si nevymysleli my, ale ktoré vyplynuli z rokovania Lekárskeho odborového združenia s vládou,“ povedal pre týždenník TREND viceprezident asociácie Igor Pramuk. Kroky M. Petka prirodzene komentovať nechcel.

Potvrdil však, že prezident asociácie podal trestné oznámenie v súvislosti s vyhlásením ÚDZS. Trestné oznámenie však podala aj samotná asociácia nemocníc, a to na generálnu prokuratúru, pre klamlivé a zavádzajúce vyjadrenie úradu. „Rozhodli sme o tom, aby generálna prokuratúra preverila, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov,“ dodal I. Pramuk.

Držia si stranu?

Proti ANS vystúpil v posledných dňoch aj šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský či bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková. Tá sa na sociálnej sieti pridala ku komunikácii Petra Visolajského, ktorý kritizoval zvýšenie úhrady Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) vo forme preddavkov. P. Visolajský vo svojom stanovisku uviedol, že VšZP je mimoriadne štedrá k malým a zároveň súkromným nemocniciam, kde navýšenie platieb dosahuje 40 percent, pričom v prípade štátnych nemocníc je to do 21 percent. Šéf odborárov však zavádzal a jeho argumenty nie sú pravdivé. Jana Ježíková vo svojom stanovisku na sociálnej sieti tvrdí, že ak majú nemocnice v rámci ANS málo financií a žiadajú viac, nedokáže si predstaviť, koľko financií chýba veľkým štátnym nemocniciam.

To, koľko financií ANS potrebuje, bolo však zrejmé už niekoľko mesiacov. „Pretože máme všetkých svojich zamestnancov spočítaných, Asociácia štátnych nemocníc, do ktorej spadá aj nemocnica v Nitre, v ktorej pôsobí P. Visolajský, tieto počty nedodali v rovnakom čase. Mali si svojich zamestnancov spočítať včas a malo to byť súčasťou ich rokovaní. O tom hovorí bazálne fungovanie spoločnosti a ekonomiky,“ reagoval I. Pramuk. Podľa jeho názoru je zaujímavé, že rovnaké informácie šíril ÚDZS, J. Ježíková a takisto šéf lekárskych odborárov P. Visolajský. „Preto preverujeme, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z trestných činov u všetkých zodpovedných. Na prvého menovaného sme už trestné oznámenie podali,“ vysvetlil viceprezident asociácie nemocníc.

Analytik vysvetľuje

Zdravotnícky analytik Martin Smatana sa vyjadrenia J. Ježíkovej pokúšal uviesť na pravú mieru. V reakcii na jej status uviedol, že nad rámec dlhoočakávanej vyhlášky o programovom rozpočte ministerstvo zdravotníctva určí pomer medzi jednotlivými nemocnicami. Teda, koľko percent zo sumy má ísť ANS, Asociácii štátnych nemocníc (AŠN) a koľko do nemocníc, ktoré nie sú v ani jednej sieti. V danom čase vyhláška ešte nebola publikovaná. Pretože však v nemocniciach zamestnancom narástli mzdy, zdravotné poisťovne museli pristúpiť k dočasnému zvýšeniu platieb vo forme preddavkov, kým ministerstvo zdravotníctva nezverejnilo vyhlášku a neurčilo finálne podiely medzi ANS, AŠN a ostatnými nemocnicami. Napriek tomu však P. Visolajský žiada audit nielen v štátnej zdravotnej poisťovni, ale pre istotu vo všetkých. „Neviem, v akom svete sa pohybujú. Pán doktor P. Visolajský bol aj na odvetvovej tripartite na ministerstve zdravotníctva začiatkom februára. Boli sme tam aj my a na rokovaní sa presne hovorilo o tom, ako sú financie vypočítané a prečo. A všetko schválilo ministerstvo zdravotníctva. A teraz žiadajú audit. Tí ľudia, ktorí tie financie prepočítali, majú zauditovať seba? Už toto je absolútny nezmysel,“ uzavrel I. Pramuk.

----

Proti ANS vystúpil v posledných dňoch aj šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský či bývalá štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Jana Ježíková

----

„Úrad sa nemôže tváriť, že sa ho implementácia DRG systému netýka preto, že je v súčasnosti presunutá pod ministerstvo zdravotníctva.”

Marián Petko prezident ANS

Branislav Závodský, moderátor: „Rázsochy meškajú a vôbec nie je jasné, či sa Slovensko dočká špičkovej štátnej koncovej nemocnice v hlavnom meste. Ministerstvo financií dalo Rázsochám stopku. Premiér ale nemocnicu stále sľubuje. Nie je toho už na premiéra priveľa? Pre Rázsochy už musel 1 minister zdravotníctva odísť. Ustojí to jeho náhradník? Ako je možné, že to, čo štát rieši desiatky rokov, postaví finančná skupina za necelých 5? Dokážeme vyčerpať miliardu a 300.000.000 EUR z plánu obnovy na zdravotníctvo? A budeme mať potom viac zdravotníkov, lepšie ambulancie a lepšie nemocnice? O všetkých týchto otázkach sa budeme baviť dnes tu v štúdiu a to s poslankyňou za stranu SaS a členkou zdravotníckeho výboru Janou Bittó Cigánikovou. Pani poslankyňa, dobrý deň, vitajte u nás.“

Jana BITTÓ Cigániková: „Dobrý deň. Ďakujem za pozvanie, pán Závodský.“

Branislav Závodský, moderátor: „Naopak, my veľmi pekne ďakujeme, že ste prišli opäť po čase. Len dodám, že potom neskôr počas nášho rozhovoru do debaty pripojíme aj bývalého ministra zdravotníctva, dnes zas by som mohol povedať, že vášho náhradníka na poste šéfa zdravotníckeho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, poslanca za OĽaNO Mareka Krajčího.“

Jana BITTÓ Cigániková: „No to je radosti.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre, dobre, tak to som rád, že sa tešíte. Pani poslankyňa Bittó Cigániková, rovno prvá otázka. Aj z toho, čo som na úvod povedal, pre meškanie prípravy stavby nemocnice na Rázsochách z plánu obnovy zvolávate mimoriadne rokovanie zdravotníckeho výboru parlamentu. No a teraz tá otázka, to, že Rázsochy meškajú a ohrozujú čerpanie peňazí z plánu obnovy, je celkom známy fakt, ktorý priznáva aj Úrad vlády, aj NIKA, teda tá centrálna nejaká dozorová jednotka nad plánom obnovy. Aj minister Lengvarský, exminister Lengvarský to priznával, aj, aj po ňom pán Palkovič. Tak sa chcem opýtať teda, čo sa zmenilo na tom všetkom, že vás to núti požiadať o zvolanie mimoriadneho výboru pre zdravotníctvo?“

Jana Bittó Cigániková: „Rýchla len, len také upresnenie z úvodu, keď môžem.“

Branislav Závodský, moderátor: „Povedzte, povedzte, povedzte.“

Jana Bittó Cigániková: „Prvá vec je, že výbor zvolávam spolu s kolegami Zuzkou Šebovou zo Sme rodina, Richardom Rašim, Rašim z Hlasu a Tomášom Lehotským od nás.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Ktorí mi teda dali podpisovať podpisy k tomu a za to im veľmi pekne ďakujem. Ale čo mi beží hlavou, je ten úvod, ktorým ste začínali. Vy ste hovorili, že súkromná nemocnica sa stavala 5 rokov. Skutočnosť je taká, že od toho prvého papiera, keď zarátate aj tú administratívu predtým, tak to bolo dokonca až 8 rokov.“

Branislav Závodský, moderátor: „Okej, okej, bavíme sa, bavíme o stavbe, dobre, v poriadku.“

Jana Bittó Cigániková: „Aby sme si predstavili. A toto je vlastne ten problém, že jednoducho čo počúvame z toho terénu od ľudí, ktorí stavali nemocnice, ktorí majú tú skúsenosť. Teraz 8 rokov to trvalo zo súkromných peňazí, tzn., nemuselo tam byť to verejné obstarávanie, hej, čo vieme všetci, že je problém a ktorý naťahuje tie časy. A teraz sa nám snažia tvrdiť, že to budeme stíhať. No kým nevyšlo v Slov-lexe v podstate tá pripomienka ministerstva financií, že sa to nestíha.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Tak som ešte bola ochotná s nejakými hranicami tomu skúšať veriť, aj keď sme moc neverili od začiatku. Teraz sa mi zdá, že ide o nejaké politické, politickú hru, akoby Edo Heger tak, ako všetci jeho predchodcovia, mám pocit, nechával ten problém vyhniť až do volieb. Dovtedy bude tvrdiť, že sa to stíha, aj keď je všetkým jasné, že sa to nestíha. Potom prídu ďalší a tí povedia, no tak na vine je ten pred nami. Viete, ale čo má z toho ten občan? Takže my sa chceme na výbore pýtať, či sa stíha na konkrétne termíny, pretože proces verejného obstarávania priemerne trvá viac ako rok a my tu máme míľnik 4/2024, do konca marca 2024 musí byť už podpísaná súťaž so zhotoviteľom.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, do 2026 musí byť postavená hrubá stavba.“

Jana Bittó Cigániková: „Vynegociované zmluvy a áno a potom.“

Branislav Závodský, moderátor: „To hovorí samé za seba.“

Jana Bittó Cigániková: „A potom o ďalšie 2 roky ďalšie.“

Branislav Závodský, moderátor: „2028, 2029 celá nemocnica.“

Jana Bittó Cigániková: „Ideme sa pýtať na toto.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ale vráťme sa naspäť.“

Jana Bittó Cigániková: „Ak dôveru niekomu, ak niekomu dôverujem, tak určite je to napr. pani Vašáková, ktorú považujem za šikovnú, kde aj jej sa chcem pýtať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Šéfka plánu obnovy na Úrade vlády.“

Jana Bittó Cigániková: „Tak a chceme sa jej pýtať, že či je možné posúvať míľniky, či to plánujú. Čiže tá debata je namieste, aby už bola, aby bola podrobná, aby bola verejná, pretože nechceme dopustiť to, aby nás, aby len kvôli nejakej politickej hre občania Slovenska prišli o investíciu do nemocníc, ktorá je veľmi, veľmi potrebná. Ak sa Rázsochy nestíhajú, treba tie peniaze presunúť do regiónov a zaviazať sa k tomu, že národnú nemocnicu v Bratislave budeme financovať zo štátneho rozpočtu z tzv. kapitálok.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Ale to o tomto má byť ten zdravotnícky výbor.“

Branislav Závodský, moderátor: „A na to, aj na tie konkrétne veci sa, samozrejme, ešte budem pýtať z tohto. Aj s pani Vašákovou sme sa tu rozprávali, tak mám na niektoré veci aj jej odpovede. No, ministerstvo zdravotníctva hovorí aktuálne, mimochodom, zastupujúci minister alebo teda štátny tajomník ministerstva zdravotníctva pán Michal Palkovič má pozvánku do našej relácie. Už sú to nejaké tie týždne, prisľúbil účasť. Dokonca v piatok by tu mal byť, tak sa ho na to všetko budeme pýtať. Ale medzitým som si so záujmom prečítal aj jeho rozhovor v denníku SME, tak niektoré z tých odpovedí už máme k dispozícii aj teraz. No a on hovorí, že a to, ak si pamätám, ešte Vladimír Lengvarský vravel, že uskutočnil projekt na verejné obstarávanie, teda že uskutočnil verejné obstarávanie na projekt nemocnice, že sa tam podpísala zmluva, že už sa chystala prezentácie štúdie. No a teraz ten Michal Palkovič, ten zas hovorí, to reagujem na vaše slová posledné, že celú vec by chcel odovzdať svojmu nástupcovi tak, teda v septembri tohto roku, aby bolo pripravené verejné obstarávanie na zhotoviteľa a potom sa môže do toho ísť. Tomuto vy, tomuto vy nedôverujete? Ja pre našich poslucháčov pripomeniem to, čo sme hovorili., hrubá nemocnica s 800 posteľami za 281.000.000 EUR z plánu obnovy má byť hotová do roku 2026 a potom za ďalšie milióny, buď z eurofondov alebo ja neviem, či zo štátneho rozpočtu, do 2029 kompletná nemocnica. Ale teraz sa bavíme o tej prvej veci. Čiže je to reálne? Minister, zastupujúci minister, predseda vlády tomu verila.“

Jana Bittó Cigániková: „No o tom sa porozprávame zajtra. Ja tomu veľmi neverím, veď preto robíme aj tento projekt a budem rada, keď sa mýlim, ale veľmi tomu neverím preto, lebo prosím vás pekne, my sa tu viete, o akom obstarávaní bavíme, o akej súťaži sa ešte bavíme? O tom, ktoré navrhovala pani ministerka Kalavská. Ja keď som si, teda ešte akože predchádzajúca vláda, hej, ja keď som si zrátala všetky tie meškania a oneskorenia, ktoré mohli byť inak, ja si pamätám, ako som ešte súčasť vlády spolu s kolegami z SaS volala po tom, aby sa už otvorili súťaže pre nemocnice, aj pre Rázsochy, aj pre Martin. A teraz voláme po tom, aby pre regionálne, aby sa vlastne konalo. No keď som si zrátala všetky tie meškania, ktoré nemuseli byť, tak je to posun rok a pol. Pred rokom a pol sme mohli začať vlastne súťaž na zhotoviteľa. Miesto toho, po takomto dlhom čase, už sú 3 roky vlastne kvázi vo vláde, vo vedení je OĽaNO, samozrejme, aj na úrovni premiéra, ministra financií, aj zdravotníctva, vo všetkých, počet počas celej doby.“

Branislav Závodský, moderátor: „Bolo. Dnes už asi nie teda.“

Jana Bittó Cigániková: „A kto iný? Jaj, no tak to už ako, čo sú to ich nominanti, sa zas netvárme.“

Branislav Závodský, moderátor: „Povedzme, po Vladimíra Lengvarského.“

Jana Bittó Cigániková: „Ale tak netvárme sa, sú to stále ich nominanti a stále sú to ľudia, ktorí sa dostali na kandidátku.“

Branislav Závodský, moderátor: „Pán Palkovič je nominant Eduarda Hegera, ktorý nemá s OĽaNO dnes teda minimálne formálne nič spoločné.“

Jana Bittó Cigániková: „Ja si myslím, že ľuďom je toto úplne jedno, kto koho. Podstata je, roky sa mohlo, áno, 3 roky sa mohlo konať, z toho reálne rok a pol je podľa mojich výpočtov a to si zajtra overím, meškanie. Kde sa urobila chyba? Na úrovni štátu v podstate. A teraz my sa ideme pýtať, že či to vieme dobehnúť, ako to vieme dobehnúť. Ak existuje ten spôsob, tak pomenujme to a povedzme, čo budeme robiť, ale ak neexistuje, tak si to poďme priznať a poďme presunúť peniaze do.“

Branislav Závodský, moderátor: „Vymyslieť, čo sa s tým dá, hej?“

Jana Bittó Cigániková: „Regiónov, aby sme o nich neprišli.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre, lebo a to je, to je presne tá otázka, lebo sledujem takéto akoby, no nechcem povedať, že rovno nápady, ale takéto možnosti riešenia tohto projektu, opakujem, za 281.000.000 EUR. Ešte viac to spestril ten moment, ktorý už ste spomínali, pani poslankyňa Bittó Cigániková, keď ministerstvo financií, vedené Eduardom Hegerom, odkázalo ministerstvo zdravotníctva, vedenému Eduardom Hegerom, že aby nestavali nemocnicu na Rázsochách a tých 281.000.000 EUR presunuli na opravy a výstavbu do regiónov, na regionálne nemocnice. Mimochodom, identické, identická vec, ktorú dnes hovoria poslanci okolo Petra Pellegriniho z Hlasu, Richard Raši alebo kto tí ostatní ďalší. No premiér napokon ale tú, to ministerstvo financií dementoval. A vraciame sa k tej predchádzajúcej otázke.“

Jana Bittó Cigániková: „Dementoval sám seba, hej?“

Branislav Závodský, moderátor: „No dementoval. Nepripúšťa si to.“

Jana Bittó Cigániková: „Byť trojjediný je ťažká úloha.“

Branislav Závodský, moderátor: „No ale teda ako hovorím, odmietol to a povedal, že nie, tá nemocnica je pre Slovensko dôležitá a on verí tomu, že bude. To isté zopakoval Michal Palkovič, ktorý povedal, no.“

Jana Bittó Cigániková: „A presne pre toto sa mi zdá, že je to politická hra, lebo úplne logicky, keď sa zamyslíte, že súkromníkom niečo trvá 8 rokov, keď chcete, tá stavba ako taká 5 rokov, a my sa tu ideme tváriť, že to ideme všetko stihnúť za trištvrte roka.“

Branislav Závodský, moderátor: „Michal Palkovič si to neuvedomuje, myslíte, lebo dal do toho celé svoje meno.“

Jana Bittó Cigániková: „Netuším, ešte stále som ho osobne nestretla, čiže nie.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ešte ste nehovorili?“

Jana Bittó Cigániková: „Ale ako hovorím, nepodstatné. Podstatné je zajtrajší výbor, odpovede, to, aby sme sa spoločne pozreli nie, že kto, čo a za čo môže, ale aké je riešenie, aké je.“

Branislav Závodský, moderátor: „Príde tam pán Palkovič na ten výbor?“

Jana Bittó Cigániková: „Pokiaľ viem, príde Eduard Heger a myslím si, že aj pani Vašáková. Neviem, či príde pán Palkovič. Hovorím, nie som s ním zatiaľ v kontakte, napriek tomu, že zo začiatku iniciatíva bola, ešte sa nám nepodarilo stretnúť.“

