Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. Včera to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti. „Politické strany opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí,” uviedli pediatri v stanovisku. Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

BRATISLAVA Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti. „Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí," uviedli pediatri v stanovisku. tasr

Na snímke podpredsedníčka strany HLAS - SD Zuzana Dolinková. Foto: TASR - Jakub Kotian

Prvou garanciou je zabezpečenie istoty pre pacientov. Hlas-SD plánuje ukončiť nejasnosti pacientov v systéme. Zaviesť chce aj termíny na vyšetrenia a liečbu.

Bratislava 30. augusta (TASR) - Mimoparlamentný Hlas-SD chce garantovať istotu pre pacientov, stabilizáciu a navyšovanie zdravotníckeho personálu a investíciu do budúcnosti slovenského zdravotníctva. Na stredajšej tlačovej konferencii to deklarovala podpredsedníčka Hlasu-SD Zuzana Dolinková. Zdôraznila potrebu resuscitácie slovenského zdravotníctva. "Tieto garancie dokážu zabezpečiť fungujúci zdravotnícky systém a dokážu pre lekárov, sestry, záchranárov a aj zdravotnícky personál zabezpečiť stabilné pracovné prostredie, aby nám zdravotnícky personál zo Slovenska neodchádzal," uviedla. Prvou garanciou je zabezpečenie istoty pre pacientov. Hlas-SD plánuje ukončiť nejasnosti pacientov v systéme. Zaviesť chce aj termíny na vyšetrenia a liečbu. Dolinková hovorila aj o poriadku v poplatkoch, doplatkoch na lieky a plnení základných práv pacientov. "Zavedieme také preventívne programy, ktoré motivujú ľudí aj lekárov, aby sme znížili chorobnosť alebo zľahčili priebeh neodvratných ochorení," dodala. Druhá garancia zaručuje navyšovanie a stabilitu zdravotníckeho personálu. Kľúčom k dostatku lekárov je podľa Dolinkovkej spolupráca s vysokými školami. Uprednostniť chce slovenských študentov pred zahraničnými. Plánuje tiež zvýšiť každoročnú kapacitu slovenských absolventov o desať percent. Navrhuje zaviesť nenávratné pôžičky pre zdravotníkov, narovnať platby za výkony a nastaviť odmeňovanie tak, aby neboli profesie, ktoré sú podfinancované. Posledná garancia sa zameriava na investície do budúcnosti zdravotníctva. Hlas-SD chce zaviesť platbu štátu za poistencov minimálne vo výške odvodu z minimálnej mzdy. Okrem toho chce napraviť problémy s výstavbou bratislavskej nemocnice Rázsochy. "Okamžite presadíme rozhodnutie novej vlády o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave a obratom vyčleníme na jej výstavbu peniaze," dodala Dolinková.

Lekári by mohli pacientov objednávať k špecialistom a termíny by mali garantovať zdravotné poisťovne, tvrdí Zuzana Dolinková z Hlasu. Strana by chcela zdravotníkov odbremeniť od byrokracie a zvýšiť počty študentov medicíny.

Dolinková na tlačovej konferencii spomenula aj plán zriadenia splnomocnenca vlády pre výstavbu nemocníc.

Kombo snímka. Foto: TASR/Teraz.sk

Teraz.sk ponúka prehľad najdôležitejších udalostí podľa TASR.

Bratislava 30. augusta (TASR) - Stručný prehľad najdôležitejších správ zo servisov TASR v stredu 30. augusta 2023 - 17.45 h. Bratislava - Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. Dnes to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti. Bratislava/Magdeburg - Slovenskej prezidentke Zuzane Čaputovej udelili Cenu cisára Otta. V nemeckom Magdeburgu si ocenenie za mimoriadny prínos k procesu európskej integrácie prevzala za svoju proeurópsku orientáciu a odhodlanie presadzovať právny štát, mier a slobodu. Bratislava - Prostredníctvom voľby poštou zo zahraničia hlasovalo vo voľbách do Národnej rady SR doteraz takmer 13.000 voličov. Návratnú obálku s hlasovacím lístkom je potrebné doručiť na Ministerstvo vnútra SR najneskôr v piatok 29. septembra do 12.00 hodiny. Toledo/Bratislava - Slovenský minister obrany Martin Sklenár sa v rámci zahraničnej pracovnej cesty v Španielsku zúčastnil na rokovaniach šéfov rezortov obrany členských štátov Európskej únie. - V súvislosti s európskou iniciatívou na urýchlené dodanie a spoločné obstarávanie munície pre Ukrajinu Slovensko podľa Sklenára vníma potenciál v oblasti predlžovania životnosti delostreleckých nábojov. Bratislava - Politické strany Progresívne Slovensko, SaS, Demokrati aj OĽANO a priatelia ocenili rozhodnutie Ivana Korčoka kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách. K jeho podpore sa, rovnako ako Modrí, Most-Híd, zatiaľ nevyjadrili. Líder Republiky Milan Uhrík, naopak, tvrdí, že Slovensko nepotrebuje druhú Zuzanu Čaputovú v nohaviciach. Smer-SD Korčoka odmieta. Hlas-SD mu pripisuje ako členovi posledných vlád zodpovednosť za stav Slovenska. Na snímke Ivan Korčok počas tlačovej konferencie k budúcoročným prezidentských voľbám 30. augusta 2023 v Banskej Bystrici. Foto: TASR - Ján Krošlák

Bratislava - Nezaradený poslanec Národnej rady SR a kandidát mimoparlamentnej strany Hlas-SD Patrick Linhart podal trestné oznámenie pre podozrenie z korupcie, ako aj na ohrozovanie verejného zdravia v súvislosti so spoločnosťou, ktorú podozrieva okrem iného z falšovania pôvodu kuracieho mäsa dodávaného do obchodnej siete. Bratislava - Mimoparlamentný Hlas-SD chce garantovať istotu pre pacientov, stabilizáciu a navyšovanie zdravotníckeho personálu a investíciu do budúcnosti slovenského zdravotníctva. Na tlačovej konferencii to deklarovala podpredsedníčka Hlasu-SD Zuzana Dolinková. Bratislava - Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici odsúdil Vladimíra Machaja za prečin podplácania na dvojročný podmienečný trest odňatia slobody so štvorročnou skúšobnou dobou. Machaj svedčí v korupčnej kauze exšéfa SNS a bývalého primátora Žiliny Jána S. Bratislava - Na termálnom kúpalisku Podhájska v okrese Nové Zámky sa nevyskytlo tornádo, išlo o downburst. Vyplýva to z prieskumu škôd po veternej smršti. Kúpalisko Podhájska, archívna snímka. Foto: TASR - Henrich Mišovič

Brusel — Európska komisia spochybnila vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela z pondelka, že EÚ by mala byť pripravená prijať nových členov do roku 2030. Zástupkyňa hlavného hovorcu Európskej komisie Dana Spinantová zdôraznila, že Únia sa nezameriava na dátumy, ale na pripravenosť kandidátskych krajín. Kyjev - Oslobodenie dediny Robotyne v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti umožní ukrajinským silám ľahší postup na juh smerom na Krym. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Moskva - Vyšetrovanie pádu lietadla, v ktorom zahynul aj zakladateľ žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin, zahŕňa i možnosť, že bol spôsobený úmyselne. Oznámil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Na snímke nákladné auto odchádza s časťou súkromného lietadla, ktoré malo patriť Jevgenijovi Prigožinovi, šéfovi žoldnierskej Vagnerovej skupiny z miesta pádu v Tverskej oblasti severne od Moskvy v piatok 25. augusta 2023. Foto: TASR - AP

San Francisco - Americká spoločnosť Meta oznámila, že prekazila dve z najväčších známych vplyvových operácií s pôvodom v Číne a Rusku. Celkovo zablokovala takmer 9000 účtov na Facebooku a Instagrame. Soul – Severná Kórea odpálila smerom na Japonské more zatiaľ bližšie neurčenú balistickú strelu. Oznámila to juhokórejská armáda. Islamabad - Pakistanský súd rozhodol, že bývalý premiér Imran Chán bude väzobne stíhaný za zverejnenie tajných dokumentov. Vo väzbe ostane najmenej dva týždne. Paríž - Slovenský ženský štvorkajak v zložení Katarína Pecsuková, Réka Bugárová, Bianka Sidová, Mariana Petrušová postúpil na treťom podujatí Svetového pohára v Paríži do štvrtkového semifinále na 500 m. Vo štvrťfinále obsadil tretie miesto za loďami Mexika a Francúzska.

llustračné foto. Foto: TASR - Dano Veselský

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti.

Bratislava 30. augusta (TASR) - Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti. "Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí," uviedli pediatri v stanovisku. Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu. Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu. Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb. Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Vláda pripravila záchranný balík.

BRATISLAVA. Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti Slovenskej lekárskej spoločnosti.

Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti.

"Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí," uviedli pediatri v stanovisku.

Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Výbor upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa výboru docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu.

Výbor upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali.

Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti.

„Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí,“ uviedli pediatri v stanovisku. Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu. Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Bratislava 30. augusta 2023 (TASR/HSP/Foto:TASR – ÚV SR) Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb.

V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti

“Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí,” uviedli pediatri v stanovisku. Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu. Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Na snímke v pozadí vľavo Bratislavský hrad a vpravo Dóm sv. Martina

Strana chce garantovať istotu pre pacientov, stabilizáciu a navyšovanie zdravotníckeho personálu či investíciu do budúcnosti slovenského zdravotníctva. Zaviesť chce aj termíny na vyšetrenia a liečbu.

Mimoparlamentný Hlas-SD chce garantovať istotu pre pacientov, stabilizáciu a navyšovanie zdravotníckeho personálu a investíciu do budúcnosti slovenského zdravotníctva. Na stredajšej tlačovej konferencii to deklarovala podpredsedníčka Hlasu-SD Zuzana Dolinková. Zdôraznila potrebu resuscitácie slovenského zdravotníctva.

"Tieto garancie dokážu zabezpečiť fungujúci zdravotnícky systém a dokážu pre lekárov, sestry, záchranárov a aj zdravotnícky personál zabezpečiť stabilné pracovné prostredie, aby nám zdravotnícky personál zo Slovenska neodchádzal," uviedla.

Prvou garanciou je zabezpečenie istoty pre pacientov. Hlas-SD plánuje ukončiť nejasnosti pacientov v systéme. Zaviesť chce aj termíny na vyšetrenia a liečbu.

Dolinková hovorila aj o poriadku v poplatkoch, doplatkoch na lieky a plnení základných práv pacientov. "Zavedieme také preventívne programy, ktoré motivujú ľudí aj lekárov, aby sme znížili chorobnosť alebo zľahčili priebeh neodvratných ochorení," dodala.

Kandidátka strany Hlas - sociálna demokracia pre parlamentné voľby

Druhá garancia zaručuje navyšovanie a stabilitu zdravotníckeho personálu. Kľúčom k dostatku lekárov je podľa Dolinkovkej spolupráca s vysokými školami. Uprednostniť chce slovenských študentov pred zahraničnými. Plánuje tiež zvýšiť každoročnú kapacitu slovenských absolventov o desať percent.

Navrhuje zaviesť nenávratné pôžičky pre zdravotníkov, narovnať platby za výkony a nastaviť odmeňovanie tak, aby neboli profesie, ktoré sú podfinancované.

Posledná garancia sa zameriava na investície do budúcnosti zdravotníctva. Hlas-SD chce zaviesť platbu štátu za poistencov minimálne vo výške odvodu z minimálnej mzdy.

Okrem toho chce napraviť problémy s výstavbou bratislavskej nemocnice Rázsochy. "Okamžite presadíme rozhodnutie novej vlády o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave a obratom vyčleníme na jej výstavbu peniaze," dodala Dolinková.

V blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Podľa pediatrov by mala byť záchrana zdravotníctva jednou z nosných tém volieb.

Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti.

"Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí," uviedli pediatri v stanovisku.

Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu.

Hrozí, že tisíce deti zostanú bez svojho lekára, varujú pediatri

Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22:00 na 20:00 a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi.

Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti.

,,Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí,“ uviedli pediatri v stanovisku. Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu. Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Related Posts

Vyzývajú okrem poslancov aj rodičov

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Zdroj: tasr

Otvoriť galériu

Stovky pediatrov trvajú na výpovediach z pohotovostných ambulantných služieb. V stredu to potvrdil Výbor Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti (SSPPS) Slovenskej lekárskej spoločnosti. Vyzýva poslancov, aby sa zúčastnili na mimoriadnej schôdzi parlamentu a prijali zákonné úpravy na podporu primárnej pediatrickej starostlivosti.

"Predstavitelia politických strán opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti. Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy svedčiace o nezáujme o zdravie detí," uviedli pediatri v stanovisku.

Upozornili, že zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi ambulantnej pohotovostnej služby. Ďalšie kroky majú závisieť najmä od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu.

Výbor SSPPS upozornil, že situácia v primárnej pediatrii je kritická a reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti. Minister zdravotníctva Michal Palkovič a predseda vlády Ľudovít Ódor podľa SSPPS docenili vážnosť situácie a pripravili záchranný balík pre pediatriu. Upozornil, že ak nebude prioritou akejkoľvek vlády a parlamentu záchrana zdravotníctva, zdravie populácie sa bude naďalej zhoršovať. Podľa pediatrov by preto malo ísť o jednu z nosných tém volieb.

Parlament by sa mal návrhom na skrátenie fungovania ambulantných pohotovostí z 22.00 h na 20.00 h a zvýšením poplatkov za ich neodôvodnené návštevu, rovnako aj urgentov zaoberať na mimoriadnej schôdzi. Pediatri vyzývajú okrem poslancov aj rodičov, aby zmeny akceptovali. Rezort ich navrhol po tom, čo vyše 410 pediatrov podalo ku koncu júna výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť. Na opatreniach sa zhodli zástupcovia ambulancií aj nemocníc.

Viac k téme: - vypoved

- zakony

- poslanci

- schodza

- vypovede

- pediatri

Foto:

Pediatri trvajú na výpovediach z pohotovostí. (ilustračné foto) Zdroj: anc

Otvoriť galériu

Mimoparlamentný Hlas-SD chce garantovať istotu pre pacientov, stabilizáciu a navyšovanie zdravotníckeho personálu a investíciu do budúcnosti slovenského zdravotníctva. Na stredajšej tlačovej konferencii to deklarovala podpredsedníčka Hlasu-SD Zuzana Dolinková. Zdôraznila potrebu resuscitácie slovenského zdravotníctva.

Fotogaléria

13

fotiek v galérii

"Tieto garancie dokážu zabezpečiť fungujúci zdravotnícky systém a dokážu pre lekárov, sestry, záchranárov a aj zdravotnícky personál zabezpečiť stabilné pracovné prostredie, aby nám zdravotnícky personál zo Slovenska neodchádzal," uviedla.

Prvou garanciou je zabezpečenie istoty pre pacientov. Hlas-SD plánuje ukončiť nejasnosti pacientov v systéme. Zaviesť chce aj termíny na vyšetrenia a liečbu. Dolinková hovorila aj o poriadku v poplatkoch, doplatkoch na lieky a plnení základných práv pacientov. "Zavedieme také preventívne programy, ktoré motivujú ľudí aj lekárov, aby sme znížili chorobnosť alebo zľahčili priebeh neodvratných ochorení," dodala.

Druhá garancia zaručuje navyšovanie a stabilitu zdravotníckeho personálu. Kľúčom k dostatku lekárov je podľa Dolinkovkej spolupráca s vysokými školami. Uprednostniť chce slovenských študentov pred zahraničnými. Plánuje tiež zvýšiť každoročnú kapacitu slovenských absolventov o desať percent. Navrhuje zaviesť nenávratné pôžičky pre zdravotníkov, narovnať platby za výkony a nastaviť odmeňovanie tak, aby neboli profesie, ktoré sú podfinancované.

Posledná garancia sa zameriava na investície do budúcnosti zdravotníctva. Hlas-SD chce zaviesť platbu štátu za poistencov minimálne vo výške odvodu z minimálnej mzdy. Okrem toho chce napraviť problémy s výstavbou bratislavskej nemocnice Rázsochy. "Okamžite presadíme rozhodnutie novej vlády o novej univerzitnej nemocnici v Bratislave a obratom vyčleníme na jej výstavbu peniaze," dodala Dolinková.

Viac k téme: - volby

- zdravotnictvo

- garancie

- istota

- hlas-sd

Foto:

Janette Štefánková, moderátorka: „Lekári by mali byť od budúceho roka v ambulancii každý pracovný deň. Je to jedno z opatrení, ktoré na pomoc ambulantnému sektoru schválila poverená vláda.“

Viliam Hauzer, moderátor: „Odkedy, dokedy budú ordinovať, sa však nedohodlo. No a samosprávne kraje to kritizujú.“

Veronika Čokinová: „Všeobecní lekári by mali po novom ordinovať 5 dní v týždni, dokopy 35 hodín. Odborníci očakávajú, že ak sa k nim pacienti dostanú počas dňa, prestanú zaťažovať pohotovosti a urgentne príjmy so stavmi, ktoré tam nepatria. Návrh zákona odsúhlasila minulý týždeň poverená vláda.“

Jana Ježíková: „Nie je tam ustanovenie ani o minimálnom trvaní ordinačných hodín každý deň, takže v konečnom dôsledku sa to možno môže minúť aj účinkom, aby nedochádzalo k zneužívaniu ambulantných pohotovostí.“

Veronika Čokinová: „Hoci to v novele nie je, podľa povereného ministra zdravotníctva by si lekári mali 35 hodín rozložiť rovnomerne. Nastaviť a kontrolovať to majú samosprávne kraje, ktoré ordinačné hodiny schvaľujú. Podľa šéfky zdravotníctva Žilinského kraja je to v praxi nevykonateľné.“

Silvia Pekarčíková: „"Keď si splní tú požiadavku, že v pondelok, utorok bude do pätnástej, streda - štvrtok do šestnástej, tak v podstate v piatok by to bola hodina. Čiže áno, zo zákona legislatívu splní. VÚC-ka sa k tomu môže postaviť tak, že tak nie je to správne, nemalo by to tak byť, ale nemá sa o čo oprieť v zákone."“

Dušan Zachar: „"Myslím si, že na jednu hodinu prísť do ambulancie aj so zdravotnou sestrou sa mu neoplatí. Čiže netreba sa obávať, že tu budú takéto anomálie, môžu sa vyskytnúť, ale nebude ich veľa. Nie je dobré, aby sme tu striktne stanovili, že každý lekár musí ordinovať od siedmej do tretej."“

Veronika Čokinová: „Na tom, aby lekári boli v ambulanciách každý deň 7 hodín trvala Asociácia nemocníc Slovenska, že sa od dohody napokon upustilo, nepovažuje za problém.“

Marián Petko: „"Lepšie by bolo, keby to bolo 7 hodín každý deň, ale tých 35 hodín je dôležité, aby bolo dodržiavaných. Vtedy sa ten lekár musí od tých pacientov starať. Čo sa týka administratívnych a iných úloh, má to vykonávať v inom čase."“

Veronika Čokinová: „Bez zmeny ordinačných hodín, aj zvýšených poplatkov na pohotovostiach a urgentných príjmoch, sa podľa Mariána Petka nepohneme. Odobriť to však budú musieť ešte poslanci parlamentu. Veronika Čokinová, RTVS.“

Niektoré detské pohotovosti prejdú do núdzového režimu, lekári odmietajú nastúpiť napriek pokute

Výpovede zo služieb na detských pohotovostiach podalo vyše štyristo pediatrov.

BRATISLAVA. Najmenej niekoľkým desiatkam pediatrov sa v posledný augustový deň končia výpovedné lehoty zo služieb na detských pohotovostiach. Niektoré z nich tak budú musieť prejsť do núdzového režimu, lebo ich prevádzkovatelia nebudú mať dosť zmluvných lekárov na služby v nich. K slovu sa dostanú župy, ktoré môžu zostávajúcim lekárom nariadiť povinnosť slúžiť na detskej pohotovosti. Niektorí pediatri však už teraz avizujú, že do nich nenastúpia, aj keď im bude hroziť niekoľkotisícová pokuta. Výpovede zo služieb na detských pohotovostiach podalo vyše štyristo pediatrov 1. júla. Väčšine z nich vyprší výpovedná lehota po dvoch mesiacoch. Primárnych pediatrov je na Slovensku celkovo 980.

Pracujú 16 hodín denne

Lekári podali výpovede najmä preto, že parlament doteraz neskrátil ordinačné hodiny z desiatej na ôsmu večer. Pediatri túto zmenu požadovali, lebo sa cítia preťažení. Niektorí z nich v dôsledku služieb na pohotovosti robia podľa vlastných slov až 16 hodín denne. Okrem toho detskí lekári starnú. Ich priemerný vek je 59 rokov a každý druhý z nich je už v dôchodkovom veku. V súčasnosti je na Slovensku 54 detských pohotovostí. Ich počet by mal podľa plánov ministerstva zdravotníctva v priebehu roka a pol klesnúť na 40. Na pohotovosť sa chodí, ak sa človeku náhle zhorší zdravotný stav, ale nie je v ohrození života. U detí je to napríklad stúpajúca teplota. Za ošetrenie na pohotovosti sa platia dve eurá. Na život ohrozujúce stavy slúžia urgentné príjmy.

Najmenej 108 pediatrov

„Výpovede dalo 410 pediatrov. Nikto zatiaľ výpoveď nestiahol,“ vraví Elena Prokopová z výboru Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti. Prokopová je zároveň hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu. Vo výpovedi je tak takmer 42 percent všetkých ambulantných detských lekárov. Napríklad v prešovskej župe je podľa Ivany Ondriovej z kancelárie župana vo výpovedi až 60 percent pediatrov. V septembri bude viac ako dvesto lekárov po vypršaní výpovednej lehoty. Niektorým totiž vypršala už na začiatku augusta a iným až na konci septembra. Župy, ktoré v prípade núdze organizujú služby na pohotovostiach, nemajú presné údaje, koľkým lekárom ku koncu augusta vyprší výpovedná lehota. Výnimkou z tých, ktoré denníku SME odpovedali, sú Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. „K 1. septembru uplynie výpovedná lehota 64 pediatrom,“ vraví hovorkyňa žilinskej župy Eva Lacová. V Trnavskom kraji končí k rovnakému termínu 29 pediatrov, v Trenčianskom 15. Prevádzkovatelia niektorých pohotovostí nebudú mať dostatok zazmluvnených lekárov, aby mohli postaviť služby. Napríklad na detskej pohotovosti v Ružomberku podalo výpoveď šesť z ôsmich pediatrov. Keď prevádzkovateľ pohotovosti nebude mať dostatok lekárov, nastupuje župa, ktorá do služieb povinne vypíše všetkých pediatrov zo spádovej oblasti. Tento scenár bude od septembra aktuálny v Ružomberku, Liptovskom Mikuláši, Michalovciach, Banskej Bystrici, Nitre, Lučenci, Považskej Bystrici, Trnave či v Dunajskej Strede. Napriek vyjadreniu Prokopovej, že výpoveď zatiaľ nikto z detských lekárov nestiahol, v poslednej chvíli sa to môže stať. Ak má lekár s prevádzkovateľom pohotovosti zmluvu, dostane na hodinu najmenej 12 eur v hrubom. Ak slúži na základe rozpisu župy, dostane len deväť. Hrozí však aj iný scenár. Niektorí detskí lekári sú odhodlaní neslúžiť na pohotovosti ani po tom, ako ich do služby vypíše župa, hoci to budú mať zo zákona povinné. „Máme indície, že niektorí lekári do služby jednoducho nenastúpia a samosprávny kraj je povinný začať správne konanie vo veci uloženia pokuty,“ povedala na konci júla pre SME Daša Jeleňová, prešovská župná hovorkyňa. Sankcia sa môže vyšplhať až na tritisíc eur. Ak však pediatri vytrvajú a prevádzkovateľ nebude mať dostatok lekárov, po štyroch mesiacoch príde podľa Prokopovej o povolenie prevádzkovať pohotovosť. Potom bude na ťahu ministerstvo. Buď poverí dotyčného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, aby ďalej prevádzkoval pohotovosť, alebo tak neurobí. Druhý scenár môže nastať v prípade, ak ju plánuje v júli či novembri budúceho roka aj tak zrušiť. Tento scenár napríklad hrozí detskej pohotovosti v Ružomberku. Ministerstvo ju chce zrušiť od júla 2024. K jej vyradeniu by tak mohlo prísť aj skôr.

Čakanie na parlament

O splnenie požiadaviek pediatrov, ktorí požadujú najmä skrátenie ordinačných hodín na pohotovostiach a ich redukciu, sa snaží minister zdravotníctva Michal Palkovič, ako aj premiér Ľudovít Ódor. Vláda už schvália skrátenie ordinačných hodín či zvýšenie poplatkov na pohotovosti, ktoré by mali byť päť eur. Za ošetrenie na urgentne by sa malo platiť 25. Ódorova vláda schválila tiež povinnosť ambulantných detských lekárov ordinovať päť dní v týždni po sedem hodín. Tieto návrhy musí ešte odobriť parlament. Ódorovi ani Palkovičovi sa dlhodobo nedarí nájsť dostatok poslancov, ktorí by ich schválili. Napriek tomu sa ministerstvo nevzdáva nádeje, že schôdzu k zmenám vo fungovaní pohotovostí sa podarí otvoriť. „Minister zdravotníctva o téme zvolania mimoriadnej schôdze pravidelne komunikuje s premiérom,“ informoval komunikačný odbor rezortu. Neuviedol však, kedy by schôdza mohla byť. „Začiatkom septembra by radi zvolali schôdzu parlamentu k tejto otázke,“ vraví o zámeroch úradníckej vlády Prokopová. Pravdepodobnosť, že sa necelý mesiac pred predčasnými voľbami, ktoré budú 30. septembra, podarí zvolať zasadanie Národnej rady, je však mizivá. Viaceré strany sa okrem toho vyjadrili, že tieto zmeny nepodporia. Naopak, na redukciu pohotovostí Palkovič nepotrebuje parlament. Stačí mu zmeniť vyhlášku. Jeho komunikačný odbor vraví, že sa touto otázkou zaoberá. Neuviedol však, kedy by k zmene vyhlášky mohlo dôjsť. Ján Krempaský

Výbor odbornej spoločnosti v mene primárnych pediatrov posiela všetkým občanom sedem odkazov.

Situácia v primárnej pediatrii je kritická. Reálne v blízkej budúcnosti hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti.

Akákoľvek aj malá zmena, ktorá by pomohla preklenúť krízovú situáciu, kým sa nájdu a implementujú systémové zmeny, znamená väčšiu nádej, že tisíce deti nezostanú bez svojho pediatra.

Upozornila v stredu (30. augusta) vo svojom vyhlásení Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti.

K 30. júnu vypovedalo zmluvy s poskytovateľmi Ambulantných pohotovostných služieb viac ako 410 primárnych pediatrov.

"Nie je pravda, že sme dali výpovede ministrovi Palkovičovi alebo kvôli nemu. Naopak, oceňujeme a vážime si racionálny a konštruktívny prístup súčasnej úradníckej vlády a jej jasnú motiváciu pomôcť deťom Slovenska a ich detským lekárom. Výpovede boli a sú pre nás výrazne nevýhodným krokom, ale bolo to jediné gesto, ktoré primälo širokú verejnosť a politikov počúvať o katastrofálnej situácii v detských ambulanciách," napísali zástupcovia Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti vo svojom stanovisku.

Výzva a zodpovednosť

Vyzvali tiež rodičov, aby pozorne sledovali, ktorým z volených zástupcov, poslancom Národnej rady SR, záleží na zdraví detí Slovenska natoľko, že zvolajú schôdzu parlamentu a prijmú zmeny, ktoré pripravili kompetentné inštitúcie spolu s odborníkmi z praxe.

Predstavitelia politických strán, podľa pediatrov, opakovane deklarujú záujem o zachovanie zdravotnej starostlivosti o deti.

"Ak však nepodporia otvorenie mimoriadnej schôdze o krízových návrhoch na jej stabilizáciu, budú to prázdne frázy, svedčiace o nezáujme o zdravie detí. Rovnaké prázdne frázy, ktoré sme počúvali ostatných 20 rokov a ktoré priviedli zdravotníctvo do súčasnej krízy," spresnila Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti.

Vypovedanie zmlúv s poskytovateľmi APS bolo podľa spoločnosti hlasné upozornenie na alarmujúcu situáciu, o ktorej nik nechcel vedieť.

"Ak napriek argumentom a vysvetleniu reálneho stavu ambulantnej starostlivosti o deti nenastanú zo strany politikov urýchlené rozhodnutia, vedúce aspoň k čiastočnej pomoci primárnym pediatrom, nebude možné zachovať zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu a v takej podobe ako doteraz," dodala.

Podľa primárnych pediatrov bude kolaps dennej liečebnej a preventívnej starostlivosti o deti zodpovednosťou zákonodarcov a politických strán, za ktoré kandidovali.

Odkaz

Výbor odbornej spoločnosti v mene primárnych pediatrov posiela všetkým občanom sedem odkazov:

1. V súčasnosti reálne hrozí nedostupnosť zdravotnej starostlivosti o deti.

2. Súčasný minister zdravotníctva a predseda vlády docenili vážnosť situácie a venovali príprave záchranného balíka pre pediatriu potrebnú pozornosť a úsilie.

3. Navrhované zmeny zákonov sú prvé a čiastočné legislatívne úpravy, ktoré majú za cieľ pomôcť dočasne stabilizovať kolabujúcu sieť detských ambulancií a zachovať ambulantnú zdravotnú starostlivosť o deti.

4. Vyzývame poslancov Národnej rady SR, aby sa zúčastnili na mimoriadnej parlamentnej schôdzi a prijali zákonné úpravy, ktoré majú podporiť primárnu pediatrickú starostlivosť.

5. Žiadame všetkých rodičov i opatrovníkov detí, aby prijali navrhované zmeny v poskytovaní ambulantnej pohotovostnej starostlivosti ako nevyhnutné vzhľadom na reálny počet a kapacity detských lekárov v ambulanciách.

6. Zdravotná starostlivosť je základnou potrebou všetkých občanov vrátane detí, preto by zdravotníctvo a jeho záchrana mali byť jednou z nosných tém a prioritou nadchádzajúcich volieb.

7. Vyzývame všetkých občanov: sledujte a hodnoťte, ako sa zhoduje slovami prezentovaný záujem politikov o zdravotníctvo a tým o zdravie svojich voličov s ich reálnymi činmi.

Primárni pediatri naďalej zostávajú vo výpovediach zo zmlúv alebo v nezmluvných vzťahoch s poskytovateľmi APS.

"Naše ďalšie kroky budú do veľkej miery závisieť od postoja politikov a výsledku mimoriadnej schôdze parlamentu," uzavrela vo vyhláseni Slovenská spoločnosť primárnej pediatrickej starostlivosti.

V rámci výpomoci bude Nemocnica Malacky poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť do 4. septembra 2023 do 7:00. TASR o tom informovala Martina Šoltésová, manažérka marketingu a PR spoločnosti, ktorej členom je aj prevádzkovateľ nemocnice v Malackách.

“Spoločne s kolegami sme sa rozhodli podať pomocnú ruku a poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby do 4. septembra 2023. S Ministerstvom zdravotníctva SR a ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sme sa dohodli, že prvé tri dni v septembri budú pre pacientov v našej nemocnici nepretržite 24 hodín denne k dispozícii všetky tri ambulancie ústavnej pohotovostnej služby – interná, chirurgická aj gynekologická,” povedal riaditeľ Nemocnice Malacky Miroslav Kočan.

Zdravotná starostlivosť bude v rámci ambulancií ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) zabezpečovaná v nepretržitom režime a bude k dispozícii pre pacientov, ktorí sa do nemocnice dopravia individuálne.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti po ordinačných hodinách ambulancií bude v Nemocnici Malacky od 1. septembra zabezpečené aj prostredníctvom fungovania ambulantnej pohotovostnej služby (APS), ktorú bude v priestoroch Nemocnice Malacky po novom zabezpečovať spoločnosť LH med s.r.o. APS bude pre pacientov k dispozícii v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 a cez víkendy a dni pracovného pokoja od 7:00 do 22:00.

Ďalej: Urgent v Nemocnici Bory sa od septembra zaradí do pevnej siete

Ministerstvo zdravotníctva bolo ako korzo. Do jeho átria sa dostal naozaj ktokoľvek. Až po upozornení týždenníka PLUS 7 DNÍ sa rezort rozhýbal.

Začiatkom augusta sme upozornili, že priestory a fotostenu s logom rezortu zdravotníctva, zneužívajú politické strany. Priamo v priestoroch ministerstva, na mieste, kde máva tlačovky minister, sa koncom júla rozložili extrémisti a urobili si vlastný brífing.

Novinárov síce nepozvali, ale celú akciu si zadokumentovali a na sociálnych sieťach pod značkou ministerstva zdravotníctva rozprávali, ako chcú po voľbách „zachrániť“ tento rezort. Oslovili sme vtedy aj samotné ministerstvo, ktoré reagovalo, že o takomto zneužívaní vie, ale nevie, čo s tým robiť.

Po rozpačitej reakcii a mesiaci rozmýšľania, prišli s nápadom, ktorý by mal nevítané návštevy zastaviť. Ako oznámilo ministerstvo statusom na Facebooku, prijali „dočasné opatrenie kvôli neprispôsobivým občanom“.

