Optimalizácia siete nemocníc na Slovensku nezohľadňuje európsku klasifikáciu s tromi typmi nemocníc - všeobecnými, špecializovanými a univerzitnými.

Riaditeľ Univerzitnej nemocnice Martin Ivan Kocan na stretnutí s prezidentom Slovenskej lekárskej komory Pavlom Oravcom informoval, že ministerstvo zdravotníctva vyhovelo žiadosti martinskej nemocnice a 6. apríla schválilo väčšinu programov štvrtej úrovne, ktoré nemocnica reálne vykonáva, ako doplnkové.

Poukázal však na to, že ako univerzitná nemocnica by mala byť preklasifikovaná na nemocnicu štvrtej úrovne, podobne ako univerzitné nemocnice v Bratislave a v Košiciach.

Koncová nemocnica

Námestník pre liečebnopreventívnu starostlivosť Univerzitnej nemocnice Martin Dalibor Murgaš zdôraznil, že univerzitné nemocnice sú všade vo svete nositeľmi tzv. koncovej medicíny a sú klasifikované ako najvyššie typy poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Prezident Slovenskej lekárskej komory Pavel Oravec vyslovil verejnú podporu snahe dosiahnuť preklasifikovanie nemocnice na štvrtú kategóriu.

Riaditeľka Úseku rozvoja a strategických investícií Univerzitnej nemocnice Martin Martina Antošová upozornila na to, že nový systém optimalizácie siete nemocníc na Slovensku nezohľadňuje európsku klasifikáciu nemocničnej siete, v ktorej sú definované iba tri typy nemocníc - všeobecné, špecializované a univerzitné.

Green hospital

Predstavila projekt novej univerzitnej nemocnice, ktorá má byť v Martine postavená do roku 2026. Pôjde o nemocnicu s unikátnym dizajnom, s prepracovanou logistikou a sofistikovanou IT infraštruktúrou, využívajúcou smart riešenia, čo zjednoduší a zefektívni prácu zdravotníkom. Uviedla, že projekt je navrhnutý s minimálnym vplyvom na životné prostredie a nová nemocnica sa chce pýšiť označením green hospital.

Zámerom projektového tímu je vybudovať excelentnú modernú nemocnicu participujúcu na medzinárodných vedecko-výskumných projektoch, prinášajúcu inovácie nielen do starostlivosti o pacientov, ale aj do života zdravotníckych pracovníkov.

Peniaze z Plánu obnovy sú rozdelené +++ Finančnú injekciu dostane 7 regionálnych nemocníc +++ Ukázali svoje projekty

bratislava - Dobré správy pre regionálne nemocnice aj pre pacientov. Rezort zdravotníctva siedmim z nich vyplatí takmer 200 miliónov eur z Plánu obnovy. Najviac, viac ako 42 miliónov, majú dostať nemocnice v Poprade a Leviciach. Zisťovali sme, načo tieto balíky nemocnice použijú.

Vlani sa zapojili do výzvy, dnes už vieme, ktoré nemocnice boli úspešné. Zmluvy na čerpanie peňazí z Plánu obnovy na obnovu nemocníc sa zatiaľ podpíšu so siedmimi nemocnicami. Preveruje sa ešte žiadosť nemocnice v Čadci. „Z ôsmich nemocníc, ktoré boli zverejnené, potvrdzujeme, že sedem je súčasťou zoznamu. Jedna ostáva v procese preverenia a je to nemocnica v Čadci, kde potrebujeme hlbšie doskúmať niektoré informácie týkajúce sa dátumov," ozrejmil dočasne poverený premiér Eduard Heger. Peniaze dostanú popradská a levická nemocnica, nemocnica s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi, nemocnice v Bardejove, Skalici, vo Zvolene a v Bojniciach. „Ide o nemocnice, ktoré najlepšie spĺňali vopred stanovené kritériá a zároveň sa vtesnali do regionálneho rozdelenia zdrojov z tejto výzvy, o ktorom rozhodla vláda. Ocenil by som, keby ministerstvo zdravotníctva zverejnilo vyhodnotenie projektov. Ale keďže tento proces auditovalo už aj nové vedenie ministerstva, a v podstate až na relatívne malú administratívnu výčitku v prípade KNsP Čadca, potvrdilo pôvodné rozhodnutie o víťazných projektoch, asi to bolo vyhodnotené správne,“ zhodnotil analytik INEKO Dušan Zachar. Rozhodnutie o finančnej injekcii pre 7 regionálnych nemocníc víta aj Asociácia nemocníc Slovenska. Nemocnice zatiaľ nevedia, kedy by mali byť podpísané zmluvy a kedy peniaze uvidia. „Veríme, že sa tak udeje čím skôr, akékoľvek ďalšie naťahovanie času môže spôsobiť, že predložené projekty budú mať časový problém a ich realizácia bude ohrozená," konštatovala ANS s tým, že veria, že finančných prostriedkov z Plánu obnovy sa napokon dočká aj spomínaný sever Slovenska. Heger nevylúčil, že by peniaze mohli dostať aj ďalšie nemocnice, informovať o tom chce do polovice mája. Peniaze z Plánu obnovy mali ísť pôvodne aj na nákup nových štátnych záchraniek, no vláda rozhodla tieto peniaze presunúť na obnovu nemocníc. Pôvodný zoznam vybraných nemocníc zverejnil rezort zdravotníctva začiatkom marca. Heger po odchode Vladimíra Lengvarského nechal vyhodnotenie výzvy preveriť. Zatiaľ sa nepotvrdilo, že by rezort za Lengvarského pochybil pri výzve pre regionálne nemocnice, problémom zostáva projekt výstavby nemocnice na Rázsochách, ktorý výrazne mešká. Heger však stále ubezpečuje, že robia všetko preto, aby ich stihli. Nádeje vkladá aj do nového štátneho tajomníka Michala Palkoviča, ktorý de facto zastáva funkciu ministra zdravotníctva. lkm, mh FOTO:agel, tasr, archív, fb

Nemocnica Skalica (Agel)

Pribudne 96 lôžok 22,7 mil. eur

Fakultná nemocnica Agel Skalica pripravuje výstavbu nového, moderného lôžkového pavilónu internistických disciplín. Znamená to, že pacient dostane komplexnú starostlivosť na jednom mieste. Nový štvorposchodový pavilón bude mať kapacitu 96 lôžok s logistickým usporiadaním v zmysle diagnostiky, hospitalizácie a liečby pacienta, najvyšší možný komfort v rámci prístrojového vybavenia, ale aj obsluhy a starostlivosti a prístupu zdravotníckeho personálu. „Ide o výraznú investíciu, jednu z najväčších v regióne s presahom do všetkých oblastí života na Záhorí. Realizáciou projektu je šanca posilniť postavenie mesta, zabezpečiť istotu a kvalitu pracovných príležitostí a obmedziť odlev kvalitných ľudí za hranice,“ uviedol predseda predstavenstva Fakultnej nemocnice Michal Pišoja.

Nemocnica Zvolen (Agel)

Moderný chirurgický pavilón 25,7 mil. eur

V Nemocnici Agel Zvolen sa postaví úplne nový, moderný, 5-podlažný pavilón chirurgických disciplín, ktorý bude spĺňať najprísnejšie kritériá, čo sa týka stavebnej, prevádzkovej a logistickej. „Pôjde o moderný pavilón z pohľadu pohybu a presunu pacientov, logistiky a manažmentu pacienta,“ uviedla riaditeľka Nemocnice Agel Zvolen Ľudmila Veselá. Pre pacientov prinesie projekt, okrem zvýšenia kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, desiatky zrekonštruovaných a 60 úplne nových lôžok, nové operačné sály a modernú recepciu. Úplnou novinkou budú tzv. rodinné izby na gynekologicko-pôrodníckom oddelení. Samozrejmosťou bude úplne nová zdravotnícka technika, zariadenie a vybavenie.

Nemocnica Spišská Nová Ves (Svet zdravia)

Nový trojpodlažný pavilón 39,5 mil. eur

Do výzvy sa zapojili s projektom výstavby nového nemocničného pavilónu a rekonštrukcie existujúceho monobloku. „Klinický program novej dostavby nemocnice predpokladá, že bude obsahovať 3 podlažia, plus dostavané 0 podlažie o celkovej kapacite 80 lôžok,“ povedal hovorca siete nemocníc Svet zdravia ProCare Tomáš Kráľ. V dostavbe bude umiestnené gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, novorodenecká jednotka intenzívnej starostlivosti a oddelenie anestézie a multiodborovej intenzívnej starostlivosti.

Nemocnica Levice (Agel)

Zrenovujú celú budovu 42,4 mil. eur

Z Plánu obnovy a odolnosti má ambíciu asi najväčšiu a najzásadnejšiu – komplexnú rekonštrukciu 6-podlažnej budovy lôžkového pavilónu s následnou centralizáciou všetkých oddelení do tzv. monobloku a vybudovanie priestorov hot floor - centrálneho pracoviska operačných sál a intenzívnej medicíny. Nemocnica v jej doterajšej podobe sa úplne zmení – celá organizácia každej návštevy. Prepoja sa doterajšie nové pracoviská urgentný príjem, operačné sály s nosnými oddeleniami nemocnice. Pacient bude pod jednou strechou v starostlivosti všetkých odborníkov, ktorí budú používať najmodernejšie metódy diagnostiky a liečby. Rekonštrukciou prejde až 170 lôžok, hospitalizovaní pacienti budú mať k dispozícii najmodernejšie vybavenie. „Výsledkom tejto historicky najväčšej rekonštrukcie nemocnice bude zvýšenie komplexnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, skrátenie priemernej lehoty hospitalizácie na akútnych oddeleniach,“ uviedol riaditeľ Ján Belanský.

Nemocnica Poprad (ministerstvo zdravotníctva)

Obnova po 50 rokoch 42,3 mil. eur

Rekonštrukcia sa dotkne konkrétne 349 zrekonštruovaných lôžok na 10 poschodiach lôžkovej časti nemocnice. Po rekonštrukcii bude nemocnica disponovať 452 lôžkami. Plánovaná komplexná obnova a prestavba nemocnice rieši modernizáciu a rekonštrukciu nemocnice investíciou do rekonštrukcie majetkovej infraštruktúry a technického vybavenia a zníženie energetickej náročnosti nemocnice. Budovy a infraštruktúra tejto nemocnice od 70. rokov minulého storočia doteraz neprešli komplexnou rekonštrukciou, ktorá je dnes nevyhnutná pre ďalšie poskytovanie zdravotnej starostlivosti na úrovni 21. storočia. „Rekonštrukcia nadväzuje na rekonštrukciu gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia, vybudovania jednotky resuscitačnej starostlivosti o novorodencov, rekonštrukciu a prístavbu urgentného príjmu II. typu a vybudovanie bezbariérového prístupu a výťahov,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Sylvia Galajda.

Nemocnica Bardejov (nezisková organizácia)

Rekonštrukcia 3 oddelení 9,7 mil. eur

„Z týchto peňazí budeme zabezpečovať kompletnú rekonštrukciu troch kľúčových oddelení a to: gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, oddelenie operačných odborov, ktoré je zložené z chirurgie, ortopédie a traumatológie a internisticko-geriatrické oddelenie. Na týchto oddeleniach budú v našej nemocnici jedno maximálne dvojlôžkové izby s vlastným sociálnym zariadením, pretože je rozdiel, či na jednej izbe leží jeden pacient, dvaja, alebo štyria,“ vysvetlil nám riaditeľ nemocnice Marián Petko. Nemocnica chce tiež efektívnejšie využívať lôžka, a to formou plávajúcich lôžok. Pri rekonštrukcii použijú moderné stavebné materiály, ktoré znížia tvorbu hluku, ktorý negatívne vplýva na pacienta, čím chcú zvýšiť komfort pre pacienta, ale aj pre personál.

Nemocnica Prievidza so sídlom v Bojniciach (samosprávny kraj)

Nové oddelenia aj jedáleň 15,2 mil. eur

Prostriedky plánujú využiť na výstavbu a vybavenie nového oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny (OAIM) na prízemí hlavného pavilónu, vybudovanie a vybavenie novej centrálnej sterilizácie, rekonštrukciu časti gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia: časť novorodenci a šestonedelie či výmenu horizontálnych a vertikálnych rozvodov v časti monobloku nad novým OAIM a zníženie energetickej náročnosti hlavného monobloku: nové okná, fasáda/zateplenie, fotovoltaika na streche. „Zo zvyšku preplatíme výstavbu nového už postaveného urgentného príjmu, ktorý bol spustený v roku 2022. Prostriedky zostanú v nemocnici a použijú sa na rekonštrukciu a nové vybavenie kuchyne a jedálne,“ prezradila Miroslava Lojšková, z vedenia nemocnice.

Ide o nemocnice, ktoré najlepšie spĺňali kritériá. Poverený premiér a minister zdravotníctva Eduard Heger

Foto:

Nemocniciam pridelili na rekonštrukcie takmer 200 miliónov eur.

Patrik Švajda, moderátor: „Peniaze, ktoré štát ambulanciám sľúbil, nestačia.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Kým sa k nim dostali, mnohí lekári sa museli zadlžiť.“

Patrik Švajda: „Ďalšia pomoc je pritom v nedohľadne.“

Chantal Staruchová, redaktorka: „Od oznámenia veľkého dofinancovania ambulancií ubehli takmer 3 mesiace. 283 miliónov EUR pritom zo štátneho rozpočtu odišlo len prednedávnom.“

Michal Palkovič, štátny tajomník MZ SR: „My máme informáciu teda, že už dokonca boli tieto prostriedky poskytnuté.“

Chantal Staruchová: „To znamená, že už boli odoslané aj do zdravotných poisťovní?“

Michal Palkovič: „Časť z nich.“

Chantal Staruchová: „Aj keď by už lekári mali vidieť, že z poisťovní k nim pomaly prúdia väčšie sadzby, za necelé 3 mesiace sa zadlžili.“

Naďa Trenčanská Bedušová, výkonná riaditeľka ZAP: „Bolo im sľubované, čo bude nejaká schéma pomoci, spätne sme sa dozvedeli, že nič takéto existovať nebude.“

Chantal Staruchová: „K peniazom sa doteraz nedostal ani všeobecný lekár zo Žiliny. Náklady na energie mu oproti vlaňajšku vzrástli zhruba o 100 %.“

Pavel Nemeček, všeobecný lekár: „Štát maximálne skomplikoval mechanizmus týchto dotácií, pretože zvolil formu dotácií, o ktoré môže požiadať len majiteľ odberného miesta.“

Eduard Heger, poverený premiér a minister zdravotníctva: „Tie ceny energií klesajú, čo je pozitívna správa, nerastú, klesajú, takže mali by mať čím ďalej, tým nižšie na to náklady.“

Naďa Trenčanská Bedušová: „Nie je vôbec dôležité, že či energie klesajú alebo neklesajú, pretože nemáme absolútne žiaden dosah na vyjednávanie ceny. Navyše toto môže povedať niekto, kto je minimálne problematiky neznalý, poviem to slušne.“

Eduard Heger: „Tam je taktiež veľmi intenzívna komunikácia medzi ministerstvom hospodárstva a ambulanciami, aby sa dostali k tomu aj tie ambulancie, ktoré sú v nájmoch.“

Naďa Trenčanská Bedušová: „O žiadnom intenzívnom rokovaní, ani o žiadnej intenzívnej komunikácii s ministerstvom hospodárstva neviem. Posledná prebehla ešte v januári a bolo nám povedané, že s tým sa nič robiť nedá.“

Chantal Staruchová: „Lekári pôvodne žiadali 320 miliónov EUR. Štát pre nich našiel 283 s tým, že situáciu budú sledovať.“

(začiatok archívneho záznamu)

Eduard Heger: „Celá táto diskusia bola jednak o energetickej kríze, ale bola taktiež o súvisiacich zvýšených nákladoch, ktoré budeme samozrejme monitorovať a podľa toho aj reagovať do budúcnosti.“

(koniec archívneho záznamu)

Chantal Staruchová: „Dnes sa rétorika zmenila.“

Eduard Heger: „Viete, keď hovoríme o jednak čomkoľvek v štáte, potrebujeme to mať podložené dátami. Pocity pri takýchto obálkach naozaj nie sú namieste.“

Michal Palkovič: „My sme sa dohodli aj so zástupcami združení, aby vyčíslili, koľko reálne tieto náklady budú a budeme hľadať riešenie.“

Naďa Trenčanská Bedušová: „Ja sa však obávam, že keď z týchto dát vyjde tá suma, že opätovne potom zostane len pri tej, že rozpočet nie je nekonečný, ani nafukovací a teda musíme byť rozumní.“

Chantal Staruchová: „Zástupcovia ambulancií upozorňujú, že ak im peniaze od štátu stačiť nebudú, od zmlúv so zdravotnými poisťovňami môžu kedykoľvek odstúpiť a neboja sa to urobiť. V takomto prípade by to znamenalo, že pacienti by si vyšetrenia hradili v plnej výške. Zuzana Lechanová a Chantal Staruchová, televízia Markíza.“

Výstavba nemocnice je nekonečným príbehom * Kto je zodpovedný a čo ďalej

Autor:kuk, tta I Foto: anc, tasr

BRATISLAVA - Príbeh s 35-ročnou históriou! Presne toľko sa hovorí o vybudovaní modernej nemocnice v hlavnom meste. Hoci sme na jej výstavbu mohli čerpať 281 miliónov eur z Plánu obnovy, dnes už je viac-menej jasné, že šibeničný termín, ktorým je rok 2026, je pre nás nestihnuteľný. Hoci premiér tvrdí, že za nedodržanie termínov už padali hlavy, otázne je, ako ďalej. Jednou z možností je uprosiť EK, aby nám povolila odklad, a to minimálne 1,5 roka. Sú v hre aj iné riešenia?!