Branislav Závodský, moderátor: „A takto ste vy, vy ste nenavrhovali týchto ľudí, ktorí tam majú prísť?“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, navrhovala, navrhovala som týchto ľudí, nenavrhla som pána Palkoviča, ale pána.“

Branislav Závodský, moderátor: „Hegera ako ministra zdravotníctva zastupujúceho.“

Jana Bittó Cigániková: „Je zároveň zastupujúcim premiér, minister financií a minister zdravotníctva, ako ste správne povedali, tak v podstate pod jeho vedením sa kvázi nezhodli 2 ministerstvá. Čiže potrebujeme si vyjasniť, ako to je a potrebujeme teda posunúť veci. A čo je dôležité, je dôležité povedať, že keby sa aj presunuli peniaze do regiónov, do regionálnych nemocníc, tak to neznamená, že sa nepostaví národná nemocnica. Opakujem, tá sa dá stavať a dá sa k tomu zaviazať politicky, že aj ďalšie politické strany napr. budú pokračovať v investícii alebo, alebo niečo podobné.“

Branislav Závodský, moderátor: „Si viete fakt predstaviť vy vašu vládu, ktorá by zo štátneho rozpočtu vyčlenila ja neviem koľko stoviek miliónov eur na takéto niečo?“

Jana Bittó Cigániková: „To sa určite nedá, preto sú aj zaujímavé tie investície zo súkromného sektoru, lebo to, to, čo zaplatí súkromný sektor, nemusí zaplatiť občan. Ale keď raz chceme konkurenčnú štátnu nemocnice a dokonca aj SaS-ka, aj keď sme protrhoví, tak trh znamená aj to, že konkurencia sa zvyšuje aj na úrovni súkromník verzus štát, čiže aj my máme napr. v programe národnú nemocnicu.“

Branislav Závodský, moderátor: „Štátnu, národnú nemocnicu?“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, štátnu, národnú máme my tiež v programe, tiež máme ten záujem.“

Branislav Závodský, moderátor: „A potom aká je možnosť, ak zrazu prídeme o 281 miliónov eur?“

Jana Bittó Cigániková: „Nesmieme prísť. Možnosť je presunúť tieto peniaze, ak sa naozaj nestíha, do regiónov a zároveň urobiť dohodu politickú, kde sa zaviažeme k tomu, že napr. najbližších 10 rokov, kapitálky sú tak 100 000 000 ročne, kapitálové výdavky do štátnych nemocníc, no tak pomenujme, urobme plány.“

Branislav Závodský, moderátor: „Aha, že tu sme vám dali tieto milióny, tak tieto už v kapitálkach vám to nebudeme dávať a dáme to na Rázsochy.“

Jana Bittó Cigániková: „Nie, budeme dávať v kapitálkach, ale pôjdu.“

Branislav Závodský, moderátor: „Na Rázsochy.“

Jana Bittó Cigániková: „Investície pôjdu na Rázsochy. Napr. ja by som bola za Banskú Bystricu. Viem, že Prešov je pripravený.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre, no ale tomuto moc asi nedôverujete, nie, že keď sa dívate na to, že, že.“

Jana Bittó Cigániková: „Toto je podľa mňa politická otázka, pán redaktor.“

Branislav Závodský, moderátor: „No veď presne preto to hovorím.“

Jana Bittó Cigániková: „Ale naopak, ja mám pocit, že veď predsa SaS je tu tá protrhová. Všetci ostatní sú etapisti, tzn. proštátni, všetko by chceli, aby bolo len štátne, hlavne nech štát vlastní maltu a tehly, čo tam po kvalitných službách pre občana. Čiže ak by mal tento nápad na niekom naraziť, tak sme to my a my s tým nápadom prichádzame. A chcem pripomenúť, ešte môj blog si môžete pozrieť z júna 2022, kde sme hovorili, keď sme išli na vládu schvaľovať tento plán Rázsochy, Martin, tak sme aj tlačovku pred martinskou nemocnicou, ak si spomeniete, kde sme hovorili, Rázsochy sú časovo riskantné, nedávajme tam peniaze z plánu obnovy, dajme ich do regiónov a Rázsochy financujme z kapitálok. Presne to, čo hovoríme dnes.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre a toto, na tomto trváte, toto je vaše stanovisko?“

Jana Bittó Cigániková: „Ministerstvo financií.“

Branislav Závodský, moderátor: „Zrušiť ten projekt a presunúť do regiónov.“

Jana Bittó Cigániková: „Takto hovorím, že zajtra si chcem overiť, či sa to teda stihnúť dá alebo nedá.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Spolu s kolegami a podľa toho záveru sa rozhodneme, ale ja by som to časovo určite neriskovala.“

Branislav Závodský, moderátor: „A radšej by ste šli touto cestou, hej, lebo a tam by som použil práve.“

Jana Bittó Cigániková: „Určite, určite, ja by som to neriskovala kvôli tomu, že poskytovatelia, ktorí už stavali nemocnice, mi hovoria, že to je nereálne, že my na to jednoducho nemáme kapacity časové.“

Branislav Závodský, moderátor: „Do toho by som si pomohol, do toho by som si pomohol aj jedným z vyjadrení pani Lívie Vašákovej tuná v štúdiu, kde, kde ona teda nevyjadrila sa k tomu, že či áno alebo nie. Nakoniec to nie je jej kompetencia, ale kde hovorila, že my sme teda nie zaviazaní z plánu obnovy postaviť konkrétne nemocnice, ale vybudovať konkrétny počet lôžok. Čiže asi by sa to teoreticky dalo zmeniť.“

Jana Bittó Cigániková: „Toto veľmi zaujímavý bod, pán Závodský, lebo to, čo je schválené, teda vlastne lôžka v Rázsochách a lôžka v Martine, nespĺňajú ten míľnik, ktorý je v pláne obnovy, lebo v pláne obnovy je plánovaných viac lôžok, ako my sme schválili pre Martin a Rázsochy. Toto je napr. 1 z otázok, ktoré budem mať, že čo s tým, hej, že čo teraz.“

Branislav Závodský, moderátor: „Rázsochy sú 800 lôžok, Martin, priznám sa, neviem teraz, že koľko.“

Jana Bittó Cigániková: „No, pôvodne boli Rázsochy 500, teraz zrazu sa z toho stalo 800, ale teda že zmenilo sa to, nezmenilo, ako to je. Martin takisto má nejak do nejakých 300 lôžok, ale jednoducho ten, ten, ten cieľ, aký, aký máme uvedené v pláne, aký máme uvedený v pláne obnovy, ten nie je splnený.“

Branislav Závodský, moderátor: „Toto asi ráta ešte predsa s tými výzvami nad 5 a do 5.000.000 EUR.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, presne tak, ale teraz vlastne by sa stalo to, že vy keď zrušíte Rázsochy, tak presúvate tie peniaze inam, tak je otázka, že do tzv. úrovne, lebo tie Rázsochy mali byť tzv. úroveň full fit out, teda prepáčte full fit out je Martin, /nezrozumiteľné/, to je akoby hrubá stavba.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, áno, staviate celú stavbu a tam len časť.“

Jana Bittó Cigániková: „A teraz keď, keď to /nezrozumiteľné/ presúvate, tak do ktorých nemocníc, do ktorých regiónov?“

Branislav Závodský, moderátor: „No však to vy povedzte.“

Jana Bittó Cigániková: „Postavíte kvázi tú hrubú stavbu?“

Branislav Závodský, moderátor: „No tak povedzte vy.“

Jana Bittó Cigániková: „To je tá diskusia, že kde to má zmysel, lebo za mňa.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ako a kde to presunúť, hej, keby.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, za mňa by malo podľa mňa zmysel ísť podľa toho zoznamu, ktorý už bol vyhodnotený. Tam boli detské nemocnice, tam bola, hovorím, Bystrica, tam bola Prešov, Trnava, ktoré majú.“

Branislav Závodský, moderátor: „Hneď sa k tomu dostanem, hneď sa k tomu dostaneme.“

Jana Bittó Cigániková: „Na východe boli nemocnice, čiže o tomto sa dá debatovať, že aký bude kľúč. Lenže pozor, ešte raz hovorím, to nie sú /nezrozumiteľné/ nemocnice, to sú práve tie dostavby, prerábky.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, existujúce nemocnice s novými prístavbami a prerábkami, presne tak.“

Jana Bittó Cigániková: „/nezrozumiteľné/ aj s pani Vašákovou, čo je možné.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre.“

Jana Bittó Cigániková: „Zmeniť a žiadať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Hneď sa k tej otázke dostanem, budete môcť ešte na to reagovať, ale okrem toho spestrujúceho momentu, kde teda tie ministerstva pod vedením Eduarda Hegera majú rôzny pohľad na vec, je tam ďalšia, ďalšia záležitosť, ktorá mení asi, asi hru, vašim jazykom teraz hovorím.“

Jana Bittó Cigániková: „Mení SaS-ka.“

Branislav Závodský, moderátor: „Vašim jazykom teraz hovorím, pani poslankyňa. To je nová nemocnica finančnej skupiny Penta v Bratislave, nemocnica na Boroch. Do akej miery ona, myslím teda to zariadenie, mení celú túto situáciu? Pretože objavuje sa aj kritika povedzme lekárov zo štátnych nemocníc alebo, alebo istej časti verejnosti, že no tak to je, finančná skupina postaví nemocnicu, v ktorom, v ktorej bude mať len tie takpovediac zárobkové oddelenia, ale už, ja neviem, nejaká dlhodobá starostlivosť, psychiatria, geriatria, neviem. Povedzte, aký, aký máte vy na to pohľad, že to už by nechali potom štátu?“

Jana Bittó Cigániková: „Ja by som možno občanom, občanov upozornila, ja som si všimla v tej politike, že keď politici zlyhávajú a už sa musia krútiť, tak povedia rýchlo, že Penta a ukážu prstom. A absolútne to síce nedáva logiku, ale tí občania ako keby toto opakovali. Tak poďme na to logicky. My tu máme schválenú optimalizáciu siete nemocníc, kde presne hovoríme v zákone a ministerstvo, čiže politici, povedia, takáto nemocnica, v takejto úrovni musí mať presne tieto oddelenia a nemôže robiť to, že si vyberá nejaké ziskové a neziskové. Tuto sa len jednou vetou pristavím. Prosím vás, povedzte mi niekto, že či je to chyba toho prevádzkovateľa, či už štátneho alebo súkromného alebo chyba politikov, že nezaplatili poriadne za nejaký výkon. Ja sa pýtam, keď to politici myslíme vážne a toto sa pýtam, odkedy som v politike, ako môže vlastne existovať výkon, ktorý sa neoplatí, hej, ale dobre. Čiže máme tu optimalizovanie, no nemôže.“

Branislav Závodský, moderátor: „Tak sú výkony, ktoré sú drahé, ktoré sú lacnejšie.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, ale keď ja to ako politik myslím vážne, že chcem zdravotnú starostlivosť občanom zabezpečiť v nejakom rozsahu, tak ja ju musím zaplatiť. Nemôžem povedať, že toto máte zadarmo, akože vážení občania, dám za to 500 EUR, ale stojí to 1500.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre, ale ako to súvisí, ako toto, čo hovoríte, súvisí s novou nemocnicou Bory v Bratislave a s tým, čo sa pýtam? Mimochodom, v tom istom rozhovore pre SME štátny tajomník Palkovič povedal, že je, je to, bol to trošku problém, pretože napr. náš systém verejného zdravotníctva, poistenia, akoby nerátal s ďalšou veľkou nemocnicou súkromnou v Bratislave. Teraz otázka je, že či preto aj tak dlho trvali tie rokovania s VšZP, aby teda si ju zazmluvnili.“

Jana Bittó Cigániková: „Ideme do veľa otázok a nestihnem vám, tak ma nechajte odpovedať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ale musíte to veľmi zostručniť a uzavrieť.“

Jana Bittó Cigániková: „Pán Závodský, keď budete dávať kratšie otázky, ja stihnem odpovedať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ako to mení hru?“

Jana Bittó Cigániková: „Optimalizácia siete nemocníc umožňuje politikom určiť, čo bude v nemocnici, takže je úplná hlúposť, že oni si tam budú robiť niečo, čo nechcú. Však my máme v rukách legislatívu, aj peniaze, čiže my sme tu tí, ktorí rozhodujeme.“

Branislav Závodský, moderátor: „No ale zas na druhej strane, ak tá nemocnica splní podmienky.“

Jana Bittó Cigániková: „Prosím, nechajte ma odpovedať aspoň na niektorú z vašich otázok.“

Branislav Závodský, moderátor: „Musím vám do toho skočiť, lebo.“

Jana Bittó Cigániková: „Tak potom mi iba dávajte otázky a budem tu ticho stáť, v pohode.“

Branislav Závodský, moderátor: „Príliš košato odpovedáte. Čiže vráťme sa k tomu.“

Jana Bittó Cigániková: „Ale vy sa košato pýtate, ja som nestihla ani jednu odpovedať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Vráťme sa k tej pôvodnej otázke, ako toto mení celé hru, že sú tu tie Bory? Teraz bez ohľadu na optimalizáciu, k tomu sa môžeme dostať v ďalšej otázke.“

Jana Bittó Cigániková: „A teraz už môžem odpovedať?“

Branislav Závodský, moderátor: „No poďte.“

Jana Bittó Cigániková: „Ďakujem. Čiže mení to hru v tomto, v tom, že bude to zvyšovať kvalitu. Bez ohľadu na to, či štátny, či súkromný, každý 1 ďalší, každá nová nemocnica, chvalabohu, že ju tu máme. Teraz keby to tu nebolo, tak nemáme nič. Pozrite sa, čo postavil štát, no nič dokopy, hej. Čiže dobre, že tu je a teraz čo sa stane, no? Teraz nastane boj o to málo personálu, čo máme v tom zmysle a to sa nemýlia štátni lekári, ale v tom zmysle, no keď chcete získať sestričky, lekárov, laborantov, všelijakých pomocníkov, zdravotníkov, čo urobíte? Zvýšite plat alebo zvýšite prostredie, kvalitu. A toto presne urobia Bory.“

Branislav Závodský, moderátor: „Štát zvýšil platy.“

Jana Bittó Cigániková: „A teraz, ale, ale všetkým, Bory musia, štát síce zvýšil, ale Bory a napr. aj ambulancie, o tom sa minule rozprávali, keď som to.“

Branislav Závodský, moderátor: „To je druhá vec, áno, presne tak.“

Jana Bittó Cigániková: „Lebo to je ten trh, v ktorý my veríme, hej. Čiže výborná správa je, pôjdu hore platy, pôjde hore kvalita, lebo teraz, keď politici nebudú, tie Bory im nastavia zrkadlo a keď nebudú chcieť vyzerať ako úplní lúzri, tak oni sa budú musieť snažiť, veď robia v rovnakom prostredí trhovom za rovnaké peniaze a ešte tí, ten zlý súkromník si ešte aj zisk stíha vybrať. No tak potom je úplne pochopiteľné, že sa očakáva, že aj politici dokážu postaviť rovnako kvalitnú nemocnicu a konkurovať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Toto je dobrá správa pre občanov. V každom prípade, jednak tu je nemocnica, jednak to zvýši konkurenciu a zvýši to tlak na politikov, aby reálne financovali výkony, aby sme tu nemali výkony, ktoré sa neoplatia. Potom sa o to budú biť.“

Branislav Závodský, moderátor: „A neznamená to to, že.“

Jana Bittó Cigániková: „A zároveň, že sa zvýšia platy a kvalita.“

Branislav Závodský, moderátor: „Neznamená to to, že práve tým už vlastne je nepotrebná tá koncová štátna nemocnica?“

Jana Bittó Cigániková: „Nie, nie.“

Branislav Závodský, moderátor: „To nie, hej?“

Jana Bittó Cigániková: „Viete čo, takto. Pokiaľ by zostali univerzitná nemocnica v Bratislave v tých piatich, šiestich polorozpadnutých budovách, tak by to bolo zbytočné, ale univerzitku treba riešiť, národnú nemocnicu Je potrebné. Je treba vedu, výskum niekde, niekde situovať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Jasné.“

Jana Bittó Cigániková: „Na toto všetko národná nemocnica je ako stvorená a treba ju. Ale zároveň jedným dychom treba povedať, zároveň tam treba zahrnúť Univerzitnú nemocnicu Bratislava a baviť sa ešte aj o kardioústave, o detskom ústave atď.. Ideálny by bolo.“

Branislav Závodský, moderátor: „Vy by ste si to predstavovali pod nejakým jedným balíkom, aj v rámci tých špecializovaných ústavov?“

Jana Bittó Cigániková: „Ideálne by boli že 2 budovy. Jedno Bory a druhá štátna nemocnica, ktorá zabezpečí aj ten výskum, vývoj, vzdelávanie.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno a aj špecializované ústavy, hej, by boli pod ňou, národné detské, národné onkologické, národné srdcovo-cievne, to, čo ste spomínali.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno. Neviem, či sa tam zmestí všetko, ale podľa analýzy, ktorú, ktorú robila medzinárodná spoločnosť, je presne toto ideálne riešenie preto, lebo viete, vám sa tam potom združujú všetky tie tímy kvázi na 1, na jednu kopu a v podstate nejakým spôsobom šetríte tie manažérske zdroje, aj finančné zdroje.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre, rozumiem.“

Jana Bittó Cigániková: „Takže má to z tohto pohľadu zmysel. Nemyslím si, že sa tam, až tam dostaneme. Už len to, že spojiť Univerzitnú nemocnicu Bratislava do jednej budovy, tak už toto bude veľký úspech. A ja si myslím, že Bory vytvorili tlak na politikov, aby sme to robili, a preto si myslím, že by mohla vyjsť tá politická dohoda.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre, tak uvidíme, ako na to budú reagovať vaši politickí súperi.“