Rezort priznáva, že átrium ministerstva „využívajú aj hostia, ktorí sa zúčastňujú rôznych rokovaní“. Samotné átrium je verejnosti prístupné, konajú sa v ňom tlačovky, hostia a návštevníci tam zvyknú čakať na rokovania. Okrem toho tam bola napevno inštalovaná fotostena s logom. „Naši hostia takmer vždy pritom rešpektujú, že nachádzajú na pôde ministerstva a preto túto fotostenu pre potreby svojich vlastných tlačoviek alebo mediálnych výstupov nepoužívajú,“ konštatuje ministerstvo. Niekedy návštevy použijú tzv. kecpult, rečnícky pultík, ale ako sa zdôrazňuje v stanovisku, „tak, aby nebolo vidieť logo ministerstva“.

No poďme k tomu podstatnému. „Už opakovane sa však stalo, že do átria nabehla skupina osôb, ktorá sa očividne nedokáže prispôsobiť zaužívaným pravidlá a základom slušnosti,“ konštatuje ministerstvo. Dodáva, že dokonca ani nerešpektovali žiadosti, aby priestor nezneužívali.

„Aj preto sme museli pristúpiť k dočasnému odstráneniu fotosteny a ´kecpultu´z priestoru átria, aby ministerstvo nebolo spájané s politickými aktivitami týchto osôb,“ vyhlasuje rezort.

Poverený minister zdravotníctva Michal Palkovič tak zostal bez fotosteny a "kecpultu", pred ktorým robil tlačové konferencie. Do predčasných volieb je však už len mesiac, takže sa to dá vydržať.

Otvoriť galériu

V rámci výpomoci bude Nemocnica Malacky poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť do 4. septembra 2023 do 7.00 h. TASR o tom informovala Martina Šoltésová, manažérka marketingu a PR spoločnosti, ktorej členom je aj prevádzkovateľ nemocnice v Malackách.

"Spoločne s kolegami sme sa rozhodli podať pomocnú ruku a poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby do 4. septembra 2023. S Ministerstvom zdravotníctva SR a ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sme sa dohodli, že prvé tri dni v septembri budú pre pacientov v našej nemocnici nepretržite 24 hodín denne k dispozícii všetky tri ambulancie ústavnej pohotovostnej služby - interná, chirurgická aj gynekologická," povedal riaditeľ Nemocnice Malacky Miroslav Kočan.

Zdravotná starostlivosť bude v rámci ambulancií ústavnej pohotovostnej služby (ÚPS) zabezpečovaná v nepretržitom režime a bude k dispozícii pre pacientov, ktorí sa do nemocnice dopravia individuálne. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti po ordinačných hodinách ambulancií bude v Nemocnici Malacky od 1. septembra zabezpečené aj prostredníctvom fungovania ambulantnej pohotovostnej služby (APS), ktorú bude v priestoroch Nemocnice Malacky po novom zabezpečovať spoločnosť LH med s.r.o. APS bude pre pacientov k dispozícii v pracovných dňoch od 16.00 h do 22.00 h a cez víkendy a dni pracovného pokoja od 7.00 h do 22.00 h.

Viac k téme: - zdravotnictvo

- nemocnica

- malacky

- zdravotna starostlivost

- urgent

Foto:

Nemocnica Malacky Zdroj: Nový Čas - Michal Hanko

Otvoriť galériu

Neuveriteľné správanie! Ministerstvo zdravotníctva SR upozornilo na svojom profile na Facebooku na nehorázne správanie členov strany ĽSNS. Pôdu ministerstva totižto aj napriek upozorneniam pracovníkov využívali na svoje vlastné aktivity.

Ministerstvo zdravotníctva bolo nútené vykonať dočasné opatrenie! Ako spomínajú na svojom profile na sociálnej sieti Facebook, na svojej pôde denne vítajú desiatky hostí, ktorí sa zúčastňujú rôznych rokovaní – s ministrom, štátnymi tajomníkmi, generálnym tajomníkom služobného úradu a mnohých odborných pracovných skupín.

Fotogaléria

6

fotiek v galérii

Niektorí hostia sa po rokovaní podľa ich slov rozhodnú informovať verejnosť o ich priebehu a o svojich postojoch. Využívajú na to átrium ministerstva, ktoré je prístupné verejnosti. Tam sa konajú tlačovky, novinári využívajú priestor na svoju prácu, a ich hostia tam zvyknú čakať na stretnutia a rokovania. V átriu sa nachádza aj fotostena s logom MZ SR, pred ktorou sa konajú tlačové brífingy ministerstva.

Ako pokračujú ďalej, bežne hostia takmer vždy rešpektujú, že sa nachádzajú na pôde ministerstva, a preto túto fotostenu pre potreby svojich vlastných tlačoviek alebo mediálnych výstupov nepoužívajú. V skratke povedané, prispôsobujú sa aj nepísaným pravidlám.

Bohužiaľ, už opakovane sa im však stalo, že do átria nabehli členovia Kotlebovcov, ktorí neakceptovali ani žiadosti pracovníkov ministerstva, aby tento priestor nevyužívali na svoje aktivity Aj preto muselo ministerstvo pristúpiť k dočasnému odstráneniu fotosteny a “kecpultu” z priestoru átria, aby ministerstvo nebolo spájané s politickými aktivitami týchto osôb.

Viac k téme: - politika

- ministerstvo zdravotnictva

- kotlebovci

- lsns

- neprisposobivi

- fotostena

Foto:

Kotlebovci neakceptovali žiadosti pracovníkov Ministerstva zdravotníctva, aby tento priestor nevyužívali na svoje aktivity. Zdroj: FB / Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

NITRAy Ordinačné hodiny ambulantných pohotovostí by sa mali skrátiť z 22.00 h na 20.00 h. Zvýšiť sa tiež majú poplatky za návštevu ambulantných pohotovostí, rovnako aj urgentov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorý schválila vláda.

Kabinet odobril aj návrh na skrátené legislatívne konanie. Minister zdravotníctva Michal Palkovič predpokladá, že návrh novely nájde podporu v parlamente. Ak sa tak nestane, rezort sa podľa jeho slov zameria na implementáciu tých bodov reformy primárnej ambulantnej sféry, ktoré nevyžadujú legislatívne zmeny. Má ísť napríklad o posilnenie kompetencií lekárov a sestier či debyrokratizáciu. Výška poplatkov za neodôvodnené zneužívanie ambulantných pohotovostí by sa mala zvýšiť z dvoch na päť eur, v prípade urgentov z desať na 25 eur. „Hlavným účelom je preventívne zamedzenie ich zneužívania pacientmi a zníženie preťaženia zdravotníckych pracovníkov, čo povedie k zabezpečeniu liečby najvážnejších stavov poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a skráteniu čakacích dôb na ambulantných a ústavných pohotovostných službách,“ vysvetlilo ministerstvo. Upraviť sa má aj povinnosť samosprávneho kraja, aby ordinačné hodiny pre zdravotnícke zariadenia, poskytujúce všeobecnú ambulantnú starostlivosť, boli poskytované počas piatich dní v týždni, čím sa podľa rezortu zabezpečí dostupnosť všeobecnej ambulantnej starostlivosti počas celého týždňa.

„Hlavným účelom návrhu zákona je udržať dostupnosť primárnej zdravotnej starostlivosti so súčasnými poddimenzovanými personálnymi kapacitami a zabezpečiť nadväznosť a časovú efektivitu poskytnutej zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmilo ministerstvo.

Bez prijatia stabilizačných opatrení je podľa neho ohrozená udržateľnosť dostupnosti všeobecnej ambulantnej starostlivosti, a tým aj udržateľnosť prevádzkovania ambulantných pohotovostí. Na opatreniach sa zhodli aj zástupcovia ambulancií a nemocníc počas okrúhleho stola na pôde ministerstva zdravotníctva. Rezort ich navrhol potom, čo vyše 400 pediatrov podalo výpoveď z ambulantných pohotovostných služieb pre nedostatok personálu a ich preťaženosť.

z

Foto autor: z foto: (TASR)

NOVÉ ZÁMKYy Fakultná nemocnica s poliklinikou Nové Zámky má nového zástupcu riaditeľky pre medicínsky úsek. Stal sa ním Peter Kišška, ktorý aktuálne pracuje ako lekár na ortopedicko- traumatologickej klinike Fakultnej nemocnice Nitra a zároveň je lekárom Záchrannej zdravotnej služby Bratislava.

„Plánuje pravidelné pracovné stretnutia s vedúcimi zamestnancami na jednotlivých medicínskych oddeleniach, kde sa budú riešiť aktuálne problémy a plánovať budúce kroky,“ uviedla Zuzana Lukáčová, riaditeľka novozámockej nemocnice.

Kišška zároveň figuruje pred predčasnými parlamantnými voľbami na kandidátke Dankovej SNS.

Strata šesť miliónov prvom polroku Lukáčová v pondelok 21. augusta uviedla, že strata novozámockej nemocnice dosiahla v prvom polroku 2023 celkovo 6,4 milióna eur.

„To predstavuje priemerne mesačne vykázanú stratu vyše jeden milión eur. Tento problém sa stáva prioritou nového vedenia, ktoré plánuje hľadať trvalé riešenia na dosiahnutie finančnej stability,“ avizovala Zuzana Lukáčová pri vymenovaní Kiššku za nového zástupcu pre medicínky úsek.

Novozámocká nemocnica za rok 2022 dosiahla podľa Finstatu zisk vyše 6,5 milióna eur. Náklady jej oproti roku 2021 stúpli o šesť percent na 70,99 milióna eur, pričom výnosy vzrástli o 14 percent na 77,57 milióna eur.

Ešte v roku 2020 pritom bola v strate 6,18 milióna eur.

Dlží však Sociálnej poisťovni, podľa Finstatu ide o 5,5 milióna eur a eviduje aj niekoľko pohľadávok voči Národnej transfúznej službe.

Lukáčová na post riaditeľky nastúpila 12. augusta, keď nahradila Karola Hajnoviča, ktorého deň predtým z funkcie odvolal minister zdravotníctva Michal Palkovič.

Ako dôvod zmeny uviedol neuspokojivé hospodárske výsledky. „Z nášho pohľadu sa ich nepodarilo stabilizovať. Nemali sme istotu, že strata by sa neprehlbovala ďalej, prípadne, že by sa zastavila. Zároveň nie je jednoduché nájsť manažérov, ktorí sú ochotní sa na krátke obdobie podieľať na stabilizácii nemocnice,“ vyhlásil Palkovič.

„Pozíciu riaditeľa som vnímal ako funkciu, na vykonávanie ktorej je nevyhnutná dôvera ministerstva, čo som deklaroval aj na osobnom stretnutí s pánom ministrom. On sa so svojím tímom rozhodol, že túto dôveru nemám a ja toto rozhodnutie plne akceptujem. Predpokladám, že má víziu riadenia novozámockej nemocnice a chápem, že ju má v úmysle naplniť s novým vedením,“ uviedol exriaditeľ Karol Hajnovič, ktorý bude aj naďalej pokračovať v nemocnici ako lekár.

„Na hospodársky výsledok nemocnice sa dá pozerať z viacerých strán. Toky financií v nemocniciach nie sú jednoduché. Ministerstvo iste vypracovalo svoju analýzu, na základe ktorej dospelo k svojmu rozhodnutiu. Vážim si tak názor a prácu nášho tímu, ako aj názor ministerstva a úsilie o aplikáciu nového smerovania,“ skonštatoval Hajnovič necelý týždeň po odvolaní.

Traja zástupcovia odstúpili Lukáčová dva dni po vymenovaní vyhlásila, že mieni stabilizovať nemocnicu v personálnom a ekonomickom ohľade. „Treba zvládnuť súčasné ekonomické výzvy a optimalizovať náklady, čo je nevyhnutné pre udržanie finančnej rovnováhy,“ dodala.

Krátko po Hajnovičovom odvolaní odstúpili zo svojich funkcií traja zástupcovia riaditeľa – medicínskeho, ekonomického a úseku vnútornej

správy. z

Foto popis: z Riaditeľka novozámockej nemocnice Zuzana Lukáčová a jej nový zástupca pre medicínsky úsek Peter Kišška. z

Foto autor: foto: (FNsP Nové Zámky)

Cestári označili priechod ako rizikový.

DOLNÝ KUBÍN. Súčasťou dočasných dopravných zmien v Dolnom Kubíne, ktoré si vyžiadala prestavba križovatky pri Tescu, bolo zatvorenie priechodu pre chodcov, ktorým sa ľudia dostali od budovy pošty ku Lidlu a do nákupnej zóny.

Prechádzali pritom cez medzinárodnú cestu I/70 do Poľska, denne ňou prejdú tisíce vozidiel.

Patril medzi najvyťaženejšie v rámci mesta, využívali ho hlavne obyvatelia z okolitých obcí, ktorí prišli do mesta autobusom a vystúpili na Aleji slobody. Slúžil aj ľuďom smerujúcim zo sídliska Brezovec či z centra mesta.

Uzatvorený priechod pre chodcov

(17 fotografií)

Uzavretie odporučili odborníci

V stredu 20. augusta ráno prišli pracovníci, ktorí odstránili dočasné plastové zábrany a pásky, nahradili ich rovnakým železným zábradlím, ako je okolo celej križovatky s kruhovým objazdom.

Primátor Ján Prílepok vysvetlil, že chyba sa stala už pri projektovaní a výstavbe celej nákupnej zóny a súvisiacej dopravnej infraštruktúry.

„V roku 2015 prvýkrát Národná diaľničná spoločnosť a Slovenská správa ciest identifikovali tento priechod ako rizikový, pretože spôsobuje dopravné komplikácie. Počas súčasnej uzávery testovali vplyv na dopravu a po vyhodnotení nám odborníci odporučili priechod zatvoriť natrvalo.“

Zatiaľ čo chodcom sa riešenie páčiť nebude, vodiči budú pravdepodobne spokojnejší, pretože ľudia využívali priechod neorganizovane, po jednom, čím zhoršovali plynulosť dopravy na križovatke. Kvôli jednému chodcovi dokázal kamión zablokovať výjazd do Trstenej, výjazd z Aleje slobody aj príjazd od rieky Oravy.

Kto sa bude chcieť dostať ku Lidlu, musí využiť priechody od pošty cez ulicu Aleja slobody, potom cez tranzitnú Zochovu ulici, následne cez Aleju slobody od bývalej budovy Všeobecnej zdravotnej poisťovne ku Rufinu a nakoniec cez cestu v nákupnej zóne ku Lidlu alebo ďalej pri Tescu. Pôvodne stačilo prejsť len priechodom od pošty priamo ku Lidlu.

„Prešiel som si to niekoľkokrát. Oproti pôvodnému stavu je zdržanie chodca do jednej minúty, ale je to oveľa menej pohodlné,“ povedal primátor. Štvornásobné prekonanie cesty tiež prináša so sebou zvýšené riziko kolízie s vozidlami.

Svetelné križovatky, nadchod, podchod

Podľa Jána Prílepka je veľkou škodou, že mesto, ktoré vlastnilo pozemky pod bývalými kasárňami, si nenechalo také, ktoré by pomohli riešiť situáciu formou nadchodu, alebo podchodu.

„Bolo jasné, že nákupná zóna pritiahne autá aj ľudí. Už vtedy mali naplánovať bezpečný spôsob, ako tam priviesť chodcov. Rozumiem tomu, že v tej dobe to nebolo také aktuálne, ale minimálne územne mali na to myslieť, aby ich nástupcovia mohli prijať vhodné riešenia.“

Ukazuje sa, že križovatky s kruhovým objazdom sú vhodnejšie do oblastí, kde je málo ľudí. Tam, kde ich je viac, sú lepšie svetelné križovatky, ktoré dopravu zastavia a chodcov hromadne a bezpečne prevedú cez cestu. Dolnokubínsky kruháč je naviac neštandardný, je malý, v kopci a päťramenný.

Primátor prezradil, nad čím uvažuje samospráva. „Tranzitnú dopravu potrebujeme riešiť komplexne. Teraz sa ako najvhodnejšia javí séria svetelných inteligentných križovatiek od vstupu do Dolného Kubína od Veličnej.“

Dodal, že pre štát je najvhodnejšie, aby doprava bola plynulá, ale pre mesto je lepšie, keď v kritických situáciách môže usmerniť dopravu, taktovať ju pri vjazde, aby sa v meste a na križovatkách netvorili dlhé kolóny.

Primátor povedal, že mesto potrebuje územný generel dopravy, ale teraz využijú aspoň sčítanie vozidiel. Na tento účel poslúžia kamery mestskej polície, ktorých súčasťou budú sčítavacie zariadenia na príjazdových a výjazdových cestách z mesta.

„Nejaké údaje máme, ale veľmi ich zdeformovala korona, teraz získame nové a aktuálne. Odborníci aj podľa nich navrhnú najlepšie riešenia pre tranzitnú a miestnu dopravu aj chodcov. “

Územný generel dopravy

Cieľom územného generelu dopravy je určenie základných smerov rozvoja dopravy mesta. Na základe dopravných prieskumov súčasného stavu a ich analýz, ako napríklad sčítanie dopravy, prieskum statickej dopravy, prieskum využívania verejnej dopravy, sa navrhuje ďalší rozvoj dopravnej infraštruktúry pre všetky druhy dopravy.

Skladá sa z troch častí. Prvá, analytická, podrobne popisuje všetky uskutočnené prieskumy, rozbory a hodnotenie ich výsledkov. Obsahuje dopravné zvyky obyvateľstva, demografické analýzy, analýzy verejnej hromadnej a nákladnej dopravy. Ide o prieskumy zaťaženia ciest jednotlivými druhmi dopravy, priepustnosť križovatiek, hlavné smery dopravy, definovanie podielu jednotlivých druhov dopravy. Súčasťou sú plánované investície v sledovanom území a ich dopravných dosahov.

Druhou časťou je koncept, ktorý obsahuje podrobné návrhy na rozvoj všetkých dopravných módov a návrh riešenia jednotlivých druhov dopravnej infraštruktúry. Koncept sa spracováva vo viacerých scenároch a variantoch a venuje sa dynamickej doprave, teda pešej, cyklistickej, automobilovej, železničnej, ale aj leteckej a vodnej. Venuje sa aj statickej doprave, teda parkovaniu a odstavovaniu vozidiel. Rieši aj individuálnu a hromadnú dopravu, osobnú a nákladnú dopravu.

Tretiu časť tvorí návrh riešenia, čo je detailné spracovanie vybraného variantu z druhej časti

Panická porucha patrí medzi neurotické alebo úzkostné poruchy. Typické pre ňu sú opakujúce sa nápory záchvatovitej úzkosti.

Na panickú poruchu sa na Slovensku vlani liečilo 32.870 ľudí. Častejšie išlo o ženy. Vyplýva to z dát, ktoré TASR poskytli všetky tri zdravotné poisťovne na Slovensku.

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) v minulom roku zaznamenala 17.946 poistencov liečených na panickú poruchu. Išlo o 12.094 žien a 5852 mužov.

"Najčastejšie vekové skupiny s panickými atakmi sú pacienti vo vekových skupinách 40 až 51 rokov a veková skupina 59 až 73 rokov," uviedla pre TASR Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie VšZP.

Na panickú poruchu sa minulý rok liečilo aj 11 056 poistencov zdravotnej poisťovne Dôvera. Z nich bolo 3 299 mužov a 7 757 žien.

Štatistiky

"Najčastejšie sa ochorením trápia muži aj ženy vo veku 40 - 49 rokov," povedal pre TASR PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.

Union zdravotná poisťovňa za vlaňajšok eviduje 3868 pacientov, ktorí sa liečili na panickú poruchu. Išlo o 69 percent žien a 31 percent mužov.

Zdravotná poisťovňa zaznamenala tiež 148 pacientov liečených na agorafóbiu s panickou poruchou, priblížila pre TASR jej hovorkyňa Kristína Baluchová.

Panická porucha patrí medzi neurotické alebo úzkostné poruchy. Typické pre ňu sú podľa Národného portálu zdravia opakujúce sa nápory záchvatovitej úzkosti.

Tie sa podľa neho neobmedzujú na osobitú situáciu alebo okolnosti, ale sú nepredvídateľné.

Pozerať sa na závislosť ako na chorobu dáva možnosť podstúpiť liečbu, ktorú zatiaľ platíme zo zdravotného poistenia. Tak isto, ako napríklad sexuálne prenosné choroby či ochorenia, ktoré priamo spôsobuje fajčenie aj nezdravé stravovanie. Píše lekárka Elena Eleková.

Málo spánku zvyšuje riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení, obezity, rastie aj možnosť úrazu či nehody. Menej sa hovorí o tom, že ani pridlhý spánok nie je zdraviu prospešný.

Ideálne sa cíti, ak si počas noci pospí sedem hodín. Vtedy vraj vstáva bez problémov, bežné činnosti vykonáva s ľahkosťou a netrápia ho žiadne bolesti. Prirodzene, ak spáva menej, napríklad štyri či päť hodín, telo sa ohlási. „Vtedy som úplne rozbitý,“ vyhlasuje Lukáš Baláž zo Skalice. Je to však celkom normálne, všetci by vedeli potvrdiť, že málo spánku spôsobuje ťažkosti.

„Lenže ja sa cítim horšie, keď spím viac. Ak napríklad spím deväť hodín, pripadám si taký ťažký. Celý deň mám bolesti hlavy,“ posťažoval sa. Bolesť sa stupňuje, a ako tvrdí, niekedy je najhoršia večer. „To už sa však ukladám na spánok a poviem si, že bolesť už ustúpi, keď zaspím,“ dodal.

Veľa a málo hodín spánku

Vo všeobecnosti sa radí, aby sme spali zhruba sedem alebo osem hodín. Ak spíme menej, môžeme sa spoľahnúť, že bez následkov to nezostane.

„Únava a podráždenosť spôsobená nedostatkom spánku ovplyvňuje náš výkon v práci či v škole, ale negatívne sa podpisuje aj pod medziľudské vzťahy. Znížená koncentrácia spôsobená nedostatkom spánku vedie k zvýšenému riziku výskytu nehôd alebo úrazov. Nedostatok spánku môže tiež napríklad ovplyvniť náš metabolizmus a chuť do jedla,“ vysvetľuje spánková poradkyňa Veronika Pružinská.

To sú len niektoré oblasti, ktoré sú nedostatkom spánku narušené, je ich oveľa viac. Koľko hodín zvyknú teda Slováci v noci spať? Na otázku odpovedá jeden z prieskumov od agentúry TNS Slovakia, v ktorom 35 percent opýtaných uviedlo, že spáva osem hodín, 30 percent si vystačí so siedmimi hodinami spánku a 16 percent si podľa výsledkov dopraje deväť alebo dokonca aj viac než deväť hodín spánku.

Vedci zistili, že bežná porucha spánku výrazne zvyšuje riziko mŕtvice

Prieskum tiež poukázal na vekové rozdiely medzi nami, lebo dlhší spánok, teda taký, čo trvá viac ako deväť hodín, zvykne mávať mladý človek do veku 29 rokov. Najkratší spánok vraj prichádza do vekovej kategórie 40 až 49 rokov. Každému štvrtému štyridsiatnikovi dokonca stačí 6-hodinový, prípadne kratší spánok.

K téme má čo povedať aj Úrad verejného zdravotníctva, ktorý zasa vo svojom najnovšom zisťovaní prišiel s informáciami, že zo vzorky 3 773 dospelých takmer 49,2 percenta opýtaných spáva 7 až 8 hodín denne.

Koľko by sme mali spať?

„To, koľko spánku dospelý človek potrebuje, je veľmi individuálne. Pozeráme sa potom na to, ako sa človek počas dňa následne cíti. Niekto sa môže optimálne cítiť po deviatich hodinách spánku, iný zasa po siedmich hodinách,“ hovorí spánková poradkyňa Zuzana Guzmická. Odvoláva sa aj na iných spánkových odborníkov, ktorí tvrdia, že minimum spánku, ktoré potrebujeme, aby sme dokázali počas dňa fungovať, je 5,5 hodiny.

„Väčšina ľudí potrebuje sedem až deväť hodín spánku. Toto predstavuje množstvo spánku, pri ktorom väčšina ľudí dokáže fungovať najkvalitnejšie, majú najlepšiu pozornosť, najlepšiu koncentráciu a najlepšiu emočnú reguláciu, rovnako aj pracovný výkon,“ informovala. Ako však už uviedla, je to individuálne a sú takí, ktorým skutočne postačuje aj menej hodín.

Spýtali sme sa jej, prečo niekedy človeka bolí hlava po prebudení, najmä vtedy, keď spal dlhšie. Je to totiž prípad nielen Lukáša Baláža, podobnú skúsenosť majú viacerí.

„Príčiny bolesti hlavy môžu byť rôzne. Ak sa človek zo spánku prebudí s tým, že ho bolí hlava, môže ísť o spánkovú poruchu, napríklad spánkové apnoe,“ objasnila.

Nová závislosť Slovákov? Počet užívateľov liekov na spanie sa zdvojnásobil, problém zaspať je čoraz častejší

Spánkové apnoe je civilizačné ochorenie, ktoré je v rámci porúch spánku a bdenia zaradené medzi poruchy dýchania počas spánku.

Nemusí to byť ani zďaleka jediný dôvod, prečo k bolestiam hlavy dochádza. Guzmická upokojuje, že to môže byť aj menej vážne.

„Ďalšou príčinou môže byť takzvaná spánková inercia. To znamená, že človek sa zobudí z veľmi hlbokého spánku a zobudí sa s nepríjemnými pocitmi, je ospalý, najradšej by v spánku pokračoval ďalej. Má zníženú pozornosť, zhoršenú náladu, zníženú schopnosť regulácie emócií,“ povedala. Dobrou správou, ako sa vyjadrila, je, že tieto nepríjemné príznaky odznejú po 30 minútach a človek je schopný venovať sa činnostiam, ktoré už začal rozvíjať.

Čo spôsobuje príliš veľa spánku

Guzmická učí, že príliš veľké množstvo spánku je škodlivé, dokonca sa zdá, že je ešte škodlivejšie ako malé množstvo. Tak, ako sa nedostatok spánku spája s vysokým rizikom výskytu kardiovaskulárnych ochorení, obezity či vysokého krvného tlaku, rovnaký princíp platí aj vtedy, keď spíme viac, než je potrebné.

Ľudia môžu mať tendenciu spať dlhšie aj vtedy, keď užívajú lieky na spanie a podľa dostupných informácií vieme, že Slováci takéto lieky berú vo vyššej miere než predtým.

Napríklad zo štatistík Všeobecnej zdravotnej poisťovne vyplýva, že počet ľudí trpiacich poruchami spánku výrazne narastá. Zatiaľ čo v roku 2020 lekári predpísali lieky v súvislosti s nespavosťou približne 40-tisíc poistencom VšZP, minulý rok ich bolo už 85-tisíc.

Lenže, ako varuje Guzmická, lieky na spanie len maskujú problém, neriešia skutočnú príčinu. Ľahko sa od nich vypestuje závislosť a po vysadení sa človek vráti tam, kde bol aj predtým, teda k nespaniu. Zároveň je nutné podotknúť, že lieky na spanie znekvalitňujú spánok, jednotlivé spánkové fázy nie sú dobre prerozdelené.

„Ľudia sa môžu budiť naďalej unavení, s bolesťami hlavy a môžu mať problém s koncentráciou počas dňa. Kvôli tomu môžu mať tendenciu spať aj oveľa viac, než by mali,“ upozornila.

Spánková hygiena

„Je veľa faktorov, ktoré spánok ovplyvňujú,“ zdôrazňuje Veronika Pružinská. Je dobré pozastaviť sa pri otázke, akú máme spánkovú hygienu a čo to vlastne spánková hygiena je?

Zjednodušene sa dá povedať, že je to súčasť návykov, ktoré súvisia so spánkom. „Ide o vhodné spánkové prostredie, miestnosť by nemala byť prehriata, ideálna teplota je 18 až dvadsať stupňov. Miestnosť na spánok by mala byť tiež tmavá, mobily by mali byť v letovom móde. Neodporúča sa mať rozsvietené svetlo, ani externé, ktoré napríklad svieti z ulice,“ vymenúva Guzmická. Tiež sa treba vyhýbať stresujúcim aktivitám, elektronike tesne pred spaním. Minimálne šesť hodín predtým, než sa uložíme na spánok, by sme nemali piť kofeín a ani konzumovať ťažké jedlá a veľké porcie.

„Odporúča sa skôr pokojná aktivita a relaxácia, prípadne čítanie knihy tesne pred spaním, aby sme sa dostatočne uvoľnili,“ uzatvára Pružinská.

Ak nie ste so svojou zdravotnou poisťovňou spokojní, zmenu musíte vykonať čo najrýchlejšie.

Slovenskí občania majú v súčasnosti na výber z troch zdravotných poisťovní. Ak im niektorá z nich nevyhovuje, stále majú možnosť prejsť k inej. Ako však upozorňuje portál Finsider, čas na takúto zmenu majú záujemcovia len do konca septembra. V opačnom prípade budú musieť počkať ďalší rok.

Zmenu musíte ohlásiť aj zamestnávateľovi

Ako sa uvádza v článku, zmenu zdravotnej poisťovne musia občania nahlásiť do 30. septembra. „Samotná zmena zdravotnej poisťovne potom prebehne od 1. januára nasledujúceho roku. Ak niekto podá prihlášku po 30. septembri, jeho požiadavka bude síce akceptovaná, ale zmena zdravotnej poisťovne sa uskutoční až o jeden rok neskôr,“ priblížil Finsider.

V prípade, že ste sa pre zmenu rozhodli, nahlásiť ju musíte len do novej, vami zvolenej poisťovne. Nech si už zvolíte akýkoľvek spôsob prihlášky, musíte mať na pamäti fakt, že takúto zmenu musíte nahlásiť aj svojmu zamestnávateľovi. „Zamestnávateľ totiž platí za zamestnanca odvody a ak by mu niekto neoznámil, že u neho prebehla zmena zdravotnej poisťovne, posielal by peniaze naďalej do pôvodnej poisťovne,“ vysvetľuje Finsider.

Na výber v súčasnosti máte zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Unionu a Dôvery. Ako ukazujú vlaňajšie štatistiky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), svoje zdravotné poistenie chcelo vlani zveriť inej spoločnosti 213 395 ľudí.

Laboratóriá dlhodobo patria medzi najziskovejšie firmy v slovenskom zdravotníctve. Pomáha im v tom zmluvná politika VŠZP aj koordinované vyjednávanie, ktoré vykazuje znaky kartelu. Celkovo oproti konkurencii VŠZP prepláca laboratória o 20 mil. eur ročne.

Zisky laboratórií boli špeciálne vysoké v roku 2021 vďaka veľkému nárastu a vysokým cenám PCR testov, kedy domáce laboratória (Medirex a Klinická Biochémia) dosiahli vyššie ziskové marže [1] ako dve z najúspešnejších slovenských technologických firiem – Eset a Pixel Federation. Laboratóriám sa navyše v roku 2022 podarilo upadajúce PCR testy premeniť na dlhodobý biznis cez navýšenie limitov. Celkovo oproti konkurencii VŠZP prepláca laboratória o 20 mil. eur ročne.

Čo je mesačný limit

VšZP má v zmluvách s laboratóriami definovaný mesačný zmluvný limit [2]. Ak ho poskytovateľ prekročí, za dodatočné výkony dostáva výrazne zníženú (prípadne nulovú) jednotkovú cenu. Zmluvné limity laboratória dlhodobo čerpajú na viac ako 95 %, preto o nich môžeme uvažovať ako o ekvivalente celkových úhrad VšZP daným laboratóriám.

PCR testy drahšie ako v Česku

Keď začal Covid, bolo potrebných čo najviac PCR testov a preto boli tieto testy hradené mimo mesačného limitu. Ceny PCR testov na Slovensku sú výsledkom vyjednávania medzi zdravotnými poisťovňami a laboratóriami, v Česku sú určené úhradovou vyhláškou ministerstva zdravotníctva. V Česku aj na Slovensku boli ceny PCR testov najprv vysoké a postupne s rastom kapacít začali klesať.

V auguste 2021 VšZP podpísala dodatky k zmluvám s laboratóriami, ktorými cenu PCR testu znížila na 42 eur. České zdravotné poisťovne však vtedy platili len 30 eur za test. VšZP si pred podpisom zmluvy mohla overiť, že české ceny sú výrazne lepšie – česká úhradová vyhláška je verejne dostupná a ceny si bolo možné verifikovať s českým ministerstvom zdravotníctva. V kľúčovom období, kedy sa robilo najviac PCR testov – od októbra 2021 do apríla 2022 – tak VšZP platila o 9 až 12 eur vyššie ceny za test ako v ČR napriek tomu, že dodatky boli podpísané po českom znížení. Ak by počas celého Covidu slovenské ceny PCR testov kopírovali české, úspora by bola 20 mil. eur.

Cena za PCR test aj s odberom [3]

Ako boli krátkodobé zisky z PCR testov premenené na dlhodobý biznis

Využívanie PCR testov dosiahlo maximum vo februári 2022. Potom začalo prudko klesať so zlepšením epidemiologickej situácie a výrazne padlo od 1.5.2022, kedy boli zavedené indikačné obmedzenia – PCR test začal byť odvtedy hradený zdravotnou poisťovňou len po predpísaní všeobecným lekárom.

VšZP napriek tomu na konci mája podpísala dodatky so všetkými štyrmi veľkými laboratóriami, ktorými PCR testy (pôvodne hradené mimo limitov), presunula do limitov, spolu s navýšením limitov o 1,37 mil. eur mesačne.

-|

Presunutie PCR testov do limitov možno vnímať ako defenzívny krok – nárast limitov o 1,37 mil. eur spolu so zahrnutím PCR testov do mesačného limitu by sa VšZP oplatil, ak by v zmluvnom období hradila týmto firmám aspoň 42-tisíc PCR testov mesačne. Za ďalších 6 mesiacov ich však bolo len okolo 10-tisíc mesačne. Laboratória tak dostali milión eur navyše – na testy, ktoré neboli potrebné, vďaka čomu mohli laboratóriá fakturovať viac za všetky ostatné výkony. Výdavky na PCR testy z prvej polovice roka tak boli premenené na zvýšený limit na všetky ostatné laboratórne výkony.