Projekt novej univerzitnej nemocnice v Bratislave straší politikov už viac než 35 rokov. Moderná stavba mala vyrásť v mestskej časti Lamač už v 90. rokoch minulého storočia. Namiesto toho tu v súčasnosti nájdete iba jamu v zemi. Ak nezískame z EK odklad, sme prakticky bez šance to do roku 2026 stihnúť. „Časová strata pri projekte novej nemocnice na bratislavských Rázsochách je veľká, a to minimálne deväť mesiacov až jeden a pol roka. Pre mňa je momentálne najdôležitejšie skrátiť akýkoľvek časový deficit, ktorý vznikol, na úplné minimum a skompletizovať dokumentáciu tak, aby niekto, kto príde po voľbách, bol schopný nadviazať na prácu, ktorú sme vo veľmi krátkej dobe uskutočnili, a bol schopný vyhlásiť verejné obstarávanie,“ potvrdil štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič s tým, že dúfa, že sa podarí vyrokovať aj posun niektorých termínov.

Kto bude pykať?!

Dočasne poverený premiér Eduard Heger tvrdil, že zodpovednosť za meškanie projektu novej nemocnice už vyvodili a hlavy už padali. „Dnes to dobiehame. Máme tam kvalitný tím. A robíme všetko pre to, aby sme to stihli. Zatiaľ je to stihnuteľné,“ dodal. Jeho koaličný partner Boris Kollár hovorí, že pomyselný Damoklov meč visí práve nad Hegerom. „Ak sa nepostaví nemocnica Rázsochy, zodpovednosť ponesie dočasne poverený premiér Eduard Heger,“ vyhlásil predseda Sme rodina a Národnej rady Boris Kollár pred časom v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12 s tým, že Heger sľúbil prezidentke Zuzane Čaputovej, že situáciu vyrieši, „lebo by bol odvolaný“.

Náhradné riešenia

Síru chrlí v súvislosti s týmto projektom najmä opozícia, no aj bývalý koaličný partner SaS tvrdí, že ak by nám aj nejaký odklad EK dovolila, bude ťažké to stihnúť. „Keby bolo 1,5 roka navyše, tak by sa stíhalo viac, sme 1,5 roka od vyhlásenia plánu obnovy a stále nie sú na ministerstve dostatočné odborné kapacity, riešením je okamžite ich zazmluvniť,“ povedala poslankyňa SaS Jana Bittó-Cigániková s tým, že národná nemocnica sa podľa nej na základe politickej dohody stavať dá, a to z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu. Ďalším riešením je, že vláda by sumu 281 miliónov eur vyčlenenú z plánu obnovy presunula do regionálnych nemocníc. Vláda hovorí o tom, že je pripravená na všetky riešenia. „Samozrejme, že máme aj plán B a C. (...) Sústreďujeme sa však na najvyšší cieľ, a to je mať Rázsochy a mať ich zaplatené z plánu obnovy,“ doplnil Heger.

Ani rok a pol nemusí stačiť

Dušan Zachar, zdravotnícky analytik INEKO

- Treba povedať, že hrubá stavba nemocnice na Rázsochách mala byť podľa plánu obnovy hotová do konca roka 2025. Tomu už dnes nikto neverí. Málokto verí, že sa dá stihnúť do polovice roka 2026, čo je predĺžený termín, ktorý by sa dal relatívne ľahko vyrokovať s EÚ. Je ešte asi možné, že sa podarí tento termín predĺžiť do konca roka 2026, ale ani vtedy nie je vôbec isté, že by sa hrubá stavba stihla. A či sa podarí predĺžiť deadline pri rokovaniach s EÚ ešte viac, to si netrúfam povedať, ale s určitosťou by to bolo nesmierne ťažké a neštandardné, takže by to záviselo najmä od toho, do akej miery bude EÚ ochotná flexibilne vnímať a ohýbať záväzky členských krajín, ktoré si samy stanovili. Čisto teoreticky a technicky by sa dala asi nemocnica postaviť do roku 2030 tak, aby začala vtedy prijímať pacientov. Ale to by museli byť procesy vrátane verejného obstarávania dobre nastavené, všetko by muselo fungovať ako dobre namazané švajčiarske hodinky, a najmä štát by mal mať jasnú predstavu, ako má nemocnica vyzerať a fungovať.

Nie je politická vôľa

Miroslav Mendel, plastický chirurg, UNB

- Mám pocit, že nie je záujem postaviť nemocnicu Rázsochy. Prečo to tak je, o tom môžem len špekulovať. Osobne si myslím, že je tu finančná skupina, ktorá je v zdravotníctve taká silná, že ak jej zariadenie nebude fungovať tak, ako plánovala, bude mať tendenciu ho predať. V takom prípade ho bude môcť kúpiť štát. Na nemocnicu univerzitného typu je však toto zariadenie nedostačujúce. Na jednej strane sa niekto snaží získať európske peniaze, druhá vec je, na čo budú použité. Bojím sa, aby sme tu v roku 2026 nemali v zdravotníctve podmienky neadekvátne k európskej krajine 21. storočia. Zo zdravotníctva sa nemôže spraviť biznis.

Mali by sme peniaze využiť inak

Anton Szalay, predseda odborového zväzu

- Už dávnejšie sme žiadali, aby sa vedenie rezortu zaoberalo možnosťami, ako dať peniaze z EÚ na iné dôležité projekty na ministerstve zdravotníctva. Podľa slov mnohých odborníkov nám totiž vychádza, že Rázsochy sa postaviť v danom termíne nestihnú. Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, tak prečo tie peniaze nevyužiť inak? Ako rodený Bratislavčan si uvedomujem, že tu potrebujeme modernú nemocnicu. Okrem finančných skupín tu totiž nikto nič nepostavil. Bol by som rád, keby som sa toho dožil, no som skeptický. Za peniaze, čo sa doteraz do Rázsoch vložili, už mohlo byť vybudované niečo iné.

Ako išiel čas s Rázsochami

1969

Na výstavbu nemocnice vyhlásili verejnú súťaž.

1986

V bratislavskej mestskej časti Lamač sa začalo s výstavbou.

1993

Prvý plánovaný termín dostavby, namiesto toho sa výstavba začala utlmovať.

1997

Projekt bol rozšírený o jednotku intenzívnej starostlivosti, pristávaciu plochu pre vrtuľníky.

2003

Realizácia prác sa úplne zastavila po tom, čo vláda stopla ďalšie financovanie projektu.

2019

Začal sa búrať skelet budovy.

2025

Aktuálny termín plánovaného dokončenia stavby, o ktorom vláda už priznáva, že sa nestihne.

Foto:

S projektom Rázsoch treba začínať odznova.

Búracie práce zahájil v roku 2019 vtedajší premiér Peter Pellegrini.

Exministri Lengvarský a Krajčí sa pri Rázsochách navzájom obviňujú zo zlyhania.

Architekt pôvodnej stavby Jindřich Martin navrhoval, aby sa zbúrala len časť stavby.

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Liečia sa na Parkinsonovu chorobu a popritom u nich prepukne závislosť od hazardných hier.“

Patrik Švajda, moderátor: „Zvláštny fenomén, ktorý je známy z medzinárodných štúdií, sa začína ojedinele objavovať už aj na Slovensku.“

Zlatica Švajdová Puškárová: „Odborníci upozorňujú, že im môže pomôcť jednoduchá zmena liekov.“

Adel Ghannam, redaktor: „V poslednom období sa v Centre liečby drogových závislostí začalo objavovať viacero pacientov staršieho veku s podozrením na závislosť od gamblingu.“

Ľubomír Okruhlica, hlavný odborník MZ SR na drogové závislosti: „K nám prišli pacienti väčšinou vo vyššom veku, ktorí mali zrazu problém s tým, že nadmerne hrali. Oni alebo príbuzní žiadali o liečbu.“

Adel Ghannam: „Po diagnostike však prišli na to, kde je problém - Parkinsonova choroba. Tá sa lieči liekmi, pri ktorých sa môže ako vedľajší účinok prejaviť závislosť od hrania.“

Ľubomír Okruhlica: „Netreba týchto ľudí stigmatizovať, netreba ich posielať k psychiatrovi, vyrieši to jednoducho neurológ, len treba na to upozorniť a treba na tom myslieť.“

Zoltán Goldenberg, neurológ: „O tom sú teda známe aj práce a tento vlastne efekt je aj s príbalových letákoch k týmto liekom popisovaný a pre nás neurológov liečiacich pacientov s Parkinsonovou chorobou to znamená, že musíme sa aktívne pýtať na to, či sa neprejavujú u našich pacientov tieto problémy.“

Adel Ghannam: „Neurológ však dodáva, že ide o naozaj raritné prípady. Väčšinou už vtedy, ak majú v rodine niekoho, kto mal problém so závislosťou.“

Zoltán Goldenberg: „Sedemnásobné vyššie riziko je u pacientov, ktorí už majú v anamnéze, či už rodinnej, alebo osobnej, nejakú formu závislosti.“

Adel Ghannam: „Zároveň platí, že zvyšuje riziko vzniku Parkinsonovej choroby aj užívanie pervitínu.“

Ľubomír Okruhlica: „Je to rizikový faktor potom pre ne vypuknutie Parkinsonovej choroby vo vyššom veku.“

Adel Ghannam: „Pervitín je zároveň prepojený aj s gamblingom.“

Zuzana Kamendy, vedúca Inštitútu drogových závislostí: „Existovalo tam u nich také priame spojenie toho užívania pervitínu s tým patologickým hraním, to znamená, že ak sú medzi nimi aj takí ľudia, ktorí viaceré drogy užívali, tak to hranie sa viazalo výlučne na obdobie, keď užívali pervitín.“

Ľubomír Okruhlica: „Keď začnú abstinovať, tak prestanú aj hrať.“

Adel Ghannam: „V súvislosti so závislosťou od hazardných hier chcú odborníci opätovne dať do pozornosti bezplatnú telefonickú linku.

(text v obraze)

Linka pomoci pre problémy s hraním

0800 800 900

Adel Ghannam, televízia Markíza."

Bratislava 15. apríla (TASR) - Licencie pre záchranky by malo opäť prerozdeľovať ministerstvo zdravotníctva. Rezort tak chce zvýšiť transparentnosť výberových konaní na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie zdravotnej záchrannej služby (ZZS). Vyplýva to z návrhu novely zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, ktorý schválila vláda.

Ministerstvo vyhlasovalo výberové konania už v minulosti, neskôr úlohu prebral Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). "Takto zmenený bol zákon krátko pred posledným vyhlásením výberového konania, čo jednak spôsobilo pochybnosti o rozhodnutí u odbornej aj laickej verejnosti," vysvetlilo ministerstvo.

Zmenou sa chce rezort navrátiť k pôvodnému systému, na ktorom bol proces vydávania povolení na prevádzkovanie zdravotníckych zariadení založený. Charakteristická preň bola dualita subjektov vydávajúcich povolenia odrážajúca usporiadanie výkonu štátnej správy v zdravotníctve. Za ten boli zodpovedné ministerstvo a samosprávne kraje. "Prenesením právomoci rozhodovať o vydaní povolenia na prevádzkovanie ambulancie ZZS na ÚDZS sa do pôvodne duálneho systému zaviedol nekoncepčný prvok, keď sa časť predmetnej právomoci preniesla z Ministerstva zdravotníctva SR na ÚDZS," uviedol rezort.

Nekoncepčnosť tejto právnej úpravy podľa rezortu podčiarkuje aj skutočnosť, že úrad je nezávislým orgánom verejnej správy vykonávajúcim dohľad nad verejným zdravotným poistením a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

ÚDZS so zmenou súhlasí. Presun agendy na úrad bol podľa neho zásadným porušením základných princípov fungovania štátnej správy. "ÚDZS do štruktúry orgánov štátnej správy podľa právneho poriadku nepatrí a agendu štátnej správy preto nemá vykonávať. Vydávanie povolení pre ambulancie ZZS je podľa právneho poriadku súčasťou agendy štátnej správy," skonštatoval.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní úrad zároveň poukázal na to, že vzhľadom na pretrvávajúcu nedostatočnú a nekvalitnú právnu úpravu povolení pre záchranky sú výsledkom výberových konaní a vydaných povolení mnohé dlhotrvajúce súdne spory či trestné oznámenia. Kritizuje, že predložená novela nereaguje na záväzok SR z roku 2020 voči Európskej komisii.

"Od roku 2020 boli zriadené pracovné skupiny, ktorých úlohou bolo pripraviť novelu zákona, ktorou sa mali zosúladiť slovenské právne predpisy týkajúce sa ZZS s právnymi predpismi Európskej únie v oblasti verejného obstarávania, pričom k dnešnému dňu nebol zo strany

MZ pripravený žiadny návrh ani riešenie tohto problému a ÚDZS aj zdravotné poisťovne sú naďalej vystavené hrozbe pokút zo strany Úradu pre verejné obstarávanie," priblížil ÚDZS.

Posledné výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2019 viedlo k odvolaniu vtedajšieho predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tendrom sa zaoberala aj Európska komisia, tá sa rozhodla nezačať sankčné konanie voči Slovensku, ak ministerstvo upraví podmienky verejného obstarávania na ZZS.

rt pop

Sprievod zákonného zástupcu naráža na limitované kapacity lôžok, riziko prenosu infekčných ochorení aj zabezpečenie mlčanlivosti o zdravotnom stave dieťaťa.

Snaha uzákoniť nárok maloletého dieťaťa na prítomnosť sprevádzajúcej osoby počas hospitalizácie sa zatiaľ nedostala do podoby zákona. Pediatrické oddelenia v nemocniciach otvorene hovoria, že na to nemajú kapacity a prípadné direktívne nariadenia budú v praxi nerealizovateľné

Aj Národný ústav detských chorôb ako najväčšia detská nemocnica priznáva, že hoci má každé dieťa právo byť hospitalizované s rodičom, priestorovo to nedokáže zabezpečiť.