Jana Bittó Cigániková: „Zajtra sa ich opýtam.“

Branislav Závodský, moderátor: „2 čiastkové otázky predtým, ako pripojíme do, do nášho, do našej debaty aj Mareka Krajčího. Tá prvá, ale ono to úzko súvisí veľmi s tým, čo ste hovorili a ja som povedal, že sa na to opýtam. Tá prvá, to je tá výzva, ktorú zverejnilo ministerstvo ešte za ministra Lengvarského. Mala sa týkať, výzva cez 200.000.000 EUR z plánu obnovy pre nemocnice do regiónov na projekty nad 5.000.000 EUR. No a minister v skutočnosti podpísal tú výzvu, boli tam úspešné nemocnice v Poprade, Bardejove, Bojniciach, Čadce, nie, tie už neuspeli, pardon, uspeli Skalica, Levice, Zvolen, Poprad, Spišská Nová Ves, Bardejov a Bojnice, Čadca a neuspeli Nové Zámky, Hlohovec, Považská Bystrica, Dolný Kubín, ale ani nemocnice v Rimavskej Sobote, Humennom, či v Michalovciach. No, premiér stopol tú, tú výzvu. Aj spolu s národnou teda koordinačnou jednotkou to chceli zauditovať a zastupujúci minister Palkovič mal ohlásiť ten, ten výsledok. Zatiaľ ho nevieme. Máte nejaké info?“

Jana Bittó Cigániková: „Dvakrát boli posunuté.“

Branislav Závodský, moderátor: „No áno, áno, asi je to problém, lebo nemocnice malé sa sťažujú na to, že čím dlhšie to bude trvať, oni potom nestihnú vlastne termín.“

Jana Bittó Cigániková: „Presne ten istý problém a teraz len malinké upresnenie, lebo to sa používa ako výhovorka. Skutočnosť, prečo pán Lengvarský musel odísť, boli to, že podpísal teda tranzície, nepodstatné teraz a chcem len dokázať.“

Branislav Závodský, moderátor: „A to oni možno ani nevedeli, však to bol ten posledný, posledný deň.“

Jana Bittó Cigániková: „Nie, chcem dokázať, lebo hovorí sa o tom, že pán Heger dá prešetriť všetko, čo pán Lengvarský podpísal, vrátane tejto výzvy, lenže tú pán Lengvarský nikdy nemusel podpísať, pretože.“

Branislav Závodský, moderátor: „Lebo sa na tom uzniesla tá komisia, áno.“

Jana Bittó Cigániková: „Tam boli stanovené vopred kritériá. TIe kritériá schválil aj Lengvarský, aj prepáčte, aj pán Heger, aj celá vláda, čiže tie odsúhlasili. Na základe tých kritérií zasadla komisia. Každý z nich urobil, teda tých členov komisie, urobil zápis. Tie zápisy odovzdal a z toho vzniklo nejaké vyhodnotenie, ktoré podpísal úradník na ministerstve zdravotníctva.“

Branislav Závodský, moderátor: „Sedí vec, presne tak.“

Jana Bittó Cigániková: „Minister a zverejnil, takéto sú výsledky na základe kritérií, ktoré ste si, vážená vláda, objednali. Vraj kvôli tomu musel odísť Lengvarský, čo teraz počujete, že same osebe je hlúposť, že to nebola pravda, ale podstatné je, že odvtedy, prosím vás, prešiel mesiac, mesiac. My tu počítame hodiny, aby sa stíhali postaviť nemocnice, prešiel mesiac a stále nič nevieme. Párkrát bol termín posunutý. Toto je presne ten dôvod, prečo to ideme riešiť. Ja som pozvala s kolegami na výbor.“

Branislav Závodský, moderátor: „A máte nejaké info, že čo sa tam môže diať?“

Jana Bittó Cigániková: „Aj riaditeľov týchto regionálnych nemocníc, ktorých sa to týka, no tak vraj sa deje to, že očakávali, samozrejme, tam je problém tie červené oči a ten boj proti súkromníkom, proti Pente konkrétne napríklad, to je jedno, tam sa očakával, akože ono to škodí nakoniec občanom, lebo tam sa očakávali všelijaké, ja neviem aké, kulehy. Výsledok bol, že sa to teda prešetrilo, dokonca polícia to prešetrovala, riešila, hej a zistilo sa, že žiadne kulehy tam nie sú. Však myslím, že 1 nemocnica z tých všetkých, čo ste čítali, patrila práve finančnej skupine Penta.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, jedna.“

Jana Bittó Cigániková: „2 alebo 3 patria Agelu.“

Branislav Závodský, moderátor: „Agel dve, župy tam majú dve nemocnice.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, potom je tam nejaké neziskové organizácie, ktoré sú aj mesto.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, to sedí.“

Jana Bittó Cigániková: „Hej, čiže jednoducho to vyšlo ako hlúposť, ale kvôli tomu sa robil audit. A teraz už niečo musia povedať, ale zistili, že sú tam teda nejaké iné nezrovnalosti, bez ohľadu na to, pán Závodský, uznajte, keď aj v jednej, lebo v dvoch nemocniciach keby hneď našli problém, prečo s tými ďalšími piatimi nemocnicami.“

Branislav Závodský, moderátor: „No neviem, ale už som aj zachytil, že, že by tá výzva mohla byť navýšená o tých 26.000.000 EUR, ktoré sa rozhodli nedať na nákup zhruba 150 sanitiek pre štátnu záchranku.“

Jana Bittó Cigániková: „Ja si myslím, že toto bol rozumný krok.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre.“

Jana Bittó Cigániková: „Lebo tým, lebo tie záchranky dostávajú vo svojich paušáloch aj peniaze.“

Branislav Závodský, moderátor: „Lenže by to aj nestihli vlastne.“

Jana Bittó Cigániková: „Jedna vec je nestihli, ale akože otázne, ale dostávajú aj peniaze na, na nákupy sanitiek. Už aj, už aj nakúpili v minulosti. Akože myslím si, že je rozumnejšie to do tých nemocníc investovať.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre, ak vás môžem poprosiť, pani Bittó Cigániková, dajme na seba slúchadlá, prizvime do debaty nášho ďalšieho hosťa, ktorým je poslanec Národnej rady, šéf zdravotníckeho výboru za hnutie OĽaNO, bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí. Pán poslanec Krajčí, príjemný dobrý deň aj vám.“

Marek Krajčí: „Príjemný dobrý deň. Dobre sa počujeme?“

Branislav Závodský, moderátor: „Vynikajúce, vynikajúce. Verím, že aj pani poslankyňa.“

Jana Bittó Cigániková: „Počujem, áno.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre, dobre, tak sme sme tu teda všetci traja. Teraz skúsme rovno nadviazať na to, čo sme hovorili pred chvíľočkou, pán predseda Krajčí. No to sa týka, to sa týka teda meškania, meškania Rázsoch, ale zároveň sa to týka aj tejto poslednej výzvy nad 5.000.000 EUR. Tak tu by som sa vás chcel rovno spýtať, aby sme netrhali tie témy, povedzte, že ako vy vnímate, že tá výzva stále nie je zverejnená? A zároveň by som sa chcel opýtať aj na to, že v tom čase, keď skončil minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, tak on okrem iného vyhlásil alebo vyhlasoval aj to, že, že tam išlo o nejaké, o nejakú politickú korupciu, že tam šlo o nejaké, o nejaké amatérske nominácie práve v súvislosti s výstavbu Rázsoch. Na tých ľudí zvláštnych, ktorí sa tam mali pohybovať upozorňovala aj pani Vašáková. Viete o tomto niečo?“

Marek Krajčí: „Veľa otázok, ale skúsim.“

Branislav Závodský, moderátor: „No tak skúsme len tú jednu.“

Jana Bittó Cigániková: „Vy dávate košaté otázky.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ďakujem vám obom, že ste sa do mňa takto pustili. Skúsme tú jednu. Viete o nejakej politickej korupcii a a amatérskych nomináciách v súvislosti s ministrom Lengvarským, plánom obnovy a výstavby nemocnice na Rázsochách?“

Marek Krajčí: „Ja o tej politickej korupcii absolútne netuším, čo tým pán minister, exminister myslel, tak neviem.“

Branislav Závodský, moderátor: „Zaujímavé, že mu tam niekto vraj dosadzoval nejakých ľudí zvláštnych.“

Marek Krajčí: „Tak to tiež sa k tomu neviem vyjadriť, pretože ľudí si musí tak, či tak na vláde povedať on, teda kľúčových, keď sa o tom bavíme. Pokiaľ to robil pod nejakým nátlakom, tak to musí on povedať.“

Branislav Závodský, moderátor: „Vy ste na neho, vy ste na neho netlačili nijak, pán Krajčí, hej, s pánom Matovičom?“

Marek Krajčí: „Práveže vôbec nie. To, že, to, že tá, tá posledná výmena bola, že tam vlastne vymenil toho pána Feriančika, tak to sa potom všetci snažili prišiť mne, ale to som teda.“

Branislav Závodský, moderátor: „Neboli ste, neboli ste za tým? Lebo ja sa odrážam, prepáčte, prepáčte.“

Marek Krajčí: „A my sme boli, samozrejme, veľmi nespokojní s pánom ministrom, ako, ako napreduje plán obnovy, to, to nevylučujem a to aj bola poslancov na klube. Tzn., on naozaj ten tlak mal, ale vôbec nie na to, aby niekto odvolával jeho štátneho tajomníka, jeho hlavného /nezrozumiteľné/, generálneho tajomníka služobného úradu.“

Branislav Závodský, moderátor: „Aha, ale kľudne, kľudne potom dokončite, lebo ja sa to, samozrejme, pýtam aj preto, a preto som hovoril, že aj v súvislosti s tou výzvou nad 5.000.000 EUR za 212 000 000 pre nemocnice do regiónov, pretože v tom čase OĽaNO ministra kritizovala, okrem iného, aj preto, že chce údajne nahrávať peniaze, čo sa teda ale nepotvrdilo, pretože v tej výzve, to už sme teraz hovorili aj s pani Bittó Cigánikovú, vlastne bola úspešná jediná nemocnica Penty. Igor Matovič v tom čase vyhlásil, že udialo sa tak v posledných hodinách úradovania ministra, čo považujem za vysoko neštandardné. Nebránilo mu to dohodiť 90 a 40 000 000 finančným skupinám na rekonštrukciu ich nemocníc a ešte predtým záhadne zakazoval štátnym nemocniciam, aby prostriedky, aby o prostriedky z plánu obnovy ani nežiadali. Takže to fakt toto?“

Marek Krajčí: „Takto, že naozaj pán Lengvarský to spravil na hulváta, tak, jak povedal Igor Matovič, ale to povedali aj viacerí politici. Bolo to v posledný deň, to podpisoval.“

Jana Bittó Cigániková: „Čo podpisoval, Marek?“

Marek Krajčí: „Ja naozaj nemám podrobnosti.“

Branislav Závodský, moderátor: „Len takto, že nepodpisoval, aby, aby sme sa neprekrikovali, nepodpisoval, zverejnil, hej, to je ten správny terminus technicus, zverejnil.“

Marek Krajčí: „Neprekrikujme sa, ale sám, sám analytik Dušan Zachar, ktorého ste mali na začiatku, povedal, že takéto veľké výzvy sa musia robiť transparentne. Tzn., majú tam byť jasne zverejnené určité údaje, podľa ktorých sa vyhodnocujú. A predpokladám, že toto bol jeden z dôvodov, prečo práve nastupujúci, volajú ho štátny minister Palkovič, sa rozhodol na pokyn premiéra vlády vlastne túto celú výzvu ešte pozrieť. Ja verím, že aj zajtra na výbore nám povedia o tých kritériách viac a uvidíme teda, či naozaj splnili tie kritériá transparentnosti.“

Branislav Závodský, moderátor: „A naozaj ste si mysleli, že teda exminister Lengvarský chcel prihrávať desiatky miliónov Pente?“

Marek Krajčí: „Pozrite, tam Penta súťažila ako ostatní súťažili. Tam mne šlo skôr o ten začiatočný zámer, ten začiatočný zámer bol, keďže sme schválili optimálnu sieť nemocníc, tak tá má sústrediť alebo koncentrovať tú komplexnú zdravotnú starostlivosť do tých koncových nemocníc, to sú nemocnice momentálne v rukách štátu, už teraz má Penta jednu. A tieto nemocnice bolo treba, bolo treba z týchto peňazí, samozrejme, rekonštruovať, modernizovať, aby tá reforma fungovala. Tzn., kvôli tomu mala vzniknúť, aj už tam boli peniaze a zdravotnícka implementačná agentúra, ktorá mala implementovať projekty jednotlivých štátnych nemocníc tak, aby sa tieto modernizovali prioritne. Do tých regiónov idú pravidelne peniaze z eurofondov, aj pôjdu v budúcnosti. Tam naozaj nebolo potrebné obmedzovať túto výzvu, aby sa mohla týkať len nemocníc prvej a druhej úrovne. A k tomu ešte na prvú úroveň, tam je v komponente úplne iná, iný balík peňazí, ktorý mal byť na tie.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno, ale je to, ale ako, ako sme, ako sme aj pred chvíľočkou o tom hovorili, že to sú naozaj nemocnice rôzneho charakteru, od župných, súkromných, neziskových.“

Marek Krajčí: „To je v poriadku, ale ja neriešim vôbec vlastníctvo. Akože toto neriešim.“

Branislav Závodský, moderátor: „No veď riešime pacientov v tých mestách.“

Marek Krajčí: „Pán Závodský, ja viem, áno, však riešme práve pacientov. Napr. Košice, detská fakultná nemocnica v Košiciach, pripravený projekt, plán, lenže žiaľ, nebola jednotka, dvojka nemohla súťažiť. A teraz detskí onkologickí pacienti, ktorí mali mať zrekonštruované oddelenia, ktoré nebudú žiadne regionálne nemocnice riešiť, žiaľ, majú teraz tam obrovský problém, akým spôsobom ďalej budú ošetrovaní,“

Branislav Závodský, moderátor: „Čo teraz, čo teraz s tým? Skúste povedať, že čo teda teraz s tým?“

Marek Krajčí: „No však toto je práve vec, ktorú my sme kritizovali.“

Branislav Závodský, moderátor: „Očakávate, že sa to objaví v novej výzve, hej, že by to mohlo byť zohľadnené?“

Marek Krajčí: „Ja neočakávam, lebo viete, to treba celé, to treba celé preskúmať, že či sa to stíha, či sa to ide a práve preto tam teraz ten čas pán Palkovič mal s tým novým vedením a majú zistiť.“

Branislav Závodský, moderátor: „No lenže to sa pýtame, že či už to nebolo príliš dlho, no.“

Marek Krajčí: „No tak môj názor je, že pán minister Lengvarský mal oveľa skorej odísť, lebo on tam tie projekty, on tam tieto veci blokoval.“

Branislav Závodský, moderátor: „Lebo vidíte, zase asociácia nemocníc.“

Marek Krajčí: „/nezrozumiteľné/ že nemôžu pripravovať projekty, však to je zadokumentované.“

Branislav Závodský, moderátor: „Asociácia nemocníc Slovenska zase, zase to komentovala, pán poslanec Krajčí, slovami, že tá výzva mala byť spustená, že malo všetko ísť, no dobre.“

Marek Krajčí: „Tá výzva bola aj, samozrejme, veľmi neskoro spustená, tá mala byť pustená, skorej, keď sa to takto robilo. Ale ja si skôr myslím, že tie peniaze, samozrejme, tam trebalo pracovať, nie peniaze rozdávať, ktorí to budú stavať, ale trebalo, aby štát pracoval cez zdravotnícku implementačnú agentúru a staval nemocnice, ktoré štát nutne potrebuje, pretože ich vlastní.“

Branislav Závodský, moderátor: „No veď áno, o tom hovoríme, o tom hovoríme. Veľmi stručná reakcia, pani Bittó Cigániková.“

Jana Bittó Cigániková: „To sú také prázdne keci a omáčky, akože toto je normálne neuveriteľné.“

Branislav Závodský, moderátor: „Čo myslíte?“

Jana Bittó Cigániková: „Že teda ja, napr. o tom, čo Marek hovoril, že Lengvarský tam rozpráva o nejakých nomináciách a tak. To si myslím, že je absolútne jedno. Má presne pravdu v tom, že mal si tam dať ľudí. On bol zodpovedný za to, koho tam budú. A či tam bol vplyv alebo nie, to je jednoducho absolútne mimo občanov. To, čo je dôležité, je baviť sa o tom, ako to dopadlo. Prosím vás pekne, však Marek, Lengvarský 7×, 7× bol na vláde, kým sme nerobili tlačovky. My sme za to nezačali tlačiť, kým som nevydala v júni blok, neurobila som tlačovku pred martinskou nemocnicou, tak dovtedy vy ste sa tam vo vedení OĽaNO dohadovali, ako to spraviť, aby neštátne nemocnice nedostali ani euro. Preto sa to zdržovalo. Rok a pol ste zdržovali vôbec, aby mohla vyjsť výzva a teraz povieš, že Lengvarský síce urobil chybu, že to zverejnil, je to na hulváta, ale mal to zverejniť oveľa skôr. Tak akože.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre, ale minimálne, minimálne sa zdá, minimálne sa zdá, že, že pán poslanec Krajčí, teda akoby, akoby.“