Vývoj ďalších mesiacov ukázal, že rekordné navýšenie limitov nebolo opodstatnené – PCR testy tvorili menej ako 25 % zvýšených limitov. Napriek tomu, v januári 2023 VŠZP navýšila limity pre Medirex opäť, z 3,95 na 4,18 mil. eur mesačne, a to aj napriek nesúhlasu dozornej rady poisťovne.

Postup súkromných laboratórií pripomína kartel

Podľa vyjadrení vedenia VšZP približne od roku 2018 nevyjednáva VšZP s jednotlivými laboratóriami, ale s asociáciou súkromných laboratórií (ASLAB), ktorá zastrešuje všetky relevantné laboratórne firmy. Spoločný postup firiem je evidentný aj zo zmlúv s VšZP (Príloha 2). Počas pandémie podpisovala VšZP rovnaké dodatky o cenách PCR testov a mesačných limitoch so všetkými štyrmi firmami (Medirex, Unilabs, Klinická Biochémia, Synlab), v rovnakom čase (odstup max. 1 deň), na rovnaké obdobia.

Jednotné ceny a platnosť zmlúv na rovnaké obdobie dáva laboratóriám výrazne vyššiu vyjednávaciu silu voči VšZP, ako keby vyjednávali individuálne. Ak by zmluvy platili na rôzne obdobia, VšZP by mohla využívať konkurenciu firiem na zníženie cien. VšZP by však nemala tolerovať, ak vyjednávanie súkromných laboratórií vykazuje znaky kartelu. Koordinovaný postup pravdepodobne vysvetľuje, prečo sme v rozhodujúcom období mali vyššie ceny PCR testov ako v ČR.

V porovnaní s konkurenciou dopláca VšZP na laboratóriá 20 mil. eur ročne

Výsledky zmluvnej politiky VšZP a koordinovaného vyjednávania laboratórií vidieť na porovnaní so ZP Dôvera. Ak sčítame mesačné limity štyroch najväčších laboratórií prerátané na poistenca a zohľadníme náročnosť kmeňa [4], VšZP platí za laboratórnu diagnostiku o 20 % vyššie jednotkové ceny ako Dôvera. Najväčší rozdiel je práve v dvoch firmách, ktoré dostali najväčšie navýšenie limitov v roku 2022 – Medirex a Klinická Biochémia. Ak by VšZP dokázala znížiť jednotkové ceny najväčších laboratórií na úroveň ZP Dôvera, úspora by bola minimálne [5] 20 mil. eur. ročne.

Mesačný limit na poistenca po zohľadnení náročnosti kmeňa

Odporúčania

Zdravotné poisťovne faktúry od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezverejňujú. Rovnako z dostupných výkazov nemáme informácie o celkovom objeme výkonov jednotlivých laboratórií. Ak by takéto informácie boli zverejňované, bolo by možné porovnať plnenie limitov, nárasty konkrétnych výkonov alebo efektívne jednotkové ceny každej zdravotnej poisťovne. Či je konkrétna zmluva výhodná alebo nie by tak bolo možné vyhodnotiť oveľa jednoduchšie.

V decembri sme na ÚHP poukázali na problém nerovného financovania nemocníc, následne našu analýzu potvrdil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Riadiaci výbor DRG sa už dohodol, že budú zverejňované celkové výkony a úhrady každej nemocnice a zdravotnej poisťovne zvlášť. Ceny výkonov tak bude možné porovnať na úrovni poskytovateľov aj zdravotných poisťovní. Podobný krok by veľmi pomohol aj pri laboratóriách a príklad nemocníc ukazuje, že je to možné aj bez komplikovaných legislatívnych zmien.

VšZP je voči laboratóriám vo veľmi nevýhodnej pozícii, ak vyjednáva s asociáciou laboratórií namiesto jednotlivých firiem. Problém je znásobený, ak sú koordinované nielen ceny, ale aj platnosti zmlúv. Výsledný efekt je, akoby VšZP vyjednávala s monopolom, pričom navonok to vyzerá, že laboratória si konkurujú. Rôzne dĺžky platnosti zmlúv, vyjednávané s každou firmou samostatne, by umožnili VšZP lepšie tlačiť na ceny.

Autor: Adam Marek, ÚHP

[1] Laboratória majú príjmy aj mimo verejného zdravotného poistenia, napr. výkony pre zahraničných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo pre samoplatcov. Verejné zdravotné poistenie však tvorí viac ako 80% výnosov a ceny vo VZP ovplyvňujú aj ceny samoplatcov.

[2] Príklad definície limitu v zmluve VŠZP z Medirexom zo 4.6.2019: „Pokiaľ Poskytovateľ poskytol zdravotnú starostlivosť vo výške presahujúcej zmluvný rozsah na obdobie od 05.06.2019 do 31.12.2019, Poisťovňa ju Poskytovateľovi uhradí nasledovným spôsobom: úhrada bude realizovaná vo výške 35% zo sumy presahujúcej zmluvný rozsah na obdobie od 05.06.2019 do 31.12.2019, maximálne však vo výške 35% zo sumy vypočítanej ako 10% zmluvného rozsahu na dohodnuté obdobie.“

[3] Malé zmeny v českých cenách sú dané vývojom konverzného kurzu, v českých korunách boli stabilnejšie.

[4] VšZP cez prerozdeľovací mechanizmus dostáva na poistenca o 33 % viac ako Dôvera, teda očakávané výdavky na poistenca VšZP sú o 33 % vyššie. Limity ZP Dôvera preto boli prenásobené rovnakým koeficientom, aby v porovnaní bola zohľadnená náročnosť kmeňa.

[5] Výsledná úspora je len indikatívna a pravdepodobne spodný odhad, pretože vysoké ceny vo VšZP tlačia hore aj ceny súkromných zdravotných poisťovní a najväčšie laboratóriá majú v ZP Dôvera vysoké nadlimity (ÚDZS Správa o stave vykonávania VZP), čo znamená, že efektívna jednotková cena je v Dôvere nižšia ako indikujú limity. Spotreba laboratórnych testov na pacienta nemusí presne kopírovať celkovú nákladovú náročnosť poistenca ako je odhadnutá prerozdeľovacím mechanizmom.

Príloha 1

Mesačný zmluvný rozsah na laboratórne výkony v zmluve medzi VŠZP a Medirexom:

PCR testy mimo mesačného zmluvného rozsahu (dodatok č. 3 k zmluve 62VLZL000119 zo 7.4.2020):

Zaradenie PCR testov do mesačného zmluvného rozsahu 31.5.2022 (dodatok č. 12 k zmluve 62VLZL000119):

Príloha 2: Koordinované vyjednávania so súkromnými laboratóriami

Dodatky podpísané 30.3. a 31.3.2021 – cena PCR testu

Medirex dodatok č. 9 k zmluve 62VLZL000119

Unilabs dodatok č. 59 k zmluve 62KSTA000111

Klinická Biochémia dodatok č. 33 k zmluve 62VLZL000112

Synlab dodatok č. 40 k zmluve 62KSTA000114

Dodatky podpísané 31.5.2022 – cena PCR testu

Medirex dodatok č. 12 k zmluve 62VLZL000119

Unilabs dodatok č. 66 k zmluve 62KSTA000111

Klinická Biochémia dodatok č. 37 k zmluve 62VLZL000112

Synlab dodatok č. 46 k zmluve 62KSTA000114

Dodatky podpísané 31.5.2022 – platnosť zmluvy

Medirex dodatok č. 12 k zmluve 62VLZL000119

Unilabs dodatok č. 66 k zmluve 62KSTA000111

Klinická Biochémia dodatok č. 37 k zmluve 62VLZL000112

Synlab dodatok č. 46 k zmluve 62KSTA000114

Hlavné zmluvy a dodatky:

Medirex https://www.vszp.sk/zverejnovanie-zmluv-poskytovatelmi-zdravotnej-starostlivosti-pzs/?pzs=Medirex%2C%20a.s.&nazov=62VLZL000119&startDate=&endDate=&orderBy=datumUcinnosti&proceed=true

Unilabs https://www.vszp.sk/zverejnovanie-zmluv-poskytovatelmi-zdravotnej-starostlivosti-pzs/?pzs=Unilabs%20Slovensko%2C%20s.%20r.%20o.&nazov=62KSTA000111&startDate=&endDate=&orderBy=datumUcinnosti&proceed=true

Klinická Biochémia https://www.vszp.sk/zverejnovanie-zmluv-poskytovatelmi-zdravotnej-starostlivosti-pzs/?pzs=KLINICK%C3%81%20BIOCH%C3%89MIA%20s.r.o.&nazov=62VLZL000112&startDate=&endDate=&orderBy=datumUcinnosti&proceed=true

Synlab https://www.vszp.sk/zverejnovanie-zmluv-poskytovatelmi-zdravotnej-starostlivosti-pzs/?pzs=synlab%20slovakia%20s.%20r.%20o.&nazov=62KSTA000114&startDate=&endDate=&orderBy=datumUcinnosti&proceed=true

REGIÓN y K zubárovi sa nedá ísť bez hotovosti alebo platobnej karty. Menšie zákroky začínajú pri desiatkach eur, väčšie sa rovnajú aj celoročnému zárobku. Ide najmä o implantáty či zubné náhrady.

Z prieskumu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že najviac peňazí Slováci platia za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára. Prieskum sa uskutočnil od 10. do 17. apríla na vzorke 1014 respondentov. Cestovanie za zubármi eviduje aj najväčšia zdravotná poisťovňa: „Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015.“

Ministerstvo zdravotníctva pridáva destinácie, kam kroky Slovákov smerujú: do Maďarska či Poľska. Dentálna turistika prekonáva vzdialenosti. Ľudia vyhľadávajú zubárov aj v Srbsku, Čiernej Hore, na Ukrajine či Turecku.

Podľa zubára zo súkromnej kliniky sa v praxi stretávajú aj s opačnou situáciou: domov na ošetrenie prichádzajú Slováci dlhodobo žijúci v krajinách Únie.

Rozdiely sú v tisíckach Celý život pracujeme a odvádzame si do zdravotnej poisťovne. Keď ale potrebujeme ošetrenie, pripraviť si musíme peňaženku alebo kartu.

Podľa Levičanky Aleny ide o nemalé sumy. Vytrhnúť jej museli štyri spodné zuby. Už dlhšie jej niektoré chýbali, preto sa rozhodla pre radikálny krok: dať si spraviť úplnú spodnú náhradu. Začala zisťovať možnosti a finančné náklady. Najskôr na Slovensku, potom aj v zahraničí.

Ostala nemilo prekvapená: „Ceny u nás sú niečo nenormálne.“

Po zvážení viacerých alternatív sa rozhodla vycestovať do maďarského pohraničia. V meste Győr je niekoľko kliník, vybrala si jednu. V polovici augusta absolvovala úvodnú konzultáciu, v septembri má termín zákroku.

„Rozhodovala som sa medzi Bratislavou a Győrom.

Vzdialenosť z Levíc je približne rovnaká, 120 kilometrov, ponúkli mi rovnaký typ implantátu. Cena v Győri je polovičná. V Srbsku by napríklad bola tretinová,“ hovorí. Podľa jej slov si v Bratislave za štyri implantáty, na ktoré osadia keramický mostík, zapýtali 13,5-tisíca eur. „V Maďarsku zaplatím 6,5-tisíca, táto cena je aj s uspaním. V Bratislave bol k tomu ďalší poplatok,“ porovnáva. Výhodou podľa jej slov je, že ráno príde, spravia jej zákrok a večer odíde domov s dočasnou náhradou. Po troch mesiacoch sa vráti a náhradu vymenia za keramický mostík. Bude osadený napevno na štyroch keramických zuboch, nie vyberateľný. Destinácie zubnej turistiky Neodradila ju ani jazyková bariéra, zobrala si so sebou kamarátku, ktorá vie po maďarsky. Nakoniec sa s lekárom rozprávala po nemecky.

„V Ostrihome je dokonca klinika, kde sa dohovoríte po slovensky,“ sumarizuje Levičanka, čo zistila pri prieskume trhu.

Pri hľadaní kliniky natrafila aj na ďalšie destinácie, kam Slováci vyrážajú za dentálnou turistikou.

„Napríklad idú na dva týždne do Čiernej Hory na dovolenku a v rámci nej si dajú urobiť zuby,“ pridáva jednu z možností.

Podľa jej slov sú vychytení aj zubári v Srbsku, kde žije slovenská komunita. Napríklad v Novom Sade či Kysáči. Reklamy majú na sociálnej sieti, komentáre pacientov sú pozitívne, hovoria o ochote a ústretovosti lekárov, kvalite overenej rokmi a priaznivých cenách. Zákazníkom vedia zabezpečiť ubytovanie a dopravu.

Na letáku jednej z kliník sú ceny nasledovné: biela výplň vyjde 15 až 20 eur, zubná protéza 120 až 150 eur, kovokeramická korunka 50 až 70 eur a fixný ortodontský strojček na vyrovnávanie zubov 500 eur.

V mekke zubárov Skúsenosť so zubármi v zahraničí má aj ďalšia Levičanka.

Lea žije dlhodobo vo Viedni, kde si odvádza do systému.

„V minulosti som ale navštevovala zubára v maďarskom meste Mosonmagyaróvár, kúsok za hranicami. Ľudia tam chodili kvôli nižším cenám za korunky, mostíky, implantáty. Pred asi desiatimi rokmi stál zákrok All-on-4, čo je uchytenie protézy na štyroch zubných implantátoch, okolo 3tisíc eur. Teraz sa to tam už ale neoplatí,“ tvrdí.

Kúpeľné mestečko Mosonmagyaróvár je známe silným zastúpením zubárov.

Klientelu majú z Rakúska, Nemecka, Švajčiarska a v posledných rokoch aj zo Slovenska.

Aktuálne si Levičanka robí prieskum, kde si dá spraviť novú spodnú protézu. Registruje reklamy na zákroky v Turecku, skúsenosti z jej okolia ju ale od tejto krajiny odrádzajú.

Dentálna turistika je obojsmerná Cestovanie Slovákov za novými zubami do zahraničia eviduje rezort zdravotníctva: „Vo väčšine prípadov ide o výkony protetického ošetrenia alebo ošetrenia zavedením implantátov.“

Podľa vyjadrenia komunikačného odboru sú tieto výkony u nás a aj v zahraničí hradené mimo zdravotného poistenia – pacient si ich uhrádza podľa cenníka výkonov danej zubno-lekárskej praxe.

Ministerstvo zdravotníctva na základe informácií od pacientov eviduje, že pacienti chodia na zubné ošetrenie do Maďarska, Poľska. Naopak našich zubárov navštevujú občania Rakúska.

Potvrdzuje to aj lekár Marcel Podhorec zo zubnej kliniky v Trenčíne: „Slováci dlhodobo žijúci v krajinách EÚ využívajú našu zubnú starostlivosť pre komplexnú terapiu chrupu. Je to zvyčajne o dôvere k slovenským lekárom a samozrejme hlavne o finančnej stránke celého ošetrenia.“

Zubár pridáva aj najčastejšie úkony a ich ceny: kompletná cena kompozitnej/bielej výplne sa môže líšiť v závislosti od postupu, veľkosti deštrukcie zuba, pripadne použitia anestézy a iných pomocných postupov. Začína sa od 40 eur a končí v oblasti 200 eur.

Extrakcie podľa druhu, zložitosti a potreby pooperačného ošetrenia od 30 eur až po komplikovanú extrakciu retinovaného zubu múdrosti od 250 eur. Doplnenie chýbajúceho zubu pomocou implantátu sa začína od 1250 eur. Horná/dolná parciálna/totálna náhrada od 600 eur.

K cestovaniu do zahraničia hovorí, že podľa jeho vedomostí Slováci vyhľadávajú ošetrenie v Maďarsku či na Ukrajine, no vo veľmi obmedzenom množstve.

„Je to zrejme dané menším rozdielom v cenách a pripočítaním cestovných a časových nákladov, a tiež nemožnosti riešiť prípadné vzniknuté problémy opäť za hranicami. Zvyčajne to závisí od blízkosti hraníc.“ Za lekármi cestujeme už niekoľko rokov „Od 1. októbra 2013 má poistenec každej zdravotnej poisťovne možnosť vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do iného členského štátu EÚ bez súhlasu zdravotnej poisťovne,“ reagovala Ivana Štefúnová, hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Pridáva, že mnohí ľudia, ktorí žijú v blízkosti hraníc, sa z rôznych dôvodov chodia liečiť do susednej krajiny.

„Pohraničné regióny tvoria 65 percent územia Slovenskej republiky, z toho z 25 regiónov až 17 je pohraničných.

Možnosti, ktoré EÚ smernica ponúka, využívajú v praxi pacienti najmä v susedných pohraničných regiónoch. Cezhraničné toky pacientov vykazujú vzostupný charakter od roku 2015,“ naznačuje, odkedy cestovanie za lekármi naberá na intenzite.

Pridáva, že poistenec má nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti so súhlasom príslušnej zdravotnej poisťovne, ak ide o plánovanú zdravotnú starostlivosť poskytnutú v inom členskom štáte, na ktorú príslušná zdravotná poisťovňa udelila súhlas.

Teda v prípade zubnej turistiky žiadny príspevok nedostane. Ak by sa dal zákrok spraviť u zmluvného lekára, pri úhrade stomatologickej starostlivosti, vrátane zubnej protézy, postupuje VšZP v súlade s platným zoznamom zdravotníckych pomôcok na mieru. „Presne definuje podmienky, za akých môže byť zubná protéza uhradená z verejného zdravotného poistenia a stanovuje aj výšku úhrady zdravotnej poisťovne a výšku doplatku pacienta,“ vysvetľuje hovorkyňa.

Podľa jej slov skutočná výška doplatku pacienta však môže byť a spravidla je aj iná, v závislosti od použitého materiálu, ktorý je cenovo variabilný a od ceny práce, ktorú si stanoví zubný technik.

„Z verejného zdravotného poistenia sú hradené len štandardné materiály.

Nadštandardné materiály a služby si pacient hradí sám. Aj v prípade chýbajúcich zubov môžu byť výrazné cenové rozdiely pri použití rôznych materiálov alebo techník.“

***

Je to zrejme dané menším rozdielom v cenách a pripočítaním cestovných a časových nákladov, a tiež nemožnosti riešiť prípadné vzniknuté problémy opäť za hranicami. Zvyčajne to závisí od blízkosti hraníc. MARCEL PODHOREC

Foto autor: z Ilustračné foto: (JN)

MALACKY y Urgentný príjem v nemocnici v Malackách funguje do 31. augusta 2023. Pôvodne mal skončiť už od júna, no rezort zdravotníctva a vedenie nemocnice vtedy našli dočasné riešenie. Urgent má zastúpiť ambulantná pohotovosť a tiež Nemocnica Bory. Primátor Malaciek Juraj Říha je prekvapený. V hre je napokon zvýšenie poplatkov za návštevy na pohotovostiach a urgentoch.

Dočasné riešenie Malacký urgent nemal fungovať už dávno. Bratislavský samosprávny kraj (BSK) ho niekoľko rokov dotoval, čo už nebolo ďalej možné. „Je to veľmi dobrá správa pre obyvateľov dolného Záhoria.

Nad ústavnou pohotovostnou službou v malackej nemocnici visel otáznik a viackrát v minulosti hrozilo, že zanikne.

Podarilo sa nám nájsť zhodu všetkých aktérov, aby takzvaný urgent zostal fungovať aj po 1. júni 2023. Za to patrí veľké poďakovanie ministerstvu zdravotníctva, Univerzitnej nemocnici Bratislava a ďalším bratislavských nemocniciam,“ uviedol predseda BSK Juraj Droba 1. júna.

Do zachovania urgentného príjmu investovala župa podľa lekára kraja Tomáša Szalaya veľa energie a už to nebolo o peniazoch, ale o chýbajúcich personálnych kapacitách lekárov a sestier. „Pred časom sa podarilo presadiť, aby bol urgent v Malackách financovaný zo zdravotného poistenia. Tento rok mal fungovať do 1. februára,“ vysvetlila minulosti Ľubica Pilzová, hovorkyňa Malaciek, s tým, že po tomto termíne vláda urgent predĺžila do 31. decembra. Spoločnosť Nemocničná tvrdí, že išlo o jednostranné rozhodnutie štátu. Primátor chcel rokovať. „Vážim si, že sám minister zdravotníctva zatiahol brzdu a pomohol zabezpečiť lekárov. Vnímam však, že sa naplnila naša požiadavka na vykrytie prechodného času,“ napísal na sociálnej sieti Říha.

Naďalej za mesto požaduje koordináciu medzi Nemocnicou Malacky a Nemocnicou Bory, aby došlo k plynulému prechodu zabezpečenia urgentnej starostlivosti pre obyvateľov Záhoria.

Podľa primátora sa v tomto prípade ukázalo prehĺbenie krízy v zdravotníctve, ktorá má priame následky na obyvateľov.

„Opakovane sme zúčastnené strany žiadali o koordináciu poskytovania urgentnej zdravotnej starostlivosti v regióne. Potvrdilo sa, že Nemocnica Bory personálne odčerpáva okolité zdravotnícke zariadenia bez toho, aby mala zabezpečené konkrétne zdravotné služby,“ skonštatoval Říha.

Veľký tlak na Bratislavu Zrušenie urgentu v Malackách by znamenalo zvýšenie tlaku na nemocnice v Bratislave. Eva Kliská, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava, poznamenala, že poskytovanie urgentnej zdravotnej starostlivosti v Bratislave a v okolí nemôže byť iba na jednej nemocnici.

Aktuálne je primátor mesta prekvapený. „Informácia, ktorú priniesla Tlačová agentúra SR, nás prekvapila. Primátor mesta ešte nerokoval s riaditeľom nemocnice.

Stretnutie k urgentu majú naplánované v najbližších dňoch,“ informovalo mesto na sociálnej sieti s tým, že túto službu by mala spustiť aj Nemocnica Bory od septembra tohto roku. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti po ordinačných hodinách ambulancií však nenechajú len na Bratislavu. Od 1. septembra 2023 bude zabezpečené aj prostredníctvom fungovania internej a chirurgickej príjmovej ambulancie, ako aj ambulantnej pohotovostnej služby (APS), ktorú bude v priestoroch Nemocnice Malacky po novom zabezpečovať spoločnosť LH med, s. r. o. APS bude pre pacientov k dispozícii v pracovných dňoch od 16.00 hod. do 22.00 hod. a cez víkendy a dni pracovného pokoja od 7.00 hod. do 22.00 hod. „Rovnako sme sa s Bratislavským samosprávnym krajom a mestom Malacky dohodli na predĺžení fungovania chirurgickej príjmovej ambulancie,“ uviedol Kočan. Tá bude pre pacientov k dispozícii denne od 7.00 do 22.00 hod. Interná príjmová ambulancia bude aj naďalej fungovať ako doteraz v pracovných dňoch od 7.00 do 15.00 hod. Spoločnosť, ktorá má zabezpečovať APS, zatiaľ stanovisko neposkytla.

Zvýšia poplatky?

Ministerstvo pripravuje viaceré návrhy na stabilizáciu situácie s pediatrami a na APS či urgentoch s detailnými mechanizmami a postupmi, ako to bude v praxi fungovať.

„Medzi nimi sa zvažuje aj zvýšenie poplatkov za neodôvodnenú návštevu na pohotovostiach a urgentoch. V tomto prípade ide o snahu, aby tí, ktorí urgentnú starostlivosť potrebujú a nezneužívajú ju, mali lepší a aj rýchlejší prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti,“ vysvetlili na ministerstve.

Tieto mechanizmy majú byť podľa rezortu pripravované práve s ohľadom na to, aby sa k tejto zdravotnej starostlivosti na pohotovostiach či urgentoch dostali všetci pacienti, ktorých stav to bude vyžadovať, vrátane nízkopríjmových obyvateľov. Čo sa týka ambulantnej pohotovostnej služby, poplatky sú stanovené zákonom.

Pacient uhrádza poplatok dve eurá pri vyšetrení na ambulantnej pohotovosti a desať eur pri vyšetrení na nemocničnej pohotovosti alebo urgente.

Momentálne ambulantnú pohotovostnú službu na Slovensku zabezpečujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti s rôznou právnou formou, napríklad akciové spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným, neziskové organizácie či ústavní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

z

Opakovane sme zúčastnené strany žiadali o koordináciu poskytovania urgentnej zdravotnej starostlivosti v regióne. Potvrdilo sa, že Nemocnica Bory personálne odčerpáva okolité zdravotnícke zariadenia bez toho, aby mala zabezpečené konkrétne zdravotné

služby. Juraj Říha, primátor Malaciek

Foto popis: Urgent v Malackách od septembra končí.

Foto autor: foto: (TASR)

Doklady na účely daňového bonusu vo väčšine prípadov platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených alebo do zmien skutočností rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu.

Ak dôjde k zmene niektorej z rozhodujúcich podmienok, zamestnanecje povinný ju nahlásiť zamestnávateľovi najneskôr do konca mesiaca, v ktorom k nej došlo (napr. ak svojvôlne študent prestane študovať). Potvrdenie školy o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, platí vždy na školský rok, na ktorý bolo vydané (pozor na to, kedy končí sústavná príprava a na dosiahnutie veku 25 rokov pred skončením štúdia alebo na prerušenie štúdia, potom je platnosť potvrdenia skrátená). Rovnaké doklady musí priložiť k daňovému priznaniu podnikateľ alebo zamestnanec, ak si ho uplatňuje touto formou a ak už neboli správcovi dane predložené a ak platia naďalej. Ak dieťa zamestnanca, na ktoré si uplatňuje daňový bonus, študuje v zahraničí, zamestnanec je povinný na tento účel priniesť zamestnávateľovi okrem potvrdenia o štúdiu v príslušnom školskom roku aj potvrdenie, či toto štúdium je rovnocenné so štúdiom platným na území SR. Ak daňovník podáva daňové priznanie, potrebuje tento doklad na kontrolné účely rovnako.

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠ SR) uverejňuje na svojej webovej stránke (www. minedu.sk) v časti Medzinárodná spolupráca/uznávanie dokladov o vzdelaní... pre jednotlivé školské roky zoznam uznaných vysokých škôl pôsobiacich v Európskej únii, Európskom hospodárskom spoločenstve a vo Švajčiarskej konfederácii, na účely posúdenia štúdia v zahraničí. Na základe rozhodnutia MŠ SR (Strediska pre uznávanie dokladov o vzdelaní) je štúdium na vysokých školách uverejnených v zozname, ktoré vydáva na tento účel, v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi príslušného štátu, rovnocenné vysokoškolskému štúdiu v Slovenskej republike. Z uvedeného dôvodu je považované aj za sústavnú prípravu.

Uvedený zoznam sa berie do úvahy nielen na účely splnenia podmienok na uplatňovanie daňového bonusu, ale aj na uplatňované prídavkov na deti, dôchodkové dávky, zdravotné poistenie, k štipendiám a pôžičkám Fondu na podporu vzdelávania. V zmysle oznamu MŠ SR uvedeným kritériám zodpovedá aj Zahraničná stredná škola LEAF Academy, Sasinkova 13, Bratislava, poskytujúca štúdium, ktoré je postavené na úroveň osobitného plnenia povinnej školskej dochádzky, t.j. je považovaná tiež za sústavnú prípravu na povolanie.

Ak dieťa navštevuje tento školský rok niektorú z uvedených škôl (vzdelávacích ustanovizní), nie je potrebné žiadať Stredisko pre uznávanie dokladov o vzdelaní, resp. MŠ SR o posúdenie daného štúdia na účely priznania daňového bonusu, prídavkov na deti, na zdravotné a sociálne poistenie. Zamestnávateľom a následnej daňovej kontrole by to malo stačiť. Uvedené štúdium v zahraničí je možné považovať automaticky za štúdium ako na vysokej škole v Slovenskej republike.

S hlavou v oblakoch a s nohami tiež. A navyše s plným bruchom. Nad Vysokými Tatrami lieta balón, v ktorom sa môžete naraňajkovať

Stretávame sa na recepcii hotela. Je päť hodín ráno. V rozospatých tvárach však nemožno nevidieť nadšenie. Ide sa predsa do balóna! Autami nás prevezú na lúku za popradský akvapark. Tam na nás už čaká kuchár a servírka. „Pripravili sme pre vás jednohubky, kolegyňa vám naleje nápoj,“ vraví nám Ľubomír Slodičák a prezradí, že pre nás bude variť aj „tam hore“. Ako sŕkame zo sektu, chlapi už pripravujú balón. Prevracajú kôš a horáky napĺňajú vnútro teplým vzduchom. Všetko je pripravené, nasadáme do koša. „Cítim sa ako v električke,“ zahlási ktosi, keď všetci dvanásti nastúpime do koša. Na palube je pilot, kuchár, servírka a osem budúcich vzduchoplavcov.

OBLAČNO, MIESTAMI KOLÁČE

Záverečné žartíky o smrti a srdcervúce mávanie na tých, ktorí zostali dole, pomáhajú uvoľniť napätie. „Moje meno je Alfonz Liška, budem vás sprevádzať týmto letom,“ dostávame prvotné inštrukcie od pilota. Ani sa nestihneme poriadne zorientovať a balón sa už dvíha zo zeme. Za pár okamihov sme už poriadne vysoko. Z áut sú malé bodky a na pozemšťanov už ani nedovidíme. „Tatry Veža dobré ránko. Balón Oskar Mike 0511, informácia Tango, QNH 1021, 3500 feetov nad nemocnicou Poprad, rýchlosť aktuálne nula,“ hlási pilot do vysielačky a chvíľu máme pocit, že čochvíľa sa začne náš výsadok v nejakej severovietnamskej dedine plnej príslušníkov Vietcongu. Ale iba na chvíľu, kým si uvedomíme, že sme v oblakoch nad Tatrami a pomedzi hmlovinu vychádza slnko, ktoré zalieva obzor oranžovou farbou. „Jéééj, to je ako v rozprávke. Krásne sú tie mraky,“ neudrží sa niekto z posádky a nahlas vyjadrí to, čo si všetci myslíme. No keďže sme balón plný novinárov a infuencerov, na vychutnávanie výhľadov jednoducho nie je čas. Všetci tasia foťáky, kamery, mobily a snažia sa zaznamenať aspoň niečo z prítomného okamihu. „Milí cestujúci, momentálne sme vo výške približne 1100 metrov. Slniečko nám pekne vychádza, dnes neočakávame žiadny silný vietor, takže si užívajte,“ radí nám pán Liška. „Pred nami sú Kozie vrchy, v pozadí je už vidieť Kráľovú hoľu, pekne sa leskne vysielač. Smerom na západ je to trošku zadymené, čiže celé Nízke Tatry nie je vidieť. A tu napravo vidíte celý masív Vysokých Tatier,“ informuje nás. Ide do tuhého, začína sa podávať prvý chod. V čase, keď sme sa kochali, kuchár tvrdo pracoval. „Páči sa, kapustník s nakladanými hubami portobello, na vrchu je pažítková majonéza posypaná sušeným žĺtkom a bylinkou,“ ponúka nám pokrm. Tu už človek fakt nevie, čo skôr. Kým väčšina balansuje medzi konzumáciou kapustníka a natáčaním videí, my nasávame čarovnú atmosféru a pohár šumivého vína.

KONIEC V POLI

V oblakoch je prekvapivo teplo, horúci vzduch na nás pôsobí aj zhora z horákov, a tak vyzliekame vrchné vrstvy a ostávame iba v tričku. „Bežný rozdiel teploty voči zemi je v tejto výške približne iba päť stupňov a keď funguje inverzia, hore je teplejšie ako na zemi,“ vysvetľuje šofér balóna. Po kapustníku prichádza na rad vajce benedikt a končíme lievancami. Jedenie vo vzduchu v jemne stiesnených podmienkach je náročnejšie ako na zemi, a tak si dávame pozor, aby nám niečo nepadlo. Pri jednom z chodov však nastane situácia, keď vidlička dobre netrafí ústa, pár byliniek sa vydáva vlastnou cestou a dopadá na Poprad. „Zatiaľ sme nestratili žiadny príbor. Vždy sa snažíme chystať viac, pre istotu, keby nejaký vypadol. Máme zásoby,“ zasmeje sa servírka Oľha. Skončilo sa to ako prvý sex. Keď už sme si to začali naplno užívať, zrazu bolo po všetkom. V istom momente balón začal klesať a pristáli sme uprostred poľa. „Let sme ukončili trošku skôr, pretože sa od Kežmarku začali nasúvať ranné hmly. Razím teóriu, že radšej let skrátim o desať minút pre bezpečnosť posádky, keď mám dobré miesto na pristátie ako zaváhať a vedome ohroziť cestujúcich,“ ozrejmuje náhly koniec pilot. Nuž čo, chlipneme si ešte z vína a po zablatenom poli sa presúvame k autám a svojmu bežnému pozemskému životu.

MICHAL HAVRAN teológ a spisovateľ

Postihla nás historická špirála neschopnosti, ktorá sa naplno ukazuje v súčasnej generácii politikov

Prejdeš cez Žilinu, spleť nepochopiteľných mimoúrovňových križovatiek, zmes starých bilbordov a hrdzavých zvodidiel, smerom pod Strečno, kde sa občas niekto zastaví v motoreste pod hradom, ale väčšina chce zmiznúť a nemyslieť na to, že idú touto trasou tisíci raz, že tisíc ráz v správach počuli o diaľničnom tuneli, ktorý sa vinie kdesi v kopci nad hlavami vodičov. Tunel, ktorý začali stavať, keď si chodieval na školské lyžiarske zájazdy, a ešte stále ho akože stavajú. Popri ňom a za Váhom za ten čas postavili nové domy, narodili sa v nich dve generácie a tunel stále stavajú... Tí, ktorí videli začiatok výstavby v dospelom veku, dnes tušia, že sa ho nedožijú, neuvidia cestu cez najdlhší teleskop politickej neschopnosti, akú táto krajina kedy predviedla. Tabule s časom odovzdania sa menia, firmy sa menia, ministri sa menia, počasie sa mení, tunel stále stavajú, premýšľaš, či tam v skutočnosti nie je už dávno otvorené obetné miesto, svätyňa určená pre stavbárov, pamätník závisti všetkým tunelom sveta, ktoré všade inde za ten čas dokončili.