Prítomnosť rodičov v nemocniciach je v súčasnosti legislatívne podložená len Ústavou, podľa ktorej dieťa môže od rodiča oddeliť iba súd.

Primárov pediatrických oddelení sme sa v súvislosti s prítomnosťou zákonného zástupcu počas hospitalizácie opýtali tieto otázky:

1. Je  pre prítomnosť zákonného zástupcu počas hospitalizácie dieťaťa potrebná nová legislatívna úprava alebo je súčasný stav vyhovujúci?

2. Čo by bolo vhodné na základe skúseností z praxe upraviť? Čo je pre vás na oddelení problematické v súvislosti s prítomnosťou rodičov, zákonných zástupcov?

3. V čom vidíte výhody prítomnosti sprevádzajúcej osoby?

4. Je vhodná pri každom dieťati bez ohľadu na vek?

5. Aké pravidlá ohľadom prijímania zákonného zástupcu platia u vás na oddelení? Čím je limitované prijímanie?

6. Bolo by prínosné, keby boli podmienky stanovené centrálne zákonom, resp. vyhláškou MZ SR?

7. Čo by bolo skutočným prínosom s ohľadom na personál oddelenia a záujem dieťaťa?

MUDr. Erika Vávriková, primárka pediatrického a neonatologického oddelenia Fakultnej nemocnice AGEL Skalica

1. Podľa súčasne platnej legislatívy pri hospitalizácii maloletého dieťaťa vyžaduje informovaný súhlas. Tento udeľuje zákonný zástupca - rodič, opatrovník, poručník, iná fyzická osoba ako rodič, ktorá má maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti, osobu, ktorá má dieťa v pestúnskej starostlivosti, osobu, ktorá má záujem stať sa pestúnom a má dieťa dočasne zverené do starostlivosti, budúceho osvojiteľa, osobu, ktorá má dieťa zverené podľa osobitných predpisov. Výnimkou sú situácie, ak súhlas nie je potrebný. Právo na prítomnosť sprievodcu po prijatí dieťaťa do ústavnej starostlivosti je riešené legislatívnymi úpravami.

Podmienky upravuje Charta práv pacienta, v článku 7 je uvedené nasledovné: Prítomnosť sprievodcu po prijatí dieťaťa do ústavnej starostlivosti je možná: pri deťoch do 6 rokov, a to na základe odporúčania ošetrujúceho lekára alebo pri deťoch nad 6 rokov, či do ukončenia povinnej školskej dochádzky, a to po posúdení jeho psychického a fyzického stavu, na základe odporúčania lekára, so súhlasom revízneho lekára a sprievodcu, pobyt sprievodcu je považovaný za ústavnú starostlivosť. Reálne sa o súhlas nežiada a náklady spojené s pobytom sprievodcu zdravotné poisťovne nehradia.

Druhým dokumentom je Charta práv hospitalizovaného dieťaťa. Existuje od r. 1988,  jasne stanovuje, že deti v nemocnici majú vždy právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcov. Niektoré krajiny Európskej únie majú toto právo zakotvené aj priamo v legislative, u nás to tak nie je.

Ďalšie podmienky stanovuje zákon 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Súčasná legislatíva upravuje práva dieťaťa vo všeobecnej rovine, musí vychádzať z medzinárodne platných dokumentov a legislatívy Európskej únie. Privítali by sme presnejšiu definíciu situácií, kedy je možné sprievodcu dieťaťa neprijať s dieťaťom. Je potrebné zohľadniť personálne, materiálno technické a priestorové možnosti jednotlivých oddelení, epidemiologické riziká, povinnosti pri ochrane osobných údajov (GDPR agenda) a v neposlednom rade ekonomické náklady, ktoré vznikajú zdravotníckym zariadeniam.

2. Hlavným problémom sú priestorové a materiálno-technické možnosti. Kapacity jednotlivých oddelení sú limitované priestorom. Väčšinou nie je možné vybaviť aktuálne izby ďalšími lôžkami pre rodičov. Obmedzuje sa tým manipulačný priestor okolo pacienta. Vznikajú možné ložiská patogénov. Navyšuje sa potreba dezinfekcie ďalších súčastí izieb. Alternatívou je ubytovanie rodičov v iných priestoroch. To však vyžaduje ďalšie investície. Niektoré očakávanie rodičov o poskytovaní „hotelových služieb“ sú tiež neprimerané.

Zvyšovaním počtu osôb sa zvyšuje riziko prenosu infekčných ochorení. Na tieto môžu ochorieť hospitalizované deti, ich rodičia aj personál. Ak si ochorenie odnesú v inkubačnej dobe, hrozí riziko zavlečenia infekcie do rodiny. Pri absencii Infekčných oddelení už teraz Pediatrické oddelenia bežne hospitalizujú deti s prenosnými ochoreniami. Riziko prenosu sa dá len minimalizovať.

Osobitnou kapitolou je GDPR agenda - ochrana osobných údajov. Ideálny stav, kedy je jedno dieťa hospitalizované na jednej izbe, je nedosiahnuteľný. Personál je tak nútený hľadať alternatívne spôsoby, ako získavať a podávať informácie o zdravotnom stave tak, aby sa dodržala povinná mlčanlivosť.

3. Pre väčšinu detí je hospitalizácia niečo úplne nové, neznáme. Nevedia, čo ich čaká, nerozumejú situácii. Stav ešte zhoršuje to, že sa necítia dobre. Rodič svoje dieťa najlepšie pozná. Dieťa je na rodiča viazané, dôveruje mu. Lepšie prijíma nepríjemné informácie od známej osoby. Rodič vie poskytnúť dieťaťu oporu. Vie odlíšiť zmeny v správaní dieťaťa, ktoré môžu signalizovať zhoršenie stavu. Rodič pozná návyky a aj zlozvyky svojho dieťaťa pri jedení, zaspávaní a pod., a tým pomáha čo najviac priblížiť pobyt v nemocnici domácemu režimu.

4. Dôležitý je individuálny prístup. Lekár musí vyhodnotiť pomer pre a proti vždy v danej situácii (hodnotí stav a vek dieťaťa, stav a vek sprievodcu, priestorové možnosti, epidemiologickú situáciu, rezervu lôžok pre ďalšie - mladšie deti a pod). U detí do 3 rokov by to malo byť vždy možné, u detí 3-6 ročných podľa možností oddelenia.

U starších detí je rozhodujúci zdravotný a psychický stav dieťaťa. Inak pristupujete k onkologickému alebo psychicky labilnému pacientovi a inak k dieťaťu, ktoré nemá chronické ťažkosti. Vždy sa pýtame aj dieťaťa, či doprovod chce. V priebehu hospitalizácie, ak to okolnosti ukážu, je možné rodiča prijať aj dodatočne.

5. Na Pediatrickom oddelení Fakultná nemocnica AGEL Skalica prijímame k deťom do 3 rokov zástupcu vždy, ak o to prejaví záujem a aktuálna  kapacita oddelenia to umožňuje. Priestorové usporiadanie nám umožňuje prijať aj otcov. Neprijímame tehotné matky vzhľadom na vysoké riziko získania nozokomiálnej infekcie, vtedy  umožníme doprovod inej osoby z rodiny.

6. Myslím, že zákon môže upraviť pomery vo všeobecnej rovine, mal by prihliadnuť  na medzinárodne platné dohody. ale zároveň ich aplikovať na reálne pomery v našich nemocniciach. Direktívne nariadenia budú nerealizovateľné a nevymožiteľné.

7. Pomohlo by, aby  si každá nemocnica mohla vypracovať individualizované pravidlá prijímania doprovodu adaptované na jej vlastné pomery. Hlavným rámcom by, samozrejme, bola všeobecná legislatíva. Tieto pravidlá by boli zverejnené. Rodičia by tak mali možnosť si  v niektorých prípadoch vybrať zdravotnícke zariadenie.

MUDr. Dana Jurečková, primárka pediatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Michalovce, hlavná lekárka siete pre pediatriu

MUDr. Dana Jurečková

1. Prítomnosť zákonného zástupcu počas hospitalizácie dieťaťa je z pohľadu pediatra indikovaná u každého detského pacienta, u ktorého zákonný zástupca prejaví záujem. Nie každé zdravotnícke zariadenie však vie zabezpečiť rodičovi lôžko. V nie každom zdravotníckom zariadení je zákonný zástupca buď priamo na izbe s dieťaťom, na izbách matiek, prípadne nadštandardných izbách.

Niekde to môže byť len „stolička.“ Takto je to legislatívne zakotvené v Českej republike. Stolička pre rodiča by mala byť minimum, na ktoré majú mať rodičia právo. Z pohľadu pediatra je tento stav nie vždy vyhovujúci, zo strany štátu však musia byť poskytnuté zdravotníckym zariadeniam finančné prostriedky, ktoré by dokázali  garantovať vyšetrenie tohto problému.

2. Prítomnosť zákonných zástupcov je prínosom pre zdravotníckych pracovníkov, ak spolupracuje pri hospitalizácii dieťaťa so zdravotníckymi pracovníkmi. Musí ale dodržiavať určité osobitosti starostlivosti (epidemiologickú situáciu na oddelení, prevádzku na oddelení). Je treba ale zdôrazniť, že aj prítomnosť rodiča pri dieťati si často vyžaduje fixáciu dieťaťa z dôvodu bezpečnosti dieťaťa (pri zavedení infúzie, monitorovaní dieťaťa...).

3. Výhodou prítomnosti sprevádzajúcej osoby na oddelení je určite zníženie stresu pre pacienta v každom vekovom období a zvlášť v detskom veku. Taktiež možno v určitých prípadoch edukovať rodiča v ďalšej ošetrovateľskej starostlivosti o dieťa, monitoring dieťaťa (napr. pri cukrovke) v domácom prostredí.

4. Ide vyslovene o individuálny záujem zákonného zástupcu, pretože nie každý rodič prejaví záujem sprevádzať svoje dieťa počas pobytu v nemocnici (pracovné povinnosti, starostlivosť o ostatných súrodencov doma). Rozhodne je ale vyhovujúce, ak je umožnený čo najčastejší kontakt rodiča a dieťaťa počas hospitalizácie dieťaťa.

5. Na detskom oddelení Nemocnice Svet zdravia Michalovce platí pravidlo, že každého zákonného zástupcu  (bez ohľadu na vek dieťaťa) prijímame ako doprovod na naše oddelenie (matka, otec, iná sprevádzajúca osoba). Je však nutné podotknúť, že sa občas stane, že z kapacitných dôvodov, resp. pre zlú epidemiologickú situáciu na oddelení prijímame  zákonného zástupcu ihneď ako nám to podmienky dovoľujú (zväčša nie dlhšie ako po 24 hodinách od prijatia dieťaťa na oddelenie).

6. Ak zo strany štátu dôjde k vytvoreniu adekvátnych podmienok pre všetky zdravotnícke zariadenia na prijímanie zákonných zástupcov, je možné upraviť tento stav vyhláškou MZ SR ako v Českej republike.

7. Určite upraviť normatívy ošetrujúceho personálu na oddeleniach, kde sa vykonáva starostlivosť o pediatrického pacienta a vytvoriť adekvátne podmienky zo strany štátu na možnosť prítomnosti zákonného zástupcu s chorým dieťaťom.

V právach hospitalizovaných detí sa uvádza: „Deti v nemocnici majú právo na neustály kontakt so svojimi rodičmi a súrodencami. Tam, kde je to možné, by sa malo rodičom dostať pomoci a povzbudenia, aby v nemocnici s dieťaťom ostali. Aby sa na starostlivosti o svoje dieťa mohli podieľať, mali by byť rodičia informovaní o prevádzke oddelenia a povzbudzovaní aktívnej účasti na nej.“

Účasť zákonného zástupcu má byť v súlade s právnymi predpismi a vnútorným poriadkom danej nemocnice. Nesmie však narušiť poskytovanie zdravotných služieb. Okrem finančnej podpory zo strany štátu na vytvorenie priestorových podmienok prítomnosti zákonného zástupcu pri dieťati je nutné určiť legislatívne minimálny rozsah povinností pre zdravotnícke zariadenia na zabezpečenie tejto požiadavky rodičov.

Taktiež je potrebné určiť podmienky na dodržanie hygienických štandardov prítomnosti zákonného zástupcu pri dieťati. Legislatívne by sa malo jasne vymedziť, v akých prípadoch by sa malo rodičom brániť v ich prítomnosti  počas hospitalizácie (týrané deti, rodičia pod vplyvom návykových látok, agresívni rodičia, bránenie v poskytovaní neodkladnej život zachraňujúcej starostlivosti).

MUDr. Zuzana Seligová, primárka pediatrického oddelenia Nemocnice Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku

zdn

1. Máme ten názor, že je aktuálny stav dostačujúci. Rodičia majú právo sprevádzať svoje dieťa, to, či napokon na oddelení ostanú závisí najmä od kapacity jednotlivých oddelení. Kapacitu oddelení táto legislatívna úprava nevyrieši a zbytočne skomplikuje aktuálny stav a možnosti.

2. My na oddelení nemáme jediný osobný problém ponechať rodiča, či chce zostať s novorodencom či adolescentom, blokujú nás kapacity a blokujú nás nešťastné návyky a zlozvyky rodičov, ktoré nás zbytočne oberajú o čas a energiu, ktorú by sme mohli venovať hospitalizovaným deťom.

Ďalším problémom sú nielen kapacity týkajúce sa lôžkového fondu, ale aj možností sociálnych zariadení. Veľkým problémom je aj to, že sa menežmentmi nemocníc sprievodcovia považujú za ľudí, ktorí zdravotníckemu personálu „pomáhajú“, a tak si práca na oddelení tým pádom nevyžaduje taký počet napr. sestier a ošetrovateliek, ako by bolo z nášho pohľadu žiaduce. Rodič totiž v žiadnom prípade nedokáže nahradiť ošetrujúci personál v oblasti diagnostiky, liečby a takisto ošetrovateľskej starostlivosti, môže byť len nápomocný pri nižšie uvedených činnostiach.

3. Výhodou je komfort dieťaťa, jeho väčší pokoj, bez prejavov hospitalizmu, pomoc s kŕmením, prebaľovaním, sprevádzaním na jednotlivé konziliárne vyšetrenia.

4. Sú deti, ktoré si prítomnosť rodiča vyžadujú, sú deti, ktoré sú s hospitalizáciami viac kompatibilné. Pri niektorých diagnózach, napríklad intoxikáciach, je prítomnosť rodiča priam žiaduca, rovnako tak pri dojčených deťoch, deťoch s rôznym mentálnym či telesným postihnutím. Pristupujeme k tomu individuálne podľa potreby a okolností.

5. Prijímame všetkých rodičov, ktorí majú o to záujem, ak máme voľné lôžka. Pri dojčatách by sme prijali aj viac sprievodcov, v našom regióne je však veľa rodín zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorí si hlavne dlhodobejšie hospitalizácie nemôžu dovoliť, či už finančne, či s ohľadom na ďalšie deti.

V tomto prípade by som rada podotkla, že si sprievodcovia za prítomnosť na oddelení platia za stravu, pri deťoch nad 3 roky aj režijný poplatok. Viem, že sa to mnohým obyvateľom Slovenska nepáči, ale ja to považujem za správne. Ak majú lôžko, míňajú vodu, elektrinu a pod, je táto  finančná spoluúčasť nevyhnutná.

Rovnako tak poplatok za celodennú stravu - hlavne v prípade nemocnice, akou je tá naša, kde nie je možnosť stravovania v nejakej nemocničnej jedálni, bufete a podobne. Nemáme takisto možnosť púšťať sprievodcov z oddelenia do obchodu, zohrievať si vlastné jedlo na oddelení, rapídne by sa nám tým zvýšilo riziko úrazov, diétnych chýb a podobne.