Jana Bittó Cigániková: „Však to sú úplne že na prvú hlúposti.“

Branislav Závodský, moderátor: „Počkajte, počkajte, ale, ale a tá kontinuita mi, mi neuchádza, pretože aj vtedy hovoril o štátnych, aj teraz hovorí o štátnych.“

Jana Bittó Cigániková: „No teraz práveže hovorí, že nie, teraz už ide o občana a hovorí o tom, že.“

Branislav Závodský, moderátor: „Práve o štátnych nemocniciach.“

Jana Bittó Cigániková: „Áno, však jasné, že. Veď prvý pokus bol, oni dali aj plán obnovy s návrhom, že iba štátnych nemocníc a potom Európska komisia im to zamietla, hej. Druhý plán bol zase, akože celú dobu úplne pochopiteľne OĽaNO verí v to, že všetko má byť štátne, dobre. Mali to ale povedať skôr a aspoň by mali šancu tie štátne nemocnice dostať. Nerob to tak, nerobiť to takto omáčku. Posledná veta, dôležité, posledná veta, lebo Marek teraz hovoril o tom, že, že chúďatko košická nemocnica nedostala, lebo nebola jednotka, dvojka. Práve preto sa tá súťaž rozdeľovala. Toto ja považujem za správne, aby mali šancu získať a napr. aj trojky, štvorky nejaké peniaze, lebo keby sa všetko dalo do jedného balíka, logicky jednotky, dvojky sú najsilnejšie a všetko by získali oni.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dobre. Dobre. Vráťme sa, vráťme sa k tým štátnym nemocniciam, o ktorých hovorí aj pán predseda výboru Krajčí. Pán poslanec, no, vráťme sa teda k tej najdôležitejšej nemocnici a teda nemocnici na Rázsochách, ktorá má byť teda tá najšpičkovejšia koncová nemocnica na Slovensku. Vy ste aj do programového vyhlásenia vlády, za ktorý zhodou odolnosti nehlasovala tu prítomná pani poslankyňa Bittó Cigániková, napísali, že a teda citujem: "Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať, aby bola do piatich rokov vybudovaná komplexná koncová univerzitná nemocnica v Bratislave na Rázsochách. Pre zrýchlenie jej výstavby pripraví zákon o strategickej investícii lex Rázsochy."“

Marek Krajčí: „Tak.“

Branislav Závodský, moderátor: „Alebo alebo lex nemocnice, no to je jedno. Od toho lex, teda toho zákona ste upustili, lebo ste zistili, že teda to nie je potrebné.“

Marek Krajčí: „To upustil, to upustil minister Lengvarský.“

Branislav Závodský, moderátor: „Tak ale evidentne sa na tom zhodla.“

Marek Krajčí: „To bola jeho chyba.“

Branislav Závodský, moderátor: „Pán, pán, pán predseda výboru, sekundičku. Evidentne sa na tom zhodla celá vláda Slovenskej republiky, lebo, lebo sa tak pokračuje, že.“

Jana Bittó Cigániková: „Nezabudnime, že Lengvarský bol nominant OĽaNO, to je fascinujúce.“

Branislav Závodský, moderátor: „No to je druhá vec, že to bol, áno, nominant hnutia OĽaNO. Ale teda toto, no, tá kritika padá tým pádom aj na vašu hlavu, lebo o tom hovoril práve aj rezort pod vedením Vladimíra Lengvarského, že ten projekt na Rázsochách bol zamrznutý od januára 2020 až do mája 202.“

Marek Krajčí: „To je úplný nezmysel.“

Branislav Závodský, moderátor: „Že sa rozbehol až po výmene projektu. No tak povedzte, dvaja ministri, resp. traja ministri, 1 nedokončená nemocnica, konzekvencia?“

Marek Krajčí: „Takto, že a treba si uvedomiť, že tento projekt na zhotoviteľa alebo teda verejné obstarávanie na zhotoviteľa projektovej dokumentácie naozaj odštartovala exministerka Kalavská koncom roka 2019, myslím v novembri alebo v decembri, hej. Tým pádom, v roku 2020 vlastne prebiehala súťaž v zmysle, že sa dopĺňali, dopĺňali sa údaje tak, aby súťažiaci mohli súťažiť. Tam naozaj súťažili určité firmy, ktoré požadovali určité informácie od svojich sprostredkovateľoch z izraelskej strany atď. Takže celý rok 2020 a ÚVO to má zaznamenané, pretože minister Lengvarský potom, jak skončila táto súťaž, si nechal celú vec odobriť ÚVO-m, čo nemusel robiť. Stratil tam niekoľko mesiacov a ÚVO zaznamenalo celý tento proces. Takže všetkým, ktorí tvrdia, že my sme niečo brzdili v tom čase od pandémie, je absolútny nezmysel.“

Branislav Závodský, moderátor: „Rozumiem, rozumiem, no dobre. Ja teraz vás nechcem zastavovať, je mi to aj nepríjemné, ale musím, pán predseda výboru Krajčí, pretože máme do konca relácie, že mínus jednu minútu, tak vás budem musieť poprosiť, no, budem vás musieť poprosiť o veľmi stručné záverečné stanovisko, vás, aj pani poslankyňu, tak, aby sme to do minúty zvládli. Tak najprv pán predseda Krajčí.“

Marek Krajčí: „Ja neviem, že k čomu mám zaujať stanovisko.“

Branislav Závodský, moderátor: „Všeobecne to skúsme uzavrieť, nič iné nemôžeme.“

Marek Krajčí: „Bolo viacero variantov. Bol tam aj návrh architektonických návrhov na žltý FIDIC, to bol variant B. Takisto tam potom bol návrh rakúskej štátnej agentúry, ktoré nám vedela dodať projekt, adaptovať ho tak, aby sme mohli začať verejné obstaranie stavby oveľa skorej. Na tom som všetkom ja pracoval, to aj pre pána /nezrozumiteľné/, ktorý.“

Branislav Závodský, moderátor: „Okej.“

Marek Krajčí: „Bol v dokrútke. To znamená, tie nákupy sa podľa mňa dali spraviť tak, ako je napísané v programovom vyhlásení vlády. A SaS-ka nepodporila práve ten lex Rázsochy, ktorý bol nedávno v parlamente, tým, že ho zablokovala a skrátila o pol roka možnosť toho, aby sa súťažilo.“

Branislav Závodský, moderátor: „V tomto momente je to ešte reálny projekt, pán Krajčí, je to v tom momente reálny projekt?“

Marek Krajčí: „Tuná sme mohli získať pol roka na to.“

Branislav Závodský, moderátor: „Áno alebo nie?“

Marek Krajčí: „Až pol roka na to. Keď sa posunú míľniky Európskej komisie, čo nikto nevie, ako bude, tak, samozrejme, tá nádej ešte žije.“

Branislav Závodský, moderátor: „No dobre. Pani Bittó Cigániková, ale že 1 veta, lebo ste mali predtým veľa priestoru.“

Jana Bittó Cigániková: „Jasné. Za mňa len toľko, že naozaj použijem to vaše treba zmeniť hru v tom zmysle, že prestať si tu variť politickú polievočku, ja som urobil toto, hentí neurobili. Treba, treba sa pozrieť na problém a vyriešiť ho. Problém je, keď meškajú Rázsochy. Treba povedať na rovinu, áno, napriek tomu, že sme chceli, sme zlyhali. Toto, keď si niekto prizná, to ja to považuje za silu, nie slabosť a vtedy sa uvoľní tá možnosť, aby išli tie peniaze do regiónov. A zároveň vyzývam k politickej dohode o budúcich investíciách z kapitálok, ktoré môžu zabezpečiť to, že bude národná nemocnica v Bratislave. Toto je riešenie, s ktorým prichádzame na zdravotnícky výbor, ktorý sme zorganizovali.“

Branislav Závodský, moderátor: „Ďakujem veľmi pekne, dáma a pán. My budeme, samozrejme, sledovať ten zajtrajšie, to zajtrajšie rokovanie výboru pre zdravotníctvo v Národnej rady Slovenskej republiky, informovať našich poslucháčov a verím, že zas po čase budete mať obaja chvíľočku, aby sme mohli v tej debate pokračovať aj tu v štúdiu, lebo evidentne čas nestačí, no.“

Jana Bittó Cigániková: „Určite áno, určite áno, s radosťou.“

Branislav Závodský, moderátor: „Akokoľvek vám veľmi pekne ďakujem, aj bývalému ministrovi zdravotníctva, šéfovi zdravotníckeho výboru za OĽaNO Marekovi Krajčímu. Pán Krajčí, príjemný deň. Ďakujem veľmi pekne.“

Marek Krajčí: „Príjemný deň všetkým.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dovidenia, dopočutia. No a tu v štúdiu Jana Bittó Cigániková zas, členka zdravotníckeho výboru, poslankyňa Národnej rady za SaS. Takisto príjemný deň.“

Jana Bittó Cigániková: „Pekný, pekný deň poslucháčom.“

Branislav Závodský, moderátor: „Dovidenia.“

Jana Bittó Cigániková: „Dovidenia.“

O novele sa bude ešte len rokovať

Je možné, že návrh prejde zmenami

Po viac ako roku sa bude meniť zákon, ktorý určuje, kto ti môže prepísať lieky. V reportáži o tom informovala televízia TA3 s tým, že pacienti majú problém dostať sa k liekom. To je spôsobené predovšetkým nedostatkom špecialistov, no tiež sú veľmi dlhé čakacie lehoty. Tento problém eviduje aj hlavná predkladateľka zákona Eva Horváthová.

Po novom by mal pacient, ktorý opustí nemocnicu, dostať lieky minimálne na 4 týždne a maximálne na 3 mesiace. Novinkou je tiež prístup ministerstva zdravotníctva, ktoré „uvoľňuje ruky“ aj všeobecným lekárom. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová uviedla, že pôjde o veľkú pomoc. 

O novele zákona bude rokovať vláda a následne parlament. Je možné, že legislatíva prejde vďaka pozmeňovacím návrhom poslancov zmenami. 

Problémom je tiež nedostatok liekov

České zdravotníctvo trpí nedostatkom dôležitých penicilínových antibiotík. Susedia hlásia, že lekárne okrem toho evidujú výrazný nedostatok napríklad aj v prípade prípravkov na kašeľ či očné kvapky. 

Podobne je na tom i Slovensko. Dlhodobo nám chýba liek Hylak. Problémy pretrvávajú aj pri liekoch na zníženie horúčky a liečbu bolesti. Najviac sa to prejavuje pri detských formách týchto prípravkov a obzvlášť pri sirupoch.

Problém s penicilínovými antibiotikami sme však neevidovali. Pomohlo sa preto Čechom, ktorí od nás podľa informácií Mediweb dostali niekoľko tisíc balení.

Odôvodnenie slovenského ministerstva zdravotníctva

Tieto správy potvrdzuje aj český denník MF Dnes, podľa ktorého už mimoriadne dávky zo Slovenska do Česka dorazili. Česi si za jedno balenie musia zaplatiť cez 100 korún, približne 4,20 eura.

Dovoz penicilínu zo Slovenska zabezpečilo české ministerstvo zdravotníctva. Naplnilo tak potreby svojich zdravotníkov. Liek sa dostal už do väčšiny nemocničných i privátnych lekární.

Slováci budú nakupovať super lacno: Mieri k nám gigant, prinesie kladivo na ceny

Konkrétne ide o dva druhy jednoduchého penicilínu s označením na krabičke V PNC o sile 500 alebo 750 miligramov, ktorý lekári najčastejšie predpisujú napríklad pri streptokokovej angíne.

Startitup sa v tejto súvislosti obrátil na slovenský rezort zdravotníctva, ktorý nám vysvetlil, že dodávky liekov do Česka boli jednorazové. Navyše, realizovala ich česká firma, ktorá pôsobí aj na Slovensku, kde bol penicilín v súčasnosti prebytočný.

„Bola to jednorazová dodávka lieku realizovaná českou firmou, ktorá prostredníctvom svojej dcérskej spoločnosti predáva v Slovenskej republike. Išlo pritom o penicilín, ktorý bol v danom momente prebytočný a ktorý bol uvoľnený pre ČR v rámci solidarity po zabezpečení dodávok do SR ako krajiny registrácie,“ informovalo nás ministerstvo zdravotníctva.

Ako vysvetľujú české médiá, tamojší lekári museli počas posledných týždňov používať širokospektrálne antibiotiká ako náhradu za penicilín. Tie však bývajú menej účinné a dovoz penicilínu zo Slovenska preto zdravotníkom skutočne pomôže.

Keďže však ide o náhle dodávky, existujú problémy s predpisovaním liekov. Viacerí zdravotníci hlásia problémy s e-receptami, pričom sa im liek nepodarilo predpísať a museli použiť papierový recept. Podľa českého ministerstva musia lekári hneď na začiatku procesu zadať, že ide o neregistrovaný liek.

Ako informuje portál Seznam Zprávy, výpadky liekov v Česku rieši špeciálna pracovná skupina na ministerstve zdravotníctva. Lekári tiež dostávajú prehľad liekov, ktoré aktuálne nie sú dostupné alebo ich nie je dostatok.

Bratislava – Novým predsedom Rady vlády SR pre protidrogovú politiku sa stal dočasne poverený premiér Eduard Heger. Na poste nahradil Vladimíra Lengvarského, po ktorého odchode prevzal riadenie rezortu zdravotníctva. O odvolaní a menovaní predsedu v stredu rozhodla vláda. Kabinet tiež Hegera vymenoval do funkcie člena Rady vlády SR pre protidrogovú politiku. Zároveň tiež rozhodol o odvolaní bývalého ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) z daného postu. Personálne zmeny súvisia s odchodom Lengvarského a Matoviča z vlády. (tasr)

Bratislava 12. apríla (TASR) - Zmluvy na čerpanie peňazí z plánu obnovy na obnovu nemocníc sa zatiaľ podpíšu so siedmimi nemocnicami. Preveruje sa ešte žiadosť nemocnice v Čadci. Vyplýva to z vyjadrenia dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera po stredajšom rokovaní vlády. Pôvodne malo financie získať osem nemocníc.

"Z ôsmich nemocníc, ktoré boli zverejnené, potvrdzujeme, že sedem je súčasťou zoznamu. Jedna ostáva v procese preverenia a je to nemocnica v Čadci, kde potrebujeme hlbšie doskúmať niektoré informácie týkajúce sa dátumov," ozrejmil s tým, že po preverení oznámi výsledky. Potvrdil, že s vybranými siedmimi nemocnicami sa podpíšu zmluvy. "V priebehu budúceho týždňa to budeme celé procesovať a pripravovať," dodal štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michal Palkovič.

Heger zároveň nevylúčil, že by peniaze mohli dostať aj ďalšie nemocnice, a to zo zdrojov plánu obnovy pôvodne určených na obnovu vozového parku zdravotnej záchrannej služby. Ich presunutie do nemocničného sektora avizoval ešte v marci. "Či rozhodneme o nejakej ďalšej nemocnici, budeme komunikovať osobitne. (...) Do polovice mája by sme chceli poskytnúť túto informáciu," povedal.

Pôvodný zoznam úspešných žiadateľov o financie z výzvy na obnovu nemocníc zverejnil rezort zdravotníctva začiatkom marca. Peniaze podľa pôvodného zoznamu mali získať popradská a levočská nemocnica, nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi, nemocnice v Bardejove, Skalici, Zvolene, Čadci a Bojniciach. Heger však po odchode rezortného šéfa Vladimíra Lengvarského nechal vyhodnotenie výzvy preveriť.

Audit sa mal okrem zoznamu nemocníc týkať aj schválenia štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom. "Vyhodnocujeme pomer medzi štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi verzus usmernenie. Usmernenie vnímame momentálne ako problematické," vysvetlil Palkovič. Dodal, že rezort v tejto veci komunikuje s viacerými inštitúciami o možnostiach jeho realizácie a prípadných aplikačných problémoch.

Platnosť spomínaného usmernenia, ktoré malo zjednodušiť proces zmeny pohlavia u transrodových ľudí, ministerstvo pozastavilo v júni 2022. Jeho platnosť sa mala obnoviť uverejnením štandardných postupov pri diagnóze transsexualizmu, ktoré doteraz chýbali. Lengvarský ich odobril tesne pred odchodom z rezortu.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

rt akb mac

Ilustračné foto

Zdroj: TASR/Jakub Kotian BRATISLAVA - Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) od stredy dočasne povedie Peter Lukáč. Personálne zmeny súvisia s úpravou zriaďovacej listiny, na základe ktorej zanikla trojčlenná rada riaditeľov a nahradil ju jednoosobový štatutárny orgán. TASR o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR

"V pozícii generálneho riaditeľa NCZI skončil 11. apríla Marek Macho. Ešte v priebehu minulého týždňa, teda pred rozhodnutím o zmene zriaďovacej listiny, požiadala o uvoľnenie z pozície výkonnej riaditeľky Barbora Mareková. Funkcia tretieho člena rady riaditeľov nebola od jej vzniku obsadená," spresnil rezort.

Archívne video: Ministerstvo zdravotníctva SR podáva trestné oznámenie pre tendre NCZI

O zmene rozhodol štátny tajomník MZ Michal Palkovič. Vedenie rezortu sa k modelu jednoosobového štatutárneho orgánu podľa vlastných slov vrátilo po tom, ako sa po viac ako troch mesiacoch neosvedčilo riadenie inštitúcie kolektívnou radou riaditeľov.

Lukáč má NCZI viesť do výberového konania, ktoré sa musí uskutočniť do šiestich mesiacov. "Úlohou nového riaditeľa bude okrem iného zlepšenie procesov zberu a napĺňania zdravotných registrov vrátane Národného onkologického registra, ale aj zlepšovanie služieb elektronického zdravotníctva," priblížilo MZ.Lukáč bol na čele NCZI od novembra 2021 po tom, ako uspel vo verejnom výberovom konaní. Vo funkcii skončil koncom minulého roka po zmene zriaďovacej listiny.