Nedá sa povedať, čo vlastne urobili

Ale u nás sa so všetkým iba začína, všetko iba začíname a odhaľujeme a poklopkáme a porýľujeme a prestrihneme a ideme ďalej, otvárať a odštartovať, potriasť rukou a zaželať, nech tunel, trať, vlak, čokoľvek, raz slúži. Ale všetci vieme, že neslúži a nikto nevie, kedy bude slúžiť, pretože nás postihla vlastná historická špirála neschopnosti a tá sa naplno ukázala v súčasnej generácii politikov. Väčšina z nich, z tých, ktorí mali vplyv, právomoci a peniaze, jednoducho nevie robiť politiku, nedokáže verejnosti doručiť žiadny poriadny a trváci výsledok. Nedá sa povedať o Dankovi alebo Ficovi, čo vlastne pre krajinu urobili, nedá sa to povedať o Matovičovi a ďalších, nedokážete si na to spomenúť. Iba pri Ficovi viete, že za dvanásť rokov nepostavil na Slovensku jedinú štátnu nemocnicu, s výnimkou nemocnice pre seba, a že za dvanásť rokov nedokázal dokončiť cesty a vlaky, teda to, čím sa prosperita začína. Rovnako si nedokážete spomenúť, čo vlastne urobil Danko a predtým Slota. Teda, veľmi dobre si pamätáte ožrana zo Žiliny a viete, čo urobil pre seba a pre rodinu, rovnako ako Mečiar, ale nevidíte nič a nepočujete nič, čo by vám pripomenulo, že po nich zostalo niečo hodnotné, niečo, čo neslúžilo iba Kvietikovcom a Rezešovcom a Brhelovcom.

Kde sú tie diaľnice, nemocnice, vlaky?

Niečo ako – aha, tento tunel začali a postavili počas jednej vlády a nestaval ho Remeta a nikde nič nechýba a nič sa nemuselo v zmluve dopĺňať. Neobjavil sa ani zosuv pôdy, ani skládka, neobjavili sa neočakávané problémy s podložím, ktoré máme podľa dodatkov k zmluvám zrejme najzložitejšie na planéte. A jazdia tam autá a tam vidím, tam postavili novú trať, do Košíc trvá cesta tri hodiny a vlaky nehoria a nikto ich nedáva repasovať mužom z bývalej SNS. Nemôžete to byť inak, pretože títo všetci patria k neschopnej generácii, lenivej generácii mužov, ktorí celkom zničili samotnú podstatu politickej práce. Premenili získanie moci vo voľbách, ktoré umožní realizáciu akéhosi programu, na záverečný cieľ. Táto neschopná generácia vníma politiku už iba ako mocenskú pozíciu z lenivosti a hlúposti. Nič sa teda nerobí, to, čo sa urobilo, pomaly odchádza a rovnako odchádzajú tisíce ľudí. Ale neschopnú generáciu politikov tieto odchody nezaujímajú. Danko so svojím falošným diplomom sa dokáže vysmievať človeku, ktorý absolvoval jednu z najlepších svetových univerzít. Danko, ktorý absolvoval univerzitu, ktorú ani v žiadnej tabuľke kvalitných škôl nikto nevidel, musel podvádzať ešte aj tam, pretože v generácii neschopných a nemorálnych politikov to nehrá žiadnu priťažujúcu úlohu. Fica nikdy nezaujímalo, že areály našich nemocníc vyzerajú ako Pripiať po výbuchu susedného reaktora, netrápi ho podoba našej krajiny, zmesi nepokosených plôch, hrdzavých lámp a košov, strašidelných nemocničných čakární. Oni sa nevenujú politike preto, že by chceli krajinu pozdvihnúť a modernizovať, ale preto, že z politickej pozície môžu šíriť a napĺňať svoju mizernosť, podpriemernosť a lenivosť, ktorej výsledky pozná každý, kto cestuje zo Žiliny do Martina.

Keď káže Goebbels doktorandovi Sujovi

Zbytočne škrieka bradatý Ficov Goebbels na námestí vo Zvolene pred neonacistom Sujom – usadeným s dezorientovaným spolkom „antifašistov“ – o nejakej diktatúre liberálneho fašizmu. Nič také neexistuje. To, čo nás skutočne ničí, čo zabíja pacientov v nemocniciach, čo stresuje ľudí vo vlakoch a na cestách, je všeobecná neschopnosť dokončiť veci a plány, postaviť nemocnicu, postaviť školu, športovisko, postaviť nové divadlo a nový štadión, dokončiť cesty a mať európske vlaky. Je to všetko to, čo sa stalo podnesterským synonymom upadajúcej krajiny, v ktorej sa neschopná generácia politikov nikdy nesústredila na iné ako na volebné výsledky, provízie a malé „domovinky“, poľovnícke revíry a chatky a loďky a hodinečky, pretože tak sa to v krajinách podnesterského typu končí. Na čele sedia miestni neschopní Dankovia a Ficovia, vyhrážajú sa celému svetu priateľstvom s Putinom, zatiaľ čo decká utekajú, stredná trieda uteká, zahraničné firmy sú v rozpakoch, a im ich neschopnosť a priemernosť neumožňuje vidieť ani vlastný prepad. Do svojej osobnej mizérie vlečú celú krajinu. Všetci sa meníme na nedostavané privádzače a tunely a pahýle nemocničných pavilónov a ohavné verejné plochy ako pred ružinovskou nemocnicou. Sami na seba začíname pôsobiť silou vylomených značiek a návestidiel a skorodovaných kontajnerov v krajine, ktorej sa zmocnili ľudia bez schopností, ľudia s falošnými diplomami, zberatelia zlatiek a eskortu, chlapci uveličení zo života na golfovom ihrisku a z bazéna v zámočku. Oni tak – na rozdiel od ich voličov – žijú. A preto majú Blahu, aby im, prvým obetiam ich vlastnej politiky, udržiaval pozornosť odvrátenú na imaginárne problémy liberálneho fašizmu, o ktorom kázal vo Zvolene pred zrkadlom vytrénovaný Goebbels doktorandovi Sujovi sediacemu na čestnom mieste určenom najnovšie aj neonacistom.

Marcel Nemec už niekoľko mesiacov bojuje s rakovinou. Bolesti si zmierňuje aj pomocou produktov z marihuany

Herec v relácii Naostro okrem iného otvorene prehovoril o viacerých háklivých témach, ktoré súvisia so zdravím. „Umieram, ale to nie je nič negatívne. Narodíš sa a v podstate umieraš.“ Neobišiel ani eutanáziu. „Pokojne by som na ňu odišiel aj do Švajčiarska. Určite som za. Myslím si, že to je jedna z najväčších foriem – hoci to možno bude znieť čudne – demokracie a slobodného rozhodnutia. Viem, prečo je to u nás problém. Žije tu veľmi veľa ľudí, ktorí veria hoaxom, a, prepáčte, žije tu veľmi veľa hlúpych ľudí,“ myslí si manažér zosnulého Jara Filipa a člen kultových Kopytovcov. Na rakovinu sa u nás lieči už niekoľko mesiacov a svoju diagnózu zvláda statočne, hoci to nie je ľahké a od bolesti si musí občas pomáhať aj inými látkami. „Myslím si, že naše zdravotníctvo je za opicami. A to sa nebavíme len o marihuane. Ja ako onkologický pacient viem, čo mi pomáha,“ tvrdí. „Keď mi je zle v prvom štádiu, pijem istý nemenovaný americký nápoj. Keď mi je horšie, mám kvapky CBD, ktoré mi dodáva môj dobrý kamarát. Keby som si ich mal kupovať, je to 300 či 400 eur mesačne, ktoré mi nikto nepreplatí. A keď už nefunguje ani to, jediné, čo mi pomôže, je THC,“ vymenúva Marcel a nie je vraj jediný. Neužíva ho na lepšiu náladu, ale preto, aby mohol vôbec existovať, aby netrpel. „Keď hovoríme o mojej diagnóze a klasickej a alternatívnej medicíne, nie som stopercentným zástancom ani jedného smeru. Tvrdím, že keď počúvaš svoje telo a komunikuješ s ním, duša a telo napovedia, čo je pre teba správne,“ hovorí z vlastnej skúsenosti. „Svojej onkologičke plne dôverujem. Mám v živote aj mnoho ľudí z alternatívnej medicíny, ktorých počúvam, no zároveň to koordinujem so svojou doktorkou. Myslím si, že keď je niekto príčetný a naozaj mu ide o to, aby si zachránil život, tak ak je správne nastavený, tieto veci sa mu do života pekne ukladajú.“

foto:

DIVADLO Napriek chorobe pravidelne účinkuje v divadle La Komika.

Ako môžu uškodiť manikúra a pedikúra, a kedy treba spozornieť

Nechty môžu o vašom zdraví veľa povedať. Mnohé ochorenia sú spojené s charakteristickými zmenami – od nechtov v tvare lyžičky pri anémii z nedostatku železa až po zaoblené, opuchnuté nechty pri cystickej fibróze. V treťom ročníku štúdia medicíny som sa stretla s pacientom, ktorý prišiel na pohotovosť a zvracal krv. Keď ošetrujúca lekárka usmernila zvyšok tímu, aby pacienta stabilizoval, podržala pacientovi ruku a pozorne si prezrela jeho nechty. Boli mrazivo biele, až na červený pásik na končekoch. Na ten pohľad som nikdy nezabudla, ani na to, ako sa na mňa doktorka obrátila a povedala: „Stavím sa, že tento pacient má cirhózu.“ Najskôr som bola nedôverčivá ako mohla uhádnuť, že pacient má problémy s pečeňou, len na základe pohľadu na nechty? Ale mala pravdu: pacient mal komplikácie spôsobené cirhózou. Nález sa nazýva Terryho nechty.

Príznak systémového problému

Tu je preto niekoľko bežných zmien na nechtoch, ktoré vám môžu niečo povedať o vašom zdraví. Tmavé zvislé pruhy: Ide o krvácanie pod nechtami, ktoré môže byť dôsledkom obhrýzania nechtov, ale aj infekcie srdcových chlopní. Vodorovné ryhy: Známe ako Beauove línie, tieto ryhy na nechtoch vznikajú, keď je rast nechtov prerušený v dôsledku závažného ochorenia alebo chemoterapie. Objavili sa aj u ľudí, ktorí prekonali covid. Kôstkovité, zafarbené nechty: Môže ísť o príznak psoriázy nechtov, autoimunitného ochorenia. Polámané nechty: Lámavé nechty sa vyskytujú častejšie u žien a vo vyššom veku. Pomôcť môže nosenie ochranných rukavíc a obmedzenie kontaktu s vodou, v ktorej sa umýva riad, čistiacimi prostriedkami alebo odlakovačom na nechty. Biele, žlté alebo hnedé nechty: Môže ísť o príznak plesňovej infekcie, ktorá sa často začína na palci na chodidlách a šíri sa ďalej. V niektorých prípadoch robia ľudia chybu, keď používajú voľnopredajné prípravky na liečbu nechtov, neuvedomujúc si, že huba je aj na koži. Navštívte lekára, aby určil, aký typ perorálnej alebo lokálnej liečby je najlepší a nezabudnite s ním prediskutovať lieky, ktoré už užívate, aby ste sa vyhli interakciám. Polovičné nechty: Tieto zmeny pozorované pri ochorení obličiek spôsobujú, že spodná polovica nechta je mliečne biela a horná polovica hnedkasto ružová. Niekedy sa po transplantácii obličky vrátia do normálu. Tracey Vlahovic, profesorka na oddelení podiatrickej medicíny na Temple University, uviedla, že zmeny na nechtoch, podobne ako tie, ktoré sa vyskytujú pri psoriatickej artritíde, môžu byť skorým príznakom systémového problému. Majte však na pamäti, že nechty rastú pomaly – ich opätovný rast trvá približne šesť mesiacov – čiže abnormality môžu byť nielen odrazom ochorenia, ktoré sa vyskytlo niekoľko mesiacov predtým, ale aj akejkoľvek predpísanej liečby, pretože môže určitý čas trvať, kým sa dostavia výsledky.

Škodlivé postupy

Hoci manikúra a pedikúra môžu byť vizuálne príťažlivé, pravdepodobne nie sú veľmi prospešné pre zdravie nechtov a niektoré praktiky môžu byť aj škodlivé. Vezmime si napríklad zatláčanie nechtovej kožtičky. Možno ste si mysleli, že jej pomerne nepríjemné zatláčanie a zastrihávanie je nutnosť a kožtičky na nič neslúžia. Nie je to tak. Odstraňovanie nechtových kožtičiek v skutočnosti zvyšuje riziko infekcie. „Nechtová kožtička aj špička nechtu slúžia na to, aby oddeľovali telo od vonkajšieho prostredia,“ hovorí Vlahovicová. „Škrabanie alebo zatláčanie týchto oblastí otvára dvere, ktoré by sa nemali otvárať.“ Odporúča, aby ste si nechty nechávali len pilníkovať a leštiť alebo chodili na medicinálnu pedikúru s nástrojmi, ktoré boli sterilizované pomocou špeciálneho zariadenia. Obľúbené gélové nechty môžu viesť k stenčeniu nechtovej platničky a lámavosti nechtov v dôsledku opakovaného procesu nanášania a odstraňovania, ktoré často zahŕňa namáčanie nechtov do acetónu a mechanické odlupovanie. Avšak viem, že nie som sama, kto prekrýva nechty poškodené gélovým nánosom ďalšími gélovými nechtami. Mnohé výživové doplnky údajne podporujúce rast nechtov obsahujú biotín. Podľa Americkej dermatologickej akadémie však neexistujú dôkazy, že biotín podporuje rast alebo kvalitu nechtov u zdravých ľudí. Užívanie biotínu pritom nie je neškodné. Môže ovplyvniť výsledky krvných testov, ako je úroveň troponínu, ktorý sa bežne používa na diagnostiku infarktu, a viesť k falošne negatívnemu výsledku. To by mohlo mať vážne dôsledky, najmä u žien, u ktorých sa už teraz srdcové infarkty nediagnostikujú dostatočne. Zdravie nechtov si určite neliečte sami. Je ľahké pomýliť si diagnózu, pretože mnohé problémy s nechtami vyzerajú podobne. Ak ste si všimli zmeny tvaru, štruktúry alebo dokonca farby nechtov, poraďte sa s odborníkom. Trisha Pasricha,

© Washington Post

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove bolo v stredu hospitalizovaných 30 pacientov s potvrdenou hepatitídou typu A (VHA), uviedol riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník. Východné Slovensko podľa hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove Jozef Vargu už niekoľko mesiacov bojuje s menšími ohniskami nákaz VHA. (tasr)

Strategický rozvoj Nemocnice AGEL Komárno je už dlhšie podporovaný investíciami nielen z vlastných zdrojov, ale aj prostredníctvom eurofondov. Za posledných päť rokov do budovania nemocnica investovala viac ako 22 mil. eur. V minulom roku to bol napríklad nový urgentný príjem v hodnote 11 mil. eur, ktoré nemocnica vybudovala aj vďaka eurofondom. V roku 2023 predstavovala najväčšiu investíciu suma 1,5 milióna eur na vybudovanie špičkového MRi pracoviska. V priaznivo nastavených investíciách nemocnica plánuje pokračovať aj v týchto dňoch predstavila ďalšie zmeny, ktoré zlepšia komfort a zdravotnú starostlivosť pacientom.

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Z celkového počtu 2977 liečených drogovo závislých bolo 1291 osôb už v minulosti liečených, 1003 osôb sa liečilo prvýkrát v živote a 525 osôb pokračovalo v kontinuálnej liečbe z predchádzajúceho roku.

Bratislava 30. augusta (TASR) - Liečbu na užívanie drog vlani podstúpilo 2977 osôb. Z toho bolo 2363 mužov a 614 žien. Hoci opäť dominovali závislosti od pervitínu, novoliečení pacienti pochádzajú prevažne spomedzi užívateľov kokaínu a marihuany. Vyplýva to z dát Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI). Najviac osôb na protidrogovej liečbe je vo veku 30 až 39 rokov (1106) a vo vekovej kategórii od 20 do 29 rokov. "Medziročne pribudlo najmä štyridsiatnikov a miernejšie tých najmladších vo veku do 19 rokov," skonštatovala hovorkyňa NCZI Veronika Daničová. Spomedzi krajov vedie Bratislavský kraj (885), kde sa liečilo najviac závislých nad 40 rokov (388). V Košickom kraji bolo v porovnaní s ostatnými krajmi najviac najmladších závislých, keď deväť užívateľov nastúpilo do liečby ešte pred dovŕšením 15. roku, v Banskobystrickom kraji ich bolo osem. Prešovský kraj napríklad eviduje najmenej liečených závislých. Najviac užívateľov sa liečilo pre užívanie stimulačných látok (1232), z toho najčastejšie pervitínu. Zo závislosti od opiátov sa liečilo 665 osôb, z nich 592 užívalo heroín. Užívateľov drog zo skupiny kanabis, teda konope, bolo 544, vo väčšine prípadov išlo o marihuanu. Väčšina drogovo závislých v najmladšej vekovej skupine do 19 rokov nastúpila do liečby v súvislosti s užívaním konope. "Tridsiatnici uprednostňujú stimulanciá, pre mužov je však stále zaujímavé aj konope, u žien nastupujú opiáty," priblížila hovorkyňa s tým, že tie dominujú v závislostiach u oboch pohlaví nad 40 rokov, keď sa k nim pridávajú hypnotiká a sedatíva. Z celkového počtu 2977 liečených drogovo závislých bolo 1291 osôb už v minulosti liečených, 1003 osôb sa liečilo prvýkrát v živote a 525 osôb pokračovalo v kontinuálnej liečbe z predchádzajúceho roku. Najviac, 812 osôb, vstúpilo do liečby z vlastnej iniciatívy alebo na popud rodiny a priateľov. Súdom, probáciou alebo políciou bola liečba nariadená 620 drogovo závislým. Z analýzy pacientov podľa užívania jednotlivých drog vyplýva, že novoliečení pochádzali prevažne spomedzi užívateľov kokaínu a marihuany. Najväčší podiel opakovane liečených bol zaznamenaný u užívateľov hypnotík a sedatív, prchavých látok a pervitínu.

Hoci pandémia covidu je oficiálne porazená, o slovo sa hlási nový variant koronavírusu, o ktorom sa zatiaľ vie len málo. Hrozbu predstavuje aj cholera či ďalšie choroby.

Uplynulé tri roky sme sa koncom leta chystali na nový úder koronavírusu. Kým v rokoch 2020 a 2021 bola situácia kritická a jeseň vždy priniesla zvýšené počty nakazených, hospitalizovaných aj obetí, vlani už bol i vďaka masívnemu očkovaniu covid na výraznom ústupe. A tento rok sme mali byť od pandémie oslobodení úplne –nasvedčuje tomu fakt, že drvivá väčšina krajín aj letovísk zrušila prakticky všetky obmedzenia.

Teraz sa však zdá, že by sme sa nemali radovať priskoro. Zo sveta hlásia nástup úplne nového subvariantu, ktorý by mohol byť ešte infekčnejší než všetky doterajšie verzie nebezpečného vírusu. Čo je azda ešte horšie, je úplne iný než ostatné varianty. Vynára sa preto otázka, ako bude reagovať na vakcíny či lieky, ktoré zaberali na predchádzajúce verzie covidu.

To však nie je všetko. Svetom aj Slovenskom sa šíria i ďalšie choroby, ktoré v predcovidovom období buď neboli také bežné, alebo sa považovali za úplne vymýtené. V nasledujúcich otázkach a odpovediach si prečítajte, či hrozí masový nástup nového variantu covidu, prečo cholera zabíja v Afrike, ako vojna zvyšuje riziko epidémie aj na ktoré ďalšie ochorenia by sme si mali dávať pozor.

1. Nastupuje nový variant covidu?

V uplynulých letných týždňoch postavil lekárov i hygienikov v Amerike, Európe a Ázii do pozoru takzvaný Eris, klasifikovaný ako EG.5. Ide o subvariant omicronu, ktorým sa s nami rozlúčila hlavná fáza takmer trojročnej pandémie koronavírusu. Eris bol zachytený aj na Slovensku. Dokonca potrápil futbalistov prvoligových Michaloviec, ktoré kvôli nemu museli odložiť zápas s majstrovským Slovanom Bratislava.

Spočiatku sa zdalo, že dosiaľ známe vakcíny budú na nový variant účinné. V posledných dňoch však prišli nie práve povzbudivé správy. Na scénu vstúpil úplne nový variant, ktorý dostal označenie BA.2.86. Zatiaľ nie sú dôkazy o tom, že by sa šíril rýchlejšie alebo že by bol smrteľnejší než predchádzajúce varianty. Má však veľké množstvo mutácií – dosiaľ ich odhalili viac ako tri desiatky. A čo je ešte znepokojujúcejšie, objavujú sa pochybnosti, či sa proti nemu bude dať bojovať existujúcimi látkami. „Pochádza zo skoršieho kmeňa koronavírusu, takže sa odlišuje od variantov, na ktoré cielili doteraz vyvinuté vakcíny,“ citoval portál Euronews Wesleyho Longa, riaditeľa diagnostickej mikrobiológie v nemocnici Houston Methodist Hospital.

BA.2.86 už potvrdili v Dánsku, Veľkej Británii, Spojených štátoch aj Izraeli. „Pozorne monitorujeme jeho šírenie,“ oznámila Svetová zdravotnícka organizácia. Zatiaľ pritom nie je jasné, do akej miery dokáže nový variant súperiť s ostatnými konkurentmi. Ak bude dostatočne agresívny, môže ich premôcť a jedna z jeho mutácií sa stane dominantnou, ako to bolo v prípade omicronu. Ak nie, dopadne ako mnoho iných variantov pred ním a zostane z neho iba zápis vo vedeckých publikáciách. „Vzhľadom na rýchlosť, akou sa objavujú nové prípady nákazy, to však zatiaľ nevyzerá príliš dobre,“ tvrdí Eric Topol, expert na genomiku a riaditeľ Scripps Research Translational Institute v kalifornskom meste La Jolla.

2. Prečo cholera zabíja v Afrike?

Kým na covid sme si v ostatných troch rokoch ako-tak zvykli, dokážeme proti nemu rýchlo nájsť správnu zbraň a zatiaľ sa nezdá, že by sme sa vrátili do najhorších čias rokov 2020 a 2021, z menej vyspelých kútov sveta hlásia návrat hrozby, na ktorú naša západná civilizácia pomaly zabudla. Cholera zabíjala najmä v 19. storočí. Globálne si vyžiadala desiatky miliónov obetí – predovšetkým v Indii a Rusku. Násobne menej ľudí jej podľahlo v Európe, aj tu však bola veľkým postrachom.

Dnes o nej v našich končinách počujeme len vo filmoch či v knihách ako je legendárny titul Láska v čase cholery od slávneho kolumbijského spisovateľa Gabriela Garcíu Márqueza. A len z času na čas sa k nám dostanú správy o tom, že vo vzdialenom kúte sveta vypukla jej epidémia.

Slovenský člen Výkonnej rady WHO pre HN: Eliminujeme riziká importu chorôb, obavy z Ukrajincov sa nenaplnili

A práve to sa teraz deje vo dvoch z najchudobnejších afrických krajín – Sudáne a Konžskej demokratickej republike.V období rokov 2020 až 2021 zaznamenali v Kongu viac ako 520-tisíc prípadov cholery, z toho 12,5-tisíc jej podľahlo. Aktuálne sa zdá, že táto hrozba je tu opäť. A ako upozorňuje organizácia UNICESF, udiera na tých najbezbrannejších – deti. „Za prvých sedem mesiacov tohto roka bolo naprieč celou Konžskou demokratickou republikou zaznamenaných najmenej 31 342 podozrivých alebo potvrdených prípadov cholery a 230 úmrtí. Mnoho z nich boli deti. Je to oveľa viac než celkový počet 18 403 prípadov za celý rok 2022. Ide o najhoršiu štatistiku od roku 2017,“ cituje portál DownToEarth správu Detského fondu OSN, známeho tiež pod medzinárodnou skratkou UNICEF. Podľa neho je najpostihnutejšia provincia Severné Kivu na severe krajiny pri hraniciach s Rwandou. Cholerou sa tam v nedávnom období nakazilo viac ako osemtisíc detí. Dôvodom je obrovská chudoba, slabá hygiena a hlavne nedostatok pitnej vody. V dôsledku toho sú mnohé deti nútené piť znečistenú vodu, ktorá je v mnohých prípadoch infikovaná.

3. Ako vojna zvyšuje riziko epidémie?

Podobný problém má aj ďalšia chudobná krajina čierneho kontinentu – Sudán. Tam sa k spomínaným príčinám vypuknutia cholery, teda všadeprítomnej chudoby a nedostatku pitnej vody, pripája ešte jeden závažný dôvod – občianska vojna. Boje medzi sudánskou armádou a polovojenskými milíciami majú za následok desaťtisíce zabitých vojakov. Márnice sú preplnené a tisícky mŕtvych tiel ležia na uliciach hlavného mesta Chartúm. Situáciu komplikuje fakt, že celá zdravotnícka infraštruktúra je v krajine ležiacej priamo pod Egyptom prakticky zlikvidovaná. Postarať sa nemá kto nielen o zranených vojakov, ale ani o nakazených civilistov. Každým dňom sa tak zvyšuje riziko vypuknutia novej vlny cholery, ktorá zasahuje krajinu v pravidelných intervaloch. Na jar 2017 si jej epidémia v Sudáne vyžiadala viac ako 820 mŕtvych a takmer 23-tisíc nakazených.

Popredný český inovátor pre HN: Miliónové ponuky zatiaľ odmietame, vidíme obrovský priestor na ďalší rozvoj

Prípady tohto ochorenia však nemusia byť od nás až také vzdialené, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Podobne ako v prípade Sudánu, vojna zvyšuje riziká epidémie aj u našich východných susedov. Po zničení Kachovskej vodnej elektrárne na juhovýchode ruskými okupačnými silami začiatkom júna tohto roka sa na zaplavených územiach našli baktérie cholery aj ďalšieho infekčného ochorenia E.coli. Voda po pretrhnutí priehrady totiž vyplavila cintoríny, latríny, hnojiská, kafilérie či skládky odpadu. Utopilo sa v nej mnoho zvierat, ktorých telá sa postupne začali rozkladať. Do vodných zdrojov sa tak dostali látky, ktoré môžu vyvolať množstvo nebezpečných chorôb či vážnych zdravotných problémov ako sú hnačky, žltačky, črevné infekcie či práve cholera a E.Coli.

4. Ktoré ochorenia trápia Slovákov a Slovenky?

Poďme sa teraz pozrieť na Slovensko a na ochorenia, ktoré trápia naše regióny. Minulý týždeň evidovali hygienici vo Veľkých Kapušanoch tri desiatky prípadov žltačky typu A. Ako potvrdil miestny Regionálny úrad verejného zdravotníctva, nové prípady tohto vírusového ochorenia sa objavili u dospelých ľudí. Mesto má zákaz organizovať verejné podujatia.

V KĽDR rozhoduje o covide teplota

Veľa prípadov pribúda aj v prípade ďalšieho ochorenia – syfilisu. Jeho výskyt dokonca útočí na rekord zaznamenaný počas doterajšieho 18-ročného pozorovania. Vlani bolo zaznamenaných takmer 450 prípadov syfilisu, čo je o polovicu viac než rok predtým. A tento rok má pohlavne prenosná choroba našliapnuté na absolútny rekord. Naopak, počet prípadov kvapavky mierne klesol.

Spolupráca so železnicami bude pokračovať.

Veľkoplošné diela žiakov Školy umeleckého priemyslu

(5 fotografií)

PREŠOV. Žiaci Školy umeleckého priemyslu (ŠUP) v Prešove, ktorej zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj (PSK), zatraktívnili počas leta viaceré prešovské priestranstvá.

Jej žiaci zanechali svoju výtvarnú stopu okrem iného aj v nemocnici.

Zamerali sa na tvorbu grafít aj veľkoplošných obrazov.

Informovala o tom hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

„Ešte v júni realizovali v rámci umeleckej praxe veľkoplošnú maľbu v edukačnej miestnosti na Oddelení gynekológie a pôrodníctva vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove. Na maľbe sa konkrétne podieľali druháci školy podľa vopred vybraného návrhu," uviedla Jeleňová.

Novú exteriérovú maľbu vytvorili prváci, druháci aj štvrtáci školy na stene tetovacieho štúdia.

„ŠUP-kári dva muraly zrealizovali v spolupráci so Spojenou školou na Ul. Matice slovenskej v Prešove. Vyskúšali si tu prácu veľkoplošného grafitu od jeho návrhu po prenášanie na stenu až po finalizáciu. Podieľali sa na ňom mladší žiaci za asistencie maturantov školy," povedala Jeleňová.

V auguste pripravili projekt v priestoroch železničnej stanice v Prešove, známej ako Malá stanica.

Ich cieľom bolo pretvoriť sklenené steny bývalej čakárne na galériu, ktorá bude slúžiť na prezentáciu ich prác.

„V spolupráci so ŽSR zmenili nevyužitý priestor na umenie, vytvorili tak príležitosti pre výstavy vo verejnom priestore. Táto spolupráca by mala ďalej pokračovať vo väčšom rozsahu," dodala Jeleňová.

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Anna Staníková

Sporadické výskyty VHA evidujú hygienici v obciach Bzenov, Žehňa, Ľubotice, Janov, Malý Šariš, Červenica a Teriakovce a v meste Prešov.

Prešov 30. augusta (TASR) - V obci Lesíček v okrese Prešov pribudlo 13 nových prípadov žltačky typu A (VHA). Pre TASR to uviedol regionálny hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove Jozef Varga. V obci hygienici k piatku (25. 8.) evidovali 28 prípadov VHA. Prvý prípad bol podľa Vargu hlásený 6. júla, išlo o 13-ročné dieťa. K strede tam pribudlo 13 nových prípadov VHA, celkovo ich je 41. Sporadické výskyty VHA evidujú hygienici v obciach Bzenov, Žehňa, Ľubotice, Janov, Malý Šariš, Červenica a Teriakovce a v meste Prešov. Slovenská pošta v súvislosti so šírením žltačky typu A v niektorých obciach Prešovského kraja vo štvrtok (24. 8.) informovala, že zavádza vo svojich pobočkách v regióne preventívne opatrenia na ochranu klientov a zamestnancov. Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove je k strede hospitalizovaných 30 pacientov s potvrdenou VHA.

Do nového pracoviska investovali státisíce eur.

Otvorenie Ústavu bioptickej diagnostiky v Ružomberku

(5 fotografií)

RUŽOMBEROK. Personál a zariadenie z Ústavu bioptickej diagnostiky (ÚBD) po dvadsiatich rokoch presťahovali z bývalej štátnej nemocnice na Považskej ulici v Ružomberku do moderných priestorov Ústrednej vojenskej nemocnice.

Rekonštrukcia priestorov stála približne 800-tisíc eur, prístrojové vybavenie 550-tísic.

Ako povedal počas otvorenia riaditeľ Robert Rusnák, moderné priestory a predovšetkým nové technické vybavenie zlepšia podmienky práce špecialistov, ktorá je kľúčová pri stanovení diagnóz ochorení. Na pracovisku vyhodnotia denne približne tristo bioptických vzoriek.

„Presťahovaním ústavu sme chceli zaistiť kvalitnejšiu prácu v krajších a modernejších priestoroch, ktoré si zaslúžili aj zamestnanci. Zároveň sa vytvoril priestor na rozvíjanie molekulárnej genetiky. Nové laboratórium je jedno z najmodernejších na Slovensku,” povedal riaditeľ nemocnice Robert Rusnák.

Náplňou práce ústavu je diagnostická činnosť založená na histomorfologickom zhodnotení zmien orgánov, tkanív a buniek odobratých pacientom pri lekárskych výkonoch.

„Niekedy vieme ľuďom zmeniť život o stoosemdesiat stupňov. Pacient príde do nemocnice relatívne zdravý a odíde s diagnózou nádorového ochorenia,“ povedal primár ÚBD Adrian Kališ. Doplnil, že v spolupráci s ostatnými medicínskymi odbormi slúži ústav na určenie diagnózy, štádia, liečby a prognózy ochorenia.

Na oddelení robia tri vyšetrenia

V laboratóriu, kde pracuje jedenásť zamestnancov, rozlišujú tri skupiny vyšetrení: biopsiu, definitívnu biopsiu a cytologické vyšetrenie. Pri peroperačnej biopsii sa odoberie vzorka nefixovaného tkaniva od pacienta, ktorý je na operačnom stole. Operácia sa načas zastaví, vzorku donesú na pracovisko, okamžite ju vyšetria a telefonicky hlásia výsledok.

PREČÍTAJTE SI AJ:

PREČÍTAJTE SI AJ:Jazdia po ňom motoristi z celého Slovenska, na opravu mosta v Ivachnovej financie nie sú Čítajte

„Na základe nášho vyšetrenia operačný výkon pokračuje ďalej. Ak sa patológ pri diagnostike pomýli, pre pacienta to môže znamenať fatálne následky,“ vysvetlil primár oddelenia.