6. Myslím, že nie, takéto podmienky by bolo ťažko zadefinovať pre jednotlivé typy nemocníc, pre jednotlivé sociálne skupiny a podobne.

7. Pomohlo by,  ak by 

- došlo k rekonštrukcii nemocníc v takom rozsahu, aby bol lôžkový fond dostatočný,

- bolo by na oddelení dostatok sociálnych zariadení,

- sa prítomnosť rodiča na oddelení nepovažovala za prítomnosť zdravotníckeho personálu,

- mal rodič povinnosť uhrádzať si náklady za stravu a réžiu a musel dodržiavať všetky príkazy a zákazy a ak by ich nedodržiaval, mohol by byť za to penalizovaný,

Nemám jedinú výhradu voči tomu, aby bol hospitalizovaný každý rodič, ktorý má o to záujem. Výnimkou by boli pacienti v kritickom stave, kde by, samozrejme, rodič nebol kontinuálne priamo pri lôžku, ale bol by prítomný a kedykoľvek dostupný, ak by to pacient alebo ošetrujúci personál vyžadoval.

MUDr. Mário Kochan, primár detského oddelenia, Nemocnica AGEL Komárno

MUDr. Mário Kochan

1.  Podľa mňa nie je potrebná nová legislatívna úprava ohľadom prítomnosti zákonného zástupcu počas hospitalizácie dieťaťa na pediatrickom oddelení. Dieťa má právo na prítomnosť zákonného zástupcu počas hospitalizácie na pediatrickom oddelení, ktoré každému rodičovi/zákonnému zástupcovi/ hlavne pri deťoch do 10 rokov  pri príjme dieťaťa na naše oddelenie ponúkneme. Rodič/zákonný zástupca/ sa rozhodne, či zostane alebo nezostane so svojim dieťaťom na oddelení.

2.  Na základe našich skúseností z praxe v súvislosti s prítomnosťou rodičov/zákonných zástupcov/na oddelení je dôležité, aby rodičia/zákonní zástupcovia/ rešpektovali vnútorný poriadok oddelenia a pokyny zdravotníckych  pracovníkov oddelenia, lebo sa niekedy stáva, že nerešpektujú naše pokyny a potom sa môže zhoršiť zdravotný stav dieťaťa a tým sa môže predĺžiť doba hospitalizácie.

3.  Výhody prítomnosti  sprevádzajúcej osoby vidím v tom, že hlavne u malých detí do  6 rokov sa deti upokoja a lepšie znášajú pobyt v nemocnici, keď je v ich blízkosti osoba /rodič, zákonný zástupca/, ktorého poznajú a neboja sa tak cudzieho prostredia a cudzích osôb.

4.  Prítomnosť zákonného zástupcu  je vhodná hlavne u detí do 6 rokov veku dieťaťa, tiež aj u väčších detí, ktoré majú  nejaké chronické ochorenie alebo sú postihnuté od narodenia, napr. deti s autizmom, detskou mozgovou obrnou, onkologickí pacienti a sú odkázaní na pomoc druhej osoby.

5.  Na našom oddelení ohľadom prijímania zákonného zástupcu platia takéto pravidlá: Ak je miesto a možnosť, tak ponúkneme miesto každému doprovodu do 10.rokov veku dieťaťa, uprednostňujeme dojčiace matky dol pol roka života dieťaťa, ktoré majú aj nárok na lôžko. Podľa  predpisov z ministerstva zdravotníctva má byť 25 percent z lôžkového fondu oddelenia vyčlenených pre doprovody.   

Ak sme prekročili toto číslo, tak prijímame zákonného zástupcu k dieťaťu, ale len ku lôžku dieťaťa, bez nároku na lôžko. Prijímanie zákonných zástupcov na oddelenie je limitované počtom hospitalizovaných detí. Mali sme hospitalizovaných zákonných zástupcov aj k väčším deťom, napr. aj k 15- či 16-ročným deťom.

6.  Neviem presne posúdiť, či by bolo prínosné, keby boli podmienky stanovené centrálne zákonom, resp. vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR.  Možno by bolo prínosné, keby sa určilo ako postupovať v prípadoch, keď rodič (zákonný zástupca) opakovane porušuje vnútorný poriadok oddelenia, napr. porušuje zákaz fajčenia, agresívne sa správa voči personálu oddelenia, opakovane podpisuje reverz, napriek upozorneniu zdravotného personálu oddelenia, že nie je vhodné podpísať reverz  u svojho dieťaťa vzhľadom na jeho zdravotný stav.

Či by sme ako zdravotníci mali právo pri budúcej hospitalizácii odmietnuť prijať rodiča (zákonného zástupcu) na oddelenie, ktorý vedome a opakovane porušuje vnútorné predpisy oddelenia alebo podpisuje opakovane reverzy u svojho dieťaťa?

7.  Zdravotníkom v tejto oblasti by pomohlo, kedy sa  napr. u väčších detí, tým myslím od 10 rokov a vyššie, ktoré nemajú nejakú závažnú alebo chronickú diagnózu, aby mali možnosť prítomnosti  zákonného zástupcu počas hospitalizácie, ale vzhľadom na svoj vek, kedy sú už schopné sa o seba aj postarať, tak by som mierne navýšil poplatok za hospitalizáciu doprovodu na pediatrickom oddelení oproti menším deťom, ktoré vyžadujú viac starostlivosti zo strany zákonného zástupcu.

Tiež by bolo vhodné, keby napr. pri odberoch krvi nebol  prítomný zákonný zástupca, lebo sa stáva, že dieťa v prítomnosti rodiča nerešpektuje pokyny zdravotníkov a musí sa opakovane realizovať odber krvi alebo cievny prístup pre nespoluprácu dieťaťa.     

Heger hovorí o nesediacich dátumoch, Jurinová o zavádzaní pri úpravách projektov.

Peniaze z plánu obnovy boli prioritne určené na rekonštrukciu detského oddelenia (5 fotografií)

ČADCA. Ministerstvo zdravotníctva začiatkom marca zverejnilo výsledky ďalšej výzvy z plánu obnovy. Rezort v nej medzi nemocnice rozdelil viac ako 212 miliónov eur.

Na zoznam sa dostala aj Kysucká nemocnica v Čadci ako jediná zo Žilinského kraja. Získať mala sedem miliónov eur, ktoré pre nemocnice v kraji ostali. Ostatné peniaze zhltne výstavba martinskej nemocnice.

Aj keď ide o najmenšiu sumu zo všetkých nemocníc, predsa hrozí, že o peniaze príde. Dôvodom sú vraj nezrovnalosti v dátumoch.

Po rýchlom odchode bývalého ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, ktorý zoznam zverejnil, sa aktivity ujal dočasne poverený premiér Eduard Heger. Poverený riadením ministerstva zdravotníctva dal vyhodnotenie výzvy z plánu obnovy preveriť.

„Dám ich preveriť a následne budem informovať verejnosť. Chcem si byť istý, že všetko bolo vykonané transparentne a zodpovedne. Ak nie, samozrejme, budeme musieť vyvodiť dôsledky,“ skonštatoval.

Nemocnica v zozname chýba

Na toto preverenie dokumentov doplatila práve Kysucká nemocnica v Čadci. Tá v zozname nemocníc, s ktorými podpíše ministerstvo zmluvy, chýba.

„Z ôsmich nemocníc, ktoré boli zverejnené, potvrdzujeme, že sedem je súčasťou zoznamu. Jedna ostáva v procese preverenia a je to nemocnica v Čadci, kde potrebujeme hlbšie doskúmať niektoré informácie týkajúce sa dátumov,“ oznámil Eduard Heger na tlačovej konferencii s tým, že po preverení oznámi výsledky.

V prípade, ak kysucká nemocnica tieto peniaze po posúdení nedostane, župa príde o sedem miliónov a z plánu obnovy nezíska peniaze ani jedna nemocnica v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, pričom takúto investíciu by potrebovali všetky.

„Projekt sme prepracovali počas dvoch mesiacov zo sedemnástich na sedem miliónov, aby sme sa zmestili do peňazí, ktoré pre regionálne nemocnice v kraji zostali. Preto, aby sme boli úspešní, sme urobili maximum. Prispôsobili sme sa podmienkam a urobili zmeny tak, ako si to vyžadovalo ministerstvo. Projekt sme podali načas. Čakáme na výsledok a veríme, že bude úspešný,“ vyjadril sa riaditeľ nemocnice Martin Šenfeld.

Zbytočné zdržanie pri úprave projektu

Predsedníčka Žilinského samosprávneho kraja Erika Jurinová hovorí o divných praktikách a zavádzajúcich postupoch, ktoré dostávali od nadradených orgánov počas predkladania projektu.

„Sami sme boli prekvapení, že sme boli zavádzaní napríklad pri tom, že musíme celý projekt upraviť na nižšiu sumu, ako sme pôvodne očakávali. Museli sme ho celý prepracovať a ubrať desať miliónov. Iné nemocnice s týmto čas nestrácali. Boli sme aj priamo na ministerstve zdravotníctva, kde sme dokladovali náš postup pri príprave projektu,“ povedala Erika Jurinová

Zároveň dodala, že tento finančný balík je jediný, ktorý mal samosprávny kraj možnosť v tejto výzve získať.

„Je mi z toho smutno. Ešte stále veríme, že sa preukáže, že sme konali v súlade so všetkými podmienkami. Celý projekt odovzdala nemocnica 9. decembra. Keď prišlo zamietavé stanovisko od Zdravotníckej implementačnej agentúry, že nás nebudú hodnotiť, nemocnica podala pripomienky a argumenty proti takémuto rozhodnutiu. Tie zabrali a nakoniec projekt agentúra predsa posúdila. Nevidíme v tom teda žiadny problém,“ konštatovala Jurinová.

Nutná rekonštrukcia detského oddelenia

Peniaze z plánu obnovy mali putovať na prístavbu a rekonštrukciu interného pavilónu, v ktorom sú oddelenia liečebnej výživy a stravovania, dialýza, šatne pre personál, zázemie pre pacientov.

„Mali sme nachystaný väčší projekt, ktorý by sa dotkol všetkých oddelení v tomto pavilóne, no pre nedostatok peňazí sme to museli skresať. K peniazom sme plánovali pridať jeden a pol milióna eur z vlastných zdrojov. Teraz hrozí, že nedostaneme nič,“ povedal riaditeľ Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld.

Hĺbkovou rekonštrukciou by prešlo detské oddelenie. Okrem toľko potrebnej výmeny podláh, vymaľovania ponurých priestorov aj nového prístrojového vybavenia by vznikli izby, kde by mohli mamičky tráviť čas hospitalizácie so svojimi deťmi. Zároveň by mala každá izba vlastné sociálne zariadenie.

„Dlhé roky sa na detskom oddelení neinvestovalo a tieto priestory potrebujeme rozšíriť, aby sme dokázali poskytovať zdravotnú starostlivosť hodnú dvadsiateho prvého storočia. Sami rodičia sa dožadujú zmeny. Pri plnom stave nevieme umiestniť na izbách matky s deťmi, hlavne tými mladšími. Rozhodli sme sa urobiť radikálnu zmenu a vybudovať k tomuto oddeleniu prístavbu,“ doplnil Šenfeld.

„Keď je málo hospitalizovaných, vždy sa snažíme vychádzať v ústrety rodičom, aby mohli byť na izbe s dieťaťom na pacientskom lôžku. Ak však prijmeme ďalšieho pacienta, mamička musí ísť na izbu matiek,“ vysvetlila primárka detského oddelenia Jana Bartošová.

Rekonštrukciu žiadajú aj rodičia

Eva Čimborová zo Zborova nad Bystricou je hospitalizovaná so svojím synom Tomášom na detskom oddelení už niekoľko dní. No najradšej by boli spolu doma.

„Niektoré priestory by sa žiadalo vynoviť, ale zatiaľ je to tu znesiteľné. Určite by bolo krajšie spať na nových posteliach, ale hlavné je, že sa o nás dobre starajú. Hlavné je to, že môžem byť pri synovi na izbe a tráviť s ním čas. Sme na izolačke, kde máme aj priestor na osobnú hygienu, tak sme celkom spokojní. Ale doma je doma,“ vyjadrila sa mamička.

So synom Martinom je na oddelení hospitalizovaná aj Anna Majchráková zo Skalitého. Aj pre ňu bola lotéria, či bude môcť tráviť čas liečby pri svojom dieťati. Počas prvého pobytu na detskom oddelení nebolo pre ňu miesto a trávila ho pri Martinovi na stoličke do neskorej noci. Spať musela na izbe matiek.

„Keď toto oddelenie porovnám s pôrodnicou, ktorá je vybavená špičkovo, určite by si rekonštrukciu zaslúžilo. Vidieť, že je to staršie a má to niečo za sebou. Ale najdôležitejšie je to byť pri svojom dieťati, keď je choré. Chápem, že sa izby nedajú nafúknuť, ale treba urobiť pre to maximum, aby mama mohla byť súčasťou liečebného procesu svojho dieťaťa. Nám sa to našťastie na druhýkrát podarilo,“ vydýchla si Anna Majchráková.

„V prípade, že o tieto peniaze prídeme, budeme hľadať iné zdroje na túto veľmi potrebnú rekonštrukciu. Aj keď pomaly po etapách, no detské oddelenie má prioritu,“ uzavrel Šenfeld.

Rozdelenie peňazí z plánu obnovy pre regionálne nemocnice:

Banskobystrický kraj – 31, 8 mil. eur

Bratislavský kraj – 4, 2 mil. eur

Košický kraj – 46,7 mil. eur

Nitriansky kraj – 31, 8 mil. eur

Prešovský kraj – 42, 4 mil. eur

Trenčiansky kraj – 23, 3 mil. eur

Trnavský kraj – 23, 3 mil. eur

Žilinský kraj – 8,5 mil. eur

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

V súvislosti s nemocnicou v Kráľovskom Chlmci, kde ministerstvo avizuje rušenie pôrodnice, KSK označuje za prioritu zabezpečenie a ochranu dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Košice 14. apríla (TASR) – Košický samosprávny kraj (KSK) vníma kategorizáciu nemocníc ako racionálny krok, pri optimalizácii však treba ešte zohľadniť niektoré regionálne špecifiká. "Doposiaľ sa nenaplnila pôvodná obava o výraznom znížení rozsahu zdravotnej starostlivosti a o rušení funkčných programov," uviedol pre TASR hovorca KSK Michal Hudák. Podľa KSK väčšina programov v kategorizovaných zariadeniach v kraji ostáva aj po optimalizácii zachovaná. "Pochopiteľne je potrebné ešte zohľadniť niektoré regionálne špecifiká, no aj v tejto veci vítame krok a iniciatívu štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva navštíviť regióny a túto optimalizáciu vhodne a adresne odkomunikovať," konštatoval Hudák. V súvislosti s nemocnicou v Kráľovskom Chlmci, kde ministerstvo avizuje rušenie pôrodnice, KSK označuje za prioritu zabezpečenie a ochranu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. "Preto rozumieme všetkým obavám obyvateľov dotknutého územia aj samotnej nemocnice. Aktívne komunikujeme s Ministerstvom zdravotníctva SR aj nemocnicou," uviedol Hudák. Štátny tajomník rezortu Michal Palkovič už avizoval pracovné výjazdy do samosprávnych krajov, kde by sa mal tejto problematike adresne venovať. "Zároveň prebieha pripomienkové konanie rozhodnutia MZ SR, v ktorom nemocnica v Kráľovskom Chlmci môže žiadať o prehodnotenie schválenia doplnkových programov," dodal hovorca. Z výsledkov ďalšej fázy optimalizácie siete nemocníc podľa MZ SR vyplynulo, že pôrodnice, kde sa ročne narodí menej ako 400 detí, majú od nového roka zaniknúť. Ide o pôrodnice v Kráľovskom Chlmci, Snine, Revúcej, Myjave a Partizánskom. Pacientky majú byť presunuté do nemocníc v okolí.