Bratislava 12. apríla (TASR) - Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR má finálny zoznam zariadení, ktoré získajú peniaze z výzvy plánu obnovy na obnovu nemocníc, zverejniť tento týždeň. Avizuje to štátny tajomník rezortu Michal Palkovič.

"Ešte dnes prebiehajú posledné rokovania s nemocnicami. Plánujeme to v najbližšej dobe uzavrieť," skonštatoval počas stredajšieho rokovania vlády.

Palkovič nechcel konkretizovať počet nemocníc, ktoré majú financie z plánu obnovy získať. "Je možné, že sa niektoré nemocnice budú posúvať a niektoré budú pribraté k hre," povedal.

Pôvodný zoznam úspešných žiadateľov o financie z výzvy na obnovu nemocníc zverejnil rezort zdravotníctva začiatkom marca. Dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽANO) však po odchode rezortného šéfa Vladimíra Lengvarského nechal vyhodnotenie výzvy preveriť.

UPOZORNENIE: TASR k správe ponúka zvukový záznam.

akb tur

Všetky tri ostali po audite na zozname.

Správu aktualizujeme.

SLOVENSKO. Finančné prostriedky z plánu obnovy, ktoré sú určené na financovanie veľkých investičných projektov, získa zatiaľ sedem z pôvodných ôsmich nemocníc na Slovensku.

Po audite na ministerstve zdravotníctva to na tlačovej besede uviedol dočasne poverený premiér a dočasne poverený minister zdravotníctva Eduard Heger.

Sedem nemocníc podľa neho splnilo stanovené kritériá a rezort zdravotníctva s nimi budúci týždeň podpíše zmluvy.

Jedinou nemocnicou, ktorú rezort ešte preveruje z hľadiska dodržania termínov, je nemocnica v Čadci.

Ministerstvo zdravotníctva ešte začiatkom marca informovalo o tom, že nemocnice v Poprade a Leviciach majú dostať po 42 miliónov eur, nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi takmer 40 miliónov eur a nemocnica vo Zvolene takmer 26 miliónov eur.

Nasledujú fakultná nemocnica v Skalici, ktorá získa takmer 23 miliónov eur, a nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, ktorá má dostať cez 15 miliónov eur.

Najmenšie sumy majú obdržať nemocnica s poliklinikou v Bardejove, a to takmer 10 miliónov eur, a kysucká nemocnica s poliklinikou v Čadci - 7 miliónov eur.

Ide o výzvu z plánu obnovy na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc v celkovej hodnote 212 miliónov eur.

Obnova popradskej nemocnice

Popradská nemocnica, ktorá je druhá najväčšia v Prešovskom kraji, plánuje komplexnú rekonštrukciu za 62 miliónov eur s DPH. V rámci projektu chce kompletne zmodernizovať lôžkovú časť, pridruženú budovu aj polikliniku. Zároveň obnoví aj zdravotnícku techniku a vnútorné vybavenie nemocnice. Informuje o tom Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) na sociálnej sieti.

Nemocnica predpokladá financovanie z Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by malo pokryť takmer 82 percent rozpočtu projektu. Zvyšok plánuje dofinancovať z vlastných zdrojov, prostredníctvom úveru, prípadne iných častí plánu obnovy.

„Zámerom projektu je rekonštrukcia objektov v nevyhovujúcom stave a zníženie energetickej náročnosti nemocnice. Rekonštrukciou bude dosiahnutá úspora energií minimálne na úrovni 30 percent a oproti roku 2021, pred nárastom cien energií, by sa náklady znížili z 940-tisíc eur na 609-tisíc eur ročne,“ uvádza sa v zverejnenom popise projektu.

Nižší počet lôžok

Od výstavby nemocnice v sedemdesiatych rokoch minulého storočia boli investície do infraštruktúry nízke.

„Objekty nie sú zateplené a na kúrenie využívajú zastaraný parný systém, čo spôsobuje výrazné tepelné straty a nízku energetickú efektívnosť. Po rekonštrukcii môže nemocnica ušetriť vyše 300-tisíc eur ročne,“ opisuje ÚHP.

Investícia má umožniť efektívnejší chod nemocnice.

„Zlepší sa nadväznosť operačných oddelení na komplex operačných sál a urgentný príjem. S cieľom rozširovania výkonov jednodňovej zdravotnej starostlivosti pribudnú zákrokové miestnosti. Zároveň budú vytvorené dvojlôžkové izby s vlastným sociálnym zariadením, čo zvýši pohodlie pacientov,“ píše sa ďalej v dokumente. Celkový počet lôžok v nemocnici však klesne zo 499 na 452.

Pokles sa týka najmä akútnych lôžok, na druhej strane za zvýši počet lôžok pre jednodňovú zdravotnú starostlivosť.

Ministerstvo radí znížiť stavebné náklady

Ministerstvo financií SR vo svojom hodnotení k pripravovanej investícií odporúča pokračovať s rekonštrukciou nemocnice. Zároveň radí znížiť stavebné náklady minimálne o 1,8 milióna eur, a to na základe porovnania jednotkových cien položiek rozpočtu s už realizovanými stavbami.

Rekonštrukcia celého areálu nemocnice má stáť 73 miliónov eur s DPH, nemocnica ale podľa zverejneného hodnotenia nateraz plánuje realizovať len jej časť s uvedeným nákladom 62 miliónov eur.

Financovanie projektu predpokladá z Plánu obnovy a odolnosti, v rámci ktorého jej bolo pridelených 42 miliónov eur bez DPH. Potrebné časti investície chce dofinancovať sumou približne 2,2 milióna eur bez DPH z vlastných zdrojov alebo prostredníctvom úveru.

Komplexná rekonštrukcia chýba

Zostávajúce výdavky na obnovu zdravotníckej techniky a interiérového vybavenia plánuje nemocnica financovať z iných častí plánu obnovy určených pre zdravotníctvo alebo z vlastných zdrojov.

Nemocnica v Poprade bola otvorená v roku 1974. V auguste 2002 bola preklasifikovaná na nemocnicu s poliklinikou III. typu. V roku 2005 bola rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR založená obchodná spoločnosť Nemocnica Poprad, a. s. Budovy a infraštruktúra tejto nemocnice doteraz neprešli komplexnou rekonštrukciou.

Juraj Jedinák, moderátor:

„Ministerstvo zdravotníctva zavádza optimalizáciou siete nemocníc aj maximálne čakacie lehoty na jednotlivé výkony. Povinnosť pribúda zdravotným poisťovniam. Ak v určenom čase nezabezpečia pacientovi potrebný zákrok, uhradiť musia liečbu v zahraničí. Podľa pacientskej organizácie je to v ich záujme. Za nedodržanie môžu čeliť postihom. Pravidlá začnú naplno platiť od januára budúceho roka.“

Nina Alžbetkinová, redaktorka:

„Akútnu liečbu leukémie u dospelých musí poisťovňa zabezpečiť do 14-tich dní, neurologickú liečbu po mozgovej príhode do 30-tich dní, pri operácii pruhu je to maximálne 120 dní. Ministerstvo zdravotníctva zaviedlo tzv. trojstupňový postup. Hovorkyňa Petra Lániková.“

Petra Lániková, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva:

„Ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poskytnutie starostlivosti v maximálnej čakacej dobe u zmluvného poskytovateľa, bude povinná zabezpečiť a uhradiť zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa na Slovensku.“

Nina Alžbetkinová:

„Rezort však zašiel ešte ďalej. Ak sa poisťovni nepodarí zabezpečiť liečbu na Slovensku, pacient bude mať nárok na úhradu návštevy lekára v zahraničí.“

Petra Lániková:

„Zdravotné poisťovne majú nástroje a môžu urobiť opatrenie na dodržanie poistencovho nároku na plánovanú starostlivosť v inom členskom štáte, a teda môžu poistencovi napríklad navrhnúť konkrétneho lekára v inom členskom štáte.“

Nina Alžbetkinová:

„Poisťovňa to odmietnuť nemôže. Vysvetľuje prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.“

Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov:

„Pacient bude potrebovať aj tak súhlas daného pracoviska, že ten zákrok bude zrealizovaný. Poisťovňa bude vedieť, že je tam prekročená čakacia lehota, takže v jej záujem to bude odsúhlasiť.“

Nina Alžbetkinová:

„Nebudeme pacientom hľadať termíny. Tie sú na poskytovateľoch a v réžii poistencov, hovorí Matej Štepianský z Dôvery.“

Matej Štepianský, ZP Dôvera:

„Pacientovi poskytneme informáciu o aktuálnych čakacích lehotách u jednotlivých poskytovateľov. V prípade záujmu si tak pacient môže vybrať iného poskytovateľa, u ktorého sa na operáciu ostane skôr.“

Nina Alžbetkinová:

„Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že akútna starostlivosť musí byť poskytnutá bez odkladu. Doba čakania na plánované zákroky sa meniť nebude. Závisí od viacerých okolností. Zo stanoviska citujeme.“

Zo stanoviska VšZP cituje redaktorka:

„Dĺžka čakacej doby závisí od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a jeho kapacitných možností, ale aj od aktuálneho zdravotného stavu a pridružených ochorení poistenca.“

Nina Alžbetkinová:

„Podľa Márie Lévyovej do procesu môže vstúpiť aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý bude poisťovne v prípade porušenia pravidiel postihovať. Nina Alžbetkinová, RTVS.“

Martin Čavajda, moderátor: „Po Lengvarskom nové vedenie ministerstva zdravotníctva resty nenašlo. Peniaze z plánu obnovy dostane 7 nemocníc, ktoré splnili podmienky a štát s nimi podpíše zmluvy na investičné projekty.“

Viera Ihnátová: „Pôvodný zoznam žiadateľov z výzvy na obnovu nemocníc zverejnil rezort zdravotníctva začiatkom marca. Peniaze získajú popradská a levočská nemocnica, NsP v Spišskej Novej Vsi, nemocnice v Bardejove, Skalici, Zvolene a Bojniciach. Poverený premiér a minister zdravotníctva Eduard Heger potvrdil, že preverujú iba žiadosť nemocnice v Čadci.“

Eduard Heger: „Potrebujeme ešte hlbšie to skúmať, niektoré informácie ohľadom dátumov. Akonáhle toto preverenie bude ukončené, tak opäť predstúpime pred verejnosť a oznámime výsledok.“

Viera Ihnátová: „Nemocnice sa uchádzali o čerpanie prostriedkov z plánu obnovy v celkovej hodnote 212.000.000 EUR. Heger zároveň nevylúčil, že by peniaze mohli dostať aj ďalšie nemocnice. Rozhodnúť by sa malo do polovice mája.“

Martin Čavajda, moderátor: „Poverená vláda sa naďalej zaoberá aj problematickou výstavbou nemocnice na bratislavských Rázsochách, ktorá sa so Slovenskom ťahá už vyše 40 rokov. Pôvodné základy búral osobne ešte bývalý premiér Pellegrini. A výrazne sme sa nepohli ani s miliónmi, ktoré nám na novú koncovú nemocnicu v Bratislave ponúka Európska únia.“

Viera Ihnátová: „Prvý štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič potvrdil, že časová strata na príprave projektu Rázsoch je 9 mesiacov až 1,5 roka. Prioritou je pre neho skrátiť deficit na minimum a skompletizovať meškajúcu dokumentáciu potrebnú pre vyhlásenie verejného obstarávania na výstavbu.“

Michal Palkovič: „Tak, aby niekto, kto príde o voľbách, bol schopný naviazať na tú prácu, ktorú teraz sme vo veľmi krátkej dobe uskutočnili a bude schopný vyhlásiť verejné obstarávanie. A, samozrejme, dúfame, že možnože sa podarí vyrokovať aj nejaký priestor s Bruselom, čo sa týka posunu termínov.“

Viera Ihnátová: „Zdravotnícky analytik Dušan Zachar z INEKO vidí stavbu Rázsoch v ohrození. Nie sme na ňu totiž dostatočne pripravení. Obrovským úspechom bude vôbec so stavbou začať.“

Dušan Zachar: „Verejné obstarávanie a celkovo funkčnosť verejného systému verejnej správy nie je natoľko dobrá, že by vedeli takto ambiciózny projekt postaviť načas. Mali sme veľké oči, takže tu je potom to zrkadlo a je dobré, že tu máme Európsku úniu, ktorá nám toto zrkadlo nastaví presne.“

Viera Ihnátová: „Dušan Zachar dodal, že najdôležitejší míľnik je ešte pred nami, uzatvorenej zmluvy s dodávateľom stavby, čo má byť na budúci rok na jar. Strana SaS v súvislosti s výstavbou nemocnice Rázsochy požiadala na zajtra o mimoriadne rokovanie zdravotníckeho výboru. Témou má byť rozdelenie finančných prostriedkov z plánu obnovy nemocnice, /nezrozumiteľné/ napĺňanie hlavných míľnikov projektu nemocnice Rázsochy. V dnešnej relácii Braňo Závodský Naživo to potvrdila poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková.“

Jana BITTÓ Cigániková: „Treba sa pozrieť na problém a vyriešiť ho. Problém je, keď meškajú Rázsochy, treba povedať na rovinu, áno, napriek tomu, že sme chceli, sme zlyhali a vtedy sa uvoľní tá možnosť, aby išli tie peniaze do regiónov. Zároveň vyzývam k politickej dohode o budúcich investíciách s kapitálok, ktoré môžu zabezpečiť to, že bude národná nemocnica v Bratislave.“

Viera Ihnátová: „Kým podľa Cigánikovej projekt zamrzol počas ministrovania OĽaNO, exminister Marek Krajčí pripisuje zlyhania bývalému ministrovi Lengvarskému, či SaS.“

Marek Krajčí: „SaS-ka nepodporila práve ten lex Rázsochy, ktorý bol nedávno v parlamente.“

Branislav Závodský, moderátor: „Je to v tom momente reálny projekt?“

Marek Krajčí: „Keď sa posunú míľniky Európskej komisie, čo nikto nevie, ako bude, tak, samozrejme, tá nádej ešte žije.“

Viera Ihnátová: „Cena za výstavbu hrubej stavby nemocnice na bratislavských Rázsochách má byť 281.000.000 EUR.“

Janette Štefánková, moderátorka: „Audit na Ministerstve zdravotníctva sa skončil. Týchto sedem nemocníc obnoví svoje zariadenia z peňazí z plánu obnovy.“

Andrej Bálint, moderátor: „Pri Kysuckej nemocnici v Čadci rezort ešte stále preveruje, či dodržala termíny a teda či má na financie nárok.“

Iveta Vanková: „Audit nariadil premiér po tom, ako minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský zverejnil zoznam nemocníc, ktoré si majú rozdeliť 212.000.000 EUR z plánu obnovy. Keďže to urobil v deň svojho odchodu, zaváňalo to problémom. Takto to komentoval Eduard Heger. Po vyše mesiaci a pol poznáme výsledky auditu.“

Eduard Heger: „Z ôsmich nemocníc, ktoré boli zverejnené, tak sedem potvrdzujeme, že sú súčasťou tohto zoznamu a teda s nimi budú podpísané zmluvy.“

Iveta Vanková: „Jednu nemocnicu ešte rezort preveruje. Ide o Kysuckú nemocnicu v Čadci.“

Michal Palkovič: „Sú tam jednak medializované informácie, ale sú tam aj informácie, ktoré musíme ešte preveriť, čo sa týka nejakých faktických dátumových termínov, ktoré tam nejakým spôsobom nesedia.“

Iveta Vanková: „Nemocnica ani Žilinský samosprávny kraj, ktorý je jej zriaďovateľom, nám na otázky nereagovali. Pre Markízu sa však hovorkyňa župy pred časom vyjadrila, že vo výzve uspeli na základe odvolania. Ministerstvo si to potrebuje s nemocnicou vyjasniť.“

Anonym: „S tou Čadcou komunikujete?“

Michal Palkovič: „Áno, dneska boli aj u nás na ministerstve.“

Iveta Vanková: „Podľa bývalej štátnej tajomníčky Ministerstva zdravotníctva, ktorá mala na starosti plán obnovy, museli nemocnice predložiť aj posudok zdravotníckej implementačnej agentúry. Tá mala na jeho vypracovanie 15 dní. Kysucká nemocnica ju oň požiadala deň po termíne.“

Jana Ježíková: „Vo výzve je táto formulácia uvedená tak, že je to isté odporúčanie pre nemocnice, ale keď ten projekt by prišiel neskôr a ona by ho stihla posúdiť, tak, ja sa domnievam, že by nemusela byť tá nemocnica vylúčená, lebo takto jednoznačne v tej výzve ako vylučovacie kritérium to uvedené nie je.“

Iveta Vanková: „Kysucká nemocnica teda neskoro oslovila implementačnú agentúru, no do výzvy sa prihlásila v lehote, teda do 31. decembra. Aj z Národnej implementačnej a koordinačnej agentúry nám odpísali, že pre nich je rozhodujúci práve tento termín.“

Michal Palkovič: „Akonáhle to na Ministerstve zdravotníctva vyhodnotíme, opäť poskytneme informácie.“

Iveta Vanková: „Do rekonštrukcií nemocníc má smerovať aj ďalších 22.000.000 EUR, ktoré sa vzali záchrankám. Rozhodnutie, ktoré konkrétne projekty budú podporené, bude známe zhruba v polovici mája. Iveta Vanková, RTVS.“

Zuzana Čimová, moderátorka: „Rakúske sanitky pomôžu v prihraničných oblastiach pri mimoriadnych udalostiach. Dohodli sa na tom vlády oboch krajín.“