Definitívna biopsia podľa Kališa tvorí väčšiu časť vyšetrení. Z oddelení vojenskej nemocnie chodia do laboratória rôzne druhy odobratých vzoriek, ktoré sú fixované, rôznych veľkostí. Priblížil, že ide o vzorky mozgového, mäkkého tkaniva, pľúc, zažívacie systémy, vzorky z gynekológie, urológie, kožné vzorky a mnohé ďalšie.

„Pri cytologickom vyšetrení sa diagnóza robí na základe dvoch až štyroch buniek,“ opísal Kališ.

Oddelenie spracováva výlučne vzorky od pacientov z vojenskej nemocnice, z ostatných zariadení sa dostáva do ÚBD materiál v rámci konzultačného vyšetrenia. „Aj my posielame vzorky na konzultáciu iným kolegom."

Presnejšia diagnostika onkologických ochorení

Riaditeľ nemocnice Robert Rusnák priblížil prínos nových diagnostických molekulárno-genetických metód v prospech presnej a komplexnej diagnostiky niektorých onkologických ochorení a následnej liečby. Vojenská nemocnica vyšetrenia doteraz robila formou konzultačných vyšetrení na iných pracoviskách na Slovensku.

Minister obrany Martin Sklenár, pod ktorého rezort nemocnica spadá, ocenil jej napredovanie.

„Som veľmi rád, že nemocnica získala takýto priestor. Je prínosom predovšetkým pre pacienta, ktorému môže poskytnúť cez najmodernejšiu techniku aj záruku lepšej diagnostiky. Svedčí to aj o zdraví nemocnice, ktorá sa môže udržať v špičke zdravotníckych zariadení na Slovensku.“

NAPÍSALI SME:

NAPÍSALI SME:Drevokazná huba napadla drevenicu v Pribyline, rizikom je pre celý skanzen Čítajte

Z dôvodu migrácie ľudí a dlhej inkubačnej doby sa ochorenie na východnom Slovensku naďalej šíri medzi populáciou.

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove je k strede hospitalizovaných 30 pacientov s potvrdenou hepatitídou typu A (VHA), uviedol riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.

Východné Slovensko podľa hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Prešove Jozef Vargu už niekoľko mesiacov bojuje s menšími ohniskami nákaz VHA a z dôvodu migrácie ľudí a dlhej inkubačnej doby sa ochorenie naďalej šíri medzi populáciou.

Slovenská pošta v súvislosti so šírením žltačky typu A v niektorých obciach Prešovského kraja zaviedla na svojich pobočkách v regióne preventívne opatrenia na ochranu klientov a zamestnancov.

Na archívnej snímke Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove. Foto: TASR – František Iván

Východné Slovensko podľa hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove Jozef Vargu už niekoľko mesiacov bojuje s menšími ohniskami nákaz VHA.

Prešov 30. augusta (TASR) - Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove je k strede hospitalizovaných 30 pacientov s potvrdenou hepatitídou typu A (VHA). Pre TASR to uviedol riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník. Východné Slovensko podľa hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove Jozef Vargu už niekoľko mesiacov bojuje s menšími ohniskami nákaz VHA a z dôvodu migrácie ľudí a dlhej inkubačnej doby sa ochorenie naďalej šíri medzi populáciou. Slovenská pošta v súvislosti so šírením žltačky typu A v niektorých obciach Prešovského kraja zaviedla na svojich pobočkách v regióne preventívne opatrenia na ochranu klientov a zamestnancov.

Pacient môže dostať liečbu za výrazne kratší čas.

V Nemocnici Bory otvorili prvé pracovisko kybernetického noža na Slovensku. Indikovaní pacienti tak špeciálnu terapiu dostanú v Bratislave a nemusia za ňou cestovať do zahraničia.

Ako sme vás informovali, súčasťou pracoviska radiačnej onkológie v Nemocnici Bory je aj lineárny urýchľovač na liečbu všetkých typov solídnych nádorov, ktorého unikátnosť spočíva v možnosti biometrického snímania tváre pacienta pri vstupe do ožarovne.

Kybernetický nôž (CyberKnife) je najdrahšie medicínske samostatne stojace zariadenie v nemocnici Bory, jeho cena je cez štyri milióny eur.

O tom, v čom je špecifická príprava pacienta na terapiu kybernetickým nožom i ako sa líši priebeh ožarovania na klasickom urýchľovači a kybernetickom noži sme hovorili s MUDr. Margita Pobijáková, PhD., primárkou oddelenia radiačnej onkológie v Nemocnici Bory.

Minirozhovor

V čom je špecifická príprava pacienta na terapiu kybernetickým nožom?

Príprava pacienta musí byť urobená veľmi precízne. Pre plánovanie terapie na lineárnom urýchľovači je štandardne využívané CT.

Pre Cyberknife nestačia len CT snímky, vždy musia byť doplnené magnetickou rezonanciou, prípadne PET-CT. Je tam dôraz na vyššiu presnosť.

Princípom liečby na CyberKnife je, že sa cieli na samotný tumor, prípadne samotné uzliny. Tým, že je možné neustále kontrolovať pozíciu cieľového ložiska aj pacienta, dovolíme si dávať malé lemy okolo ložiska, a tým redukujeme dávku na okolité orgány.

Na klasickom urýchľovači sa dávajú lemy okolo tumoru práve kvôli tomu, že nevieme úplne vylúčiť pohyb pacienta, prípadne aj samotného tumoru napríklad vplyvom dýchania pri pľúcnych tumoroch.

V Nemocnici Bory otvorili prvé pracovisko kybernetického noža na Slovensku. Komu pomôže?

Líši sa priebeh ožarovania na klasickom urýchľovači a kybernetickom noži?

CyberKnife umožuje sledovanie cieľového ložiska v reálnom čase počas ožarovania. Každých 20 až 30 sekúnd sníma a upravuje pozíciu, vďaka čomu môžeme redukovať lemy tak, že sa výrazne šetrí dávka na okolité štruktúry.

Každý novší urýchľovač má vybavenie zobrazovacími modalitami a pred samotným ožarovaním sa vždy robí kontrola nastavenia a pozície cieľového ložiska.

No tá sa urobí pred ožarovaním a potom sa už ožaruje, ďalších 5 až 10 minút sa to v podstate už nesleduje.

A tu je ten zásadný rozdiel, že CyberKnife sa nafixuje na kontrastné markre, ktoré sa musia dať do parenchýmových orgánov ako je pečeň, prostata a tie sleduje.

Kostenné štruktúry lokalizuje bez problémov. Indikovaný pacient môže dostať liečbu za výrazne kratší čas.

Samotné ožarovanie teda trvá pár minút, ale jedno sedenie u pacienta trvá 30 až 40 minút. Je to spôsobené práve tým, že neustále prebieha snímkovanie, kontrola pozície a rameno mení polohu.

Je príprava náročnejšia nielen čo sa týka vyšetrení, ale aj personálu?

Počet personálu to výrazne nezvyšuje, ale je tam väčší dôraz na edukáciu a príprava pacienta je náročnejšia.

Plánovanie je softvérovo urobené, je to automatizované. Stačia dvaja technici, ktorí ovládajú toto zariadenie.

Vyžaduje si terapia kybernetickým nožom u detských pacientov špecifické podmienky?

Prístroj je univerzálny, ide len o to, že v prípade fixácie hlavy pri ožarovaní sú potrebné pediatrické masky.

Prvé tri dni v septembri budú pre pacientov v nemocnici k dispozícii nepretržite 24 hodín denne všetky tri ambulancie ústavnej pohotovostnej služby - interná, chirurgická aj gynekologická.

V rámci výpomoci bude Nemocnica Malacky poskytovať urgentnú zdravotnú starostlivosť do 4. septembra 2023 do 7:00, informovala Martina Šoltésová, manažérka marketingu a PR spoločnosti, ktorej členom je aj prevádzkovateľ nemocnice v Malackách.

"Spoločne s kolegami sme sa rozhodli podať pomocnú ruku a poskytovať zdravotnú starostlivosť v ambulanciách ústavnej pohotovostnej služby do 4. septembra 2023.

S Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sme sa dohodli, že prvé tri dni v septembri budú pre pacientov v našej nemocnici nepretržite 24 hodín denne k dispozícii všetky tri ambulancie ústavnej pohotovostnej služby - interná, chirurgická aj gynekologická," povedal riaditeľ Nemocnice Malacky Miroslav Kočan.

Urgent v Nemocnici Bory sa od septembra zaradí do pevnej siete

Zdravotná starostlivosť bude v rámci ambulancií ústavnej pohotovostnej služby zabezpečovaná v nepretržitom režime a bude k dispozícii pre pacientov, ktorí sa do nemocnice dopravia individuálne.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti po ordinačných hodinách ambulancií bude v Nemocnici Malacky od 1. septembra zabezpečené aj prostredníctvom fungovania ambulantnej pohotovostnej služby, ktorú bude v priestoroch Nemocnice Malacky po novom zabezpečovať spoločnosť LH med s.r.o.

Ambulantná pohotovosť bude pre pacientov k dispozícii v pracovných dňoch od 16:00 do 22:00 a cez víkendy a dni pracovného pokoja od 7:00 do 22:00.

Okrem nových priestorov v Eurovea 2 sa spoločnosť presunie aj do Nivy Tower, kde bude zriaďovať Medical Hub pre zdravotnícke startupy.

Čo všetko nová poliklinika v Eurovea 2 ponúkne a v akom štádiu sa teraz nachádzajú priestory?

Pavol Marcinko: Pred troma týždňami sme prešli miestnym zisťovaním ku kolaudácií, takže priestory sú aktuálne z 95 percent hotové. Aktuálne sa pracuje na drobnostiach ako maľovanie a svetlá, no priestor je zo stavebného hľadiska hotový. Čakáme už aj na nábytok, ktorý by mal prísť v priebehu septembra a októbra, spolu s medicínskymi prístrojmi. Röntgenové pracovisko je kompletne zariadené, keďže napríklad stomatologické kreslá boli jednou z požiadaviek pre kolaudáciu ako súčasť stavby. Zvyšok prístrojov je už objednaný, no vzhľadom na veľký pohyb robotníkov v priestore sme ešte ďalšie priestory nevybavovali. V októbri by mali prísť aj ultrazvuky, EEG, EMG a ďalšie prístroje.

V poliklinike by malo byť situovaných 23 ambulancií, lekáreň a diagnostické centrum. Vedeli by ste vysvetliť, ako budú jednotlivé časti rozmiestnené?

Pavol Marcinko: Jedna časť je lekáreň, tá bude fungovať ako samostatná prevádzka a nachádzať sa bude v rámci polikliniky. Klienti sa do nej dostanú cez samostatný vchod alebo rovno z polikliniky. V rámci polikliniky budú fungovať dve recepcie – samostatná check-in a check-out recepcia, aby sa jej pracovníci mohli venovať klientom osobitne. Samostatný vchod bude mať ajoddelenie pre všeobecných lekárov, pretože z legislatívy vyplýva, že ide o infekčné prostredie. Tu sa budú nachádzať dve samostatné ambulancie s čakárňou.

Najväčšia časť bude venovaná špecializovaným ambulanciám a doplnkovým pracoviskám. Nachádzať sa tu bude jedna veľká čakáreň a okruh ambulancií, ako gynekológia, urológia, kardiológia a ďalšie. Okrem toho tu bude aj röntgenové pracovisko, miestnosti s medicínskymi EEG a EMG prístrojmi, ale aj samostatný trakt pre fyzioterapiu.

Súčasťou polikliniky bude aj Medical Hub, ktorý sa však bude nachádzať v Nivy Tower. O čo presne pôjde?

Pavol Marcinko:Ako ste povedali, priestor Medical Hub, ktorý nazývame aj Lab 28, sa nachádza v Nivy Tower, pričom poliklinika bude sídliť v priestoroch Eurovea 2. Nepôjde úplne o súčasť polikliniky, priestor však zapadá do nášho zdravotníckeho profilu. Ide o kancelárske priestory a eventový priestor, kde by sme chceli na jednom mieste spojiť spoločnosti, ktoré podnikajú v zdravotníctve, aby sme si navzájom vedeli pomôcť. My tak budeme vedieť použiť ich produkty a oni zas naše služby pre svojich klientov. Často práve pri startupoch, ktoré podnikajú v zdravotníctve, ich služby končia tam, kde my začíname. Takže, ak si napríklad klient kúpi genetické testy a zistí, že má na niečo predispozíciu, tak tým sa končí diagnostika a testovanie a vtedy prichádzame na rad my. My pracujeme s týmito dátami a vieme ich ďalej konzultovať s našimi špecialistami a riešiť daný zdravotný problém. Naším cieľom však je oddialiť potenciálny vznik akýchkoľvek problémov či komplikácií klientov.

Pre koho bude Medical Hub určený?

Pavol Marcinko: Nebude voľne prístupný pre verejnosť, ale bude určený pre členov, čiže spoločnosti, ktoré v ňom budú sídliť alebo pre jednotlivcov, ktorí si zakúpia členstvo. Bude tam aj priestor pre eventy, kde budeme organizovať rôzne konferencie, schôdzky s obchodnými partnermi či ďalších ľudí, vrátane špecialistov a lekárov. Práve s tými by sme chceli diskutovať na vedecky podložené témy a odovzdať tieto poznatky ďalej. Medicína sa posúva vpred každý deň a často k nám prichádzajú tieto poznatky s oneskorením, preto by sme chceli vytvoriť spoločný priestor, kde sa od seba budeme učiť.

Bratislava rastie do výšky. J&T Real Estate kreslí druhú najvyššiu budovu na Slovensku

Budú prioritou Slováci, alebo sa bude v rámci klientely poliklinika snažiť prilákať aj cudzincov?

Pavol Marcinko: Nemáme zatvorené dvere pred nikým. Berieme ohľad na to, aby naši lekári a sestry vedeli komunikovať aj v angličtine. Pokiaľ nebudú vedieť anglicky, tak bude k dispozícii zdravotnícky personál, ktorý bude jazyk ovládať. Našimi klientmi totiž môžu byť aj zahraniční manažéri nadnárodných spoločností. Rátame teda okrem Slovákov aj s cudzincami.

Budete poskytovať aj telemedicínu, čiže vyšetrenie na diaľku. Ako tento systém funguje?

Pavol Marcinko: Lekári budú k dispozícii buď telefonicky, alebo cez videohovor. Klienti budú mať možnosť objednať sa na konkrétny termín cez klientske centrum aj online rozhranie. S lekárom si dohodnú online hovor a odkonzultujú svoj zdravotný stav. To sa však týka len ľahších prípadov. Lekár vie počas telefonátu klientovi odporučiť osobnú návštevu a diagnostiku u špecialistu. Telemedicína vie fungovať, čo sme videli aj počas pandémie, keď boli lekári a pacienti nútení využívať práve telemedicínu kvôli základnej diagnostike. Pokiaľ nám to vyšetrenie a diagnóza umožní, pacientovi vieme tieto služby poskytnúť.

Aké ďalšie možnosti objednania či komunikácie s lekárom budú mať klienti k dispozícii?

Pavol Marcinko: V prípade bežných záležitostí, ako napríklad kašeľ, nádcha či teplota lekárovi či lekárnikovi môžu zavolať. To platí aj v prípade špecializovaných lekárov, ako napríklad kardiológ či gastroenterológ, u ktorého už na vyšetrení boli a potrebujú prekonzultovať bližšie výsledky bez potreby osobnej interakcie. Okrem lekárov na telefóne sa budú môcť klienti objednať na osobnú návštevu na konkrétne termíny – telefonicky, osobne alebo cez online klientsku zónu.

Daniel Gašpar: Málo polikliník na Slovensku pracuje s telemetrickými dátami, ktoré poskytujú napríklad smart hodinky, no nie je tak celkom pravda, že na diaľku neviete spraviť EKG vyšetrenie. Z rozhrania napríklad v Apple Watch je možné vytiahnuť dáta cez telemedicínu. Nie je to stopercentne účinné, ale vie to dať základný obraz o zdravotnom stave. A rátame s tým, že tieto systémy sa budú vyvíjať.

Koľko to bude klientov stáť?

Pavol Marcinko: Po otvorení polikliniky bude suma ročného členstva pre jednu osobu predstavovať 1 200 eur ročne, pred otvorením však ročný balík stojí 900 eur. Ten si môžu kúpiť už teraz cez náš web. Keď sme si robili prieskum toho, koľko sú ľudia ochotní minúť na zdravotnú starostlivosť, tak to vychádzalo na 60 eur ročne, no keď sme sa ich spýtali, koľko naozaj minuli počas roka, tak väčšina buď nechcela odpovedať, alebo sa suma pohybovala v trojciferných číslach. V poliklinike chceme klientom poskytnúť také služby, aké sami v zdravotníctve očakávame. Rovnako fér pristupujeme aj k zamestnancom. Zariadenie, lokalita, funkčné procesy, služby špecialistov a osobný prístup však nie sú lacnou záležitosťou.

Bratislavský luxus kríza obišla. Najdrahšie byty na trhu sú takmer vypredané (veľká anketa HN)

Sú však pacienti, ktorí budú mať len párkrát do roka chrípku a potom tí, ktorí budú mať napríklad vážne ochorenia či zlomeniny. Ako sa bude riešiť cenový rozdiel v tomto prípade?

Pavol Marcinko: Klienti budú mať v cene členstva nárok na rozšírenú preventívnu prehliadku, základné nutričné poradenstvo, vstupnú konzultáciu u psychológa a všetky základné vyšetrenia. Doplácať sa bude za nadštandardné výkony, ako je napríklad použitie ultratenkej hadičky u gastroenterológa a za neindikované lekárske výkony. Napríklad ak klient zažiada o špecifický rozbor krvi, v ktorom sa sledujú parametre nad rámec rozšírenej preventívky a zároveň mu ho neodporučí lekár na základe anamnézy, tak ho bude musieť klient doplatiť.

V prípade psychológa je štandardom jedno sedenie mesačne. Ako sa bude suma meniť v prípade, že bude klient potrebovať viac sedení?

Pavol Marcinko: V rámci polikliniky budeme mať jedného klinického psychológa, ktorý na základe vstupnej konzultácie klientovi odporučí vhodného psychológa/terapeuta/kouča, podľa jeho potrieb.

Preto budeme spolupracovať aj s externými psychológmi, so spoločnosťou, ktorá už 30 rokov ponúka služby klinických psychológov a so slovenským startupom, ktorý sa zameriava na lifestylových psychológov a coachov, ktorí budú našim klientom k dispozícii. Už teraz sa snažíme nadväzovať ďalšie partnerstvá, aby sme klientov mohli nasmerovať na ďalších odborníkov.

Sú nejaké služby, ktoré nebudete môcť poskytnúť v rámci polikliniky v Eurovea 2?

Pavol Marcinko: V rámci polikliniky budeme mať rádiologické pracovisko, kde bude k dispozícii USG a röntgen. Nebudeme mať však magnetickú rezonanciu, pretože to technicky nebolo možné zabezpečiť. Už teraz však máme dohodnutú spoluprácu, ktorá zabezpečí termíny na magnetickú rezonanciu pre našich klientov. Aj takto sa snažíme rozširovať naše portfólio služieb.

Bude poliklinika prijímať aj detských klientov?

Pavol Marcinko: Koncept polikliniky je určený pre dospelých ľudí. Jedinou výnimkou bude detský kardiológ, ktorého služby budú môcť využiť klienti od 15 do 26 rokov, primárne športovci. No v rámci celej polikliniky budeme prijímať klientov od 18 a viac rokov.

Podľa akých kritérií vyberáte špecialistov?

Pavol Marcinko: Všetkých lekárov spolu s doktorom Borisom Bajerom vyberáme podľa toho, ako pracujú, aké používajú postupy. Naším spoločným cieľom je posunúť naše zdravotníctvo o krok ďalej. Je pravda, že niektoré veci zostanú nezmenené a budú sa využívať naďalej, pretože ich nie je možné nahradiť novými metódami. No sú tu aj nové postupy, ktoré nie všetci lekári využívajú a chceme im ako zamestnávateľ otvoriť obzory, poskytovať v týchto oblastiach školenia a dať im možnosť naučiť sa ich.

Lieky pre cukrovkárov pomôžu schudnúť, no kilá sa vrátia okamžite späť. Za peknú fotku sa telo nepoďakuje

Poliklinika sa chce zamerať najmä na well-being a dlhovekosť. Aké úkony či služby si pod týmito názvami môžu klienti predstaviť?

Pavol Marcinko: Chceme sa zameriavať na zdravých ľudí a udržať ich zdravými čo najdlhšie. Tieto služby nie sú veľmi odlišné od bežnej medicíny, takže nejdeme vymýšľať nič prevratné. Skôr ide len o pravidelnosť a o to, že klient bude pravidelne, každý rok chodiť na preventívne prehliadky, na ktorých budeme sledovať niekoľko desiatok parametrov. Takéto vyšetrenie tak dá lekárom lepší prehľad o tom, v akom je klient stave a čo sa s jeho telom deje. Zároveň budú klienti môcť chodiť na preventívne prehliadky k viacerým odborníkom – napríklad na gynekologické, urologické, stomatologické prehliadky či na USG vyšetrenie. Chceme klientom poskytnúť kvalitné služby s ohľadom na efektivitu a čas. Keď sa niektorému kolegovi v anamnéze nebude niečo pozdávať, rovno dohodne termín vyšetrenia u vhodného odborníka, ďalšieho kolegu. Na termín tak klienti nebudú musieť čakať mesiace, ako boli doteraz zvyknutí.

Daniel Gašpar: Keď štandardne idete na rozšírenú preventívnu prehliadku, tak s vami nikto nekonzultuje váš sedemdňový jedálniček a nikto vám neponúkne sedenie s psychológom, ktoré by dokázalo vyhodnotiť napríklad aj nejaké psychosomatické faktory. A o tomto ten well-being je. Celá preventívna medicína by mala byť omnoho komplexnejšia a mala by zahŕňať aj analýzu mysle, tela, stresu, hormónov či diabolických špecifík.

Myslíte si, že je reálne, aby sa klienti dostali k vyšetreniu či výsledkom do pár dní až týždňov?

Pavol Marcinko: Áno aj nie. Áno, pretože budeme mať limitovaný počet klientov, a tým pádom vieme nastaviť, koľko klientov denne prijmeme a termíny tak budú dostupnejšie. Nie som povedal z dôvodu, že aj u nás budú takí špecialisti, ktorých je málo v rámci celého Slovenska – napríklad ide o endokrinológa. Takže by sme klamali, ak by sme povedali, že sa k nemu dostane klient do pár dní. Uňho to bude trvať niekoľko týždňov, namiesto deviatich mesiacov. Rovnako budeme mať detského kardiológa, ktorý je jedným zo štyroch lekárov na celom Slovensku, ktorí sa venujú srdcovým arytmiám. A to je to – čakacie lehoty na vyšetrenie u detského kardiológa sú teraz niekoľko mesiacov. My chceme toto obdobie skrátiť. No naopak, v prípade urológov a gynekológov sa na termín bude čakať pár dní.

Situácia s detskými psychiatrami je kritická. Rapídne rastie napríklad počet prípadov poruchy príjmu potravy

Pre koho sú primárne určené investície do polikliniky?

Daniel Gašpar: Investície sú určené pre kohokoľvek, takže každý potenciálny klient sa môže stať aj spolumajiteľom. Podobný príklad je aj v Dúbravke, kde vzniklo senior zariadenie, v ktorom sú naši investori spolumajiteľmi. Stali sa nimi z dvoch dôvodov, pričom prvý je ten investičný a ekonomický. Druhým dôvodom je, že tým, že sú spolumajiteľmi, tak majú k zariadeniu prednostný prístup a na začiatku tak pätina celkových klientov zariadenia bola tvorená investičnými klientmi a ich rodinami. Myslím si teda, že to tak bude aj pri poliklinike, keď bude väčšina investorov aj klientmi.

Je pre nás podstatné, aby sa investor zamyslel nad rizikom. Je veľa investičných firiem, ktoré sa snažia dať na trh produkt, za ktorým nie je veľmi jasné, čo sa deje. A povedia vám, že má vysoký výnos. My dávame investorom transparentný podklad, že budú pri investícii priamo spolumajiteľom. Môže to byť 18-ročný chalan, ktorý má istý kapitál a povie si, že si chce od veľmi raného veku sledovať svoje zdravie. Môže to byť aj 60-ročný človek, ktorý chce začať dbať na svoje zdravie.

Aký je minimálny podiel?

Daniel Gašpar: Minimálny podiel v rámci polikliniky predstavuje 10-tisíc eur. Dôvodom vyššej sumy je, aby si to investor dôkladne rozmyslel, pozrel si podklady a analýzy a zvážil svoje rozhodnutie. Je tam veľa komunikácií k tomu, aby sa klient mohol rozhodnúť transparentne.

Ľudia na Slovensku volajú po zmene a zásadných reformách, chcú fungujúce zdravotníctvo

Povedzme, že by som do polikliniky chcela dnes investovať 10-tisíc eur. Aké zisky môžem očakávať a ako bude prebiehať celý proces, od vkladu až po vyplatenie zisku?

Daniel Gašpar: Keď sa stanete spolumajiteľom firmy, tak požadujete ekonomický profit a budete takisto participovať na chode danej firmy. To je jedným z našich pilierov, takže sa nemôže stať, že niekto zarobí viac a niekto o niečo, naopak, príde. Investori participujú na vytvorenej hodnote rovnako ako zakladateľ. Celkový výnos tak bude závisieť od toho, či poliklinika dosiahne svoje ciele, získa v horizonte štyroch rokov osemtisíc klientov, bude vytvárať zisk a ten následne distribuovať. Vytvorili sme navyše mechanizmus, vďaka ktorému po splnení cieľov investori dostanú veľkú časť, ak nie všetku svoju investíciu naspäť, v roku 2026.

Na základe čoho sa investícia zhodnotí a koľko percent zo zisku získa investor?

Daniel Gašpar: Dnes tu sú tri zabehnuté ambulancie, ktoré majú istú ekonomickú výnosnosť. Po otvorení polikliniky s 23 ambulanciami budete mať tisícky platiacich klientov, ktorí na konci dňa vytvoria spoločnosti zisk. Funguje to podobne ako pri firmách na burze. Zisk bude čiastočne distribuovaný spolumajiteľom a časť z neho bude využívaná aj na ďalší rozvoj, otvárania ďalších lekární či ďalšej polikliniky.

Aké zisky môžu investori očakávať?

Daniel Gašpar: Fixný výnos prináša asymetrie, preto klientom firma nezaručuje konkrétny výnos. Nejde teda o fixné, ale indikované zhodnotenie, ktoré firma po splnení cieľov má potenciál zarobiť a rozdeliť svojim majiteľom. Môže byť, samozrejme, vyššie, ale aj nižšie. Naše očakávania na základe plánu zakladateľa sú v desiatkach percent ročne. V neposlednom rade je to aj možnosť stáť pri zrode takejto významnej polikliniky a spoluvlastniť ju. Crowdberry demokratizuje investície a umožňuje participovať investorom na firmách, ktoré boli v minulosti vyhradené pre veľmi úzke skupiny ľudí. Aj to je svojím spôsobom istá forma výnosu.

Je tu riziko, že investor nezarobí nič?

Daniel Gašpar: Táto možnosť tu je vždy a treba to veľmi jasne komunikovať, pretože ak vám niekto hovorí, že vám ponúka garantovaný výnos, tak práve spomínaná garancia vždy niečo stojí - váš vyšší výnos si tak zoberie niekto iný.. Nič nie je zadarmo. Riziko, že sa niečo nepodarí alebo posunie v čase, tam je a preto musia byť investori za takéto riziko kompenzovaní výnosom v desiatkach percent ročne a dividendou z prevádzky po jej rozbehu.

Podľa odborníka často chýba pochopenie toho, aká dôležitá je pečeň pre celkové zdravie a aké ťažké je liečiť pokročilé ochorenie pečene.

"Najčastejšími príčinami stukovatenej pečene sú obezita a inzulínová rezistencia, ktoré môžu spôsobiť ukladanie prebytočného tuku v pečeni. To môže viesť k nealkoholovému stukovateniu pečene, čo je najbežnejší typ stukovatenia pečene. K hromadeniu tuku v pečeňových bunkách a následne k stukovateniu pečene prispieva aj konzumácia veľkého množstva alkoholu, vysoké hladiny triglyceridov a cholesterolu v krvi, a tiež niektoré vírusové infekcie," vysvetlil gastroenterológ Ladislav Kužela.

Recept na zdravú štítnu žľazu. Ako si nerozladiť sivú eminenciu v krku

Najčastejším odporúčaním pri stukovatenej pečeni sú režimové opatrenia, pomôcť jej možno aj pomocou esenciálnych fosfolipidov.

Mnoho faktorov

Odborník poukázal na to, že ľudia môžu podceňovať ochorenia pečene, pretože príznaky nie sú vždy viditeľné. Priblížil, že ochorenia pečene môžu byť spôsobené mnohými faktormi, ako je nadmerná konzumácia alkoholu, obezita alebo vírusové infekcie, čo môže viesť k tomu, že si ľudia myslia, že sa im to nestane.

"Navyše, často chýba povedomie a pochopenie toho, aká dôležitá je pečeň pre celkové zdravie a aké ťažké je liečiť pokročilé ochorenie pečene," zhrnul Kužela.

Schopná rýchlej regenerácie

Vysvetlil, že pečeň je dôležitý orgán, ktorý v tele plní viacero životne dôležitých funkcií. "Medzi najdôležitejšie patrí detoxikácia. Pečeň filtruje a odstraňuje toxíny, lieky a iné škodlivé látky z krvi. Pomáha tiež metabolizovať tuky, bielkoviny a sacharidy, premieňa glukózu na glykogén, ktorý skladuje a produkuje aj žlč. Tá je nápomocná pri trávení. Pečeň tiež uchováva dôležité živiny, ako sú vitamíny a minerály a uvoľňuje ich podľa potreby tela. Pomáha aj regulovať hladinu cukru v krvi, krvný tlak a cholesterol," vymenoval Kužela.

Ozrejmil, že pečeň je orgán, ktorý je schopný sa rýchlo regenerovať. "Skladá sa zo špecializovaných buniek nazývaných hepatocyty, ktoré majú schopnosť sa v prípade potreby deliť a regenerovať. Je to nevyhnutné, pretože pečeň je zodpovedná za spracovanie a detoxikáciu rôznych látok, ktoré vstupujú do tela, vrátane liekov, alkoholu a toxínov," poznamenal Kužela. Regeneračná schopnosť pečene má však limity a pri dlhodobom vystavení toxickým látkam môže prísť k jej poškodeniam.

Na Ukrajinu šla s tým, že keď sa jej niečo stane, poisťovňa jej liečbu nepreplatí.

Doborovoľníctvo na Ukrajine

(12 fotografií)

ZÁHORIE. Zuzana Cascino sa narodila s túžbou pomáhať. Je autorkou kníh ale aj rehabilitačnou terapeutkou. Vojna na Ukrajine ju zasiahla tak veľmi, že sa rozhodla pre dobrovoľníctvo aj na Ukrajine.

Postupne sa dostala až k bojovej línii. Pocítila, čo je to nebezpečenstvo či strata blízkeho vo vojne.

Vojaci v zákopoch, to nie je podľa jej slov žiadna romantika ako vo filmoch.

"Špina, blato, horúčava alebo dážď. Jedlo na kolenách. Umývanie v rybníku. Pranie občas. Neustále presuny. Nad hlavou horiace nebo. Nekonečné čakanie na rozkaz. Chvíľu pod paľbou, chvíľu pokoj," povedala rozhovore.

Ako ste sa dostali na Ukrajinu?

Na Ukrajinu som sa dostala prvý raz v apríli a v máji minulého roka. Chcela som nejakým spôsobom Ukrajine pomôcť hneď, ako sa začala vojna. Pracujem však s deťmi ako terapeut aj v polročných intervaloch, takže to bolo zložité. Musela som tým pádom niektorým deťom zrušiť termíny. Hľadala som inú formu pomoci, napríklad na hraniciach, čo však pre mňa nebolo vhodné. Potom som videla reportáž o návštevách detských domovov v Zakarpatsku. Napadlo mi, že ta by som dokázala pomôcť adekvátnejšie. V tamojších detských domovoch sa počet detí navýšil na dvojnásobok. Autor reportáže mi vybavil návštevu týchto domov.

V článku sa dočítate: Ako sa slovenská dobrovoľníčka dostala na front, ako to celé prebiehalo, či sa bála o svoj život, ako žijú vojaci v zákopoch, jej najemotívnejšie zážitky.

Nebáli ste sa tam ísť?

Na základe rozhovorov som pochopila, že je to pomerne bezpečné miesto pre deti, prečo by som sa teda mala báť ja? Každý mesiac som robila u seba a dva týždne som ako dobrovoľník pracovala v detskom domove. Samozrejme, všetci máme strach, že sa môže niečo stať. Okrem toho, slovenskí dobrovoľníci majú nevýhodu, že ak sa im niečo stane na území Ukrajiny, poisťovňa nič nepreplatí. Ak by sa mi niečo stalo, poisťovňa by za mňa neprevzala zodpovednosť. Ľudia na Ukrajine na výber nemajú, ja na výber mám. Treba im ukázať, že aj my sa vieme vystaviť riziku a dodať im trochu odvahy.

Boli chvíle, keď som musela prekonať svoj strach - zo šoférovania veľkého auta, z jazdy po teréne, kde neviete odkiaľ čo priletí z neba, ani čo máte pod kolesami, z dolievania vecí do horúceho motora, z jazdy v nefunkčnom aute zavesenom na ťažnom lane, ktoré pri rýchlosti 80 kilometrov za hodinu lieta ako šarkan na lane vo vetre. Tá hodinová jazda v závese ma stála tri ružence. Naozaj to bola šialená jazda a v jednej chvíli som mala až bolestný pocit osamelosti. Pocit, že toto nezvládnem sama.