Dunajovú Družkovskú má vláda odvolať na budúcu stredu.

BRATISLAVA. Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská odchádza z rezortu po zistení závažných skutočností, ktoré chce riešiť.

Uviedla to v stanovisku, ktoré poskytla denníku SME v súvislosti s jej odchodom z funkcie.

Dodala, že nie je ochotná akceptovať menšie zlo a chce byť vraj slobodná, aby mohla podniknúť ďalšie kroky. Bližšie však nešpecifikovala o čo konkrétne ide.

Vo štvrtok večer sa Dunajová Družkovská stretla s premiérom Eduardom Hegerom (Demokrati), aby mu oznámila svoje rozhodnutie odísť z postu štátnej tajomníčky.

Vláda by ju mala odvolať na budúci týždeň v stredu.

Po odchode štátnej tajomníčky zostane na ministerstve v riadiacej funkcii iba prvý štátny tajomník Michal Palkovič. Ten naň prišiel ako krízový manažér len v polovici marca.

Dunajová Družkovská odchádza v čase, keď sú viaceré projekty financované z plánu obnovy vo výraznom omeškaní. Hrozí tak, že peniaze na ne nám prepadnú.

Jedným z najviac ohrozených projektov je výstavba nemocnice Rázsochy.

Štátna tajomníčka: Chcem byť slobodná

"Prezidentku Zuzanu Čaputovú a povereného predsedu vlády a ministra zdravotníctva Eduarda Hegera som z osobných dôvodov požiadala o uvoľnenie z funkcie štátnej tajomníčky ministerstva zdravotníctva," vraví Dunajová Družkovská.

K rozhodnutiu vraj dospela s vedomím, že rezort zdravotníctva bude mať "aj po mojom odchode v osobe štátneho tajomníka Michala Palkoviča erudovaného, čestného a férového reprezentanta".

"Môj krok mi umožní slobodne realizovať ďalšie kroky a povinnosti vyplývajúce zo zákona v súvislosti so zisteniami, ktoré som získala," pokračuje Dunajová Družkovská.

O aké zistenia ide a ako s nimi plánuje naložiť bližšie nešpecifikovala.

Lenka Dunajová Družkovská Štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Predtým pôsobila ako námestníčka riaditeľa pre ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť vo Fakultnej nemocnici Trenčín Pôvodným povolaním je sestra.

"Nikdy som nebola a dodnes nie som ochotná pre dosiahnutie väčšieho dobra akceptovať menšie zlo," dodáva na záver štátna tajomníčka.

Opäť bez bližšieho vysvetlenia.

Hegerovo dievča

Odchod Dunajovej Družkovskej je o to prekvapujúcejší, že bola považovaná na ministerstve za Hegerovho človeka.

Nasvedčuje tomu aj fakt, že po personálnom zemetrasení na prelome februára a marca tohto roku bola jediná z vysokých manažérov, ktorý na ministerstve zostal.

Odísť musel nielen minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský, ale aj jeho poradcovia Peter Ferjančík a Imrich Andrási. Obidvaja boli podľa informácií ME považovaní za osoby s rušivým vplyvom na plán obnovy.

Na ministerstve už nepracuje ani Petra Svobodová. Známa bola tým, že počas predchádzajúcej kariéry za éry Juraja Kožucha pripravovala zmluvy v Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Kožuch je teraz obžalovaný v kauze Dobytkár.

Počas prvých dvoch marcových týždňov, kým bol Palkovič na expedícii v Mexiku a Lengvarský už nebol vo funkcii, bola Dunajová Družkovská v podstate výkonná šéfka ministerstva.

Ako štátna tajomníčka mala na starosti aj ošetrovateľstvo, ktorému sa venovala aj ako zdravotná sestra. Na ministerstvo prišla z Fakultnej nemocnice v Trenčíne, kde bola námestníčkou riaditeľa pre ošetrovateľskú starostlivosť.

Hegerova vláda vymenovala Dunajovú Družkovskú za štátnu tajomníčku 27. januára 2022. Vo funkcii nahradila Kamila Száza.

Ten sa zviditeľnil ako prevádzkovateľ dvoch odberných miest počas pandémie covidu, na ktorých podľa Nadácie Zastavme korupciu zarobil najmenej 1,37 milióna eur.

Palkovič ako sám vojak v poli

Dunajová Družkovská odchádza z postu štátnej tajomníčky, keď je plán obnovy, z ktorého má ísť do zdravotníctva vyše 900 miliónov eur vo výraznom omeškaní. Bol to aj hlavný dôvod, pre ktorý musel vo funkcii skončiť Lengvarský.

Prvý štátny tajomník Palkovič prišiel na ministerstvo práve preto, aby dobehol tento sklz a tak zachránil peniaze z plánu obnovy.

Napriek tomu nie je stále isté, či sa mu podarí dobehnúť sklz pri výstavbe novej univerzitnej nemocnice Rázsochy. Na jej hrubú stavbu má ísť z plánu obnovy 281 miliónov eur.

Štát sa túto nemocnicu snaží postaviť už vyše 30 rokov a je veľké riziko, že príde aj o peniaze z Európskej únie, ktoré by mu zabezpečili postaviť aspoň skelet tohto zdravotníckeho zariadenia.

Odchodom Dunajovej Družkovskej tak Palkovič stráca kľúčového spolupracovníka a na ministerstve zostáva aspoň nateraz sám.

Povereným ministrom zdravotníctva je síce Heger, ale jeho úloha je skôr formálna. Je to totiž aj premiérom aj povereným ministrom financií.

Odborníci upozorňujú, že novela vychádza z mylného predpokladu o jednoznačnosti genetického testu na správne určenie pohlavia.

Návrh zákona poslancov Sme rodina Jozefa Lukáča a Evy Hudecovej a poslankýň OĽaNO Anny Andrejuvovej a Anny Záborskej, ktorý umožní zmenu rodného čísla len na základe pohlavia určeného genetickým testom, je z medicínskeho hľadiska neprijateľný.

Uviedla to Slovenská psychiatrická spoločnosť vo vyhlásení, ktoré podporuje Slovenská sexuologická spoločnosť, Slovenská endokrinologická spoločnosť, Slovenská gynekologicko-pôrodnícka spoločnosť, Slovenská spoločnosť lekárskej genetiky a tiež hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR pre psychiatriu, doc. MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.

Genetický test

Odborné spoločnosti vo vyhlásení uvádzajú, že novela zákona o rodnom čísle vychádza z mylného predpokladu o jednoznačnosti genetického testu na správne určenie pohlavia.

„Genetické pohlavie, teda kombinácia XX alebo XY pohlavných chromozómov, sa síce považuje za základ biologického pohlavia, zohľadňujú sa však ďalšie aspekty – okrem genetickej napríklad aj hormonálne, gonadálne, genitálne, psychologické,“ zdôrazňujú autori vyhlásenia.

Ako objasňujú, existuje mnoho stavov, pri ktorých genetický test nie je jasným ukazovateľom pohlavia.

„Určité geneticky podmienené poruchy sú charakteristické chýbaním jedného pohlavného chromozómu (Turnerov syndróm, 45 X0), nadpočetným pohlavným chromozómom (Klinefelterov syndróm, 47 XXY, syndróm 47 XYY alebo 48 XXYY) alebo kombináciami v medicíne nazývanými ako mozaiky (napríklad 45 X/46 XY).

Rozpoznávame aj intersexuálne stavy, ktoré sú charakteristické iným genetickým ako gonadálnym pohlavím (pohlavie určené na základe pohlavných hormónov produkovaných pohlavnými žľazami a ich účinkov), pričom v obidvoch prípadoch ide o kategórie takzvaného biologického pohlavia. Ide napríklad o jedincov, ktorí majú mužský karyotyp 46 XY, ale majú narušenú syntézu mužského pohlavného hormónu alebo citlivosť receptorov na jeho účinky, takže majú ženské pohlavné znaky a často aj pohlavnú príslušnosť, alebo o jedincov, ktorí majú ženský karyotyp 46 XX, avšak zvýšenú syntézu mužských pohlavných hormónov, napríklad pre hyperpláziu nadobličiek, takže majú mužské pohlavné znaky a často aj pohlavnú príslušnosť,“ uvádza sa vo vyhlásení odborných spoločností.

Zámer

Novela zákona o rodnom čísle prišla od koaličných poslancov krátko po schválení štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom, ktorý pred odchodom z ministerstva zdravotníctva podpísal exminister Vladimír Lengvarský.

Politické tlaky na odborníkov pokračujú, na komisii boli aj Hegerovi ľudia

Predkladatelia novely popierajú súvislosť s týmto štandardným postupom a argumentujú potrebou spresniť dosiaľ výkladovo nejednoznačné ustanovenia zákona, pričom sa odvolávajú na „skutočnú biologickú realitu pohlavia“.

„V zákone sa ponecháva možnosť administratívnej zmeny rodného čísla nesprávne určeného pohlavia. Podmienkou ostáva lekársky posudok, ktorý preukazuje na základe genetických testov, že v minulosti došlo k nesprávnemu určeniu pohlavia.

V prípade požadovania zmeny rodného čísla z iného dôvodu zmeny pohlavia neviaže štát povinnosť zabezpečenia a evidencie administratívnej zmeny,“ píše štvorica koaličných poslancov.

Odborný a etický rozmer

Lekárske spoločnosti v reakcii na ich novelu zdôraznili, že v prípade transrodových osôb by takýto návrh zákona úplne znemožnil právnu tranzíciu, čo je zavŕšenie medicínsky asistovanej tranzície a jedným z centrálnych vyústení a cieľov zdravotnej starostlivosti o tieto osoby.

Zmena pohlavia v dokladoch nie je na počkanie. Celý proces trvá niekoľko rokov

„Z týchto dôvodov považujeme návrh na doplnenie zákona o rodnom čísle za návrh, ktorý nemá žiadny medicínsky a odborný základ, ktorý nijakým spôsobom neprispeje k zlepšeniu zdravotnej starostlivosti, práve naopak, v mnohých prípadoch ju sproblematizuje, zablokuje alebo úplne znemožní, a ktorý je v príkrom rozpore s doterajšou praxou takzvanej zmeny pohlavia. Veľmi znepokojivým rozmerom navrhovaného zákona je jeho zjavná neetickosť a ohrozenie ľudských práv a slobôd,“ uzatvárajú odborné spoločnosti vo vyhlásení.

Novelu zákona o rodnom čísle parlament v marci posunul do druhého čítania, očakáva sa jej zaradenia do programu najbližšej schôdze poslancov, ktorá sa začne 2. mája.

Navrhované úpravy

Aktuálne znenie zákona o rodnom čísle hovorí: Ministerstvo vnútra vykoná na požiadanie zmenu rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby

Poslanci navrhujú doplniť túto formuláciu do konečnej podoby: Ministerstvo vykoná na požiadanie zmenu nesprávne určeného rodného čísla na základe lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby preukazujúceho na základe genetického testu správne určenie pohlavia osoby

Juraj Mikula, moderátor: „Slovenské a rakúske záchranky by mohli spolupracovať. Cieľom je zabezpečiť území okolo spoločných hraníc, čo najlepšiu dostupnosť tejto služby. Slovenská komora zdravotníckych záchranárov to víta.“

Dominika Zúborová: „Záchranky by mali spolupracovať na prihraničných územiach Bratislavského a Trnavského kraja a rakúskych spolkových krajín Dolné Rakúsko, Burgenland a Viedeň. Starostlivosť by záchranári poskytli pri udalostiach s hromadným postihnutím osôb alebo pri kritickom stave osoby. Prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský to považuje za praktické.“

František Majerský: „V minulosti sa stávalo, že vznikali komplikácie hlavne pri dopravných nehodách, ktoré sa diali tesne za hranicami nášho územia alebo za hranicami rakúskeho územia a naše posádky tam zasahovali. Keď je to väčšie postihnutie osôb, tak žiadna krajina nemá tak blízko hraníc hneď komplexne toľko posádok, čiže sme si pomáhali, ale potom je väčšinou problém s odovzdávaním pacienta, že kde vlastne ho odovzdá, ktorá posádka. Tento problém, by sa mal teraz odbremeniť.“

Dominika Zúborová: „Reaguje starosta prihraničnej obce Záhorská Ves Boris Šimkovič.“

Boris Šimkovič: „Bolo by to plus pre obyvateľstvo, ale aby to nezasiahlo financie našich občanov, pretože tie náklady v Rakúsku sú vyššie. Že cez tú kompu, keby aj prejde sanitka hore alebo dole, my vieme zachrániť ľudský život. To je to prvoradé, ale treba dotiahnuť financie, čo sa týka zo strany Rakúska a zo strany Slovenska, aby ten občan na to nedoplácal.“

Dominika Zúborová: „Zdravotné poisťovne sú ochotné v tejto oblasti pomôcť. Pripomínajú, že v prípade akútneho či nevyhnutného ošetrenia v zahraničí stačí, ak sa poistenec preukáže európskym preukazom zdravotného poistenia. Problémy otázky financovania takýchto zásahov nevidí ani štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič.“

Michal Palkovič: „Finančné zdroje sú alokované zo zdravotného poistenia, čiže ďalšie náklady nebudú vznikať.“

Dominika Zúborová: „A kým v súčasnosti na zásahy k pacientom v ohrození života smeruje jedno alebo 2 sanitky dodávkového typu, čiže ambulancia rýchlej lekárskej pomoci alebo ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci, Na takéto výjazdy by po novom mohlo chodiť aj špeciálne vybavené osobné auto s lekárom. Pôjde o nový typ tzv. ambulanciu rýchlej lekárskej pomoci stretávacom režime rendezvous. Opäť Michal Palkovič.“

Michal Palkovič: „Takto tam vyjde len rendezvous vozidlo, ktoré urobí tú svoju lekársku činnosť alebo v nejakom hromadnom nešťastí. Práve tieto rendezvous vozidlá budú tie, ktoré prídu ako prvé na miesto. Lekári môžu automaticky robiť triáž pacientov a úkony prvej pomoci a záchrany a následne dožiadať adekvátne množstvo napr. RLP alebo RZP vozidiel.“

Dominika Zúborová: „Ministerstvo čoskoro plánuje aj stretnutie s poskytovateľmi záchrannej služby, kde majú hovoriť o financovaní obnovy vozového parku. Dominika Zúborová. RTVS.“

Trnava 15. apríla (TASR) - V troch mestách Trnavského kraja sa v sobotu konal špeciálny deň očkovania proti vírusu HPV. Takzvaný ľudský papilomavírus spôsobuje viaceré onkologické i neonkologické typy ochorení.

Podľa slov predsedu Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Jozefa Viskupiča prebiehalo dobrovoľné očkovanie v Trnave, Skalici a Dunajskej Strede. "Priamo pre túto akciu sme vytvorili registračný formulár. Do dnešného dňa sa doň zapojilo vyše 100 ľudí, 60 v Trnave, 24 v Dunajskej strede a 20 v Skalici. Vakcína je dvoj- až trojdávková, podľa veku pacienta, a TTSK sa plánuje podieľať aj na organizovaní preočkovacích dní, o čom budeme ešte informovať," uviedol Viskupič.

Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre všeobecnú starostlivosť o deti a dorast Elena Prokopová pripomenula, že práve papilomavírusy sú schopné vyvolať viaceré typy vážnych ochorení. "Sú medzi nimi nerakovinové ochorenia typu bradavíc, ale aj rakovinové ochorenia rôznych orgánov. Práve papilomavírusy sa podieľajú na vzniku rakoviny krčka maternice, ale aj hrtana, ústnej dutiny i konečníka. Pokiaľ my budeme jedinca chrániť očkovaním pred infekciou týmto typom vírusu, tak je 80 až 90-percentná pravdepodobnosť, že rakoviny tohto typu neodstane," zdôraznila Prokopová.