Jaroslav Zápala, moderátor: „Podľa záchranárov aj zdravotných poisťovní však ešte treba doriešiť konkrétne detaily.“

Oto Váhovský, redaktor: „Dostupnosť zdravotnej starostlivosti v prihraničných oblastiach s Rakúskom sa zlepší. Vláda odklepla bilaterálnu dohodu s rakúskou stranou. Podobnú dohodu už máme s Českom.“

Michal Palkovič, štátny tajomník MZ SR: „Hromadné nešťastia, kde je naozaj veľmi veľký počet zranených, tak tam tá práve spolupráca a intervencia medzi operačnými strediskami bude veľmi žiadaná a potom pri prevoze kriticky zranených alebo život ohrozujúceho stavu, ktorý potrebujeme dostať niekde do našich zariadení.“

Zuzana Pukancová, šéfka odborov ZZS Bratislava (FaceTime hovor): „Medzihraničná spolupráca je dôležitá napríklad v prípade nejakých prírodných katastrof, alebo teda za nejakých tých mimoriadnych udalostí, ale teda to môže byť aj bežná dopravná nehody, kedy je vlastne potrebné vysielať zo systému viacej sanitiek.“

Oto Váhovský: „Podľa povereného šéfa rezortu zdravotníctva ide o významný krok k lepšej dostupnosti zdravotníckej starostlivosti najmä pre Slovákov v pohraničí. Dohoda s rakúskou stranou je základným kameňom ďalšej spolupráce.“

Michal Palkovič: „Následne sa budú uzatvárať dohody, kde bude už konkretizovaný systém výmeny informácií, vrtuľníková záchranná zdravotná služba, spolupráca s naším operačným strediskom a podobne.“

(začiatok ankety)

Záhorie

Opýtaná 1: „Pohraničný styk tuná je veľmi živý, takže a ľudia majú kontakty na jednej strane, na druhej strane Moravy, takže určite by som to ocenila.“

Opýtaná 2: „Nemám s tým ako vôbec žiadny problém, neviem si predstaviť, že či by to fungovalo.“

Opýtaná 3: „Dobre, ja si myslím, že výpomoc je dobrá.“

(koniec ankety)

Zuzana Pukancová (FaceTime hovor): „Ono to ľahko vyzerá na papieri, ale v reáli keď absolvujeme takúto situáciu párkrát, tak vidíme, že to nie je až také jednoduché.“

Oto Váhovský: „Podľa záchranárov je toto len prvý krok k úspešnej cezhraničnej spolupráci. Podmienkou bude nastaviť legislatívu tak, aby napríklad v prípade nejakého poškodenia sanitky pri zásahoch a podobne boli hradené všetky náklady z oboch strán.“

Zuzana Pukancová (FaceTime hovor): „Záchranári musia byť poistení na škodu, takže tam je veľa vecí, ktoré potom bude treba legislatívne doriešiť.“

Oto Váhovský: „Prekážkou by mohla byť aj jazyková bariéra pri komunikácii s pacientom.“

(začiatok ankety)

Záhorie

Opýtaná 2: „Neviem si predstaviť, že ja by som niekde odpadla a sa ma budú pýtať akože či ten lekár bude vedieť sa opýtať – pili ste, jedli ste.“

(koniec ankety)

Michal Palkovič: „Toto je všetko, čo sa bude ešte nastavovať, takže predpokladáme, že nie, rovnako ako nebude problém GDPR a podobné veci.“

Oto Váhovský: „Kto bude platiť takéto výjazdy zatiaľ nevedia ani zdravotné poisťovne.“

Michal Štofko, Asociácia zdravotných poisťovní: „Z tohto dôvodu bude Asociácia zdravotných poisťovní v najbližšej dobe iniciovať stretnutie na pôde ministerstva zdravotníctva. Bude potrebné objasniť možné dopady na rozpočet a finančnú stabilitu zdravotných poisťovní.“

Oto Váhovský: „Medzinárodná spolupráca na poli záchraniek medzi Rakúskom a Slovenskom by mala zlepšiť situáciu najmä v Bratislavskom a Trnavskom kraji. Soňa Cipínová a Oto Váhovský, televízia Markíza.“

Návštevy pobočiek sa stali minulosťou, chyby pri uzatváraní poistenia nie

Cestovatelia sa rozhodli po dvoch rokoch pandémie dobehnúť zameškané. Prejavilo sa to nielen na individuálne organizovaných výletoch, ale aj na náraste počtu klientov cestovných kancelárií.

Bez šetrenia

Spolu s nimi si prišli na svoje poisťovne, ktoré minulý rok hodnotia pozitívne. „V roku 2022 sme zaznamenali výrazný nárast v počte uzavretých poistných zmlúv v porovnaní s predchádzajúcim rokom. V celkovom objeme cestovného poistenia sme dosiahli takmer čísla predpandemického roku 2019,“ potvrdzuje špecialistka externej komunikácie poisťovne Union Kristína Baluchová. Nejde však o výnimku. Nárast záujmu o cestovné poistenie pozorovali aj spoločnosti venujúce sa poradenstvu. „Z dostupných údajov nevyplýva, že by sa ľudia pre ekonomickú situáciu rozhodli v tejto oblasti šetriť. Dopyt po cestovnom poistení vzrástol viac než trojnásobne,“ uvádza špecialistka na neživotné poistenie spoločnosti Fingo Lenka Ružičková.

Okrem obľúbených zahraničných destinácií ako Cyprus, Taliansko či Chorvátsko sa však mnoho ľudí rozhodlo dovolenkovať doma. Údaje poisťovne Union ukazujú, že v porovnaní s predchádzajúcim rokom si cestovné poistenie pre svoj pobyt na Slovensku uzavrelo až o sedemdesiat percent viac klientov.

Či si za cestovné poistenie priplatili, to záležalo na poisťovni, pre ktorú sa cestovatelia rozhodli. „Niektoré poisťovne cenníky nemenili, niektoré áno a ceny svojich balíkov zvýšili. No dôvodom nebola primárne inflácia, ale skôr zmeny v ponúkaných balíkoch a zvýšenie limitov,“ vysvetľuje L. Ružičková.

Obdobná situácia môže nastať tento rok, no záujem o cestovné poistenie by to ovplyvniť nemalo. K. Baluchová očakáva dokonca mierne zvýšenie dopytu. „Súčasne sa prejavuje trend, že klienti častejšie než v predchádzajúcich rokoch dávajú prednosť krátkodobému cestovnému poisteniu pred celoročným cestovným poistením,“ dodáva.

Návštevy pobočiek sú minulosťou

Medzi ďalšie zmeny odborníci zaraďujú rastúci počet zmlúv uzatvorený cez internet. Ide o najrýchlejší spôsob, ako sa poistiť, pričom veľa poisťovní ponúka cez takto uzatvorené zmluvy rôzne zľavy. Samozrejmosťou sú výhodne balíky poistných krytí k platobným kartám vybraných bánk. Klientom stačí, ak si cestovné poistenie uzatvoria raz a viac sa už nemusia obávať udalostí ako strata batožiny, úraz alebo bolesť zubov v zahraničí. Medzi jeho nesporné výhody patrí celoročná platnosť, čo vyhovuje najmä ľuďom, ktorí cestujú pravidelne. Lákadlom je aj jeho komplexnosť, pretože už základný balík pokrýva liečebné náklady, zodpovednosť za škodu, stratu batožiny či problémy v súvislosti s cestovaním lietadlom, autom alebo výletmi do hôr. Ide však o preddefinovaný balíček poistenia, a tak by si ho mal klient pred cestou predsa len skontrolovať. V praxi totiž nemusí skutočne pokrývať všetky aktivity a situácie, ktoré cestovateľov čakajú. Cestovatelia by si mali skontrolovať najmä limit poistného krytia, ktorý môže stačiť na hospitalizáciu alebo ošetrenie v Európe, nie však v zámorí.

Klienti by si mali overiť aj územnú platnosť, pretože základné balíky väčšinou kryjú cestovanie po Európe, prípadne Turecku. Limitom môže byť aj počet dní v cudzine. Prednastavené balíky nemusia klientom vyhovovať ani v prípade, ak sa chcú venovať rizikovým športom, ako je napríklad rekreačné potápanie, rafting či wakeboarding. V takom prípade odborníci odporúčajú porozmýšľať nad cestovným pripoistením, ktoré tieto služby kryje.

Chyby sa nezmenili

Odborníci sa zhodujú aj v tom, že chyby, ktorých sa klienti dopúšťajú, zostali rovnaké. Stále zabúdajú poistenie uzatvoriť, prípadne ho zaplatia neskoro a zmluva už nevznikne. Zaplatenie poistného pritom patrí medzi základné podmienky vzniku cestovného poistenia. Preto ho zákazník musí uhradiť do vopred určeného dátumu ešte pred vycestovaním.

Klienti tak isto často podceňujú poistenie do hôr, najmä ak sa rozhodnú dovolenkovať na Slovensku. Hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová preto upozorňuje na zvyšujúci sa počet úrazov na horách. „Zo zdrojov Horskej záchrannej služby evidujeme medziročný nárast zásahov na Slovensku vo výške 56 percent,“ dodáva. Povinnosť všetkých plnoletých osôb uhradiť horskej službe náklady spojené s výkonom záchrannej činnosti alebo s pátraním, ktoré sa jej týkajú, pritom ostala zachovaná.

Na zábudlivosť doplácajú klienti aj pri poistení storna zájazdu. Často napríklad nerátajú s tým, že by mohli ochorieť alebo by im vo vycestovaní mohla zabrániť iná nepredvídaná udalosť. Tento druh poistenia by však mal byť samozrejmosťou, najmä pri kúpe dovolenky s väčším časovým predstihom. V opačnom prípade sa musia klienti zmieriť s tým, že im stornovacie poplatky nikto nepreplatí. Cestovné poistenie musí byť dojednané najneskôr do dvadsiatich štyroch hodín po dni, v ktorom klienti zaplatili prvú splátku zájazdu, ubytovania alebo cestovného lístka. V opačnom prípade začne platiť až pätnástym dňom po dojednaní, respektíve úhrade poistného.

„Medzi časté chyby patrí aj to, že si ľudia zvolia nesprávny typ poistenia. Napríklad uvedú zlú zónu alebo nezakliknú správny typ pripoistenia,“ konštatuje L. Ružičková. Cestovné poistenie je totiž možné uzavrieť v rôznych kategóriách, napríklad v kategórii turista, manuálna práca či šport. Výsledný cenový rozdiel pritom zohľadňuje poistné riziko a odráža rozsah krytia. Podľa skúseností poisťovne Union zase dochádza na strane klientov k podceňovaniu významu poistenia zodpovednosti za škodu. Následky, ktoré spôsobia dovolenkári inej osobe, tak musia často hradiť z vlastného vrecka. Nejde pritom o malé sumy. Len cena zasklenia rozbitého okna v hoteli sa môže pohybovať na úrovni niekoľko sto eur.

Na čo si dať pozor

Odborníci sa stále stretávajú aj s prílišnou šetrnosťou, ktorá sa prejavuje najmä v rámci ciest po Európe. Mnohí turisti sa spoliehajú na európsky preukaz zdravotného poistenia, ktorý však cestovné poistenie nenahrádza. Nie je v ňom zahrnuté ošetrenie v súkromných nemocniciach ani náhrada stratených alebo ukradnutých vecí. „Nekryje náklady na spoluúčasť a repatriáciu poisteného naspäť do vlasti, v najtragickejších prípadoch ani prevoz telesných pozostatkov,“ dodáva K. Baluchová.

Nejde pritom o malé sumy. Poisťovňa Allianz napríklad zaplatila počas pandemického obdobia za ošetrenie a liečbu tráviaceho ochorenia svojho poistenca v Španielsku 55-tisíc eur. Keby sa poistenec spoliehal len na verejné poistenie, zrejme by musel siahnuť poriadne hlboko do peňaženky. Bežným javom je výber poistenia podľa ceny a nie podľa krytia a dovolenkových aktivít. Málokto si uvedomuje, že pri zachraňovacích akciách sú z poistného plnenia vylúčené napríklad škody vzniknuté pod vplyvom alkoholu. Pozor si treba dať aj pri ceste autom požičaným od známeho. „Ak sa dovolenkárovi stane nehoda, v niektorých poisťovniach preplatia náklady len v tom prípade, ak je držiteľom vozidla niekto z poistených osôb na zmluve,“ uzatvára L. Ružičková.

----

Cestovné poistenie musí zákazník uhradiť do vopred určeného dátumu ešte pred vycestovaním

----

Bežným javom je výber poistenia podľa ceny a nie podľa krytia a dovolenkových aktivít

----

„Dopyt po cestovnom poistení vzrástol viac než trojnásobne.“

Lenka Ružičková špecialistka na neživotné poistenie spoločnosti Fingo

----

Cenné veci patria do sejfu

Cestovné poistenie vie pomôcť aj v prípade, ak cestovateľ stratí alebo mu ukradnú cenné príslušenstvo, napríklad v podobe fotoaparátu, mobilu alebo notebooku. Takéto udalosti kryje poistenie batožiny, ktoré je často jeho súčasťou. Pre istotu by si to však klienti mali skontrolovať, podobne ako jeho limit. No poisťovňa v tomto prípade škodu uhradí iba vtedy, ak sú splnené podmienky postenia. „Cenné veci by ste mali voziť bezpečne so sebou, dohliadať na ne a ak ich nepoužívate, mali by ste ich odovzdať ubytovaciemu zariadeniu do úschovy, stráženej šatne alebo ich mať uzamknuté v hotelovom sejfe,“ uvádza na stránke Uniqa manažérka cestovného poistenia Ľubomíra Hricová. V praxi to znamená, že cestovné poistenie nepokrýva krádež cenností v prípade, ak ich cestovateľ nechá bez dozoru napríklad na osuške pri bazéne a ide sa okúpať. (ko)

----

Európsky preukaz nestačí

Európsky preukaz zdravotného poistenia by pri cestách do zahraničia určite nemal chýbať. Má však rôzne obmedzenia a tie môžu cestovateľom značne skomplikovať život. TREND zisťoval, v čom sú jeho pozitíva a negatíva.

Pozitíva

• platí v štátoch Európskej únie a v Lichtenštajsku, Nórsku, vo Švajčiarsku a na Islande

• kryje zdravotnú starostlivosť v rovnakom rozsahu, ako má poistenec v rámci verejného zdravotného poistenia v danej krajine

• kryje zdravotnú starostlivosť iba vo verejných zdravotných zariadeniach

Negatíva

• nekryje ošetrenie v súkromných zdravotných zariadeniach

• nekryje náklady na prevoz späť na Slovensko

• nekryje náklady na repatriáciu telesných pozostatkov (ko)

Slovenskí pacienti najčastejšie absolvujú protónovú terapiu v Prahe. Toto centrum majú zazmluvnené všetky tri zdravotné poisťovne. Ide o moderný nástroj v boji proti nádorom.

Jana Andelová

Bratislava – Počas druhého ročníka konferencie ITAPA Health & Care sa otvorila diskusia aj o protónovej terapii a rôznych možnostiach onkologickej liečby. „Dá sa povedať, že dnes je to najdrahšia, najkomplikovanejšia, najmodernejšia technológia ožarovania nádorov. Táto technológia je dostupná okolo nás, Rakúsko, Poľsko, Česká republika, všade na západ. Slovensko takéto centrum nemá,“ povedal k téme protónového centra Ronald Necpal z Unique Medical. Zaujímali sme sa, či by také centrum malo byť aj na Slovensku alebo postačuje, že slovenskí pacienti cestujú do zahraničia.

Chodíme do Prahy

„Pri problematike týkajúcej sa protónového centra je dôležité podrobnejšie analyzovať aktuálnu situáciu nákladov na vybudovanie a prevádzku takéhoto centra a na základe toho stanoviť, či je efektívnejšie poskytovať takúto starostlivosť na Slovensku alebo naďalej ju zabezpečovať partnersky v zahraničí, ako to robia viaceré krajiny,“ reagovalo ministerstvo zdravotníctva. Slovenskí pacienti najčastejšie absolvujú protónovú terapiu v Prahe. Toto centrum majú zazmluvnené všetky tri zdravotné poisťovne. Všeobecná zdravotná poisťovňa má okrem pražského centra zazmluvnené aj centrum vo Švajčiarsku, v Nemecku a v Rakúsku. Podľa súkromných poisťovní postačuje spolupráca so zahraničným centrom. „Protónové centrum v Prahe je dostatočné a spolupráca s ním je vyhovujúca,“ myslí si poisťovňa Union. „Po rozšírení využívania ožarovania urýchľovačom (stereorádiochirurgia, stereorádioterapia) a najmä techniky známej pod názvom Cyberknife na Slovensku nebude budovanie protónového centra potrebné. Pacienti, ktorých nebude možné riešiť touto technológiou, môžu byť liečení v zahraničí,“ zhrnula Dôvera.

Potrebujeme ju?

Všeobecná zdravotná poisťovňa nás odporučila na Pavla Dubinského, hlavného odborníka rezortu zdravotníctva pre radiačnú onkológiu a primára Oddelenia radiačnej onkológie Východoslovenského onkologického ústavu v Košiciach. Podľa neho Slovensko nepotrebuje protónovú rádioterapiu. „Ak by ju aj v krátkej budúcnosti potrebovalo, napríklad ak by sa celkom nečakane objavili nové medicínske dôkazy o jej využití v prospech pacientov, tak nebude možné personálne zabezpečiť uvedenie protónového ožarovača do klinickej prevádzky a udržateľne v nej pokračovať,“ zhrnul. Ako ďalej uviedol, „máme k dispozícii kapacity pre liečbu slovenských pacientov v PTC Praha a v Medaustrone vo Wiener Neustadte, s ktorými majú poisťovne zmluvy, a v prípade potreby je liečba protónmi, ale aj karbónovými iónmi v Medastrone uhrádzaná“.