Aké máte pocity z Ukrajiny?

V noci ma budili sirény a ráno spev pri bohoslužbe v kostole. Akoby po nočných desoch ráno prinieslo vždy nádej.

Mohla by som však hodiny rozprávať aj o neskutočnej korupcii, ktorá vládne vo všetkých oblastiach tejto krajiny. Teraz najviditeľnejšie v armáde.

O špine a zaostalosti. O ambulanciách, kde hodiny stoja rodičia s deťmi na rukách. O ľuďoch, čo tvrdohlavo nechcú žiadne zmeny, lebo keď to tak robia 30 rokov, prečo by to mali teraz meniť. O tom, ako za lepšie podmienky pre ich deti sa bojuje s nimi samotnými.

Ale tak to jednoducho je. Na Ukrajine nájdete nesmierne bohatstvo, ale aj nepredstaviteľnú chudobu. Tie rozdiely ešte znásobila vojna. A kým tento národ nevybojuje svoju slobodu doma sám so sebou, na frontových líniách bude tiež víťazstvo ďaleko.

Teraz som doma, kde hrmenie na oblohe je naozaj len hrmenie letnej búrky a nad inou príčinou sa nikto ani nezamyslí. Kde sa nebojím, že môjho syna odvedú do armády, keď nebudem mať dosť peňazí ho zo služby vyplatiť. Kde sa moja dcéra môže tešiť na nových spolužiakov v reálnej škole a nie online. Kde sa mačky a psy boja výbuchov na Silvestra, lebo si na nič podobné nemuseli každodenne zvykať. Všetky cesty, aj takéto nepodarené, vedú k poznaniu. Táto moja bola o pokore.

Opíšte váš najemotívnejší zážitok.

Je ich veľa. Už samotný detský domov na Ukrajine je zážitok, u nás nič také nezažijeme. Deti u nás žijú v určitých spoločenstvách. Tu je však 96 malých detí do maximálne päť rokov v jednom komplexe. Sústredila som sa najmä deti so zdravotným znevýhodnením. Jedno z prvých detí bolo dievčatko Naďa, mala 11 mesiacov, ležala, nepozrela sa na nikoho, neotočila hlavu a nemala záujem o svet. Mama ju nechala v pôrodnici a strávila takmer 10 mesiacov v nemocnici, potom ju presunuli do domova. Videla som však, že má veľký potenciál pohybu. Začala som sa jej venovať. Po roku a pol Naďa stojí na nohách, pozná ma a víta. Prvé slovo, ktoré vyslovila, bolo mama. Dodnes, keď ma vidí, povie mama. Inak vôbec nehovorí. Ona je najsilnejším zážitkom.

Ďalším bol Saško, trojročný chlapec, ktorý mal zakuklenú traumu, pre ktorú nestál a nechodil. Po týždni začal chodiť. Pokladali to za zázrak. Ja som v tom však videla najmä odkrytie traumy.

Písali sme

Písali smeOd mesta Senica žiadal opravu cesty, po roku sa však dočkal sfušovanej práce Čítajte

Je tam veľa príbehov a silných detských osudov. Je to iný vzťah ako v našich detských domovoch. Na Slovenskú má každé z mojich detí rodičov, či nejakého zástupcu, ktorý ho na terapie vodí. K týmto deťom som musela prísť ja, pretože ich nikto neprivedie.

Majú síce terapeutické centrá, no priviezla som im moderné európske terapie. Vojna už trvá dlho a ešte dlho potrvá, nemôžem tie deti nechať bez pomoci. Chodia tam za mnou aj deti s rodičmi z celej Ukrajiny.

Čo vaša cesta na front, ako ste sa tam vlastne dostali?

Prvý raz som vycestovala na front s kamarátom Mišom, ktorý cestoval za bývalou jednotkou, vozí im veci. Šla som s tým, že navštívime dedinky, kde ešte žijú ľudia a rozdáme pomoc. Šla som priamo s ukrajinskými vojakmi. Zažili sme aj situáciu, keď som sa bála. Asi päť kilometrov od Bachmutu sa nám pokazilo auto.

Na línii za frontom je dôležité pravidlo - dodržiavať pravidlá. Keď vojak povie: "Máte na zaklopanie na cudzie dvere v danej ostreľovanej oblasti 30 sekúnd, tak máte naozaj len 30 sekúnd."

Dostala som sa aj do zákopu. Aj som v zázemí, kde vojaci oddychujú pred nástupom na pozíciu, s nimi jedla guláš. Aj som sa bezpečne odfotila v poli slnečníc kúsok od frontu. Ale všetko v doprovode vojaka a bezpečne.

Ocitla som sa aj v nebezpečnej situácii. Modlila so srdcom v dlaniach, trochu sa mi triasli ešte dlho potom ako sme sa vynorili z oblasti, kde sú len vojaci a aj tí nechápavo krútili hlavami, keď prechádzali na tanku okolo našej dodávky. V dedinke, kam sme po takomto adrenalínovom blúdení dorazili, sa pomaly, váhavo, vynárali z ukrytých domov ľudia. Asi desať, väčšinou starcov a stareniek, sa zhŕklo okolo našej dodávky. Keď sa mi jedna babička prihovorila, cítila som sa ako v rozprávke, no v takej nepodarenej.

Ako ľudia reagovali na humanitárnu pomoc?

Ráno som s poľskými rehoľnými bratmi rozdala chlieb a konzervy viac ako tisícke utečencov. Muži, ženy, deti, tie keď odriekli otčenáš, dostali aj sladkosti, ale tiež aj bez otčenáša. Ich oči boli smutné, ale na môj úsmev odpovedali tiež úsmevom. Bolo to rýchle, efektívne a bezpečné. Boli medzi nimi starci, starenky, aj bezdomovci, ale aj učitelia, či pedikérky. Všetci rovnako utiekli pred vojnou.

Popoludní som v línii blízko frontu rozdala mydlá a zubné kefky. Neusmieval sa nikto, ani mne nebolo do úsmevu.

V oblasti frontu a blízko neho v dedinkách Pavlivka, Novojakohlivka, Stepnohirsk, Lukijanivske a v mnohých ďalších zostali väčšinou starší ľudia. Nechcú opustiť miesta, kde žili celý život.

Starenka v pestrofarebných šatách sedela na lavičke pred domom a hompáľaľa nohami. Možno bola v spomienkach niekde v detstve. Keď nás zbadala, potešila sa rovnako akoby videla svoje vnučky. Aj nás tak objala. Starčekovia a starenky tiež nevedeli, kde je Slovensko.

V oblasti dediniek Široke a Svoboda pri Záporoží sme stretli a obdarovali veľa detí. Niektoré dobehli z ihriska, iné vybehli z domu, ďalšie sa bicyklovali po hrboľatých cestách. Zdalo sa to na chvíľu ako v bežnej mierovej krajine, keby sme blízke výbuchy mohli považovať iba za hrmenie vzdialenej letnej búrky.

Malý Arťom sa len usmial. On sa do školy neteší. Chce byť radšej vojakom. A odbehol s drevennou puškou na dvor. Mama s piatimi deťmi, najmenšia Marina má dva roky, sa usmievala aj vo chvíli, keď rozprávala o mužovi, otcovi detí, ktorý zahynul vo vojne.

Keď som deťom rozdávala cukríky, žiarili im oči. Ale tešili sa aj mydlu, či šampónu. Nikdy o Slovensku nepočuli.

Boli ste priamo v zákopoch, aký to bo pocit?

Nie je to romantika, ako vo filme. Je tam špina, blato, horúčava, alebo dážď. Jedlo na kolenách. Umývanie v rybníku. Pranie občas. Neustále presuny. Nad hlavou horiace nebo. Nekonečné čakanie na rozkaz. Chvíľu pod paľbou, chvíľu pokoj.

Na chvíľu som vliezla do bunkra v zákopoch, kde chlapci spávajú, keď je chladno a nesmú opustiť pozíciu. Zo stien viseli korene rastlín. Chrobáky. Dážďovky zaliezli hlboko, lebo je horúco. A hmlovina plná tisícov vysmädnutých komárov.

Keď mi Michal ukazoval, kde kedysi s jednotkou býval, alebo sme sa fotili v poli so slnečnicami, kráčal vždy opatrne pred nami. Nikdy nevieš, kde moskali zanechali výbušnú pamiatku. Cestou k autu som objavila starý chlieb a konzervy. Trochu ma to prekvapilo. Ten, ktorý si to tam odložil, kým sa vráti z bojovej akcie, už sa nevrátil. A po mŕtvom sa neberie.

Čítajte

ČítajteMladíka údajne zbili policajti za to, že si ich chcel natočiť na mobil. Advokát radí, ako vymôcť spravodlivosť Čítajte

Situácia sa mení z hodiny na hodinu. Keď sme vyrazili a boli sme v bezpečnej oblasti, behom hodiny sa zmenila na nebezpečnú.

Boli tam aktívne míny. Ukrajinci ich nezneškodňujú, sú kazetové. Dokážu vybuchnúť do 36 hodín samé, tak ich len označia, aby ľudia vedeli, že to nie je bezpečné.

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí už vojnu na Ukrajine podceňujú a ignorujú?

Vojna na Ukrajine sa nás bytostne dotýka. Máme tu veľa utečencov, veľa z nich sa túži vrátiť, lebo tu neboli prijatí. Kým sú u nás búrky iba búrkami, je to fajn. Ak by sme zažili to, čo v Záporoží, Chersone či Bachmute, že zvuk búrky je zvukom vojny, nevieme si to predstaviť. Nevieme si predstaviť, že prídeme o prácu a pohodlie. Myslím si, že tú vojnu tu máme prostredníctvom ľudí, ktorí sem prišli. Týka sa nás to, lebo nás to ovplyvňuje aj ekonomicky aj morálne.

Poľského novinára Andrzeja Poczobuta väzneného v Bielorusku umiestnili do samoväzby a údajne mu odmietajú podať životne dôležité lieky pre činnosť srdca, agentúra AP, ktorá sa odvoláva oznámenie organizácie Zväzu Poliakov v Bielorusku.

Bývalého reportéra denníka Gazeta Wyborcza vo februári odsúdili na osemročný trest za kritiku bieloruského režimu. Marek Zanievski zo zväzu uviedol, že vo väzení je v samoväzbe bez prístupu k právnikom či zdravotnej starostlivosti.

Bieloruská skupina Viasna na svojej webovej stránke oznámila, že Poczobuta presunuli do cely pre jednu osobu vo väznici v meste Navapolack na severe Bieloruska.

Súdny proces proti nemu za zatvorenými dverami v meste Hrodna je považovaný za súčasť zásahov Minsku voči predstaviteľom opozície a občianskej spoločnosti. Bieloruský najvyšší súd v máji zamietol Poczobutovo odvolanie.

Zaniewski novinárovu situáciu označil za veľmi náročnú a podmienky vo väzení za zhoršujúce sa.

"Andrzeja držia v úplnej izolácii, no dozvedeli sme sa, že nedostáva lieky na srdce, ktoré musí brať každý deň. To nás veľmi znepokojuje," povedal Zaniewski.

Novinárova manželka pre AP v utorok uviedla, že podmienky vo väzení sú podobné mučeniu. Do samoväzby ho podľa jej slov umiestnili, pretože odmietol účasť na väzenských prácach. Tiež pripomenula, že jej manžel trpí poruchou srdcového rytmu a má vysoký krvný tlak.

Poczobut spravodajsky pokrýval protesty, ktoré v Bielorusku prepukli po voľbách v auguste 2020. Zvíťazil v nich dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Opozícia a Západ však výsledky volieb odmietli uznať a označili ich za zmanipulované. Novinár sa rozhodol zostať v Bielorusku aj napriek tomu, že Minsk voči účastníkom protestov tvrdo zasiahol.

Poľské úrady opakovanie žiadajú Minsk, aby Poczobuta prepustil a líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská verdikt voči nemu označila za osobnú pomstu Lukašenka.

Nepríjemné rezanie, pálenie alebo častá návšteva toalety – to sú len niektoré z príznakov zápalu močových ciest, s ktorými sa počas svojho života stretne viac ako polovica žien a takmer tretinu trápia opakované zápaly! Väčšina z nás vyhľadá všeobecného lekára, prípadne urológa, no nie všetky vieme, že zápal močových ciest môže riešiť aj gynekológ. V akých prípadoch je dobré navštíviť aj gynekologickú ambulanciu a čo radí odborníčka na účinnú prevenciu?

Zápal močových ciest môže na prvý pohľad vyzerať ako neškodné ochorenie. No nielenže nám vie poriadne znepríjemniť a narušiť každodenné aktivity,  ale pri nedostatočnej liečbe môže prejsť na obličkovú panvičku a spôsobiť zápal tzv. pyelonefritídu. Následne sa baktéria môže dostať do krvi (sepsa), výsledkom je systémová zápalová odpoveď s možným multiorgánovým ochorením. So zápalom močových ciest sa častejšie stretávajú ženy, čo súvisí s kratšou močovou rúrou a pomerne krátkou vzdialenosťou od pošvy a konečníka. „Liečbu a diagnostiku vedie všeobecný lekár. Pri opakovaných zápaloch je vhodné sledovanie urológom, vylúčenie poruchy imunity je dobré riešiť s imunológom. Spolupráca s gynekológom je nevyhnutná na vylúčenie zápalu pošvy s cieľom hľadania spoločného ‚pôvodcu‘ infekcie,“ vysvetľuje lekárka s atestáciou z gynekológie a pôrodníctva, MUDr. Zuzana Kosibová.

?

Ako to súvisí so sexuálnym životom?

 Zápaly močových ciest sú najčastejšie zapríčinené baktériami a môže mať na ne vplyv aj náš sexuálny život. „Po pohlavnom styku sa môže drobnými trhlinkami na močovej rúre baktéria rýchlejšie dostať do močového mechúra. Spermie zasa vedia narušiť prirodzené pH pošvy, narušiť rovnováhu a prispieť tak často aj k premnoženiu baktérií ako napríklad Enterococcus faecalis, E. Coli či Candida, ktoré za normálnych okolností infekciu v pošve nevyvolajú,“ hovorí doktorka. S gynekológom riešia zápaly močového mechúra aj tehotné pacientky, u ktorých sa nie vždy objavujú typické príznaky ako rezanie či pálenie a často môžu pociťovať iba istý diskomfort  pri močení. „U tehotných pacientok realizujeme vyšetrenie moču – ideálny je odber cievkou z močového mechúra. Podľa pôvodcu infekcie a zistení cielenej citlivosti na antibiotiká zvolíme liečbu bezpečnú počas tehotenstva. Ak nie je možné počkať na výsledky vyšetrení, liečbu zvolíme empiricky, teda na základe skúseností, a podľa výsledkov vyšetrení ju dodatočne upravíme,“ objasňuje doktorka Zuzana Kosibová. Včasná diagnostika a správne zvolená liečba sú v prípade tehotných pacientok nesmierne dôležité. Zabráni sa tak vzostupu infekcie do obličkovej panvičky, prepuknutiu - pyelonefritídy, ktorá môže vážne ohroziť zdravie ženy a novorodenca. „Môže prísť k rozšíreniu zápalových buniek do krvného obehu a na plodové obaly, k predčasnému odtoku plodovej vody, k predčasnému pôrodu alebo potratu,“ hovorí o možných následkoch lekárka.

Hygiena, pitný režim aj brusnice

Hoci zápaly močových ciest trápia mnohé z nás, existuje niekoľko jednoduchých preventívnych opatrení, ktoré nám pomôžu znížiť riziko vzniku ochorenia. „Najlepšou prevenciou je dostatočná hydratácia, teda piť aspoň 2,5 litra tekutín denne, časté močenie a neodkladanie močenia na neskôr,“ uvádza jednoduché  rady odborníčka, ktorá dodáva, že v prípade opakovaných infekcií treba vyšetriť a preliečiť aj partnera. „Dodržiavanie hygienických zásad po pohlavnom styku – to znamená sprcha, vyprázdnenie močového mechúra či lokálne podanie laktobacilov do pošvy - by malo byť samozrejmosťou,“ tvrdí MUDr. Zuzana Kosibová. V teplých mesiacoch by sme si mali dávať pozor aj na výber bazéna či výmenu mokrých plaviek za suché. Z pohľadu gynekológa nám môže byť nápomocné aj používanie vhodných výrobkov na intímnu hygienu s obsahom kyseliny mliečnej, glykogénu či lokálnych probiotík a fytoestrogénov. V súvislosti so zápalmi močového mechúra sa často hovorí o priaznivých účinkoch brusníc, čo potvrdzuje aj gynekologička. „Brusnice majú výborný antimikrobiálny účinok, čo znamená, že zabraňujú rastu a množeniu baktérií a nie je možné na ne získať rezistenciu. Vhodná je aj ich kombinácia s bylinami a so zložkami s protizápalovou aktivitou a močopudnými vlastnosťami. Odporučila by som ich v akútnej fáze začínajúceho sa infektu, pred premnožením baktérií. Rozvoju infekcie zabraňujú omega mastné kyseliny, ktoré možno užívať dlhodobo, a dostatočná hladina vitamínu D podporuje imunitné procesy,“ vysvetľuje MUDr. Kosibová. V prípade, že máte problém so zápalmi močových ciest alebo máte nepohodlie spôsobené aktívnym sexuálnym životom, vyskúšajte Urinal D-manóza FORTE. Prémiový výrobok obsahuje jedinečnú kombináciu zložiek až dvoch gramov D-manózy, koncentrovanej sušenej šťavy z kanadských brusníc štandardizovanej na obsah 31 mg PAC a vitamínu D obohatenú o extrakt z listov brezy na podporu správnej funkcie močových ciest. Výrobok je vhodný na krátkodobé aj dlhodobé používanie a je vo forme prášku, z ktorého si pripravíte osviežujúci nápoj bez konzervantov, lepku, laktózy, farbív a bez cukru.

- reklamná správa -

Vyzbieralo sa takmer 2500 eur.

Piaty výstup ku Krížu onkopacientov

(19 fotografií)

KOLÁROVICE. Má len trinásť rokov, je kapitánom florbalového tímu a už rok bojuje s rakovinou. Dávidovi minulý rok v auguste diagnostikovali pankreatoblastóm.

Ide o zriedkavú formu rakoviny pankreasu, ktorá sa väčšinou vyskytuje v detstve. Chlapec žil dovtedy zdravým a aktívnym životom. Dnes obieha zdravotnícke zariadenia s nádejou, že sa jeho stav zlepší.

Dávid podstúpil na Slovensku liečbu chemoterapiou a rádioterapiou a neskôr absolvoval rádioterapiu aj v Protónovom centre v Prahe. Po poslednom ošetrení sa nádor zmenšil. Nie však dlho. Po ďalších štyroch týždňoch sa mu objavili metastázy v pečeni a brušnej dutine. Jeho rodičia priznávajú, že možnosti liečby na Slovensku sa vyčerpali, no nechcú sa vzdať.

„Po dlhšom výskume a žiadostiach o pomoc sme dostali ponuku z kliniky v Rakúsku – dendritická bunková terapia. David je veľký bojovník. Väčšinu času je veselý a v prvom rade verí, že sa dokáže uzdraviť. Zaslúži si šancu žiť a my sme ochotní vyskúšať čokoľvek, čo mu pomôže,“ požiadali Dávidovi rodičia Petra a Róbert o pomoc.

Neriešime, na čo by mali peniaze použiť

Na ich žiadosť zareagoval Pavol Hrobárik. Učiteľ telocviku a geografie na bytčianskom Gymnáziu stojí za vznikom kríža onkopacientov. Piaty charitatívny výstup k ikonickému miestu v blízkostí obcí Kolárovice a Petrovice venoval Dávidovi.

Kríž onkopacientov

(11 fotografií)

Ku krížu v utorok meralo osemkilometrovú trasu 226 ľudí. Mali jediný cieľ. Podporiť Dávida morálne i finančne. Do škatuľky vložili 2461,50 eur, ktoré Pavol Hrobárik poslal jeho rodičom. Sami prísť do Kolárovíc nemohli, pretože zdravotný stav ich syna sa zhoršil.

Pavol bol sám onkologickým pacientom a vie, že peniaze sa zídu nielen na liečbu, ale aj aj na voľnočasové aktivity.

„Dávid bol na liečení vo Francúzsku a s rodičmi bol pozrieť mesto Paríž. Boli za to hejtovaní od ľudí, ktorým sa nepáčilo, že sa poskladali na výlet. Ak by naše príspevky išli na výlet Dávidovi, ktorý mu spríjemní čas liečenia, budem, rád. Sám viem, že treba zmeniť prostredie, aby pacient nesedel stále doma. Neriešime, na čo by mali peniaze použiť. Len nech mu to aspoň trochu spríjemní boj s chorobou,“ poznamenal organizátor výstupu ku Krížu onkopacientov.

.V horách neďaleko Bytče sa stretli aj onkologickí pacienti s ľuďmi s podobným osudom. „Práve tí, ktorí sú chorí, nemajú problém o ochorení hovoriť a ukázať zdravím, že sa dá fungovať. Keď si človek pozitívne nastaví myseľ, vie dokonca byť vzorom pre zdravých,“ všíma si Pavol Hrobárik, ktorý na jeseň by mal byť po piatich rokoch vyradený z databázy onkologických pacientov.

Chystá už šiesty charitatívny výstup

Kríž na vrchu Kýčera sa rozhodol postaviť v roku 2018. „Myšlienka postaviť kríž mi napadla po úspešnom vyliečení v roku 2015, keď som toto miesto ukázal blízkej rodine a priateľom a vždy na výročie môjho ochorenia som si tu bol symbolicky pripiť a poďakovať sa. Na takom vysokom kopci, bližšie k Bohu. Kríž má myšlienku symbolizovať nádej a vďaku,“ vrátil sa na začiatok príbehu.

„Toto miesto sme navštevovali už ako malé deti, keď naši rodičia na Bršlici sadili zemiaky a zeleninu. Hrávali sme sa tu na skrývačky a naháňačky. Vtedy sme nevnímali tu krásu a okolie, výhľady ako teraz. Počas strednej školy sme sem chodili spomínať na to, ako sme tu šantili ako deti. A začali vnímať prvé krásy. Počas vysokej školy to bolo miesto ľahkej turistiky, či tréningu. Rýchlou chôdzou a najkratšou cestou sa na toto miesto dá dostať aj za 35 minút. V období môjho ochorenia som na toto miesto chodil čerpať energiu, pokoj a oddych,“ pokračuje.

Prvé neoficiálne stretnutia na mieste, kde dnes stojí kríž onkopacientov, robili v rodinnom kruhu a tradične na Nový rok so súrodencami. „Na prvé výročie môjho ochorenia a zároveň uzdravenia sa pridali susedia, na ďalší rok blízka rodina, susedia a pár známych, spolu asi 20 ľudí. Práve počas zimného stretnutia padla veta - postavím tu kríž.“

V roku 2019 usporiadal Pavol Hrobárik prvý oficiálny výstup spojený s dobrovoľnou zbierkou na pomoc. Ďalší, zimný, už chystá na 29. decembra.

Poľskom sa šíri panika z nebezpečnej baktérie legionelly. Chorých sú stovky a zomrelo už 14 ľudí. Počet chorých ale pribúda aj na Slovensku.

Kým pred piatimi rokmi evidoval Úrad verejného zdravotníctva niečo vyše 50 pacientov s potvrdenou legionárskou chorobou v roku 2021 ich bolo o trojnásobok viac a v roku 2022 zaznamenali 138 prípadov. „Legionella je jeden zo štyroch najčastejších vyvolávateľov pneumónií. Legionárska choroba zvyčajne postihuje ľudí vo veku nad 50 rokov a pacientov s oslabenou imunitou. Infekcia môže prerásť aj do sepsy a multiorgánového zlyhávania a v desatine prípadov môže končiť smrťou. Nevyhnutná je preto včasná liečba,“ vysvetľuje infektológ Peter Sabaka.

Viete na aký stupeň ohriať vodu, aby ste "zabili" legionellu? Odpoveď nájdete v galérii...

Baktérii sa darí v potrubiach a ohrievačoch vody pri teplotách vody 25 až 50 °C a najmä v dlhšie stagnujúcej vode. Človek sa môže nakaziť aj vdýchnutím kontaminovaného aerosólu napr. pri sprchovaní. Lekári, ale aj odborníci na technológie preto odporúčajú ohrievať vodu teplotou nad touto hranicou, lebo pri nej baktéria pomerne rýchlo zomiera. „Veľa domácností využíva pre prípravu teplej vody zásobníkové ohrievače vody. Ak by sme zamedzili výskytu legionelly, teplota studenej vody nemá byť vyššia ako 25 °C. Tridsať sekúnd po otvorení kohútika musí vytekať voda s teplotou 50 °C. Ak nie ste dlhší čas doma, po návrate odporúčam dezinfekciu tak, že zvýšite teplotu vody na 60 °C na 20 minút,“ hovorí Alžbeta Jendrichovská zo spoločnosti Stiebel Eltron.V umelom prostredí sa môže legionella rozmnožovať aj pri nesprávnej údržbe vodovodných rozvodov či zásobníkových ohrievačov. To, či sa napríklad v zásobníku na ohrev vody môže nachádzať legionella, možno zistiť aj čuchom. Baktériu v bojleri prezradí zvláštny zápach v miestnosti. „Jedným z dôvodov, kedy treba bojler skontrolovať, je napríklad dlhá doba ohrevu na požadovanú teplotu. Tá nám napovedá, že niečo nie je v poriadku,“ dodáva Alžbeta Jendrichovská.

Otvoriť galériu

Fakultná nemocnica s poliklinikou (FNsP) v Žiline sa zapojila do pilotného projektu zavádzania tzv. Stromov odkazov pacientov na slovenských psychiatrických klinikách. Dva ručne maľované stromy pribudli na stenách oboch lôžkových jednotiek oddelenia žilinskej psychiatrie.

Pacienti môžu do špeciálnych búdok umiestnených na konároch vložiť svoje odkazy pre personál či nových pacientov. TASR o tom vo štvrtok informovala hovorkyňa FNsP Lenka Záteková.

Ako uviedla primárka oddelenia psychiatrie FNsP Žilina Oľga Vöröšová, iniciatíva založenia Stromov odkazov vznikla na základe podnetu personálu. "Stromy sú nielen skrášlením prostredia, ale pomáhajú nám na oddelení budovať dôveru, pocit bezpečia a zároveň prijímať podnety na zlepšenie," priblížila.

Otvoriť galériu

Dodala, že do špeciálnych búdok môžu pacienti vkladať lístky s návrhmi na zmeny a zároveň povzbudivé odkazy pre nových klientov. "Takáto spätná väzba môže odbúrať prvotný strach alebo nedôveru, ukáže ostatným, že sa nemusia báť, pretože naše pracovisko im poskytne bezpečie a profesionálnu starostlivosť," povedala primárka.

Dva stromy odkazov pacientov namaľoval bez nároku na odmenu amatérsky maliar Pavol Záhumenský. Prvá maľba na jednej z lôžkových jednotiek predstavujúca letné prostredie je už hotová. Druhý zo stromov zachytáva jesennú atmosféru prírody a aktuálne robia posledné úpravy. Vedúca sestra oddelenia psychiatrie Renáta Lachová zdôraznila, že na projekte sa podieľali aj samotní pacienti. "V rámci pracovnej terapie vlastnoručne vyrábali s pomocou personálu kartónové vtáčie búdky, v ktorých sú dnes vložené dokonca aj prvé odkazy," podotkla.

Oddelenie psychiatrie FNsP Žilina je najväčším psychiatrickým oddelením v Žilinskom kraji. Zdravotnú starostlivosť poskytuje v rámci 62 lôžok a ambulantnej časti pre spádovú oblasť 300.000 obyvateľov.

Foto:

Žilina Zdroj: Istockphoto

Na žilinskej psychiatrii pribudli dva ručne maľované stromy. Zdroj: FNsP Žilina

Chirurgickú kliniku vo Fakultnej nemocnici v Nitre povedie nový prednosta. Kto vystrieda Jozefa Korčeka?

Chirurgickú kliniku vo Fakultnej nemocnici v Nitre povedie nový prednosta. Kto vystrieda Jozefa Korčeka?

Jozefa Korčeka po dvanástich rokoch na poste prednostu Chirurgickej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra vystriedal Marián Bakoš. Nový prednosta vzišiel z výberového konania. Informovala o tom nemocnica na sociálnej sieti.

„Hlavnými cieľmi nového prednostu sú zlepšenie stratégie poskytovania zdravotnej starostlivosti na Chirurgickej klinike, lepšie prepojenie lôžkovej časti Chirurgickej kliniky s ambulantnou starostlivosťou, podpora výučby lekárov na chirurgii a ich subšpecializácie a implementácia jednodňovej zdravotnej starostlivosti na Chirurgickej klinike,“ priblížila nemocnica.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

?CHIRURGICKÁ KLINIKA MÁ NOVÉHO PREDNOSTU? Docenta MUDr. Jozefa Korčeka, PhD. úspešným výberovým konaním na poste...

"Problémy s prísunom zinku do nášho organizmu môžu nastať aj pri vyváženej strave. Nedostatok zinku totiž môže byť zapríčinený aj jeho zníženým vstrebávaním, na ktorom sa môže podpisovať viacero faktorov. Zinok môžeme samozrejme aj efektívne a cielene dopĺňať. Rovnako ako pri príjme zinku zo stravy, aj tu treba dbať predovšetkým na jeho efektívny efektívny transfer."

Nedostatok zinku môže vplývať na zdravie pokožky Foto: Zinkorot

Zinok patrí medzi esenciálne (nepostrádateľné) stopové prvky a v ľudskom organizme sa podieľa na podpore aktivity mnohých enzýmov. Môžeme ho nájsť predovšetkým v koži, kostiach a svaloch. Pokiaľ ide o vnútorné orgány, zinok sa nachádza napríklad v očiach, obličkách, u mužov potom v semenníkoch a v prostate. Aj keď bol vplyv zinku objavený pomerne nedávno, jeho užitočnosť a význam je v dnešnej medicíne vysoko cenený.

Zinok v potravinách a strave

Zinok je prirodzená látka vyskytujúca sa v prírode a teda aj v potravinách. Medzi potraviny bohaté na zinok patria predovšetkým morské plody ako ustrice, homáre a kraby. Pokiaľ ide o potraviny vyskytujúce sa vo vnútrozemských oblastiach, nájdeme zinok napríklad v otrubách, pšeničných klíčkoch, tekvicových jadierkach. Zo živočíšnych produktov sú to vaječné žĺtka a kuracie a bravčové mäso.

Prečo je zinok užitočný

Zinok potrebujú bunky ľudského tela pre správne fungovanie. Je užitočný pre reprodukčnú a mozgovú činnosť, má pozitívny vplyv na posilňovanie imunity a v čase výskytu respiračných ochorení tak môže pomôcť skrátiť dobu ochorenia a znížiť potrebu preskripcie antibiotík (1). Zinok je pre naše telo dôležitý aj z dermatologického hľadiska a je základom pre zdravé vlasy, nechty a pleť.

Zinok na vlasy a rast vlasov

Najčastejšie sa zinok spája ľudom s vlasmi. Nie je to samozrejme jeho jediný pozitívny efekt, ale áno, zinok má významný vplyv na zdravie a kondíciu našich vlasov. Za jeden z dôvodov alopécie (vypadávania vlasov) sa považuje práve nedostatok zinku. Štúdie ukazujú, že hla¬dina zinku vo vlasoch pacientov trpiacich vypadávaním vlasov je významne znížená v porovnaní so zdravými jedincami a vlasy majú typický nepravidelný tvar podmienený abnormálnou keratinizáciou. Zníženie hladiny zinku totiž môže znamenať posun tohto prvku z plazmy do iného orgánu. Koncentrácia zinku vo vlasoch je spoľahlivejším ukazovateľom jeho množstva. Normálne hodnoty sú v rozsahu 150 – 240 g/g vlasov. Úroveň nižšia ako 70 g/g svedčí o jeho nedostatku. Množstvo zinku, ktoré sa dostáva ku koreňu vlasu, ovplyvňuje aj rýchlosť rastu vlasov. Je teda potrebné mať na pamäti skutočnosť, že samotný nedostatok zinku môže ovplyvniť rast vlasov.

Zinok na pleť, nechty a pokožku

Zinok zohráva dôležitú úlohu aj z hľadiska zdravia a dobrej kondície našej pokožky. Asi 6% obsahu zinku v našom tele sa nachádza práve v koži. Po kostiach a svaloch je teda pokožka z hľadiska prítomnosti zinku naozaj významná. Môžeme povedať, že zinok má na našu pokožku dva hlavné pozitívne účinky. Podieľa sa na viacerých procesoch jej vývoja (morfogenézy), obrany (imunitná odpoveď) aj obnovy (hojenie rán). Nedostatok zinku sa potom prejaví rôznymi klinickými obrazmi postihnutia kože, ktoré možno zvrátiť jeho dopĺňaním. Koža sa neustále obnovuje a proces obnovy riadia isté, na zinku závislé proteíny. Fyziologická funkcia zinku vystupuje do popredia najmä pri hojení rán a kontrole zápalového procesu. Terapeutický efekt zinku sa využíva nielen pri liečbe patologických procesov, ktoré sú na zinku jednoznačne závislé – napríklad problematické hojenie rán, ale aj pri viacerých iných dermatózach – napríklad aj pri akné.