Podľa jej slov je preto očkovanie proti HPV mimoriadne dôležité. "Keď vieme, že ak sa chránime, tak tento typ rakoviny nedostaneme, tak ide o prevratnú vec. Zvlášť, ak si uvedomíme, že každý rok na rakovinu krčka maternice zomrie 200 žien a 600 žien na rakovinu krčka ochorie. To je obrovský počet životov, ktoré zachránime, ak budeme populáciu očkovať," skonštatovala Prokopová.

Zároveň dodala, že v súčasnosti je očkovanie proti HPV voľne dostupné. Dievčatá a chlapci po 12. roku života majú vakcínu plne hradenú poisťovňami. Mladým ľuďom do veku 18 rokov preplatia zdravotné poisťovne časť ceny vakcíny, osoby nad 18 rokov si ju hradia sami. "Do veku 15 rokov stačia dve dávky, starší ľudia potrebujú tri dávky. Je to vakcína, ktorú je dostať v podstate v každej lekárni," uviedla Prokopová. "Na ministerstve zdravotníctva sa snažíme o to, aby preplácanie preventívnych programov aj očkovanie proti ľudskému papilomavírusu bolo postupne posúvané aj do vyšších vekových kategórií, aby tá prevencia bolo čo najširšia," doplnil štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Palkovič.

Patrik Herman z Ligy proti rakovine zdôraznil, že očkovanie proti HPV sa netýka iba dievčat a žien, ale aj chlapcov a mužov. "Aj muži môžu byť infikovaní týmto vírusom a môže im vírus spôsobiť vážne ochorenia a zároveň môžu byť prenášačmi tohto ochorenia. Preto je veľmi dôležité upozorniť verejnosť na to, že očkovanie proti HPV vírusu by mali absolvovať tak dievčatá, ako aj chlapci," doplnil.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy.

van pop

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) stojí za mestami, ktorých zdravotnícka reforma z Plánu obnovy a odolnosti SR deformuje.

ZMOS zároveň požaduje zachovanie gynekologicko-pôrodníckych a neontologických oddelení v nemocniciach v Kráľovskom Chlmci, Myjave, Partizánskom, Revúcej a Snine. Informuje o tom ZMOS v tlačovej správe.

Reformovať, nie deformovať

Zdravotnícka reforma má podľa združenia reformovať a nie deformovať naše územie, zabezpečiť kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v území, ktorá bude znižovať regionálne rozdiely. Navrhovaná reforma je však podľa ZMOS úplným opakom, a v protichode s reálnymi potrebami daného územia.

Pre primátorov dotknutých miest je riešením dvojročné prechodné obdobie na dobehnutie požadované parametra počtu pôrodov, čo ZMOS bude presadzovať v mene týchto členských miest ako spôsob zachovania gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení v nemocniciach.

Dotkne sa to obyvateľov aj ďalších miest

Reformný zámer plánu obnovy v oblasti zdravotnej starostlivosti prináša podľa ZMOS negatívne dopady na poskytovanie zdravotnej starostlivosť a jej dostupnosti v piatich mestách, a to v Kráľovskom Chlmci, Myjave, Revúcej, Partizánskom a Snine.

Zrušenie gynekologicko-pôrodníckych a neonatologických oddelení sa dotkne obyvateľov nielen samotných miest, ale aj ďalších okolitých miest a obcí, povedal vo štvrtok 13. apríla po spoločnom stretnutí s primátormi dotknutých miest podpredseda ZMOS a predseda Komory miest Jozef Božik.

Parameter počtu pôrodov považuje za nepostačujúci pri prijímaní tak závažného rozhodnutia, ktoré negatívne ovplyvní kvalitu života obyvateľov, ale aj celého územia v poskytovaní a dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Dostupnosť služby je parameter, na ktorý by sa malo prihliadať a ktorý je garantovaný aj Ústavou SR. Navrhované zmeny podľa ZMOS však na tento parameter vôbec neprihliadajú.

Vysoký podiel počtu rómskych komunít

Podľa ZMOS je nevyhnutná aj kvalitná zdravotná starostlivosť v regiónoch, kde je vysoký podiel počtu marginalizovaných rómskych komunít.

V Revúcej, ktorá sa nachádza v najmenej rozvinutom regióne, tvoria Rómovia 35 percent obyvateľov okresu. Z 300 pôrodov je 80 percent pôrodov rizikových, čo si vyžaduje nielen včasnú, ale kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

V Partizánskom sa tri roky pred začiatkom prípravy reformy pohybovali počty pôrodov nad požadovaným parametrom. Do konca roka 2021 evidovali viac ako 550 pôrodov. Vyššie počty pôrodov posledných rokov vyvolali aj príležitosť na zvyšovanie investícií do nemocničnej infraštruktúry.

Nemocnica v Partizánskom podľa anonymného prieskumu spokojnosti poistencov skončila na prvom mieste na Slovensku v prípade zdravotnej poisťovne Dôvera a v prvej desiatke v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Každé mesto má svoje špecifiká

Primátori dotknutých miest poukázali aj na to, že ani jedna nemocnica sa nevymyká z rámca, v ktorom by bola poskytnutá nekvalitná zdravotnícka starostlivosť vyjadrená počtom neúspešných pôrodov z titulu nekvalitných pôrodníkov.

Podľa Božika má každé mesto svoje špecifiká.

„Počet pôrodov je nepostačujúci parameter na prijatie tak dôležitého rozhodnutia o zrušení gynekologicko-pôrodníckych oddelení v nemocniciach v týchto piatich mestách. Ide o zrušenie základného piliera pre život a životaschopnosť daného územia. Je to rozhodnutie, ktoré pomôže k vysídľovaniu územia a zvyšovanie regionálnych rozdielov a vyľudňovaniu územia,“ upozornil Božik.

ZMOS zastupuje 62 regionálnych združení miest a obcí a 2 788 obcí, čo je 95 percent miestnych územných samospráv Slovenska.

Eduard Heger

Zdroj: Topky/Vlado Anjel BRATISLAVA - Ministerstvo zdravotníctva mení pravidlá pre nekomerčné klinické skúšania. Chce tak zlepšiť dostupnosť inovatívnej, efektívnejšej a bezpečnejšej liečby. Konanie pre povolenie skúšania sa má napríklad oslobodiť od správneho poplatku. Vyplýva to z návrhu novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorý v piatok schválila vláda.

"Subjektmi nekomerčného klinického skúšania sú v prevažnej miere pacienti so zriedkavými chorobami alebo málopočetným výskytom ochorení, ktorým nekomerčné klinické štúdie a klinické skúšania prinesú nové poznatky o efektívnejšej a bezpečnejšej liečbe vrátane uplatňovania princípov personalizovanej (pacientovi na mieru šitej) liečby," skonštatoval rezort.

Poukázal na to, že nekomerčné klinické skúšania tvoria celosvetovo okolo 15 percent celkového objemu klinických skúšaní. "Na Slovensku to bolo za posledné tri roky menej ako tri percentá, pričom najčastejšími chorobami boli onkologické choroby najmä detských, ale aj dospelých pacientov," podotkol.

VIDEO Na zdravotníckom výbore bolo horúco: Slovná prestrelka Cigánikovej s Krajčím a Hegerom

Zlepšenie efektivity

Zvýšenie ich využívania môže podľa ministerstva rozšíriť biomedicínske poznanie alebo zlepšiť efektivitu. Priniesť by to podľa neho mohlo aj zvýšenú dostupnosť inovatívnej, efektívnejšej a bezpečnejšej liečby bez zvýšenia výdavkov na lieky zo zdravotných poisťovní.

Rozšíriť by sa mohla tiež možnosť na vydanie povolenia na použitie nových liekov pri ohrození života alebo pri riziku závažného zhoršenia zdravotného stavu pacienta. Po novom by sa k nim mohli dostať aj osoby, ktoré neboli účastníkmi klinického skúšania.

Bratislava 16. apríla (TASR) - Nesprávne užívanie liekov môže ovplyvniť ich účinok. Liek nemusí vôbec účinkovať, prípadne môže účinkovať nesprávnym spôsobom. Upozornil na to Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Apeluje preto na ľudí, aby dodržiavali pokyny lekára či lekárnika a čítali si príbalové letáky.

"Lieky viazané na lekársky predpis užívajte iba vtedy, keď vám ich predpísal lekár. Pri užívaní dodržiavajte pokyny lekára, prípadne lekárnika. Pozorne si prečítajte písomnú informáciu pre používateľa," povedal.

V súvislosti s antibiotikami ŠÚKL zdôraznil, aby ich pacienti užívali v presne určených časových rozstupoch. "Vždy zodpovedne doužívajte celé predpísané balenie – aj po vymiznutí príznakov choroby," doplnil. Pri nesprávnom užívaní antibiotík podľa neho hrozí, že baktérie proti antibiotikám získajú odolnosť a lieky na ne nebudú viac účinkovať.

Dôležité je však podľa neho správne užívať aj ostatné lieky. "Niektoré lieky účinkujú správne, iba ak sa vložia pod jazyk, pri užití iných zase nemôžete pár hodín šoférovať. Niektoré sa môžu rozpoliť, iné zase musia ostať v celku, aby pôsobili správne," priblížil.

ŠÚKL tiež apeluje na ľudí, aby lieky neužívali preventívne, ale iba vtedy, keď ich naozaj potrebujú. "Bezúčelné nadmerné užívanie liekov môže v niektorých prípadoch zbytočne zaťažiť váš organizmus," dodal.

akb pop

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Logopéd sa pri skríningovom vyšetrení snaží zistiť, či je u pacienta prítomné riziko aspirácie, teda vdychovania stravy a tekutín do dolných dýchacích ciest.

Bratislava 16. apríla (TASR) - Každý pacient s Parkinsonovou chorobou by mal navštíviť logopéda. Okrem poruchy reči totiž môže diagnostikovať aj poruchu prehĺtania. "Oba symptómy výrazne znižujú kvalitu života pacientov a porucha prehĺtania môže život pacientov aj ohrozovať," uviedla pre TASR logopedička Bianka Hrnčiarová z Neurologického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava. Upozornila, že neliečená porucha prehĺtania môže spôsobovať závažné komplikácie. "Narúša sa jednak efektívnosť, ale aj bezpečnosť prehĺtania. Pacient sa v dôsledku toho nedokáže dostatočne najesť alebo napiť a začína neprimerane chudnúť. Narušenie zároveň vedie k závažným a život ohrozujúcim komplikáciám, ako sú aspiračná pneumónia, malnutrícia a dehydratácia," vysvetlila. Práve preto je podľa nej dôležité cielene vyhľadávať rizikových pacientov, aby bolo možné včas zasiahnuť. Logopéd sa pri skríningovom vyšetrení snaží zistiť, či je u pacienta prítomné riziko aspirácie, teda vdychovania stravy a tekutín do dolných dýchacích ciest. "Môže sa to prejaviť kašľaním, zmenou hlasu po prehltnutí alebo pocitom, že v hrdle niečo zostáva," ozrejmila logopedička. Skríning pozostáva z anamnestických otázok týkajúcich sa prehĺtania, aktuálnej hmotnosti a stravovania a Testu prehĺtania vody. "Ak pacient skríningom neprejde, je objednaný na endoskopické vyšetrenie prehĺtania, na základe ktorého je možné presne popísať narušenie a zvoliť aj vhodné terapeutické techniky," doplnila. Porucha prehĺtania je podľa jej slov prítomná u štyroch z piatich pacientov. "A to aj napriek tomu, že pri vyšetrení nereferujú žiadne ťažkosti," dodala. Okrem toho logopéd s osobami s Parkinsonom pracuje aj na spomínanej poruche reči tzv. dysartrii. Prejavuje sa slabým, zachrípnutým hlasom, nepresnou artikuláciou, zrýchleným tempom reči a monotónnou rečovou produkciou. "Pacientom od minulého roka poskytujeme aj novú terapiu, vďaka ktorej dokážu svoje stratené rečové schopnosti získať späť. Terapia je komplexná, zameriava sa aj na jazykové schopnosti a kogníciu, ktoré pri Parkinsonovej chorobe taktiež bývajú narušené," priblížila Hrnčiarová.

Patrik Švajda, moderátor: „Už to bude rok, odkedy v bratislavskom hniezde záchrany našli mŕtve bábätko. Národný ústav detských chorôb drží tento verejný inkubátor stále zatvorený.“

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Polícia prípad neuzavrela, za tragickú udalosť nikto neprevzal zodpovednosť, ani interne v rámci nemocnice.“

Martina Töröková, redaktorka: „Vážení okoloidúci, takto je to už rok. V okolí nefunkčného hniezda záchrany pribudli kruté odkazy. Novorodenca našli 19. apríla, no v čase nálezu tam chlapček ležal už niekoľko dní.“

Dana Kamenická, hovorkyňa Národného ústavu detských chorôb: „Hniezdo záchrany v súčasnosti ešte nie je spustené, ale po technickej stránke je plne funkčné a pripravené na spustenie.“

Martina Töröková: „Možnože nemajú odvahu spustiť to hniezdo záchrany po tej tragédii?“

Michal Palkovič, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva: „Nie, nie, nie, nie, to vôbec nie je o tejto agende, ministerstvo zdravotníctva sa snaží práve všetky kroky urobiť tak, aby sa to čím skôr spustilo.“

Dana Kamenická: „Pre bezpečnosť hniezda záchrany sme ešte zabezpečili nový záložný zdroj energie a v súčasnosti čakáme na externého servisného technika.“

Anna Ghannamová, predsedníčka OZ Šanca pre nechcených (FaceTime hovor): „Asi pred mesiacom som telefonoval s pánom riaditeľom a povedal mi, že čochvíľa hniezdo bude sprevádzkované a otvorené, že čakajú na nejakú poslednú revíznu správu. Takže som bola prekvapená, keď som sa dozvedela od vás, že stále hniezdo sprejazdnené nie je.“

Michal Palkovič: „Všetko, čo bude pre bezpečnosť pacienta, ktorý bude v tom zariadení umiestnený, je podstatné.“

Martina Töröková: „Prípadom sa pôvodne začal zaoberať aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, keď tam ešte pôsobil súčasný štátny tajomník. Napokon im to podľa neho ale neprináležalo riešiť. Policajné vyšetrovanie pokračuje, momentálne nie je obvinený nikto. Nemocnica čaká na závery.“

Anna Ghannamová (FaceTime hovor): „Určite im nie je čo závidieť, v akej situácia sa ocitli, pretože títo odborníci musím povedať, že mnoho detí zachránili a je nám všetkým ľúto a podľa mňa im najviac,, že sa udialo to, čo sa udialo.“

Martina Töröková: „Napriek tomu, že hniezdo záchrany na Kramároch je už takmer rok nefunkčné, hlavné mesto má ešte jedno, toto v nemocnici v Petržalke na Antolskej. Po tej tragédii sa nejakým spôsobom sprísňovali a zjednocovali tie štandardy na prevádzku. Pre vás to v praxi znamenalo, že ste museli niečo upraviť?“

Ľubica Pejhovská, primárka Novorodeneckej kliniky, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda: „Nie, nie, my sme všetko mali tak, ako bolo treba. Toto odborné usmernenie, ktoré vyšlo do platnosti v júli minulého roka, malo dať jednotný systém v prevádzke.“

Martina Töröková: „Celkovo je momentálne na Slovensku funkčných 18 hniezd.“

Anna Ghannamová (FaceTime hovor): „Iný problém, ktorý ešte musí naše občianske združenie riešiť, je hniezdo v Skalici, že bez toho aby nás informovali, tak hniezdo bolo znefunkčnené a do dnes je znefunkčnené, takže tam už ideme sa reálne dohodnúť o presune tohto hniezda.“

Martina Töröková: „Podľa gestorky hniezd záchrany je možné, že napokon v Bratislave sprístupnia nový inkubátor v nemocnici Bory. Martina Töröková, televízia Markíza.“

Sociálna poisťovňa vykonáva kontroly

Uisťuje sa, že skutočne dodržiavaš liečebný režim

Pri porušeniach sa rozdávajú aj pokuty

To, že ti lekár vypísal „péenku“, ešte neznamená, že si s voľným časom môžeš robiť, čo chceš. Formulka „odpočívať v posteli“ je podchytená aj zákonom a ak nariadenie lekára porušíš, môže ťa čakať trest.