Málo dôkazov

Zároveň zdôraznil, že „máme stále veľmi málo dôkazov podporujúcich využitie protónovej rádioterapie v porovnaní s modernými fotónovými technológiami v zmysle zníženia toxicity, zlepšenia presnosti liečby alebo vyššej lokálnej kontroly, tento stav sa nemení posledných 15 rokov“. V aktuálnom období vidí chýbanie modernej technológie pre stereotaktickú rádioterapiu predovšetkým v Bratislave, ale aj na niektorých pracoviskách na strednom Slovensku, čiastočné riešenie môžu poskytnúť Bory, kde je inštalovaný Cyberknife, ktorého uvedenie do prevádzky bude ešte nejaký čas trvať. „Projekt ministerstva predpokladal inštaláciu podobnej technológie, aká je v Košiciach vo Východoslovenskom onkologickom ústave aj v Národnom onkologickom ústave, zodpovední však nekonali a zdá sa, že ani nekonajú, a tak pacienti stále nemajú prístup napríklad k pokročilej kraniálnej a spinálej rádiochirurgii. Túto nenaplnenú medicínsku potrebu považujem za podstatne väčší problém ako stav, keď nemáme ‚vlastný‘ protónový ožarovač,“ skonštatoval Dubinský. Taktiež upozornil na reálny problém so zneužívaním protónovej rádioterapie na marketing, „napríklad pri rádioterapii karcinómu prostaty, keď ožarovanie protónmi je prezentované ako málo toxické a podsúvané neeticky pacientom, počítajúc s ich nekritickým prijímaním tejto informácie. Českí kolegovia zhodnotili toxicitu ožarovania karcinómu prostaty protónmi a porovnali s fotónovými technológiami, nebola preukázaná žiadna výhoda, ale práve naopak, vyššia neskorá toxicita“. Pripustil tiež, že situácia sa v budúcnosti môže zmeniť.

Pacienti, ktorých nebude možné riešiť touto technológiou, môžu byť liečení v zahraničí.

Dôvera, zdravotná poisťovňa

Foto:

Všeobecná zdravotná poisťovňa má okrem Prahy zazmluvnené aj centrá vo Švajčiarsku, v Nemecku a v Rakúsku.

Otáľanie ministerstva zdravotníctva vyvolalo zbytočné konflikty

Lekárske odborové združenie (LOZ) žiada audit vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Jeho predseda Peter Visolajský tvrdí, že rozdelenie peňazí zo strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) je pochybné, netransparentné a najmä v prospech súkromných nemocníc. Zdravotná poisťovňa údajne zaplatila neštátnym nemocniciam výrazne viac a nespravodlivo v porovnaní so štátnymi nemocnicami. „Napriek tomu, že štát prerozdelil poisťovniam o miliardu eur viac, ministerstvo nedohliada na to, aby boli peniaze ďalej rozdelené transparentne, racionálne a nediskriminačne,“ uviedol P. Visolajský na sociálnej sieti. Týždenník TREND zisťoval, či sú uvedené informácie pravdivé. Ministerstvo totiž v čase, keď šéf lekárskych odborov kritizoval kroky štátnej zdravotnej poisťovne, nevydalo vyhlášku o rozdeľovacom mechanizme pre zdravotné poisťovne. Na základe nej totiž dokázali zdravotné poisťovne financie rozdeliť medzi jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti. Nemocnice aj ambulancie preto „žili“ do konca marca iba z preddavkov od zdravotných poisťovní. Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Eva Peterová týždenníku TREND potvrdila, že v danom čase poisťovňa peniaze ešte rozdeliť nevedela. Zdravotná poisťovňa Dôvera rovnako čakala na vydanie príslušnej vyhlášky. „Zatiaľ sme sa s poskytovateľmi lôžkovej starostlivosti dohodli na plošnom zvýšení úhrad o 25 percent. Po vydaní spomínanej vyhlášky nás čakajú rokovania o definitívnych podmienkach zmlúv na rok 2023,“ informoval v danom čase týždenník TREND hovorca poisťovne Matej Štepianský.

Miliarda pre nemocnice

Šéf odborov tvrdí, že lekári si vybojovali zvýšenie rozpočtu zdravotníctva takmer o miliardu eur, pričom vláda sa zaviazala, že vo financovaní nemocníc urobí poriadok. Ministerstvo zdravotníctva podľa P. Visolajského nedohliada na to, ako sú tieto financie rozdelené. Jeho vyjadrenia však nie sú pravdivé. Union zdravotná poisťovňa LOZ upozorňuje na to, že miliarda eur je určená pre celý sektor zdravotníctva, nielen pre nemocnice. „Má zastrešovať aj zvýšené náklady pre ambulantný sektor, výdavky na lieky či spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky (SVALZ),“ dodala hovorkyňa poisťovne Union Kristína Baluchová. Aj keď zdravotné poisťovne evidujú zvýšené príjmy, nie sú v takej miere, aby postačovali na krytie všetkých zvýšených výdavkov.

Dostali štátne nemocnice menej?

P. Visolajský štátnej zdravotnej poisťovni vyčíta, že poslala výrazne viac peňazí neštátnym nemocniciam v porovnaní s tými štátnymi. LOZ tvrdí, že štátna poisťovňa zvýšila platby štátnym nemocniciam oproti minulému roku iba na tri mesiace a výška nepresahuje 21 percent oproti minulému roku. „Naopak, VšZP je mimoriadne štedrá k malým a súčasne súkromným nemocniciam, kde zvýšenie platieb dosahuje aj 40 percent,“ uviedol P. Visolajský s tým, že je garantované až na obdobie šiestich mesiacov. Toto podľa P. Visolajského bude viesť k tomu, že kým štátne nemocnice budú stratové, súkromné sa budú topiť v zisku. Údajne mala VšZP úmyselne zvýšiť zdroje finančným skupinám Penta a Agel, ktoré boli rovnako úspešné vo výzve plánu obnovy na rekonštrukciu nemocníc.

Prečo k tomu nedošlo, P. Visolajský detailnejšie nevysvetlil. Nemocnice dostávajú úhrady separátne podľa typu poskytovanej starostlivosti. To znamená, zvlášť za ambulancie, vakcináciu, SVALZ, jednodňovú zdravotnú starostlivosť či testovanie PCR testami. Nemocnice s veľkými poliklinickými časťami majú preto väčšie úhrady ako nemocnice, ktoré takýto typ zdravotnej starostlivosti neposkytujú. Navyše neštátne zdravotnícke zariadenia poskytujú 60 až 70 percent zdravotných výkonov. Je preto logické, že za väčší počet výkonov bude mať zdravotnícke zariadenie zaplatený väčší objem peňazí.

Za dobrotu na žobrotu

Všeobecná zdravotná poisťovňa sa proti vyjadreniam P. Visolajského bráni tým, že ako jediná reagovala na zvýšené výdavky nemocníc spojené s vyššími mzdami lekárov, energiami či infláciou a ponúkla im okamžité zvýšenie úhrady vo forme preddavkov do času, kým ministerstvo zdravotníctva vydá dlhoočakávanú vyhlášku. „Odmietame tvrdenie LOZ o pochybnom rozdelení zvýšených financií štátnym a súkromným nemocniciam. Kľúčom na rozdelenie deklarovaných disponibilných zdrojov bola výška úhrady nemocníc v predchádzajúcom období,“ reagovala na obvinenia zdravotná poisťovňa. Napriek tomu, že poisťovňa sa snažila vyjsť lekárom v ústrety podľa memoranda lekárov s vládou, P. Visolajský žiada okamžitý audit a v prípade zistenia pochybností aj vyvodenie personálnej zodpovednosti. Poisťovňa postoju lekárskych odborov nerozumie a nevidí absolútne žiaden dôvod na verejnú diskusiu k tejto téme. Lekárske odborové združenie napokon podalo na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podnet na preverenie postupu zdravotných poisťovní. Preddavky boli podľa LOZ v neprospech štátu. Úrad potvrdil, že dané podanie vyhodnotí. „Následne bude v predmetnej veci postupovať v súlade so zákonom o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,“ dodala hovorkyňa úradu Monika Hudecová.

Do konca marca žili iba z preddavkov

Lekárski odborári upozornili na to, že od 1. januára nemocniciam narástli náklady na mzdy zdravotníckych pracovníkov, ktoré si vyrokovali s vládou. Pre vyššie mzdy sa výdavky nemocníc podľa P. Visolajského zvýšili zhruba o 25 percent a ďalšie zvýšené náklady si vyžiadala inflácia a vyššie ceny energií. „Napriek tomu, že tieto očakávané zvýšenia boli kryté zvýšeným rozpočtom a štát tieto peniaze do poisťovní vložil, poisťovne si podľa našich informácií povinnosti neplnia a tieto peniaze nemocniciam neprišli v adekvátnej miere,“ uvádza šéf lekárskych odborov. No nepravdivo. Štát peniaze do poisťovní v danom čase podľa ich vyjadrení nevložil. Práve pre ním spomínané zvýšené náklady chcela štátna poisťovňa nemocniciam pomôcť. Nemocnice však od začiatku roka do konca marca financovali vlastný chod iba z preddavkov od zdravotných poisťovní. Financie budú následne rozdelené podľa vyhlášky, ktorú ministerstvo zdravotníctva pred niekoľkými dňami vydalo. Ako to býva takmer pravidlom, aj toto štát riešil v poslednej možnej chvíli. Medzičasom došlo k nedorozumeniam, ktoré úplne zbytočne vyústili do nejasností a obviňovania. Útok na štátnu zdravotnú poisťovňu bol zo strany P. Visolajského zbytočný aj podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu. „Dal sa vysvetliť jednoduchou komunikáciou. Viem, že vy ste s týmto neprišli, ale úplne zbytočne ste tým zabili čas a míňali energiu. Asi ani neviete, ale práve VšZP posledné týždne enormne bojuje za to, aby boli pomery medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami po rokoch opravené,“ uviedol na sociálnej sieti v reakcii na stanovisko P. Visolajského s tým, že generálny riaditeľ VšZP Richard Strapko na každom druhom rokovaní cituje memorandum uzavreté medzi LOZ a vládou a apeluje na jeho dodržiavanie. „Tu ste vskutku kopli do zlého. Nevravím, že VšZP nie je za čo kritizovať, to určite, ale toto bol totálny výstrel vedľa,“ uzavrel M. Smatana.

----

„Štát prerozdelil poisťovniam o miliardu eur viac, ministerstvo však nedohliada na to, aby sa peniaze rozdelili transparentne.“

Peter Visolajský predseda LOZ

----

Lekárski odborári upozornili na to, že od 1. januára nemocniciam narástli náklady na mzdy zdravotníckych pracovníkov, ktoré si vyrokovali s vládou

Investičná skupina stavia svoje podnikanie na štyroch hlavných pilieroch

Hodnota aktív spoločnosti Penta Investments vlani podľa konsolidovaných hospodárskych výsledkov vzrástla o viac ako dve miliardy eur, na 14,3 miliardy eur. Jej tržby dosiahli nový rekord na úrovni osem miliárd eur. Obdobie predchádzajúcich troch rokov, keď sa jej tržby nedokázali dostať nad úroveň roka 2018, je tak históriou.

Investície pokračujú

Zisk skupiny, aj keď o niečo menší ako v predchádzajúcom roku, sa drží okolo úrovne pol miliardy eur. Z pohľadu jej budúcich finančných ukazovateľov je však dôležitejšie, že ďalej významne investuje do budovania kapitálu. V roku 2022 dosiahli kapitálové investície rekordných 800 miliónov eur, čo bolo oproti predchádzajúcemu roku o polovicu viac. Odkedy ich Penta v roku 2019 začala zverejňovať, za štyri roky dosiahli kumulovanú úroveň takmer 2,4 miliardy eur. Čistý zisk v rovnakom období dosiahol o miliardu menej a z toho miliardu v posledných dvoch rokoch. Naznačuje to, že dlhodobo vysoké investície sa skupine vyplácajú napriek tomu, že jej najväčšie investície v roku 2022 smerovali predovšetkým do zdravotníctva, kde prím hrala Nemocnica Bory.

Napriek veľkým investíciám spoločnosti Penta Hospitals na Slovensku či v Česku tento segment tvorí len osem percent hodnoty aktív celej skupiny. Takmer dve tretiny pripadajú na maloobchod, ktorého podiel sa medziročne zvýšil z 52 na 61 percent. Reprezentuje ho primárne lekárenská sieť Dr.Max a stávková kancelária Fortuna.

Ďalšie významné investície smerovali do Dr.Maxa, ktorý pôsobí v ôsmich európskych krajinách. „Lekárenský holding Dr.Max pokračoval v expanzii na svojich kľúčových trhoch v strednej Európe a Taliansku. Vďaka investíciám v celkovej hodnote 160 miliónov eur sme boli schopní rozšíriť logistické skladové priestory, investovať do nových technológií a inovácií a otvoriť nové lekárne,“ informoval výkonný riaditeľ a partner Penty Iain Child.

Významné investície pokračovali aj v realitnom sektore. Tam okrem dokončovania existujúcich projektov Penta Real Estate investovala do nákupu nových pozemkov. Po odpredaji významnej časti slovenských nehnuteľností vlastníkovi spoločnosti Alto Real Estate Jozefovi Oravkinovi sa firma zamerala na znovuvybudovanie projektového portfólia. To dosiahla akvizíciou projektov South Bank, Vajnorská a Dúbravka v celkovej hodnote 129 miliónov eur.

Do realitného sektora Penta Real Estate počas svojej existencie investovala viac ako dve miliardy eur, prezradil pre E15 partner Penty Marek Dospiva, ktorý je zodpovedný za strategické riadenie celého realitného portfólia skupiny. Do výstavby bytov Penta investovala 850 miliónov eur a do kancelárskych priestorov 1,2 miliardy. Popri Prahe a Bratislave chce skupina zamieriť na ďalší nový trh do niektorého veľkého európskeho mesta. M. Dospiva sa pozerá predovšetkým do Nemecka, nevylučuje však ani Londýn.

Jeho slová potvrdil aj I. Child: „V prípade rozvoja trhu s nehnuteľnosťami uvažujeme o expanzii na západný trh. Takýto vstup by však bol relevantný v prípade, že by sme vytvorili realitný fond, do ktorého by sme pozvali aj iných investorov, čím by sme zväčšili svoju palebnú silu. Vzhľadom na nepriaznivý cyklus, do ktorého vstupuje segment nehnuteľností, sme ešte tento krok nenačasovali.“ Napriek tomu, že trh s nehnuteľnosťami vstupuje z pohľadu cyklu do pomalšieho obdobia, skupina v ňom vidí príležitosti a pozitívne vníma jeho dlhodobé fundamenty, vysvetlil I. Child. Na Slovensku sa Penta Real Estate pripravuje aj v roku 2023 na ďalšiu významnú akvizíciu kľúčového územia, podrobnosti však neprezradil.

Smer západná Európa

Veľké investície Penty sa nespomalia, naopak, do roku 2026 spoločnosť plánuje preinvestovať do kapitálových výdavkov (capex) ďalšie stovky miliónov. Schválený investičný plán predpokladá, že skupina v rokoch 2021 až 2026 preinvestuje celkovo tri miliardy eur. „Cieľom našej stratégie je postupne budovať firmy, ktoré dosahujú európsku škálu. To znamená, že sa stávajú vo svojich sektoroch lídrami trhu a tomu zodpovedá aj ich profitabilita,“ uviedol výkonný riaditeľ Penty.

Spoločnosť sa mieni zamerať najmä na rozvoj už existujúceho biznisu. Zhruba polovica z celkových plánovaných investícií pripadá na akvizičné kapitálové investície, druhou polovicou sú investície do rozvoja a modernizácie už existujúcich projektov a firiem. Aj v prípade akvizičného capexu I. Child predpokladá len nákupy v rámci súčasných platforiem a neplánuje vstup do nového odvetvia. Z pohľadu celkovej výšky investovaných prostriedkov očakáva, že najvýznamnejšia časť capexu bude investovaná do Dr.Maxa, spoločností Penta Real Estate, Penta Hospitals či do Fortuny. To sú štyri základné piliere, ktoré chce spoločnosť svojimi investíciami ďalej rozvíjať.

Oproti tomu stoja priemyselné investície, ktoré budú v portfóliu Penty strácať podiel. Zastavenie primárnej výroby v Slovalcu výrazne zredukovalo veľkosť a význam tejto firmy a v prípade poľského Iglotexu I. Child predpokladá, že Penta sa vlastníckeho podielu v blízkej budúcnosti vzdá.

Pripravení na výzvy

Posledné roky charakterizuje svetovú a európsku ekonomiku značná neistota. K nej sa v posledných mesiacoch pridala neistota finančného charakteru. Penta však tvrdí, že má situáciu pod kontrolou. „Diverzifikáciu portfólia do súčasnej podoby priniesla naša investičná stratégia prijatá pred dekádou, keď sme sa rozhodli stať dlhodobým investorom v konkrétnych sektoroch podnikania. Získali sme tak expertízu v týchto odvetviach a schopnosť budovať silné manažérske tímy. Aj posledné tri krízové roky nám potvrdili, že sme zvolili správnu cestu,“ povedal na margo stratégie I. Child.