Nedostatok zinku sa prejaví napríklad aj suchosťou kože, zvýšeným vypadávaním vlasov – alopéciou, spomaleným hojením rán, ale aj inými symptómami akými sú preriednutie obočia i mihalníc, spomalenie rastu nechtov, lámavosť nechtov, leukonychia, štiepenie.

Ako prijímať zinok

Problémy s prísunom zinku do nášho organizmu môžu nastať aj pri vyváženej strave. Nedostatok zinku totiž môže byť zapríčinený aj jeho zníženým vstrebávaním, na ktorom sa môže podpisovať viacero faktorov: napríklad konzumácia alkoholu, priemyselné spracovanie potravín, užívanie niektorých liekov, hormonálnej antikoncepcie alebo aj zvýšený príjem vlákniny v cereáliách a špenáte.

Aj príliš veľa tukov, cukrov (najmä jednoduchých) či výrobkov z bielej múky sa negatívne podpisuje na vstrebávaní zinku a zvyšuje tak jeho potrebu.

Zinok môžeme samozrejme aj efektívne a cielene dopĺňať. Rovnako ako pri príjme zinku zo stravy, aj tu treba dbať predovšetkým na jeho efektívny efektívny transfer. Vhodným nosičom je napríklad kyselina orotová. Ide o biologickú látku, ktorá je obsiahnutá napríklad v mlieku a kolostre. Vďaka tomu sa z nej stáva prirodzený nosič pre mnohé iné minerálne látky, stopové prvky.

Zinkorot® – zinok a kyselina orotová

Jednou z možností doplnkového prijímania zinku je aj Zinkorot® – voľnopredajný liek z obsahom zinku od nemeckej spoločnosti Worwag Pharma. Zinkorot nájdete v každej dobrej lekárni.

Zinkorot - zinok, ktorý lieči

Zinkorot® je voľnopredajný liek s obsahom dihydrát orotátu zinočnatého, určený na vnútorné použitie. Jedna tableta obsahuje 157,36 mg orotátu zinočnatého, dihydrát (zodpovedá 25 mg zinku).

Pred užitím lieku si pozorne prečítajte príbalovú informáciu a poraďte sa s lekárom alebo lekárnikom.

Žiaci zanechali svoju výtvarnú stopu okrem iného aj v nemocnici. Zamerali sa na tvorbu grafitov aj veľkoplošných obrazov.

Žiaci zanechali svoju výtvarnú stopu okrem iného aj v nemocnici. Zamerali sa na tvorbu grafitov aj veľkoplošných obrazov.

Žiaci Školy umeleckého priemyslu (ŠUP) v Prešove, ktorej zriaďovateľom je Prešovský samosprávny kraj (PSK), zatraktívnili počas leta viaceré prešovské priestranstvá. Jej žiaci zanechali svoju výtvarnú stopu okrem iného aj v nemocnici. Zamerali sa na tvorbu grafitov aj veľkoplošných obrazov. Informovala o tom hovorkyňa kraja Daša Jeleňová.

„Ešte v júni realizovali v rámci umeleckej praxe veľkoplošnú maľbu v edukačnej miestnosti na Oddelení gynekológie a pôrodníctva vo Fakultnej nemocnici J. A. Reimana v Prešove. Na maľbe sa konkrétne podieľali druháci školy podľa vopred vybraného návrhu,“ uviedla Jeleňová.

Novú exteriérovú maľbu vytvorili prváci, druháci aj štvrtáci školy na stene tetovacieho štúdia.

„ŠUP-kári dva muraly zrealizovali v spolupráci so Spojenou školou na Ul. Matice slovenskej v Prešove. Vyskúšali si tu prácu veľkoplošnej grafity od jej návrhu po prenášanie na stenu až po finalizáciu. Podieľali sa na nej mladší žiaci za asistencie maturantov školy,“ povedala Jeleňová.

V auguste pripravili projekt v priestoroch železničnej stanice v Prešove, známej ako Malá stanica. Ich cieľom bolo pretvoriť sklenené steny bývalej čakárne na galériu, ktorá bude slúžiť na prezentáciu ich prác.

„V spolupráci so ŽSR zmenili nevyužitý priestor na umenie, vytvorili tak príležitosti pre výstavy vo verejnom priestore. Táto spolupráca by mala ďalej pokračovať vo väčšom rozsahu,“ dodala Jeleňová.

Jedenásť cestujúcich a členov posádky lietadla spoločnosti Delta smerujúceho z talianskeho Milána do americkej Atlanty skončilo v utorok v nemocnici po tom, čo stroj vo vzduchu zasiahli silné turbulencie.

Jedenásť cestujúcich a členov posádky lietadla spoločnosti Delta smerujúceho z talianskeho Milána do americkej Atlanty skončilo v utorok v nemocnici po tom, čo stroj vo vzduchu zasiahli silné turbulencie.

Nie je známe, koľkí zo 151 cestujúcich a 14 členov posádky utrpeli zranenia. Rozsah zranení u 11 hospitali­zovaných nateraz zostáva taktiež neznámy. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Hurikán Idalia

Americkú časť pobrežia Mexického zálivu aktuálne sužuje prudký vietor sprevádzajúci hurikán Idalia, ktorý by mal podľa predpovedí zasiahnuť Floridu v stredu v skorých ranných hodinách miestneho času.

Okrem neho nad Atlantickým oceánom zúri aj hurikán Franklin, no spoločnosť Delta i americký Federálny úrad pre kontrolu leteckej dopravy (FAA) popreli, že by turbulencie súviseli s hurikánmi.

Americké Národné centrum pre hurikány vyhlásilo, že hurikán Idalia zosilnel na hurikán štvrtej kategórie Saffirovej-Simpsonovej stupnice. Zároveň varovalo, že pred zasiahnutím pobrežia Floridy v oblasti Apalačského zálivu môže ešte zosilnieť.

Nepredvídateľné

Podľa agentúry AFP hovorca FAA uviedol, že turbulencie sa objavili približne 64 kilometrov od letiska v Atlante, a prisľúbil prešetrenie celého incidentu.

Vedci upozorňujú, že v súčasnosti sa v dôsledku klimatickej zmeny čoraz častejšie objavujú turbulencie vo výškach nad 4500 metrov aj v dobrom počasí. Takéto turbulencie je pritom ťažko predvídať.

Ilustračné foto

Otvoriť galériu

Vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou (FNsP) J. A. Reimana v Prešove je k strede hospitalizovaných 30 pacientov s potvrdenou hepatitídou typu A (VHA). Pre TASR to uviedol riaditeľ nemocnice Ľubomír Šarník.

Východné Slovensko podľa hygienika Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Prešove Jozef Vargu už niekoľko mesiacov bojuje s menšími ohniskami nákaz VHA a z dôvodu migrácie ľudí a dlhej inkubačnej doby sa ochorenie naďalej šíri medzi populáciou.

Slovenská pošta v súvislosti so šírením žltačky typu A v niektorých obciach Prešovského kraja zaviedla na svojich pobočkách v regióne preventívne opatrenia na ochranu klientov a zamestnancov.

Viac k téme: - pacient

- nemocnica

- presov

- hospitalizacia

- zltacka

- hepatitida

Foto:

(ilustračná foto) Zdroj: iStock

Vašo Patejdl, Patrik Swayze, Ďudo z Hexu, Alan Rickan alias Severus Snape, ale aj Steve Jobs podľahli rakovine. Tragicky ich spája aj skutočnosť, že zomreli na rovnaký druh rakoviny, a to rakovinu pankreasu. Lekári dokonca aj dnes tápajú v tom, čo tento druh rakoviny spôsobuje. Napriek tomu existujú zázraky a niektorým pacientom sa podarilo vyliečiť.

Portál Nie rakovine uvádza, že rakovina pankreasu je mimoriadne zákerné zhubné ochorenie. “U väčšiny pacientov sa ho podarí odhaliť až v čase, keď už je rakovina v pokročilom štádiu a rozšírila sa, čo znemožňuje úspešnú liečbu. V súčasnosti viac ako 95 % pacientov s rakovinou pankreasu zomiera,” spresňujú informácie o tejto zákernej chorobe. Aby toho nebolo málo, tento typ rakoviny je 13. najčastejším zhubným ochorením. Z 20 pacientov, ktorým odhalia túto chorobu, má nádej na vyliečenie len 1 s tým, že bude žiť len približne ďalších 5 rokov. “Vyliečiť pacienta je v úrovni zázraku,“ uviedol pre TV Makríza doktor Stanislav Špánik z Onkologického ústavu svätej Alžbety.

Najväčším problémom jej výskytu je, že doktori nemajú informácie ani o tom, čo túto chorobu môže spôsobiť. „Dokonca nevieme ani všetky rizikové faktory. Keďže je to nádor tráviaceho traktu, tak určite má veľký význam stravovanie a , samozrejme, fajčenie a alkohol. Ale jasné príčiny nepoznáme,“ uviedol Špánik.

Veľmi nepríjemnú skúsenosť s touto chorobou mala aj Viera. “Moja mamka bojovala 33 dní od diagnózy. Zo začiatku bez príznakov a ťažkostí. Koľko som toho naštudovala o tomto orgáne. Kde som spravila chybu, čo som zanedbala, nepostrehla. Túto hnusobu je extrémne ťažké nájsť, a keď sa nájde, je už väčšinou neskoro. Raz ostala žltá a začala byť slabá, a išlo to. Ultrazvuk potvrdil nádor na hlave pankreasu a za 33 dní bolo po všetkom,” podelila sa so svojou bolestnou a trpkou skúsenosťou s ostatnými na sociálnych sieťach.

Zázraky sa dejú

Napriek tomu, že vyliečenie sa z tejto choroby je podľa lekára na úrovni zázraku, aj na Slovensku máme šťastlivcov, ktorí sa úspešne s touto chorobou popasovali.

Barbara opisuje svoje skúsenosti s pacientami. “Pracujem s pacientami s rakovinou pankreasu. Operácia pomôže. Síce je málo pacientov, ktorí prežijú dlhšie ako rok/dva, ale sú. Napriek tomu je to hnusná choroba a má rýchly priebeh.” Anna sa zdôverila so svojou prekvapivou skúsenosťou, ktorá popiera medicínske prognózy. “V rodine máme pani, ktorá mala túto diagnózu a po operácii žije už 10 rokov.”

V Amerike dokonca už v roku 2017 dostali patent na revolučnú liečbu, ktorá má potenciál pomôcť pacientom s touto diagnózou. S týmto objavom prišiel Howard Alliger. Jeho vynález sa týka použitia kompozícií oxidu chloričitého na liečenie rakovinových nádorov. Oxid chloričitý sa v určitom množstve vstrekuje priamo do rakovinového nádoru aspoň raz a často aj niekoľkokrát v priebehu liečby. Podľa jeho výskumu sa nádor účinne eliminuje v priebehu jedného až niekoľkých dní až niekoľkých týždňov, často po jedinej injekcii alebo po viacerých injekciách pri jednom sedení.

Podľa jeho výskumu dokáže táto liečba pomôcť s celou škálou rakovín. Môže ísť o rakovinu močového mechúra, čreva. prsníka, krčka maternice, hrubého čreva, pažeráka, hlavy, obličiek, pečene, pľúc, krku, vaječníkov, prostaty, štítnej žľazy a žalúdka, leukémie, ale aj spomínaného pankreasu.

Ako spoznať rakovinu pankreasu?

Rakovina pankreasu sa môže prejavovať depresiou, žltačkou bez bolestí, nevoľnosťou, bolesťami brucha, nevysvetliteľnou stratou hmotnosti, hnačkou, bolesťami v krížovej časti brucha, ale aj zhoršením diabetesu.

Postál Nie rakovine upresňuje aj ťažkosti s identifikáciou tohto ochorenia. “Umiestnenie tumoru býva ťažko prístupné a nádor býva „schovaný“ za okolitými orgánmi. Metastázy bývajú tak malé, že sú súčasnými diagnostickými metódami ťažko odhaliteľné. Nádor pankreasu rýchlo vytvára metastázy, preto je väčšina pacientov diagnostikovaná až v štádiu pokročilého ochorenia.”

Prekliaty pankreas! Pre alarmujúce čísla výskytu tohto ochorenia, na Slovensku vyhlásili stav núdze. "Bude to ešte horšie," strašia nás odborníci.

Nepomohli si: Patedl aj Gott podpísali výzvu, ktorou chceli bojovať proti rakovine. FOTO v GALÉRII

Slovensko je ešte stále otrasené z náhlej smrti muzikanta Vaša Patejdla († 68), ktorý podľahol rakovine pankreasu. Tento nezvratný fakt je o to zarážajúci, že aj on sám sa v roku 2016 zapojil podpisom do výzvy s názvom Povedzte nie rakovine pankreasu. „Oslovili sme ho po jednom koncerte a keď sme mu vysvetlili o čo presne ide, povedal, že nás veľmi rád podporí,“ zaspomínala si Jana Pifflová Španková z aliancie Nie rakovine, ktorá výzvu vyhlásila.

Alarmujúce čísla

Čísla výskytu tejto zhubnej a smrteľnej pliagy sú podľa nej na Slovensku tak vysoké, že ich už zaregistrovali aj vo svetovej zdravotníckej organizácii. „Zavolali nám, že je to u nás už naozaj alarmujúce. Slovensko je vo výskyte rakoviny pankreasu druhou krajinou na svete a podľa výpočtov, v roku 2030 bude na pankreas trpieť každý druhý onkologický pacient. Veľmi nás to zarazilo, tak sme sa s Patrikom Hermanom a Bibiánou Ondrejkovou z našej aliancie Nie rakovine zaujímali, ako môžeme pomôcť,“ hovorí ďalej Španková.

V čase, keď svoje aktivity rozbiehali, bol na Slovensku vraj len jeden endosonograf, prístroj ktorým lekárski špecialisti dokázali diagnostikovať rakovinu. „Veľmi nám v tomto smere pomohla docentka Andrea Kalavská z pozície vtedajšej ministerky zdravotníctva. Dnes je aj vďaka nej v každom okrese aspoň jeden funkčný diagnostický endosonograf,“ hovorí významne ďalej Španková a upriamuje pozornosť na najnovšie aktivity.

Nepomohli si: Patedl aj Gott podpísali výzvu, ktorou chceli bojovať proti rakovine. FOTO v GALÉRII

„Pred dvomi mesiacmi sme mali stretnutie so všetkými primármi na onkologických oddeleniach nemocníc a dohodli sme sa, že budeme spolupracovať. V našej misii sa nám darí spájať verejnosť, lekárov, pacientov, vedcov a najnovšie aj výskumníkov v biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied. Spoločne budú vyhodnocovať a následne nám posúvať informácie o príznakoch rakoviny pankreasu. Nie vždy sú totiž jednoznačné, preto sa dá veľmi náročne diagnostikovať. Vysvitlo, že mnohí pacienti sa sťažovali napríklad na bolesť chrbta, či brucha a liečili sa nesprávnym spôsobom, alebo vôbec,“ dozvedáme sa.

Pomáhať chcel aj Dano Heriban

„Je to naozaj mimoriadne krutá choroba, ktorá postihuje čoraz viac mladších ľudí. Preto chceme verejnosť upozorňovať na jej príznaky a rizikové faktory. Pri tej príležitosti plánujeme založiť aj register pacientov s karcinómom pankreasu,“ dodáva Španková.

Situácia je v tejto súvislosti vraj už tak zlá, že svetová a európska Platforma pre karcinóm pankreasu vyhlásila pre Slovensko stav núdze. Na osvetu svojich aktivít sa partii okolo Špankovej podarilo získať aj mnohé osobnosti. Výzvu Povedzte nie rakovine, podpísal v minulosti okrem Vaša Patejdla aj Karel Gott, Jana Kocianová, Miroslav Žbirka, Adela Vinczeová, Stanislav Štepka a ako historicky úplne prvý, Andrej Kiska.

„Asi mesiac pred smrťou nás z vlastnej iniciatívy navštívil aj Dano Heriban so svojou manželkou Kamilou. Zaujímali sa ako by nám mohli pomôcť. Dano bol ešte plný života. Obaja boli šťastní, ukazovali nám zábery svojich krásnych detičiek. Život sa vie veľmi rýchlo otočiť na tragédiu,“ pripomína smutne Španková.

Nikdy tiež nezabudne ako komunikovali a snažili sa pomôcť spevákovi Ďuďovi zo skupiny Hex, ktorý ako štyridsaťšesťročný v roku 2019 podľahol rovnako ako Vašo Patejdl rakovine pankreasu. „Stáli sme pri Ďuďovi aj jeho manželke Mirke, no dobre to nedopadlo. Práve obrovský výskyt tohto ochorenia u nás je pre nás veľkou motiváciou v aktivitách, ktoré robíme. V spolupráci s odborníkmi urobíme všetko preto, aby sme v čo najväčšej miere znížili percento úmrtnosti,“ končí naše rozprávanie Španková odhodlane.

Nepomohli si: Patedl aj Gott podpísali výzvu, ktorou chceli bojovať proti rakovine. FOTO v GALÉRII

Otvoriť galériu

Poľského novinára Andrzeja Poczobuta väzneného v Bielorusku umiestnili do samoväzby a údajne mu odmietajú podať životne dôležité lieky pre činnosť srdca. TASR správu prevzala v stredu z agentúry AP, ktorá sa odvoláva na utorkové oznámenie organizácie Zväzu Poliakov v Bielorusku (ZPB).

Bývalého reportéra denníka Gazeta Wyborcza vo februári odsúdili na osemročný trest za kritiku bieloruského režimu. Marek Zanievski z ZPB uviedol, že vo väzení je v samoväzbe bez prístupu k právnikom či zdravotnej starostlivosti.

Bieloruská skupina Viasna na svojej webovej stránke oznámila, že Poczobuta presunuli do cely pre jednu osobu vo väznici v meste Navapolack na severe Bieloruska.

Súdny proces proti nemu za zatvorenými dverami v meste Hrodna je považovaný za súčasť zásahov Minsku voči predstaviteľom opozície a občianskej spoločnosti. Bieloruský najvyšší súd v máji zamietol Poczobutovo odvolanie.

Zaniewski novinárovu situáciu označil za veľmi náročnú a podmienky vo väzení za zhoršujúce sa. "Andrzeja držia v úplnej izolácii, no dozvedeli sme sa, že nedostáva lieky na srdce, ktoré musí brať každý deň. To nás veľmi znepokojuje," povedal Zaniewski. Novinárova manželka pre AP v utorok uviedla, že podmienky vo väzení sú podobné mučeniu. Do samoväzby ho podľa jej slov umiestnili, pretože odmietol účasť na väzenských prácach. Tiež pripomenula, že jej manžel trpí poruchou srdcového rytmu a má vysoký krvný tlak.

Poczobut spravodajsky pokrýval protesty, ktoré v Bielorusku prepukli po voľbách v auguste 2020. Zvíťazil v nich dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko. Opozícia a Západ však výsledky volieb odmietli uznať a označili ich za zmanipulované. Novinár sa rozhodol zostať v Bielorusku aj napriek tomu, že Minsk voči účastníkom protestov tvrdo zasiahol.

Poľské úrady opakovanie žiadajú Minsk, aby Poczobuta prepustil a líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská verdikt voči nemu označila za osobnú pomstu Lukašenka.

Viac k téme: - polsko

- bielorusko

- lieky

- vazenie

- novinar

Foto:

Poľskému novinárovi väznenému v Bielorusku údajne odopierajú dôležité lieky (ilustračná fotografia). Zdroj: Istockphoto

REGIÓN Severnými okresmi Slovenska sa v sobotu prehnala silná búrka s nárazovým vetrom. V Žilinskom kraji vyčíňala najmä v okresoch Bytča, Žilina a Čadca.

Nepriazeň počasia si odniesla budova kultúrneho domu v Považskom Chlmci, na ktorej odtrhlo strechu.

Vietor strhol časť strešnej krytiny aj zo strechy kostola Panny Márie Matky Cirkvi na pútnickom mieste na hore Živčáková.

Mohutné stromy popadali na cintoríne vo Veľkom Rovnom, viaceré úseky ciest zostali neprejazdné pre popadané stromy a boli na nich zaplavené miesta.

Silná búrka spôsobila energetickú kalamitu, keď v sobotu z ostalo bez elektriny viac než 40-tisíc odberných miest a vyše 800 distribučných trafostaníc bolo mimo prevádzky. Búrka mala na svedomí aj vážny úraz. Pod Malým Javorníkom zasiahol 15-ročnú slovenskú turistku padajúci konár.

Spôsobil jej zranenie hlavy, chrbtice a panvy.

Na mieste zasahovali horskí záchranári, ktorých postup komplikovali popadané stromy.

Po odznení búrky požiadali záchranári o súčinnosť posádku vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, ktorá zobrala na palubu horského záchranára. K pacientke smerovali aj českí horskí záchranári zo stanice Soláň. „Pacientke bola na mieste poskytnutá neodkladná zdravotná starostlivosť a následne bola letecky transportovaná do nemocničného zariadenia,“ opísali zásah horskí záchranári.

Foto popis: Padajúci konár vážne zranil len 15-ročné dievča.

Foto autor: foto: HZS

BELUŠA OTVÁRAJÚ NOVÚ AMBULANCIU

V Beluši pribudla ďalšia služba v oblasti zdravotníctva.

V novozrekonštruovaných priestoroch Zdravotného strediska v Beluši začala fungovať ambulancia fyzioterapie. „Okrem rozvodov vody a elektrickej energie sa vymenila podlaha a vymaľovali sa steny. Presvetlené a zmodernizované miestnosti získali čerstvý a atraktívny vzhľad, ktorým sa snažila obec do budovy prilákať poskytovateľa zdravotnej služby. Občania tak môžu od 4. septembra profitovať zo služieb fyzioterapie pri návšteve zdravotného strediska v širšom centre obce,“ informovala Petra Martišová z Obecného úradu Beluša.

Ako povedala nová fyzioterapeutka v obci, v Beluši videla nezaplnený priestor pre služby fyzioterapeuta. Keď sa otvorila možnosť spolupráce, využila ju.

„V zdravotnom stredisku máme k dispozícii dve miestnosti. Do jednej som umiestnila robotizované stroje. Práve s robotizovaným laserom dosahujeme vynikajúce výsledky. Druhým strojom je magnet, ktorým ošetrujeme celé telo,“ povedala fyzioterapeutka Lucia Ďurišová.

V obci tak postupne zlepšujú dostupnosť zdravotníckych služieb.

ILAVA MALI TRADIČNÝ JARMOK

Bartolomejský jarmok v Ilave má dlhoročnú tradíciu.

Tri dni zábavy, hodovania, dobrej hudby a milej spoločnosti si prišli pozrieť návštevníci zo širokého okolia.

„Na Bartolomejský jarmok nás prišla navštíviť aj delegácia z Maďarska i z Českej republiky. K návšteve sa pridal aj trenčiansky župan Jaroslav Baška. Okrem návštevy mestského úradu a jarmoku sme si s nimi pozreli i múzeum a Barošovu hrobku,“ informovali z Mestského úradu Ilava.

V piatok sa postupne rozložili jarmočníci a od rána začali prichádzať prví návštevníci. Najväčším ťahákom bolo vystúpenie populárnej skupiny Helenine oči z Prešova, šou, ktorú predviedli, nezaostávala za veľkými festivalmi, na ktorých vystupujú. „Ilava, boli ste fasa! Ďakujem,“ odkázali populárni hudobníci na sociálnej sieti.

Na svoje si na tradičnom podujatí prišli všetky generácie. „Aj piatkový popoludňajší program s OTTO WEITER SHOW zaplnil ilavské námestie.

V sobotňajšom dopoludňajšom programe sa o hudobný program postarali speváčky z Košece a žiaci zo ZUŠ Ilava,“ informovali z ilavskej radnice.

TRENČIANSKY KRAJ NEZAMESTNANOSŤ STÚPLA

Priemerná evidovaná miera nezamestnanosti v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) druhý mesiac po sebe stúpla. V júli sa jej hodnota zvýšila medzimesačne o 0,17 percenta na úroveň 3,64 percenta. Informovalo o tom Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Aktuálna miera nezamestnanosti v Trenčianskom kraji je napriek miernemu nárastu naďalej tretia najnižšia na Slovensku, nižšie hodnoty vykazuje len Bratislavský a Trnavský kraj. Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie v produktívnom veku na obyvateľstve v produktívnom veku (PDU), ktorý je od začiatku tohto roka novým hlavným ukazovateľom o nezamestnanosti na Slovensku, sa v júli zvýšil na úroveň 2,80 percenta.

Najnižšiu úroveň PDU na celom Slovensku má okres Trenčín s 2,13 percentami. V Trenčianskom kraji ďalej nasledujú okresy Ilava (2,33 percenta), Púchov (2,42 percenta), Partizánske (2,53 percenta), Bánovce nad Bebravou (2,63 percenta), Nové Mesto nad Váhom (2,75 percenta), Považská Bystrica (2,77 percenta), Myjava (2,86 percenta) a Prievidza (3,89 percenta).

PÚCHOV OPRAVOVALI ROZBITÉ CESTY

V Púchove využili menej hustú premávku počas letných prázdnin na opravu viacerých cestných komunikácií. „V dňoch 24. augusta až 31. augusta prebieha oprava povrchu miestnej komunikácie na ulici Dvory. Všetkých účastníkov dopravy, ako aj chodcov si dovoľujeme požiadať o zhovievavosť, trpezlivosť a rešpektovanie dočasného dopravného značenia pri realizácii prác,“ uviedli z Mestského úradu Púchov na sociálnej sieti.

Ako ďalej doplnili, v uvedenom termíne počas stavebných prác môže dôjsť ku krátkodobému obmedzeniu prístupu do podzemných garáží a na parkoviská.

Nedávno dokončili v meste výstavbu takmer troch desiatok parkovacích miest v lokalite Obrancov mieru. Opravovali aj pešie chodníky na moste ponad železničnú trať na ulici Trenčianskej.

Rozšírili aj odstavné plochy na Gorazdovej ulici.

HORNÁ MARIKOVÁ SPUSTILI MODERNÚ SLUŽBU

Obyvatelia obce Horná Mariková majú možnosť zostať v obraze o dianí a živote v ich obci najmodernejším spôsobom. „Spustili sme pre obyvateľov službu Munipolis, vďaka ktorej s vami teraz môžeme komunikovať moderne a efektívne. Občania, ktorí sa do systému Munipolis zaregistrujú, od nás budú dostávať dôležité informácie o dianí v obci, a to prostredníctvom SMS, e-mailov alebo správ do aplikácie,“ informovali z Obecného úradu Horná Mariková. Registrácia je zadarmo.

V registračnom procese si môžete nastaviť, aké informácie vás zaujímajú. Vaše údaje budú v bezpečí v súlade s GDPR – všeobecným nariadením o ochrane osobných údajov.

Obyvatelia môžu počúvať bežné hlásenia rozhlasu priamo z mobilu, novinky z úradu dostanú priamo do telefónu a taktiež dostanú upozornenia na krízové situácie.

LEDNICKÉ ROVNE ZREKONŠTRUOVALI EPITAF

Vzácnu epitafovú dosku Tomáša zo Zborova zrekonštruovali vďaka príspevkom obyvateľov obce Lednické Rovne. Ako informovali z obecného úradu, obnova plastiky rytiera sa uskutočnila v roku 2023 a bola financovaná z darov občanov Lednických Rovní a priateľov histórie. „Doska bola po prvýkrát objavená pravdepodobne v roku 1972.

Jej pôvodné umiestnenie sa mi nepodarilo z histórie dohľadať.

Mohla ozdobovať niektorú stenu starého Kostola sv. Michala Archanjela, ktorý nechala vystavať Zuzana Lórantffy v roku 1640, v tom čase aj jedna z majiteliek Lednického panstva,“ informoval Jozef Prekop z občianskej iniciatívy Lednické Rovne. Ako ďalej zistil, Tomáš sa mohol narodiť asi v roku 1600 v Zborowe, vtedy sa Zborov písal s koncovým písmenom „w“, čo je potvrdené aj na epitafnej doske. Bol s určitosťou Poliak a mohol byť synom správcu alebo kapitána hradu a panstva v Zborove.

Foto autor: foto: archív obce Beluša, archív mesta Ilava, (TASR), archív mesta Púchov, Fotolia, archív obce Lednické Rovne

Fakultná nemocnica s poliklinikou v Žiline sa zapojila do pilotného projektu zavádzania Stromov odkazov pacientov na slovenských psychiatrických klinikách. Dva výnimočné, ručne maľované stromy vyrástli na stenách oboch lôžkových jednotiek oddelenia žilinskej

psychiatrie. Pacienti môžu do špeciálnych búdok umiestnených na konároch vložiť svoje odkazy pre personál či nových pacientov.

Ako uviedla primárka oddelenia psychiatrie FNsP

Žilina Oľga Vorošová,

iniciatíva založenia Stromov odkazov vznikla na základe podnetu samotného personálu. „Neustále sa snažíme prinášať do liečby a našej práce pridanú hodnotu, ktorá je pri starostlivosti o psychiatrických pacientov nevyhnutná. Stromy sú nielen skrášlením prostredia, ale pomáhajú nám na oddelení budovať dôveru, pocit bezpečia a zároveň prijímať podnety na zlepšenie," priblížila O. Vorošová s doplnením, že do špeciálnych búdok môžu pacienti vkladať lístky s návrhmi na zmeny, no zároveň povzbudivé odkazy pre nových klientov. „Takáto spätná väzba môže odbúrať prvotný strach alebo nedôveru, ukáže ostatným, že sa nemusia báť, pretože naše pracovisko im poskytne bezpečie a profesionálnu starostlivosť," dodala primárka žilinského oddelenia psychiatrie.

Dva unikátne Stromy odkazov pacientov namaľoval bez nároku na odmenu amatérsky maliar Pavol Záhumenský. Prvá maľba na jednej z lôžkových jednotiek predstavujúca letné prostredie je už hotová. Druhý zo stromov zachytáva jesennú atmosféru prírody a aktuálne prebiehajú posledné úpravy v procese dokončovania. Vedúca sestra oddelenia psychiatrie Renáta Lachová zdôraznila, že na projekte sa podieľali tiež samotní pacienti. „V rámci pracovnej terapie vlastnoručne vyrábali s pomocou personálu kartónové vtáčie búdky, v ktorých sú dnes vložené dokonca aj prvé odkazy. Už počas maľby stromov sa iniciatíva všetkým veľmi páčila, chodba sa rozžiarila a vliala na oddelenie krásny pocit nádeje a radosti," dodala R. Lachová.

Oddelenie psychiatrie FNsP Žilina je najväčším psychiatrickým oddelením v Žilinskom kraji. Zdravotnú starostlivosť poskytuje v rámci 62 lôžok a ambulantnej časti pre spádovú oblasť 300-tisíc obyvateľov. Ako upozornil riaditeľ žilinskej nemocnice Eduard Dorčík, v tejto oblasti sa nemocnica uchádza z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky o zdroje na realizáciu viacerých projektov. „Naším cieľom je zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu všetkých lôžkových jednotiek psychiatrie, plánujeme tiež rozšírenie a modernizáciu psychiatrického stacionára a úspešní sme boli v prístrojovej výzve, momentálne čakáme na dodávku nového elektrokonvulzívneho prístroja a anestéziologického prístroja s monitorom vitálnych funkcií, ktoré nám pomôžu v ďalšom skvalitnení liečby," informoval E. Dorčík, podľa ktorého je prioritou humanizácia v psychiatrii. „Verím, že sa nám podarí získať potrebné finančné projekty a dokončíme plánované projekty, ktoré sú pre rozvoj a zlepšenie starostlivosti nášho psychiatrického oddelenia absolútne kľúčové," uzavrel riaditeľ FNsP Žilina.

„Maľby pochádzajú od Pavla Záhumenského."

Foto autor: -r, snímky FNsP Žilina

Foto popis: Pacienti mali radosť už zo samotného procesu tvorby.

Foto popis: Psychiatrické oddelenie FNsP v Žiline patrí medzi najväčšie psychiatrické pracovisko v kraji.

Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri.

Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu.

Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý žiaľ nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest.

„Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.

* Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?

Od malička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.

* Čo nasledovalo?

Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici.

* Prebehla podľa očakávaní?

Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý. Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.

* Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?

Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.

* Kedy ste zistili, že je rakovina späť?

Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.

* Nasledovala operácia alebo chemoterapia?

Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to. Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.

* No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?

To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle. Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov. Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho čo viem, som na Slovensku jediný.

* Ako liečba pokračovala?

Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.

* Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?

Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojim onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem. Ožarovanie celého tela neexistuje, ožarovanie celého mozgu zabíja aj zdravé bunky a pacienti končia vo vegetatívnom stave, imunoterapia je len pre určite typy nádorov, takže tiež nie. Vlastne len čakám, kým zomriem. V Bratislave na mne skúšali aj klinickú štúdiu, kde mi do diery v mozgu dali tuk z brucha, ktorý obsahoval kmeňové bunky. Účelom toho malo byť to, že kmeňové bunky sa naviažu na tie rakovinové a zničia ich. Mne sa však žiadny nádor nezmenšil ani nestratil. Ale ani nepribudol. Už to však robia aj ďalším pacientom, takže sa asi ukázalo, že to má zmysel.

* Ako sa dá toto všetko psychicky zvládnuť?

Po prvej operácii som bol psychicky v poriadku. Nemal som čas myslieť na chorobu, pretože som chodil do práce a študoval som vysokú školu. Práca mi veľmi pomáhala, dávala mi pocit, že som normálny človek. Odkedy ma vyhodili z práce, tak vlakom cestujem po Slovensku. Povedal som si, že pokiaľ žijem, tak toho chcem vidieť čo najviac. Chcem zomrieť s tým, že som niečo videl a niekde som bol.

* Vyhodili vás z práce kvôli zdravotnému stavu?