Zákonná povinnosť

Ak si nevedel, počas doby tvojej práceneschopnosti ťa môže pokojne navštíviť sociálny pracovník, ktorý sa presvedčí, či skutočne dodržiavaš liečebný režim. Táto povinnosť je opísaná v ust. § 81 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov.

Pojem liečebný režim zase definuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

O korektnom správaní na PN informuje aj oficiálna stránka Sociálnej poisťovne. V tlačive, alebo po novom v elektronickom zázname, tvoj ošetrujúci lekár presne určí, aké aktivity môžeš, a naopak, nemôžeš počas doby liečby vykonávať.

Sem môže spadať napríklad príkaz ležať a zdržiavať sa doma, alebo na vopred určenom mieste liečby. Taktiež sem môžu patriť zákazy fajčiť a požívať alkoholické nápoje, zdržiavať sa v pohostinských zariadeniach a aj povinnosť v určený deň sa dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.

Sociálna poisťovňa dáva „tajný“ príspevok v stovkách eur. Slováci o tejto možnosti často netušia

V období práceneschopnosti zamestnancovi zaniká niekoľko povinností, ako napríklad platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti či odvádzanie platieb na poistné Sociálnej poisťovni.

Zároveň mu vzniká nárok finančné zadosťučinenie vo forme náhrady príjmu alebo nemocenského. Tým pádom môže byť v záujme poisťovne aj zamestnávateľa vykonať kontrolu.

Prídu hocikam a hocikedy

Kontroly sa vykonávajú na podnet posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa alebo na podnet inej fyzickej osoby či právnickej osoby, ale aj na podnet súdu či prokurátora.

V praxi to znamená, že tvoje bydlisko, prípadne vopred určené miesto zdržiavania sa, navštívi pracovník Sociálnej poisťovne a presvedčí sa, či ležíš v posteli a popíjaš čaj.

Takéto kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni, čo znamená, že pracovník ti môže zaklopať na dvere aj počas víkendov, voľných dní a sviatkov.

Samozrejme, pracovník ťa doma zastihnúť nemusí, pričom existuje niekoľko výnimiek, kedy je to v poriadku. Jednou z nich môže byť povolená vychádzka, ktorej čas pri vydávaní PN určí lekár.

Spravidla sú povolené počas 4 hodín denne, napríklad 2 hodiny doobeda a 2 hodiny poobede, v presne stanovených časoch. Avšak, sú v plnej právomoci lekára.

Ďalším prípadom, kedy je nezastihnutie ospravedlniteľné, je potreba zabezpečenia základných životných potrieb, ako napríklad nákup potravín či liekov.

Až 1 miliónu Slovákov môže prísť SMS od Sociálnej poisťovne. Nejde o podvod, má pomôcť

V takomto prípade však väčšinou poisťovňa vyžiada nejakú formu potvrdenia o tom, že si v čase kontroly skutočne bol v obchode, a preto je vhodné si odkladať pokladničné bloky.

Ak sa zamestnanec počas kontroly doma nenachádza, alebo ho kontrolór nedokázal zastihnúť, v schránke mu nechá Oznámenie o vykonaní kontroly. Na základe oznámenia musí pacient kontaktovať pobočku Sociálnej poisťovne, kde preukáže dôvod svojej neprítomnosti.

Pokuty sa rozdávajú bežne

Ak sa doma nezdržiavaš, prípadne nedodržiavaš niektoré z nariadení lekára, Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom a ošetrujúcim lekárom, od ktorých si vyžiada vyjadrenia. Na základe výsledkov z prešetrenia následne rozhodne, či zamestnanec režim porušil, alebo nie.

Ak poisťovňa rozhodne, že liečebný režim bol porušený, poistenec stratí nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie však v rozsahu 30 dní.

Poistencovi môže vystaviť aj pokutu, ktorá sa väčšinou pohybuje do výšky 100 eur, no môže sa v prípade opakovaného porušovania povinností vyšplhať až na 170 eur.

Nejde pritom ani o takú raritu. Len v roku 2022 vykonala Sociálna poisťovňa 64 059 kontrol, pričom bolo 1 823 z nich na podnet zamestnávateľov.

Len pri približne 1 % z nich však skutočne zistila porušenie liečebného režimu. V týchto prípadoch bola pozastavená výplata nemocenskej dávky a celkový hmotný postih sa vyšplhal na 99 226 eur.

V 193 prípadoch rozdala poisťovňa aj pokuty, pričom ich celková suma dosiahla 3 697 eur.

Viliam Stankay, moderátor: „Termíny z plánu obnovy nestíha nielen Slovensko, ale ani ďalšie krajiny. V Sobotných dialógoch to povedal dočasne poverený premiér Eduard Heger, aj preto sa na európskej úrovni rokuje o možných posunoch. My ho od Európskej komisie budeme žiadať najmä kvôli výstavbe nemocnice Rázsochy.“

Iveta Vanková: „Nielen poslanci, ale aj odborníci majú pochybnosti, či Rázsochy stíhame postaviť. Šéfka projektu, ktorá má na starosti výstavbu martinskej nemocnice, navyše považuje projekt Rázsoch za zle navrhnutý.“

Martina Antošová: „4 podzemné podlažia, pričom na troch z nich sú umiestnené medicínske prevádzky. Sú podľa mňa nepriechodné.“

Anonym: „Čiže neprešlo by to hygienou.“

Martina Antošová: „Z môjho pohľadu nie, nie je tam určite svetlotechnika vyriešená.“

Iveta Vanková: „Svet zdravia má skúsenosti s výstavbou dvoch nemocníc. Manažérka projektov z tejto siete hovorí, že harmonogram pri Rázsochách sa nedá dodržať.“

Miriama Letovanec: „Michalovce sme stavali 7 rokov, 3 roky príprava, 4 roky stavebná časť Bory, 4 roky príprava, 5 rokov stavebná časť, bez verejného obstarávania, tzn. môj osobný názor je, že nie.“

Jana Ježíková: „Všetci máme pochybnosti, či sa to vlastne dá stihnúť, keď sa ten projekt mení a teda má aj iný počet lôžok.“

Iveta Vanková: „Poverený premiér a minister zdravotníctva opakuje, že robí maximum, aby sa Rázsochy postaviť stihli. Skrátiť by sa mal napr. čas na posudok vplyvu na životné prostredie. Zároveň chce premiér v Európskej komisii vybaviť posunutie termínu dokončenia stavby.“

Eduard Heger: „Dnes je stále veľa krajín, 20 krajín je za nami, čo sa týka čerpania plánu obnovy, a je asi 10 krajín vrátane Nemecka, ktoré nedostali z plánu ešte ani euro.“

Martina Antošová: „O tom, že by sa mali posúvať míľniky, hlavne teda tie konečné, sa začína len hovoriť, ale či to bude reálne, to je teraz ešte predčasné.“

Eduard Heger: „Dostávame také by som povedal neformálnej echá, že sa tie míľniky budú posúvať.“

Iveta Vanková: „Ak by sme to u eurokomisie nevybavili a nestihneme dodržať termíny, tzn. postaviť nemocnicu do hrubej stavby do roku 2026, budeme musieť vrátiť peniaze. V prípade nemocnice Rázsochy ide o 281.000.000 EUR. Iveta Vanková, RTVS.“

Košice 14. apríla (TASR) - Call centrum, vyvolávací systém aj SMS notifikácie spustil Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach. Priniesť má rýchlejšiu dostupnosť dôležitých informácií, plynulejšiu registráciu objednaných pacientov a najmä viac času pre sestry pri práci s lekárom. V piatok o tom informovalo vedenie kardioústavu.

Na nové call centrum sa môžu pacienti obrátiť počas pracovných dní v čase od 8.00 do 14.00 h. Na telefónnom čísle O55/ 789 2222 budú k dispozícii tri operátorky pripravené poradiť či usmerniť volajúcich. Podľa generálneho riaditeľa VÚSCH Štefana Lukačína to odbremení sestry v ambulanciách od telefonátov, ktoré dokážu vybaviť operátorky v call centre. Ide napríklad o nasmerovanie pacienta do ústavu či iné nemedicínske dopyty. Nemôžu však poskytovať informácie o zdravotnom stave pacientov.

"Dlho nás trápilo, že sa pacienti sťažovali, že sa nevedia dovolať do VÚSCH. A je to pravda. Nemali sme takzvanú ústredňu," dodal medicínsky riaditeľ Martin Studenčan s tým, že v budúcnosti uvažujú o tom, aby na call cente registrovali aj požiadavky na predpisovanie liekov.

Čo sa týka vyvolávacieho systému, ten na základe zadania rodného čísla alebo zosnímaním občianskeho preukazu v čítačke kiosku zaregistruje pacienta a vytlačí mu lístok s poradovým číslom. Následne, po vyvolaní poradového čísla, systém pacienta nasmeruje ku konkrétnym dverám ambulancie.

"Tento jednoduchý systém urýchli celý proces vyšetrenia pacienta v ambulancii, keďže okamžite po registrácii v kiosku má o čakajúcom pacientovi informáciu aj sestra, ktorá lekárovi pripraví potrebnú zdravotnú dokumentáciu," vysvetlil Studenčan. Samotné vyvolanie pacienta s poradovým číslom už nasleduje štandardne - prostredníctvom veľkoplošných obrazoviek, ktoré takisto poskytujú údaje o poradí. "Nebude to ako doteraz, že napríklad pacienti chodia čím skôr ráno, aby boli prví v poradí a je plná čakáreň - už sa to aj zmenilo, lebo sú objednávaní. Teraz sa im presne priradí číslo, ktoré zodpovedá objednaniu," dodal.

Komunikácia prostredníctvom SMS správy zas pacientovi pripomenie termín vyšetrenia či hospitalizácie, prípadne upozorní na zmeny týkajúce sa poskytovania starostlivosti.

Novinkou je aj to, že spádoví ambulantní kardiológovia budú mať možnosť cez webové rozhranie priamo objednať pacienta do VÚSCH.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

sem mac

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Nemocnica zároveň plánuje rozšíriť svoje pôsobenie aj v oblasti jednodňovej zdravotnej starostlivosti o artroskopické operácie.

Komárno 14. apríla (TASR) - Nemocnica Agel Komárno rozšírila od apríla služby poskytované v oblasti traumatológie a ortopédie. Nový odborník bude pacientom k dispozícii každý utorok v rámci chirurgickej ambulancie a zároveň bude realizovať akútne úrazové operácie traumatologicko-ortopedickej povahy, skonštatovala námestníčka pre liečebno-preventívnu starostlivosť nemocnice Gabriela Filkóová. V posledných mesiacoch nemocnica eviduje značný nárast týchto diagnóz, preto sa rozhodla realizovať aj tento druh operačných úkonov a špecializovaných vyšetrení, potvrdila Filkóová. Nemocnica zároveň plánuje rozšíriť svoje pôsobenie aj v oblasti jednodňovej zdravotnej starostlivosti o artroskopické operácie.

Cirhóza pečene postihuje aj mladú, inak zdravú generáciu. Vo fáze rozvinutej cirhózy majú pacienti žltú kožu, sliznice, vytvára sa im tekutina v bruchu, dochádza k dezorientácii či zmenám správania.

Dvadsaťsedem ročný David z Kežmarku patrí medzi prvých pacientov, ktorí vyskúšali v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach miniinvazívnu novinku.

V zime ho pobolievalo brucho, myslel si však, že je to žalúdok a dôsledok celiakie. Únavu a poobedné pospávania pripisoval pracovnému tempu. Neskôr vyhľadal gastroenterológa, ktorý mu zrealizoval pečeňové testy.

Informovala o tom hovorkyňa košickej univerzitnej nemocnice Monika Krišková.

Pacientovi na internej klinike Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) LF a Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach zistili autoimunitnú hepatitídu.

„Ide o zápal pečene, ktorý súvisí s tým, že vlastný organizmus pacienta, vlastná imunita bojuje proti jeho pečeni. Je to jedno zo širokej škály autoimunitných ochorení, kedy sa imunitný systém pacienta zameria proti vlastnému orgánu. Taktiež sme zistili, že v Davidovom prípade je ochorenie už v štádiu cirhózy pečene, čo je proces, kedy dochádza k tvrdnutiu pečene,“  uviedla MUDr. Sylvia Dražilová, PhD., zástupkyňa prednostu II. kliniky.

Cirhóza pečene a liečba

Ako dodala, cirhóza pečene nerovná sa automaticky alkohol. Práve naopak, postihuje aj mladú, inak zdravú generáciu.

Vo fáze rozvinutej cirhózy pečene majú pacienti žltú kožu, sliznice, vytvára sa im tekutina v bruchu, dochádza k dezorientácii, zmenám správania. Môže dôjsť aj ku vážnym vnútorným krvácaniam, ktoré už priamo ohrozujú človeka na živote. Takáto situácia nastáva, ak by sa cirhóza neliečila.

Davidovi po prijatí zaviedli v košickej univerzitnej nemocnici imunosupresívnu liečbu, vďaka čomu sa zásadne zlepšili jeho výsledky a upravil celkový zdravotný stav. 

„Tým, že sme diagnostikovali cirhózu, rozhodli sme sa pacienta podrobiť novému špecifickému vyšetreniu. David tak patril medzi  prvých štyroch pacientov Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach, ktorí sa podrobili „miniinvazívnej intervencii na pečeni“,“ spresnila Sylvia Dražilová.

Vyšetrenie prebieha v lokálnej anestéze, pacient je teda pri plnom vedomí.

David/UNLP Košice

Nová metóda

Novinku zaviedli hepatológovia košickej univerzitnej nemocnice spolu s rádiológmi z Kliniky rádiodiagnostiky a zobrazovacích metód pod vedením MUDr. Piotra Pedowského.

Samotný výkon realizuje pracovisko intervenčnej rádiológie. Ide o HVPG, čiže nepriame meranie tlaku v tzv. portálnom riečisku.

„Podstata výkonu spočíva v tom, že sa kanyluje jugulárna véna a cez ňu sa dostáva intervenčný rádiológ do ciest venózneho riečiska pečene, kde sa priamo meraním tlakov v pečeni, teda v pečeňovej žile určuje tlakový rozdiel medzi portálnym a systémovým riečiskom,“ vysvetlila Monika Krišková.

Naň nadväzuje tzv. transjugulárna biopsia pečene, keď sa priamo z pečeňového parenchýmu transjugulárnou cestou  odoberá vzorka pečene, ktorá sa odosiela na histologické vyšetrenie. 

Podľa Moniky Kriškovej bol bežný, doposiaľ používaný postup pri biopsii pečene taký, že sa robila cez kožu (tzv. transkutánna biopsia).

„Nová metodika je určená práve pre rizikových pacientov, ktorí majú poruchy zrážanlivosti krvi. Ide o výkony, ktorými sa snažíme zabezpečiť komplexnú hepatologickú starostlivosť o pacientov v rámci starostlivosti, ktorú poskytujeme na II. internej klinike, keďže naše pracovisko sa zameriava práve na hepatológiu a gastroenterológiu,“ doplnil prednosta II. internej kliniky, prof. MUDr. Peter Jarčuška, PhD. a zároveň dekan Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ambície

Intervenčná novinka posúva starostlivosť o hepatologických pacientov. „Máme však ambície rozšíriť metodiku o tzv. TIPS – transjugulárnu interhepatálnu portosystémovú spojku, ktorá predstavuje pre pacientov terapiu. Keď u nich zistíme vysoké tlaky v pečeni, zavedie sa im do riečiska pečene trubka, čím im dokážeme tento vysoký tlak znížiť. Tak dokážeme poskytnúť komplexnú starostlivosť  o pacientov s chorobami pečene, s výnimkou transplantácie pečene,“ objasnil profesor Jarčuška.