Budúcnosť však môže priniesť nové výzvy, a to najmä z hľadiska vyšších úrokových sadzieb. „Takmer bezprecedentný nárast úrokových sadzieb, ktorý sa udial v poslednom roku, povedie k významnému nárastu nákladov na financovanie. Týka sa to všetkých, prirodzene, aj nás. Zníži to profitabilitu a predĺži návratnosť investície,“ konštatuje výkonný riaditeľ Penty.

Podľa neho je zásadné, aby sa inflácia dostala pod kontrolu, keďže vo vysoko inflačnom prostredí nie je možné dlhodobo plánovať. Extrémne lacné peniaze, ktoré boli na trhu posledných päť až šesť rokov, boli anomáliou a spôsobovali nezdravú alokáciu kapitálu do niektorých sektorov. „Domnievame sa, že z pozície Penty dokážeme bezpečne preplávať súčasnou korekciou trhu a v strednodobom horizonte to posilní naše portfólio. Samotný nárast nákladov na financovanie v jednej časti nášho portfólia môže byť, naopak, kompenzovaný vyššou ziskovosťou v našich bankách, kde veríme, že máme veľmi zdravú a konzervatívnu úverovú politiku,“ uzavrel I. Child.

----

Týždenník TREND je súčasťou vydavateľstva News and Media Holding, ktoré vlastní skupina Penta.

----

2,4 mld. €

dosiahli za štyri roky kumulované investície skupiny Penta

----

„Ďalšie nákupy predpokladám len v rámci súčasných platforiem, vstup do nového odvetvia neplánujeme,“ povedal výkonný riaditeľ a partner Penty Iain Child.

----

Bezprecedentný nárast úrokových sadzieb v poslednom roku zníži profitabilitu a predĺži návratnosť investícií

----

Podnikanie Penty v európskych krajinách

Slovensko

• Dr.Max

• Fortuna

• Penta Hospitals

• Penta Real Estate

• Prima Banka

• Privatbanka

• News and Media Holding

• Slovalco

• Dôvera

• ProCare

Taliansko

• Dr.Max

Česko

• Dr.Max

• Fortuna

• Penta Hospitals

• Penta Real Estate

• Vltava Labe Media

Poľsko

• Dr.Max

• Fortuna

• Penta Hospitals

• Empik Group

• Iglotex

Chorvátsko

• Fortuna

Srbsko

• Dr.Max

Rumunsko

• Dr.Max

• Fortuna

PRAMEŇ: Penta Investments

----

Konsolidované hospodárske ukazovatele skupiny Penta (mld. eur)

PRAMEŇ: Penta Investments

Donedávna používali prístroj z bývalej NDR.

Vo Fakultnej nemocnici (FN) v Trenčíne sprístupnili vynovené pracovisko ortovoltážnej rádioterapie, ktorú od minulého mesiaca vykonávajú pomocou nového prístroju.

Ortovoltážna rádioterapia v Trenčíne (6 fotografií)

Ten je šetrnejší k zdraviu pacientov, zároveň poskytuje lekárom možnosť efektívnejšie liečiť ľudí, ktorých trápia degeneratívne ochorenia kĺbov alebo onkologické ochorenia kože.

O novom prístroji sme sa rozprávali s klinickým onkológom FN Trenčín Branislavom Bystrickým. V rozhovore priblížil benefity moderného zariadenia pre pacientov i lekárov a zároveň načrtol, na aké účely by ho chceli používať v budúcnosti.

V čom spočíva ortovoltážna rádioterapia?

Kedysi sa nazývala hĺbková terapia. Je to ožarovanie pacientov hlavne s degeneratívnymi ochoreniami kĺbov. Najčastejšie ožarujeme pacientov, ktorí majú takzvanú kohútiu ostrohu, teda bolestivé výrastky na päte.

Sú to aj pacienti, ktorí už navštívili ortopéda a rehabilitačného lekára, či reumatológa, ktorí už na pätu dostali steroidné obstreky a rôzne fyziatrické procedúry, no stále ich to bolí.

Čiže sú to pacienti, ktorých nám sem posielajú reumatológovia, alebo ortopédi na ožarovanie týchto výrastkov, po zlyhaní inej liečby.

Dá sa táto metóda využiť i v iných prípadoch?

Ožarujeme i degeneratívne ochorenia iných kĺbov, ako napríklad kolien, tenisové lakte, ramená, alebo bedrové kĺby. Sú to degeneratívne ochorenia kĺbov všeobecne, najviac sú to ale výrastky na päte.

V rozhovore sa taktiež dočítate V čom spočíva ortovoltážna rádioterapia, aké benefity pre pacientov i lekárov prináša nový stroj, aké ochorenia s ním môžu liečiť, akým spôsobom sa nové zariadenie používa, od ktorého roku mali na oddelení predošlí stroj, v akých prípadoch posielajú pacientov na ožarovanie, približne koľko pacientov denne ožiaria, či je takáto forma liečby bezpečná, aké kožné ochorenia chcú ožarovaním liečiť v budúcnosti.

Druhou skupinou sú onkologickí pacienti, ľudia s nádorovými ochoreniami kože. Sú to hlavne bazocelulárne a skvamocelulárne karcinómy. Tento nový stroj má mäkšie žiarenie, nepreniká až tak hlboko, na povrchové nádory kože je to výhodnejšie ako na našich veľkých lineárnych urýchľovačoch.

Mnohí ľudia majú z ožarovania ako takého obavy. Je tento stroj v tomto smere šetrnejší ako v minulosti?

Ako som spomínal, ožarujeme i pacientov, ktorí nemajú onkologické ochorenie. Tí majú ochorenie kĺbov, prípadne nejaké výrastky a zápalové ochorenia kĺbov.

Rádioterapia, alebo ožarovanie sa používa vo veľmi nízkych dávkach. Podávaná dávka má znížiť zápal, ktorý v danom kĺbe prebieha. Vo výrastku na päte je chronický sterilný zápal.

Nie je tam žiadna baktéria, pri ktorej by pomohli antibiotiká, ale je tam dráždenie tkaniva, ktoré spôsobuje túto bolesť. Na toto používame žiarenie v takých dávkach, ktoré sa dá pomaly počítať v desatinných číslach.

Ožarovanie je rozdelené do dvoch týždňov, podávame buď tri, alebo štyri ožiarenia. Tri-štyri dávky väčšinou dávame po jednom Grayi, čo je skutočné málo. Sumárne tri až štyri Graye.

Na nádorové ochorenia kože podávame v sumáre vyše 70 Grayov. To sú diametrálne odlišné hodnoty. Preto napríklad pri ochoreniach kĺbov sa môže rádioterapia i opakovať, v prípade že sa bolesť po roku, alebo neskôr vráti.

Koľko ľudí ožiarite priemerne za jeden deň?

Personál sa s novým strojom stále zoznamuje, každý deň evidujeme päť nových pacientov. Plus ožarujeme i predošlých pacientov, ktorí sú zapísaní v systéme.

Aké sú hlavné benefity tohto nového stroja oproti minulosti?

Táto metóda nie je vyložene nová. Konkrétne Nemecko má v tomto dlhoročnú tradíciu, my sme mali náš starý prístroj nainštalovaný od roku 1967. Ten pochádzal ešte z Nemeckej demokratickej republiky.

Degeneratívne ochorenia kĺbov liečime ortovoltážnou rádioterapiou minimálne od 60-tych rokov.

Dnes, vďaka novému stroju si môžeme vybrať rôzne dávky žiarenia, máme rôzne veľkosti a dĺžky tubusov, ktoré môžeme prispôsobiť veľkosti kĺbov ale aj ploche kožného nádoru.

Je to aj bezpečnejšie pre pacienta. So starým stojom sme mali viac obmedzení.

Plánujete v budúcnosti rozšíriť využitie tejto liečebnej metódy?

Diskutovali sme i s kolegami z kožného oddelenia o tom, že by sa táto metóda dala využiť i napríklad pri liečbe psoriázy, keďže sa dá vybrať aj veľmi jemné, povrchové žiarenie.

Používa sa to menej často, keďže už dnes existuje veľa nových liečebných metód kožných ochorení, ale napríklad pri nechtoch postihnutých psoriázou som videl veľmi dobré výsledky v rámci liečby žiarením.

Je to výzva do budúcnosti v rámci toho, čo by sme chceli ďalej ponúknuť pacientom s kožnými ochoreniami.

Na archívnej snímke Marek Krajčí. Foto: TASR – Jaroslav Novák

Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková upozornila na ohrozenie financií v súvislosti s výstavbou bratislavskej Nemocnice Rázsochy.

Bratislava 12. apríla (TASR) - Mimoriadne rokovanie Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo zasadne vo štvrtok (13. 4.) o 14.00 h. Predseda výboru Marek Krajčí (OĽANO) ho zvolal na žiadosť opozičnej SaS. Témou má byť rozdelenie finančných prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti pre nemocnice i stav napĺňania hlavných míľnikov projektu Nemocnice Rázsochy. "Predseda výboru Marek Krajčí zvolal zdravotnícky výbor na štvrtok o 14.00 h aj za účasti povereného predsedu vlády SR Eduarda Hegera a zástupcu Národnej implementačnej a koordinačnej autority (NIKA) z úradu vlády," uviedol pre TASR hovorca OĽANO Matúš Bystriansky. Poslankyňa za SaS Jana Bittó Cigániková upozornila na ohrozenie financií v súvislosti s výstavbou bratislavskej Nemocnice Rázsochy. Dočasne poverenej vláde vyčíta "váhavosť" v otázke financovania modernizácie slovenského zdravotníctva. Hovorí o podozreniach, že sa míľniky plánu obnovy a odolnosti v prípade nemocnice Rázsochy nestihnú, keďže v mnohých oblastiach už dnes meškajú.

LEVICE 12. apríla 2023 - Levická nemocnica by na svoju rekonštrukciu mala z Plánu obnovy a odolnosti SR napokon získať 42,4 mil. eur. Informoval o tom predsedsa vlády SR Eduard Heger na svojej Facebook stránke.

Spoločnosť Agel sa uchádza v rámci výzvy na financovanie veľkých investičných projektov na podporu výstavby a rekonštrukcie nemocníc o finančné prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti pre tri svoje nemocnice v Skalici, vo Zvolene a práve v Leviciach. "V rámci projektov sa v Nemocnici Agel Zvolen, vo Fakultnej nemocnici Agel Skalica a v Nemocnici Agel Levice výrazne zvýši kvalita a dostupnosť modernej zdravotnej starostlivosti, ako aj počet lôžok pre pacientov v danom regióne," priblížila hovorkyňa skupiny Agel SK Martina Pavliková.

Dňa 7. marca 2023 sme informovali, že levická nemocnica z Plánu obnovy a odolnosti SR získa 56 mil. Eur.

zdroj: Facebook Eduard Heger - predseda vlády SR, foto: Agel SK

Chýba vám more? Máme pre vás výhodné pobyty pri mori za first minute ceny!

Prečítajte si aj:

Z Plánu obnovy získa levická nemocnica vyše 56 miliónov Eur, nebude mať obdobu v regióne

Levická nemocnica realizuje dvojjazyčné označenie

Podtlaková terapia znižuje bolesť a urýchľuje hojenie poranení

Andrej Budai foto - video služby

KVALITNÝ NÁBYTOK, PRODUKTY TOPSHOP, DORMEO, DELIMANO, WALKMAXX, WELLNEO, ROVUS - NÓRSKA KOZMETIKA - PRE DOSPELÝCH - ŠPORT A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY - ŠKOLSKÉ POTREBY - ŠPERKY - ZĽAVY A AKCIE - KVALITNÝ ALKOHOL

Bratislava 12. apríla (TASR) - Časová strata pri projekte novej nemocnice na bratislavských Rázsochách je veľká, a to minimálne deväť mesiacov až jeden a pol roka. V stredu to potvrdil štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič. Prioritou je pre neho podľa vlastných slov skrátiť deficit na minimum. Dúfa, že s Bruselom sa podarí vyrokovať aj posun niektorých termínov.

"Pre mňa je momentálne najdôležitejšie skrátiť akýkoľvek časový deficit, ktorý vznikol, na úplne minimum a skompletizovať dokumentáciu tak, aby niekto, kto príde po voľbách, bol schopný naviazať na prácu, ktorú sme vo veľmi krátkej dobe uskutočnili, a bol schopný vyhlásiť verejné obstarávanie," povedal.

Pripomenul, že verejné obstarávanie sa má vyhlásiť koncom roka. Nevylúčil, že paralelný proces v rámci verejného obstarávania sa možno začne skôr. "Máme otvorené rokovania o tom, že by sa takýto proces vedel spustiť skôr, ale ešte je to predčasné," doplnil s tým, že sa aktuálne čaká na zapracovanie pripomienok k dokumentácii.

V súvislosti s projektom nemocnice na Rázsochách je podľa Palkoviča potrebná aj podpora poslancov v Národnej rade SR. Poukázal na to, že parlament nepodporil návrh na zavedenie výnimky z potreby ukončeného procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) pri významných investíciách, čo podľa neho výrazne spomaľuje procesy.

Dočasne poverený premiér Eduard Heger podotkol, že zodpovednosť za meškanie projektu novej nemocnice už vyvodili. "Dnes to dobiehame. Máme tam kvalitný tím. A robíme všetko pre to, aby sme to stihli. Zatiaľ je to stihnuteľné," dodal.

Výstavba nemocnice na Rázsochách bude spolu s martinskou univerzitnou nemocnicou financovaná zo zdrojov plánu obnovy. Cena za výstavbu hrubej stavby nemocnice na bratislavských Rázsochách má byť 281 miliónov eur. Hrubá stavba sa má dokončiť do druhého kvartálu roku 2026.

UPOZORNENIE:

Správa bola rozšírená o 5. odsek.

TASR k správe ponúka zvukový záznam.

akb mia

Po uzavretí pľúcnej ambulancie v breznianskej nemocnici a pri akútnom nedostatku lekárov na Slovensku bola možnosť konzultácie svojho zdravotného stavu so špecialistami v oblasti pneumológie na nezaplatenie. V postcovidovom období a v okrese Brezno obzvlášť.

BREZNO. Akcia s podtitulom Buďme všetci zdraví na Horehroní, sa konala pri príležitosti Svetového dňa tuberkulózy.

Vyšetrili takmer sto ľudí

V prvý aprílový utorok do Nemocnice s poliklinikou v Brezne zavítala trojica pneumológov z Banskej Bystrice, ktorá záujemcom okrem základnej lekárskej prehliadky poskytla aj odborné poradenstvo súvisiace s respiračnými ochoreniami a ich prevenciou. Cieľom bolo vyhľadávanie zdravotne rizikových skupín s návrhom možných riešení a taktiež informovanie verejnosti o súčasnej situácii ohľadom tuberkulózy.

„Tuberkulóza je veľký medicínsky problém aj v našom okrese. K iniciovaniu tohto bezplatného vyšetrenia sme sa rozhodli aj na základe požiadaviek obyvateľov, nakoľko aj náš okres má okrem iného za sebou náročné covidové obdobie a veľa z nás má problémy s dýchaním,“ vysvetľuje poslanec mesta Brezno a Banskobystrického samosprávneho kraja Martin Ridzoň, ktorý odborné vyšetrenie v nemocnici inicioval. Spolu s primátorom Tomášom Abelom oslovili pľúcnych lekárov z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta a z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Danielu Kemkovú, Ivanu Gondovú a Branka Takáča, ktorí pozvanie do Brezna prijali a v priebehu troch hodín vyšetrili takmer 100 ľudí.

Zdravých upokojili, chorých posmelili

Špecialisti na pľúcne choroby počas návštevy v nemocnici skonštatovali, že záver minulého roka bol spojený so vzostupom akútnych respiračných ochorení, stretli sa aj s novými prípadmi tuberkulózy v Brezne, na ktoré bolo potrebné zareagovať a po skončení povinnosti nosenia rúšok takisto zaznamenali nárast počtu infekčných ochorení dýchacej sústavy. Preto ich zrejme neprekvapilo, že obyvatelia Horehronia boli na bezplatné vyšetrenie pľúc ochotní čakať v dlhom rade.

„Začali sme odberom anamnézy a rozborom ťažkostí pacienta, potom sme merali saturáciu krvi kyslíkom a nakoniec sme vyšetrovali pľúca z hľadiska ich funkcie pomocou spirometrie. Navrhli sme možné riešenia, informovali o výsledkoch, zdravých sme upokojili, tých menej šťastných posmelili a odporučili ďalší postup aj s kontaktmi na špecialistov,“ priblížil pneumológ Branko Takáč a zároveň poskytol niekoľko rád, ako udržať pľúca v čo najlepšej kondícii. „Prevencia je dodržiavať zásady zdravého životného štýlu, obmedzenie fajčenia a alkoholu, primeraná pohybová aktivita, dostatok spánku, vyvážený pomer práce a oddychu, očkovanie voči chrípke, otužovanie a vitaminoterapia.“

Ochotu trojice banskobystrických lekárov okrem pacientov ocenil aj iniciátor projektu Martin Ridzoň. „Poďakovanie patrí v prvom rade doktorom, ktorí si našli čas a prišli do Brezna, vedeniu nemocníc, ktoré ich uvoľnilo na toto bezplatné vyšetrenie, vedeniu breznianskej nemocnice za organizačné zabezpečenie a takisto verejnosti za hojnú účasť,“ povedal po akcii a potvrdil, že v podobných aktivitách by chceli v meste pokračovať. Súhlasí s ním aj primátor Tomáš Abel: „Vítam takéto iniciatívy a budem ich v plnej miere podporovať. Zároveň budem rád, ak sa spoločne zasadíme za obnovenie pneumologickej ambulancie, ktorá v Brezne chýba, a urobíme maximum pre to, aby opäť fungovala.“

M. B.

M. B.