Ako zhrnula Monika Krišková, novinku pomohol v košickej univerzitnej nemocnici zaviesť líder novej metodiky MUDr. Michal Žilinčan, intervenčný rádiológ z Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.

Banskobystrická nemocnica je slovenskou špičkou na tento typ výkonu a lídrom v transplantáciách pečene. Intervenčná rádiológia sa tu realizuje  už roky, najmä vďaka primárovi Okapcovi, zakladateľovi intervenčnej rádiológie na Slovensku.

„Hlavná výhoda intervenčnej rádiológie je tá, že je miniinvazívna. Pacient odchádza s  dvojmilimetrovým vpichom na koži a s minimálnou potrebou rekonvalescencie. Dokážeme tiež robiť veci, ktoré sa iným spôsobom riešiť nedajú. Nie všetko sa dá operovať či riešiť medikamentózne, takže rádiológia má v tejto oblasti veľký význam  a vieme vďaka nej aj liečiť choroby,“ povedal MUDr. Žilinčan.

Krátky výkon

Nová metóda intervencie na pečeni patrí medzi kratšie výkony. „Realizujeme ju asi 20 minút. Ale sú aj dlhšie intervencie, ktoré trvajú aj 90 až 120 minút, čo závisí od presnej diagnózy a zdravotného stavu pacienta,“ uzavrel Michal Žilinčan. 

Pacient bude musieť po zvyšok života brať liečbu, ale pokiaľ bude všetko dodržiavať, s jeho diagnózou sa dá vcelku komfortne žiť.

„Práve preto, že David je mladý muž, má rodinu, chce byť aj naďalej pracovne aktívny, aj my lekári sme chceli spraviť všetko preto, aby sme mali kompletnú mozaiku jeho zdravotného stavu. Aby sme mu mohli nasadiť čo najlepšiu liečbu, ktorá mu aj napriek liekom a pravidelným návštevám u nás na hepatologickej ambulancii v Košiciach umožní viesť plnohodnotný život. A aby  sme do budúcna vedeli predvídať situácie,“ skompletizovala Sylvia Dražilová.

Nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých i pediatrov je v niektorých regiónoch alarmujúci. Mnohí presluhujú. V Zlatých Moravciach ordinuje niekoľko praktických lekárov, ktorí majú nad 70 rokov. Ich vekový priemer zníži nový doktor Pavol Laurov (29), ktorý predtým pôsobil v Bratislave a teraz si zariaďuje novú ambulanciu v priestoroch zlatomoravského zdravotného strediska. Získal na ňu príspevok 50-tisíc eur z plánu obnovy.

Mladý všeobecný lekár Pavol Laurov sa vrátil do domovského okresu. Jeho nová ambulancia v zdravotnom stredisku v Zlatých Moravciach, na ktorú získal príspevok 50-tisíc eur, je tesne pred dokončením. Foto: Žaneta Mikulíková

„Nedávno skončil Štefan Vician, Bol to všeobecný lekár a teraz ho zastupuje pľúcny lekár Ladislav Solčianský,“ približuje situáciu Dana (57), ktorá býva neďaleko Zlatých Moraviec. Všeobecného lekára chodí podľa nej zastupovať na určitý čas dvakrát do týždňa.

Dana si musela hľadať aj špecialistu po tom, čo počas pandémie zomrel tunajší reumatológ. Práve v priestoroch jeho ordinácie, ktoré boli asi dva roky prázdne, si zriaďuje novú ambulanciu Laurov. Vyštudoval v Bratislave a do atestácie tam aj pôsobil.

VIDEO: Nová posila v regióne s kritickým nedostatkom všeobecných lekárov.

„Potom som sa rozhodoval, či sa zamestnať na nejakej klinike ako všeobecný lekár, alebo či skúsiť niečo sám a vrátiť sa do Zlatých Moraviec,“ približuje mladý doktor. Nakoniec sa vďaka príspevku na zriadenie novej ambulancie rozhodol pre návrat do domovského regiónu.

Ambulancie sa vyprázdňujú

Jeho nová ambulancia je v súčasnosti tesne pred dokončením. Vo štvrtok sa na ňu prišiel pozrieť aj dočasne poverený premiér Eduard Heger. Príspevok na zriadenie novej ambulancie je podľa neho jedným z riešení nedostatku všeobecných lekárov a pediatrov. K 1. januáru 2022 chýbalo na Slovensku 400 všeobecných lekárov a 223 primárnych pediatrov.

Zlaté Moravce patria medzi kritické okresy, pokiaľ ide o nedostatok všeobecných lekárov. Na problém v celom Nitrianskom kraji nedávno poukázala aj novozámocká lekárka Monika Kolejáková, ktorá je zároveň nitrianskou krajskou poslankyňou.

Okres Zlaté Moravce patrí ku kritickým okresom pokiaľ ide o nedostatok všeobecných lekárov pre dospelých (ilustračná fotografia). Foto: Žaneta Mikulíková

V roku 2021 podľa nej zatvorili 69 ambulancií z celkového potrebného počtu 319 v rámci kraja. „Žiaľ, v roku 2022 zaniklo ďalších osem, takže máme približne štvrtinu zatvorených ambulancií pre dospelých. Našťastie, máme na tieto uvoľnené miesta v príprave 26 lekárov,“ priblížila. Upozornila i na to, že situácia sa môže zhoršiť v prípade špecialistov.

Problém so všeobecnými lekármi majú aj regióny Šaľa, Považská Bystrica, Čadca, Turčianske Teplice, Krupina, Tvrdošín, Liptovský Mikuláš, Detva, Poltár, Rožňava či Sobrance.

Ministerstvo zdravotníctva ich vytypovalo v rámci analýzy stavu verejnej minimálnej siete všeobecných lekárov a primárnych pediatrov. Práve v týchto kritických okresoch môžu lekári požiadať o príspevok na zriadenie novej ambulancie.

Podpora z plánu obnovy

„V pláne obnovy sme vyčlenili 10 miliónov eur, aby do roku 2025 mohli vznikať nové ambulancie a aby sme pomohli mladým lekárom s výstavbou a rozbehom takej ambulancie,“ podotkol Heger.

Ako dodal, mladí lekári si musia brať na zriadenie ambulancie úver, čo ich často odradí. „V roku 2023 plánujeme vyčerpať peniaze na 30 ambulancií,“ doplnil premiér.

Na rezort zdravotníctva prišlo podľa jeho slov 27 žiadostí o príspevok, z toho 19 od všeobecných lekárov a osem od pediatrov. „Z nich uspelo 21 uchádzačov. Postupne s nimi podpisujeme zmluvy. Pán Laurov je jeden z prvých, s ktorými sme zmluvu podpísali,“ spresnil Heger.

Štátny tajomník rezortu zdravotníctva Michal Palkovič doplnil, že v súčasnosti už pripravujú v spolupráci s krajmi ďalšiu výzvu. „Župani ju aktívne pripomienkujú a bavíme sa aj o téme jej skoršieho vyhlásenia tak, aby sme vedeli adresnejšie reagovať na regióny, kde je akútny nedostatok lekárov,“ spresnil.

Laurov sa chystá prijímať pacientov na prelome apríla a mája. Ordinovať začne nasledujúci mesiac. Sestričku už má. Povolenie na prevádzku ambulancie od Nitrianskeho samosprávneho kraja získal minulý týždeň, nasledovať bude uzatvorenie zmlúv s poisťovňami.

Lekári môžu získať príspevok až do výšky 60-tisíc eur. Peniaze môžu použiť na rekonštrukciu a náklady, ktoré súvisia s rozbehom ambulancie, keď lekár ešte nemá dostatočný počet pacientov. Ide o obdobie jedného roka. Normatív na všeobecného lekára pre dospelých je na Slovensku podľa Laurova 1 800 pacientov.

Vo svojom okolí nepozná lekára, ktorý by sa vydal rovnakou cestou ako on. „Niektorí moji bratislavskí kolegovia nad tým rozmýšľali. Zatiaľ však nemám informáciu, že by sa do toho pustili. Určite to však budem odporúčať,“ uzavrel mladý lekár.

Výška príspevku na zriadenie novej ambulancie

Nedostatkový okres - maximálne 50 000 eur

Konkrétna obec alebo mesto - maximálne 60 624 eur

Juraj Mikula, moderátor:

„Samosprávne kraje by pri rozdeľovaní peňazí z plánu obnovy na zriadenie ambulancií všeobecných lekárov mali mať silnejšie kompetencie. Ministerstvo im chce prideliť takzvaných žolíkov. Vďaka nim by mohli rozhodovať o dotáciách aj pre lekárov, ktorí nesplnia podmienku otvorenia praxe v najkritickejšom regióne. Práve toto pravidlo v minulosti krajom prekážalo. Hovorili o nízkej efektivite prerozdeľovania peňazí. Nová výzva bude vyhlásená na jeseň.“

Nina Alžbetkinová, redaktorka:

„50- až 60-tisíc eur na zriadenie ambulancie dostal iba lekár, ktorý ju otvoril v najkritickejšom regióne. O peniaze tak prichádzalo viacero okresov, ktoré síce neboli označené ako kritické, ale lekári v nich chýbali. Príkladom je bratislavská Dúbravka. O 30-tisíc obyvateľov sa stará iba šesť zdravotníkov. Celé hlavné mesto je však v zozname ministerstva zdravotníctva zaradené v druhej najlepšej kategórii, a teda aj kritická mestská časť. Kraje žiadali o prehodnotenie. Šéfka zdravotníckej sekcie SK8 Silvia Pekarčíková.“

Silvia Pekarčíková, šéfka zdravotníckej sekcie SK8:

„Ak zakceptujú aj iné okresy, tak by to bolo v prospech, že môžeme ponúknuť tomu lekárovi, ktorý má záujem v danom mieste tú ambulanciu otvoriť.“

Nina Alžbetkinová:

„Ministerstvo zdravotníctva po spolupráci s krajmi napokon prichádza s prehodnotením. Štátny tajomník Michal Palkovič.“

Michal Palkovič, štátny tajomník ministerstva zdravotníctva:

„Bavíme sa na tému včasnejšieho vyhlásenia tejto ďalšej výzvy tak, aby sme vedeli adresnejšie (...) na regióny, kde je naozaj akúty nedostatok týchto lekárov.“

Nina Alžbetkinová:

„A práve župy s v minulosti kritickým hlasom dostanú viac kompetencií. Hlavný lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay hovorí o takzvaných žolíkoch. Pre jednu župu ich má byť päť.“

Tomáš Szalay, hlavný lekár BSK:

„Dostanú možnosť ukázať prstom na mape, že toto je miesto, ktoré si zaslúži, keď si tam otvorí nový lekár ambulanciu, ktorý si zaslúži ten príspevok, tú dotáciu a to aj v prípade, ak to ministerským úradníkom v Exceli nevyšlo.“

Nina Alžbetkinová:

„Nové zrejme nebudú iba podmienky. Opäť Michal Palkovič.“

Michal Palkovič:

„Uvažuje sa samozrejme aj, ale to je taká predbežná informácia, uvažujeme aj o navýšení tohto príspevku.“

Nina Alžbetkinová:

„A podpora by sa mohla týkať aj ďalších profesií. Tomáš Szalay hovorí, že k všeobecným lekárom pre dospelých a pediatrom by mohli pribudnúť aj špecialisti.“

Tomáš Szalay:

„Len Brusel nám schválil podporu primárnej starostlivosti. To znamená, ak tam chceme aj podporu špecializovanej, musí prísť k renegociácii a netušíme jak dopadne.“

Nina Alžbetkinová:

„Dodáva, že novinky zefektívnia dostupnosť zdravotnej starostlivosti a aj čerpanie peňazí z plánu obnovy. Nina Alžbetkinová, RTVS.“

Katrin LENGYELOVÁ, moderátorka:

„Z nemocnice Rázsochy sa stal nekonečný príbeh. O novej nemocnici už počúvame mesiace. V posledných týždňoch však skôr o tom, ako ju nestíhame postaviť. Minister zdravotníctva totiž pripustil, že Rázsochy meškajú 9 mesiacov až 1 a pol roka.“

Vlado VONDRÁK, moderátor:

„Mnohí bijú na poplach, že takýmto omeškaním nie je možné nemocnicu postaviť a Slovensko príde o peniaze z Plánu obnovy. Hovoríme o 280.000.000 EUR. Aj preto dnes vyše troch hodín rokoval mimoriadny zdravotnícky výbor. Jeho členovia grilovali nielen štátneho tajomníka Michala Palkoviča, ale aj premiéra Eduarda Hegera.“

Branislav KRÁL, redaktor:

„Mimoriadny zdravotnícky výbor bol zvolaný najmä kvôli tomu, aby sa poslanci dozvedeli, v akej fáze sa nachádza nemocnica Rázsochy a či sa stihne postaviť z financií z Plánu obnovy. No a takto to vyzeralo približne po hodine.“

Eduard HEGER, poverený riadením vlády SR /Demokrati/:

„Ja som vám neskákal do reči.“

Opýtaný:

„Ja nie som malý chlapec, aby ste mi tu dávali do úst nejaké iné reči.“

Branislav KRÁL, redaktor:

„Premiér Heger tvrdí, že Bratislava a Slovensko nemocnicu Rázsochy určite potrebuje a na základe tých informácií, ktoré dostáva od svojich podriadených, je stále presvedčený, že sa to z financií z Plánu obnovy stihne.“

Eduard HEGER, poverený riadením vlády SR /Demokrati/:

„Podľa informácií, ktoré máme, všetko je stihnúteľné.“

Branislav KRÁL, redaktor:

„Poslancov mätie niekoľko informácií, v ktorých sa strácajú. Napr. to, či projektová dokumentácia počíta s tým, či nemocnica bude mať 600 alebo 800 lôžok.“

Jana BITTÓ CIGÁNIKOVÁ, členka Výboru NR SR pre zdravotníctvo /SaS/:

„Neexistuje medicínsky plán pre rázsochy, že mini, že nemocnice v Michalovciach trvala 7 rokov, Bory trvali 9 rokov a že toto sa chce stihnúť teda do oveľa kratšieho času, že nespĺňa ten plán, ktorý bol pôvodný, ani len hygienické požiadavky, že nie je jasné, či to bude 600 alebo 800 lôžok, že /nezrozumiteľné/ je teda na iný počet lôžok ako ako teda má byť skutočnosť, čiže to treba znova, že 4 mesiace ľudia, ktorí projektujú celý projekt, nedostali peniaze, napr. ani Martin ich nedostal, že tam sú politické vstupy pri rozhodovaní sme sa dozvedeli a zároveň sme sa dozvedeli, že už aj pri regionálnych nemocniciach, že teda tieto zmluvy ešte ani nevideli a minister sa ide teda zoznamovať s tými nemocnicami, čiže viete, čo nie a podľa mňa nikto príčetný a pri zmysloch nemôže mať pocit, že sa to dá stihnúť.“

Branislav KRÁL, redaktor:

„Niektorí súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí už majú skúsenosti s tým, že niektoré súkromné nemocnice samy postavili, z praxe dnes hovorili na výbore o tom, že je veľmi ťažko predstaviteľné, že nemocnicu Rázsochy stihneme postaviť.“

Martina ANTOŠOVÁ, riaditeľka úseku rozvoja strategických investícií:

„Rázsochy majú veľký problém z hľadiska stihnuteľnosti do termínu, ktoré sú stanovené v Pláne obnovy a odolnosti.“

Branislav KRÁL, redaktor:

„Úradníci na ministerstve zdravotníctva tvrdia, že naďalej usilovne pracujú. Najbližšie o výsledkoch svojej práce prídu poslancov informovať 26. apríla opäť na výbor. Braňo Král, TA3.“