Z mestskej polície ma vyhodili, pretože som tam bol cez chránenú dielňu. Zamestnávateľ sa zaviazal na určitú dobu a potom ma prepustil. Nasledovalo krvácanie do mozgu. Veľmi ma to psychicky položilo. Nikdy som však nepotreboval pomoc psychológa ani psychiatra. Pomáha mi cestovanie a skupina onkologických pacientov, kde si vymieňame skúsenosti.

* Cestujete vlakom po Slovensku a spoznávate nové miesta. Nemali by ste skôr oddychovať a šetriť sa?

Lekári si myslia, že žijem vďaka tomu, že sa stále hýbem. Práve keď som bol po tej prvej operácii päť týždňov nehybný, tak mi hovorili, že tak ostanem stále. Odvtedy dennodenne cvičím a prechádzam sa. Denne prejdem pešo 13-14 kilometrov. Lekári mi neustále hovoria, že som prípad, ktorý popiera všetky zákony.

* Čomu to pripisujete? Ste veriaci?

Mojej chuti žiť. Považujem sa za veriaceho, ale zdravie by malo byť pre všetkých rovnaké a ostatné nech si každý zabezpečí vlastnými silami. Ak by bol teda boh taký skvelý, stačilo by mu predsa lusknúť prstami a všetci by boli zdraví.

* Na internete je množstvo rád, ako poraziť rakovinu. Všetky tvrdia, že sú zaručené a majú stopercentnú úspešnosť. Skúsili ste niekedy niečo?

Skúšal som všetky možné prípravky. Samozrejme, nie tie nezmyselné. Keď som skončil s jedným, začal som s druhým. Skúšam som za tie roky všetko, čo mi pacienti s rovnakou diagnózou odporúčali.

* Čo diéty? Pri rakovine sa neodporúča cukor či červené mäso.

Diéty som nikdy držať nemusel. Žiadny lekár mi nikdy nepovedal, že by som mal niečo vysadiť. Aj keď je pravda, že sladkosti nejem.

* Dostávate nevyžiadané rady na liečbu?

Občas mi nejaký neznámy človek na facebooku napíše nejaké nevyžiadané rady a komentáre. Ale ja sa skôr orientujem na tú našu komunitu pacientov. Nič nedokáže ľudí spojiť tak, ako rakovina. Možno aj preto, že dnes už ju má každý druhý.

* Stretli ste sa s touto komunitou aj osobne?

Áno, vďaka Lige proti rakovine sme stretli. A to vďaka všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí si kúpia a pripnú na hruď narcis. Je to úžasné gesto. Akoby každý z nich povedal „je mi to ľúto, drž sa.“ Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

* Čo bude teda ďalej?

Už nič. Už len čakám. Nebojím sa smrti, ale skutočne sa bojím toho, že ostanem odkázaný na pomoc. A keďže na Slovensku nie je legálna eutanázia, mám z toho strach.

* Podstúpili by ste eutanáziu?

Ak by to bolo možné a ja by som mal byť odkázaný na pomalé umieranie na nemocničnom lôžku, tak áno.

Foto popis: Martin bojuje so zákernou chorobou väčšinu svojho života.

Foto autor: zdroj foto: album M. P.

Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri. Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu. Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý, žiaľ, nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest. „Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.

* Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?

Odmalička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.

* Čo nasledovalo?

Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici.

* Prebehla podľa očakávaní?

Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý. Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.

* Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?

Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe, alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.

* Kedy ste zistili, že je rakovina späť?

Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.

* Nasledovala operácia alebo chemoterapia?

Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to. Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.

* No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?

To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle. Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov. Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho, čo viem, som na Slovensku jediný.

* Ako liečba pokračovala?

Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.

* Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?

Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojím onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem. Ožarovanie celého tela neexistuje, ožarovanie celého mozgu zabíja aj zdravé bunky a pacienti končia vo vegetatívnom stave, imunoterapia je len pre určité typy nádorov, takže tiež nie. Vlastne len čakám, kým zomriem. V Bratislave na mne skúšali aj klinickú štúdiu, kde mi do diery v mozgu dali tuk z brucha, ktorý obsahoval kmeňové bunky. Účelom toho malo byť to, že kmeňové bunky sa naviažu na tie rakovinové a zničia ich. Mne sa však žiadny nádor nezmenšil ani nestratil. Ale ani nepribudol. Už to však robia aj ďalším pacientom, takže sa asi ukázalo, že to má zmysel.

* Ako sa dá toto všetko psychicky zvládnuť?

Po prvej operácii som bol psychicky v poriadku. Nemal som čas myslieť na chorobu, pretože som chodil do práce a študoval som vysokú školu. Práca mi veľmi pomáhala, dávala mi pocit, že som normálny človek. Odkedy ma vyhodili z práce, tak vlakom cestujem po Slovensku. Povedal som si, že pokiaľ žijem, tak toho chcem vidieť čo najviac. Chcem zomrieť s tým, že som niečo videl a niekde som bol.

* Vyhodili vás z práce pre zdravotný stav?

Z mestskej polície ma vyhodili, pretože som tam bol cez chránenú dielňu. Zamestnávateľ sa zaviazal na určitú dobu a potom ma prepustil. Nasledovalo krvácanie do mozgu. Veľmi ma to psychicky položilo. Nikdy som však nepotreboval pomoc psychológa ani psychiatra. Pomáha mi cestovanie a skupina onkologických pacientov, kde si vymieňame skúsenosti.

* Cestujete vlakom po Slovensku a spoznávate nové miesta. Nemali by ste skôr oddychovať a šetriť sa?

Lekári si myslia, že žijem vďaka tomu, že sa stále hýbem. Práve, keď som bol po tej prvej operácii päť týždňov nehybný, tak mi hovorili, že tak ostanem stále. Odvtedy dennodenne cvičím a prechádzam sa. Denne prejdem pešo 13 – 14 kilometrov. Lekári mi neustále hovoria, že som prípad, ktorý popiera všetky zákony.

* Čomu to pripisujete? Ste veriaci?

Mojej chuti žiť. Považujem sa za veriaceho, ale zdravie by malo byť pre všetkých rovnaké, a ostatné nech si každý zabezpečí vlastnými silami. Ak by bol teda boh taký skvelý, stačilo by mu predsa lusknúť prstami a všetci by boli zdraví.

* Na internete je množstvo rád, ako poraziť rakovinu. Všetky tvrdia, že sú zaručené a majú stopercentnú úspešnosť. Skúsili ste niekedy niečo? Či už zo zúfalstva alebo zo zvedavosti?

Skúšal som všetky možné prípravky. Samozrejme, nie tie nezmyselné. Keď som skončil s jedným, začal som s druhým. Skúšam za tie roky všetko, čo mi pacienti s rovnakou diagnózou odporúčali.

* Čo diéty? Pri rakovine sa neodporúča cukor či červené mäso.

Diéty som nikdy držať nemusel. Žiadny lekár mi nikdy nepovedal, že by som mal niečo vysadiť. Aj keď je pravda, že sladkosti nejem.

* Dostávate nevyžiadané rady na liečbu?

Občas mi nejaký neznámy človek na facebooku napíše nejaké nevyžiadané rady a komentáre. Ale ja sa skôr orientujem na tú našu komunitu pacientov. Nič nedokáže ľudí spojiť tak ako rakovina. Možno aj preto, že dnes už ju má každý druhý.

* Stretli ste sa s touto komunitou aj osobne?

Áno, vďaka Lige proti rakovine sme sa stretli. A to vďaka všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí si kúpia a pripnú na hruď narcis. Je to úžasné gesto. Akoby každý z nich povedal „je mi to ľúto, drž sa“. Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

* Čo bude teda ďalej?

Už nič. Už len čakám. Nebojím sa smrti, ale skutočne sa bojím toho, že ostanem odkázaný na pomoc. A keďže na Slovensku nie je legálna eutanázia, mám z toho strach.

* Podstúpili by ste eutanáziu?

Ak by to bolo možné a ja by som mal byť odkázaný na pomalé umieranie na nemocničnom lôžku, tak áno.

Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť. MARTIN POHANČENÍK

Foto popis: V boji s chorobou mu najviac pomáha cestovanie a skupina onkologických pacientov-

Foto autor: foto: archív (MP)

Foto popis: Martinov prvý nádor lekári označili za najväčší, aký videli-

Foto autor: foto: archív (MP)

Foto popis: Martin Pohančeník má 38 rokov, väčšinu života bojuje s rakovinou-

Foto autor: foto: archív (MP)

Prežil päť operácií mozgu, nádorov ho zbaviť nedokážu.

ČADCA Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri. Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu. Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý, žiaľ, nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest. „Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.

Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?

Odmalička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.

* Čo nasledovalo?

Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici. pokračovanie na strane 3 ? pokračovanie zo strany 1 ?

* Prebehla podľa očakávaní?

Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý. Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.

* Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?

Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe, alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.

* Kedy ste zistili, že je rakovina späť?

Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.

* Nasledovala operácia alebo chemoterapia?

Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to. Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.

* No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?

To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle. Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov. Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho, čo viem, som na Slovensku jediný.

* Ako liečba pokračovala?

Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.

* Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?

Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojím onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem. Ožarovanie celého tela neexistuje, ožarovanie celého mozgu zabíja aj zdravé bunky a pacienti končia vo vegetatívnom stave, imunoterapia je len pre určité typy nádorov, takže tiež nie. Vlastne len čakám, kým zomriem. V Bratislave na mne skúšali aj klinickú štúdiu, kde mi do diery v mozgu dali tuk z brucha, ktorý obsahoval kmeňové bunky. Účelom toho malo byť to, že kmeňové bunky sa naviažu na tie rakovinové a zničia ich. Mne sa však žiadny nádor nezmenšil ani nestratil. Ale ani nepribudol. Už to však robia aj ďalším pacientom, takže sa asi ukázalo, že to má zmysel.

* Ako sa dá toto všetko psychicky zvládnuť?

Po prvej operácii som bol psychicky v poriadku. Nemal som čas myslieť na chorobu, pretože som chodil do práce a študoval som vysokú školu. Práca mi veľmi pomáhala, dávala mi pocit, že som normálny človek. Odkedy ma vyhodili z práce, tak vlakom cestujem po Slovensku. Povedal som si, že pokiaľ žijem, tak toho chcem vidieť čo najviac. Chcem zomrieť s tým, že som niečo videl a niekde som bol.

* Vyhodili vás z práce pre zdravotný stav?

Z mestskej polície ma vyhodili, pretože som tam bol cez chránenú dielňu. Zamestnávateľ sa zaviazal na určitú dobu a potom ma prepustil. Nasledovalo krvácanie do mozgu. Veľmi ma to psychicky položilo. Nikdy som však nepotreboval pomoc psychológa ani psychiatra. Pomáha mi cestovanie a skupina onkologických pacientov, kde si vymieňame skúsenosti.

* Cestujete vlakom po Slovensku a spoznávate nové miesta. Nemali by ste skôr oddychovať a šetriť sa?

Lekári si myslia, že žijem vďaka tomu, že sa stále hýbem. Práve, keď som bol po tej prvej operácii päť týždňov nehybný, tak mi hovorili, že tak ostanem stále. Odvtedy dennodenne cvičím a prechádzam sa. Denne prejdem pešo 13-14 kilometrov. Lekári mi neustále hovoria, že som prípad, ktorý popiera všetky zákony.

* Čomu to pripisujete? Ste veriaci?

Mojej chuti žiť. Považujem sa za veriaceho, ale zdravie by malo byť pre všetkých rovnaké, a ostatné nech si každý zabezpečí vlastnými silami. Ak by bol teda boh taký skvelý, stačilo by mu predsa lusknúť prstami a všetci by boli zdraví.

* Na internete je množstvo rád, ako poraziť rakovinu. Všetky tvrdia, že sú zaručené a majú stopercentnú úspešnosť. Skúsili ste niekedy niečo? Či už zo zúfalstva alebo zo zvedavosti?

Skúšal som všetky možné prípravky. Samozrejme, nie tie nezmyselné. Keď som skončil s jedným, začal som s druhým. Skúšam za tie roky všetko, čo mi pacienti s rovnakou diagnózou odporúčali.

* Čo diéty? Pri rakovine sa neodporúča cukor či červené mäso.

Diéty som nikdy držať nemusel. Žiadny lekár mi nikdy nepovedal, že by som mal niečo vysadiť. Aj keď je pravda, že sladkosti nejem.

* Dostávate nevyžiadané rady na liečbu?

Občas mi nejaký neznámy človek na facebooku napíše nejaké nevyžiadané rady a komentáre. Ale ja sa skôr orientujem na tú našu komunitu pacientov. Nič nedokáže ľudí spojiť tak ako rakovina. Možno aj preto, že dnes už ju má každý druhý.

* Stretli ste sa s touto komunitou aj osobne?

Áno, vďaka Lige proti rakovine sme sa stretli. A to vďaka všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí si kúpia a pripnú na hruď narcis. Je to úžasné gesto. Akoby každý z nich povedal „je mi to ľúto, drž sa“. Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

* Čo bude teda ďalej?

Už nič. Už len čakám. Nebojím sa smrti, ale skutočne sa bojím toho, že ostanem odkázaný na pomoc. A keďže na Slovensku nie je legálna eutanázia, mám z toho strach.

* Podstúpili by ste eutanáziu?

Ak by to bolo možné a ja by som mal byť odkázaný na pomalé umieranie na nemocničnom lôžku, tak áno.

Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť. MARTIN POHANČENÍK

Foto popis: Martin Pohančeník má 38 rokov, väčšinu života bojuje s rakovinou-

Foto autor: foto: archív (MP)

Foto popis: V boji s chorobou mu najviac pomáha cestovanie a skupina onkologických pacientov- foto: archív (MP)

Foto popis: Martinov prvý nádor lekári označili za najväčší, aký videli- foto: archív (MP)

O autorovi| lucia.laurencikova@ petitpress.sk

Prežil päť operácií mozgu. Martin žije s rakovinou väčšinu svojho života. Lekári tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

viac na strane 13 ?

Milované leto sa končí, prichádzajú mesiace, keď je chladnejšie, menej slnka, dni kratšie. Akosi sme si zvykli, že na jeseň je viac kašľa, kýchania, soplenia a iných prejavov chorôb. Naozaj to však súvisí s ročným obdobím?

O tom, či ochorieme alebo všetko v zdraví zvládneme, rozhoduje imunita. Teda (ne)schopnosť organizmu odolať vírusom, baktériám, stresu, chladu a inému diskomfortu. Mení sa na jeseň? „Imunitu môžeme zjednodušene definovať ako schopnosť organizmu brániť sa proti čomukoľvek, čo by mohlo spôsobiť poškodenie zdravia, dokonca i smrť. Je to obranný systém, ktorého orgány, tkanivá a bunky sú rozložené po celom tele. Spolu sa nazývajú lymfatické orgány, ktoré môžeme rozdeliť na primárne, zodpovedné za produkciu lymfocytov, a sekundárne, kde nastáva samotná imunitná reakcia,“ vysvetlúje odborník na imunitu Ing. Adrián Doboly z biotechnologického laboratória Natures.

„Základným stavebným prvkom imunity sú bunky nazvané makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty a rozpoznávajú a ničia poškodené bunky. Ich počet však kolíše v závislosti od stavu organizmu, teda závisí od toho, či sme vyčerpaní, oslabení inou chorobou, ale aj od toho, či sme vnoci spali alebo nie,“ dodal.

Nerovnováha ako riziko

Každé vybočenie z rovnováhy - menej spánku, nedostatočný pitný režim, problém v rodine alebo v práci - imunitu oslabuje. Samozrejme, má svoju silu a po jednej prebdenej noci nepríde automaticky choroba. Keď sa však k prebdenej noci pripočíta ďalšia, telo musí bojovať so stresom z dlho- trvajúceho konfliktu a navyše zabúdame popri starostiach jesť a piť, imunita to zvládnuť nemusí.

Detský kolektív je lekcia pre imunitu

To, že na jeseň sú deti chorľavejšie, berú odborníci ako fakt a dokonca to môže imunite slúžiť. Deti sa totiž rodia s istou imunitnou výbavou, ale keďže je nezrelá, musí sa učiť reagovať na nové podnety. Aj cez kašlík, soplík či kýchanie. Tieto prejavy pritom vôbec nemusia znamenať infekčné ochorenie. Môžu byť vyvolané napríklad zmenami teplôt a vlhkosti. Alebo aj chorobou. Tá prepukne zvyčajne krátko po tom, ako sa deti po prázdninách vrátia do kolektívu. „Dieťa sa v kolektíve dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, pričom navzájom pre seba predstavujú zdroj infekcií,“ hovorí pediatrička MUDr. Lucia Želeňáková z detskej polikliniky Dr. Martinko. Nezrelá imunita dieťaťa reaguje na podnety citlivejšie.

„V praxi sa stretávame najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú ochorenia horných dýchacích ciest (nosová a prinosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10 - 30 % detí zápaly dolných dýchacích ciest. U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 - 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. U starších detí (6 - 12 rokov) sú to 2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov. Dôležitejší ako frekvencia je však charakter týchto infekcií,“ dopĺňa pediatrička.

Stres náš každodenný

Kým bežné infekcie horných alebo dolných dýchacích ciest imunitu dieťaťa vzdelávajú a pomáhajú jej, stres ju oslabuje. To platí aj pre dospelých.„Kým krátkodobý a náhly stres imunitný systém stimuluje, dlhodobý vplyv stresových hormónov znižuje imunitu a odolnosť voči patogénom. Preto sú chronicky vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové a infekčné, ale aj iné ochorenia,“ vysvetlil A. Doboly z Natures. Lepšie zvládať stres a najmä pomáhať zložitému imunitnému systému fungovať ako švajčiarske hodinky pomáha viacero vecí. Pre dospelých aj pre deti je kľúčová rovnováha v tom najširšom zmysle slova. Vyvážená strava, primeraná pohybová aktivita vybalansovaná plnohodnotným oddychom, rovnováha medzi spánkom a bdením, medzi výkonom a relaxom, hygiena a psychohygiena. Svoju významnú úlohu zohráva aj otužovanie (ako trénovanie organizmu zvládať záťaž). Neznamená to, že na jeseň by celá rodina mala začať chodiť do čoraz chladnejšej vody jazera, hoci nápad to nie je zlý. Medzi otužovanie sa ráta aj primerané oblečenie (zbytočne sa nebabušiť), saunovanie a dokonca aj krátky pobyt na čerstvom vzduchu v ľahkom oblečení. Hovorí sa tomu otužovanie vzduchom.

Prirodzené posilnenie

V strave majú byť zastúpené bielkoviny, tuky aj cukry. Viac zeleniny a menej mäsa, ovocia tak akurát. Pre imunitu je dôležité aj mlieko a (kvasené) mliečne výrobky. V obdobiach, ktoré zaťažujú imunitu, pomáhajú aj vitamíny a imu-nostimulátory.

„Medzi ne patria aj beta glukány, zložité cukry z hlivy ustricovej. Je dokázané, že posilňujú niektoré bunky imunitného systému, podporujú rýchlejšie zotavenie sa z choroby a zohrávajú úlohu aj pri psychosomatických ochoreniach kože, astmeaďalšíchdiagnózach,“ odporúča A. Doboly z Natures.

Beta glukány skúmajú vedci už desiatky rokov a lekári ich čoraz častejšie odporúčajú ako podporný prostriedok pri záťaži. „Najväčší efekt má mikronizovaný beta glukán vysokej čistoty, ktorý sa dobre vstrebáva do organizmu,“ spresňuje odborník.

Jesenné vitamíny

Farmaceutka a odborná konzultantka OZ Medicamen-tum, ktoré poskytuje bezplatnú donášku liekov z lekárne až domov, odporúča beta glukány doplniť o ďalšie vitamíny a stopové prvky. Ale až po konzultácii s lekárom alebo le-kárnikom.„Každý pacient je jedinečný a treba brať na zreteľ osobitosti, ktoré vyplývajú z užívania výživovýchdopinkov alebo farmakoterapie liečivami,“ zdôraznila PharmDr. Kristína Malíková.„Z vlastných skúseností by som na jeseň radila užívať zinok, ďalej by som do bežnej jesennej lekárničky zaradila vitamín C. Keďže jesenné dni prinášajú zmenu počasia a celkovo slnečného svitu sa k nám dostáva menej, odporúčam aj suplementáciu vitamínom D. Je rozpustný vtukoch, čiže užívať by sa mal po jedle.“

Pri zinku K. Malíková zdôrazňuje opatrnosť s dávkovaním. „Súbežné užívanie solí železa, medi a vápnika môže znižovať vstrebávanie zinku. Vysoké dávky zinku môžu znižovať vstrebávanie medi a železa. Pri dlhodobej liečbe sa má laboratórne sledovať koncentrácia medi v krvi,“ upozornila.

GluCandy 60 cmuľavých tabliet vysokočistý beta glucan z hlivy ustricovitej a šípkový extrakt s prírodným vitamínom C výborná prírodná jahodová príchuť

Beta Glucan 240+ 30 kapsúl

významná dávka beta glucanu + vitamínu C a D (nielen) pre správne fungujúci imunitný systém* vhodný pre každodenné užívanie

Nájdete vo svojej lekárni, www.natures.sk

Výživové doplnky. Výrobca: Natures s.r.o., A. Sládkoviča 33, 91701 Trnava Vyrábané v systéme riadenia kvality ISO 9001 a systéme bezpečnosti potravín ISO 22000. *Schválené zdravotné tvrdenie podľa Nariadenia (ES) č. 192&2006 pre vitamín C a vitamín D: prispieva k správnej funkcii imunitného systému.

Foto popis:

Pupočnú šnúru presekávajú motykou a podviažu ju kúskom látky. Naše by pôrod v afrických podmienkach nezvládli.

Pôvodne chcela lekárka Katarína Mulama vycestovať do Afriky len na pár mesiacov, život s ňou však mal iné plány, v Keni si našla manžela, porodila deti a dnes tam žije už viac ako desať rokov.

Budovy nemocnice v dedinke Tikit na severozápade Kene stáli bez zásahu takmer 15 rokov, zakladateľ David Roden zomrel pri autonehode.

Kmeň Pokotov tak za najbližšou zdravotnou starostlivosťou musel kráčať aj osem hodín. Oravke sa s rehoľnou komunitou Evangelising sisters of Mary podarilo postaviť nemocnicu na nohy a dnes v nej dokážu liečiť vírusové i tropické choroby, ošetriť drobné rany aj odrodiť pôrod.

Afričania ešte stále veria liečebným a často nebezpečným postupom šamanov, súčasťou projektu je preto aj ich vzdelávanie, aby vedeli, ako môžu nemocnicu využívať.

„So šamanmi však stále bojujeme, neraz sa stane, že k nám príde pacient v terminálnom štádiu, liek nezaberie a zomrie len preto, že zbytočne odďaľovali liečbu,“ hovorí lekárka. Vidieť takéto prípady bolo pre Katarínu spočiatku veľmi ťažké, časom si však zvykla aj sa prispôsobila mysleniu miestnych. „Pochopila som, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku.“

Zamestnávať hlavu či ventilovať ťažké myšlienky jej pomáha rodina a niekoľko voľnočasových aktivít. Rada napríklad aj šije, z látok sa preto naučila šiť detské plienky a postupne učí plienkovať aj mamy v Afrike. „Nič také nepoznajú, používajú iba handry omotané vrecúškom. Za pôrod v našej nemocnici si tak vyslúžia aj takýto novorodenecký balíček.“

* Afrika vie v rôznych častiach vyzerať veľmi odlišne, vie byť bohatá aj chudobná, horúca i chladná. Aká je tam, kde ste vy?

Misia, kde pôsobím, sa nachádza v západosevere Kene v dedinke Tikit. Je to pustatina v nízkej nadmorskej výške asi 600 až 700 metrov nad morom, ktorú obklopuje vysoké pohorie. Údolie sa vyznačuje celoročnými vysokými teplotami okolo 35 až 40 stupňov Celzia, klesnúť zvyknú len v období dažďov. Máme piesočnatú pôdu, krovinaté porasty a veľmi nízke stromy. Pre mňa úplne nové boli aj sezónne rieky, v období dažďov sú plné vody a hlboké ako Váh a počas sucha v nich nič nie je. V tejto oblasti žije vlastným životom a kultúrou originálny nomádsky kmeň Pokotov. Nemajú vzdelanie a používajú vlastný jazyk, nevedia po anglicky ani svahilsky. Nedostalo sa im ani zdravotnej starostlivosti. Miestni ľudia sú závislí od prívalových dažďov, živia sa len poľnohospodárstvom a pastierstvom. Chovajú kozy a ovce, ktoré sú nízkonákladové, a v období dažďov sa s nimi sťahujú k riekam a trávnatým územiam. Misiu do územia posadil môj predchodca doktor David Roden pred viac ako 20 rokmi. Na žiadosť ľudí kmeňa vybudoval školu i nemocnicu a začal zavádzať solárny systém. Žiaľ, mal autonehodu a zahynul. Budovy tak ostali asi 15 rokov bez zásahu. Jeho manželka odovzdala celý objekt rehoľnej komunite Evangelising sisters of Mary, s ktorou som pracovala na misii v inej oblasti Kene. Sestra Clementine, ktorá je Pokotka a tiež súčasťou komunity, ma pozvala vybudovať nemocnicu.

* Nemocnicu sa vám však po dvoch rokoch práce podarilo postaviť na nohy a dnes v nej ošetrujete pacientov.

Bol to proces. Budovy sme obnovovali najprv svojpomocne z vlastných zdrojov a tiež za veľkej pomoci dobrodincov, priateľov a známych. V Keni je zdravotný systém rozdelený na šesť úrovní. V prvom stupni funguje len prvá pomoc, ktorú ľudia vyhľadávajú priamo vo svojich osadách. S vyššou úrovňou rastie vybavenie aj starostlivosť, ktorú pacienti dostanú. V roku 2019 sme otvorili nemocnicu na druhej úrovni, mali sme v nej zdravotnú sestru, ktorá mala k dispozícii teplomer, tlakomer či fonendoskop a zopár liekov. Po pandémii sa k nám pripojila organizácia Dvojfarebný svet, ktorá získala grant zo Slovak Aid. Vďaka finančnej pomoci sme nemocnicu dostali na štvrtú úroveň. Vieme liečiť vírusové ochorenie, tropické choroby, ošetriť drobné poranenia či odrodiť pôrod. V prípade závažnejších stavov dokážeme podať základnú starostlivosť a zabezpečiť prevoz do väčších nemocníc. Časom sa nám podarilo vybudovať ubytovanie pre zamestnancov, vodovod a staráme sa aj o poľnohospodárstvo.

* Kto v nemocnici pracuje?

Keďže v Keni je nedostatok lekárov, lieky dokážu predpisovať aj zdravotné sestry. Máme zdravotných bratov a sestry i laborantku. Sestra Clementine je nielen riaditeľka nemocnice, ale aj pôrodná asistentka. Všetko sú to vzdelaní ľudia, ktorí nám prišli pomôcť z iných častí Kene. Momentálne tam máme aj lekárku, čerstvú absolventku zo Slovenska, ktorá je k dispozícii celých 24 hodín. Ja sa starám o chod celej nemocnice.

* Africké kmene sú známe šamanmi, ktorí majú svoje, často nebezpečné, liečebné metódy či odvary. Veria miestni ľudia študovaným lekárom?

Súčasťou projektu je aj výučba, ľudia totiž vôbec nevedia, ako majú našu nemocnicu využívať. Dva razy do týždňa preto organizujeme výjazdy do osád, kde sa s miestnymi stretávame a vysvetľujeme im, kedy k nám majú prísť. Robíme osvetu, aby sa ľudia nenechávali liečiť doma šamanmi, hoci to ešte stále robia. Skúšajú to najprv uňho a keď to nezvládajú, prídu k nám. Často tak dostávame aj veľmi komplikované stavy, mnoho ľudí dokonca zomrie, pretože zbytočne oddialia liečbu. Napríklad sa nám stalo, že 16-ročné dievča poštípal had, zaviedli ju najprv k šamanovi a až potom prišla k nám. Aj keď sme mali protijed, v terminálnom štádiu nefungoval. V osadách miestnych zároveň ošetrujeme, očkujeme, či rozdávame vitamíny.

* V týchto oblastiach pravdepodobne ešte ženy počas tehotenstva aj pri pôrode sprevádzajú pôrodné babice. Počula som o príbehoch, kedy dieťa otáčali holými rukami a pupočnú šnúru presekávali tým, čo mali práve o ruke. Je to pravda?

Áno, pôrodné babice sú ženy na to školené a vychovávané. Veľmi si toto postavenie vážia, pretože je to ich živobytie. Za každý pôrod dostanú nemalú odmenu, napríklad jednu kozu či päť kíl cukru. Riziko úmrtia alebo infekcie je vysoké, ale presnú štatistiky nemáme. Zároveň však treba dodať, že miestni ľudia majú vysokú imunitu, my by sme pôrod v takých podmienkach neprežili. Keď som sa s nimi rozprávala, ako domáci pôrod vyzerá, bola som prekvapená, že vedia, ako postupovať. Všetko robia holými rukami bez vody a rukavíc, pupočnú šnúru presekávajú motykou či mačetou a podviažu ju kúskom látky, ktorú si utrhnú z oblečenia. Najčastejšou príčinou úmrtia žien pri pôrode je vykrvácanie. Keďže nemajú lieky, nevedia to zvládnuť a pôrodné cesty nechávajú prirodzene vyhojiť. Vedia sa však o ne postarať po pôrode, imunitu i silu čerpajú ženy z polievok či kozieho mäso. Ak žena alebo dieťa pri pôrode umrie, neobviňujú babice, život berú ako dar. V rámci našej nemocnie sa snažíme pôrodné babice školiť a prizývať do spolupráce, nechceme ich vylúčiť ani na ne poukazovať. Prišli sme tu aj preto, aby u nás mohli ženy bezpečne priviesť dieťa na svet.

* Situácie, kedy niekoho viete zachrániť, ale nemôžete, musia byť pre psychiku lekára náročné. Ako oddychujete?

Ešte pred misiou som pracovala na Slovensku, videla som, ako veľmi sme citliví na pacienta aj dieťa, žiadny detail nám nesmel ujsť. Keď som prišla do Afriky, bolo spočiatku náročné zvyknúť si aj na takéto ťažké veci, musela som pochopiť, akým životom žijú a nastaviť sa na ich úroveň zmýšľania. Hoci ma to stále zamrzí, nezamýšľam sa nad tým, nehíkam, ani nikoho neobviňujem, snažím sa im vysvetliť, že urobili chybu a keby prišli skôr, mohlo ich dieťa či blízky žiť. Človek si po čase uvedomí, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku. Mám rodinu, deti, musím sa o nich starať. Verím, že to, čo do nich investujem, sa niekde nestratí. Robím aj iné veci, napríklad rada šijem, takže som sa naučila šiť plienky a ženy učíme plienkovať, keďže ony používajú len handry omotané vrecúškom. Za pôrod v nemocnici od nás dostanú celý balíček novorodeneckej výbavy.

* Aké postavenie tam má žena?

Je to patriarchálna spoločnosť, vládnu v nej muži. Tí majú zároveň niekoľko žien naraz, pri ktorých sa počas mesiaca striedajú, musia však splniť pravidlá. Ak muž chce ženu, musí rodine zaplatiť veno, čím dokáže, že sa o ňu aj deti dokáže postarať, bez toho ho rodina neprijme. Po svadbe žena začína patriť mužovi a rodičia a ani zbytok rodiny sa o ňu nestará. Ak sa však stane, že nevesta počne ešte pred svadbou a ženích nie je schopný zaplatiť veno, žena sa vráti naspäť do pôvodnej rodiny. Ženy sú veľmi pracovité, samé si postavia kruhový hlinený domček, starajú sa o hospodárstvo či predávajú na trhu. Mužov obyčajne vidíte len polihovať, hoci v mestách aj normálne pracujú. Ženy sú veľmi pokorné a neboja sa prijať nový život aj niekoľko detí. Rodiť začínajú okolo 16 rokov a končia okolo 40, bežne majú aj vyše desať potomkov. Je to iné ako u nás, byť matkou je pre nich najväčšia hodnota. Rozhodujú však o nich vo všetkom muži, povedia, či bude rodiť doma, v nemocnici, alebo čo sa s nimi vôbec bude diať.

* Vám sa však podarilo v ďalej Afrike nájsť aj lásku. Nebáli ste sa?

Pôvodne som z Oravy odchádzala s tým, že chcem odísť na polroka nazbierať skúsenosti, vrátiť sa naspäť na Slovensko, pokračovať vo vzdelávaní aj praxi a občas odísť na nejaký čas do Afriky. Nečakala som, že sa to obráti iným smerom. S manželom sme sa spoznali v južnom Sudáne, kde sme obaja pracovali v poľnej nemocnici. Boli sme na rovnakej vekovej úrovni a otvorení spoznávať nové kultúry i svet okolo nás. Začiatky neboli jednoduché a ani ružové, potrebovali sme čas. Môj vtedy ešte len partner to rešpektoval, netlačil na mňa, nikam sme sa nenáhlili. Po pár rokoch premýšľania sme sa rozhodli pre manželstvo. Aj s tým bol problém, potrebovali sme vybaviť veľa dokumentov, a tak sme vtedy uvažovali, že ak sa nám to podarí, je to cesta pre nás, ak nie, uvidíme, kam nás to zavedie. Sme odlišné kultúry a narážame na rozdiely rovnako ako v jednokultúrnom manželstve. Od začiatku sme sa však veľa rozprávali, a tak to robíme dodnes. Môj manžel ma naučil veľkému prijatiu a moju kultúru prijal ešte viac než ja jeho. Zároveň som aj vďaka nemu dnes tam, kde som. Bez neho by som to určite nezvládla. Žijeme v meste, ďalej od rodiny, máme slobodu v kuchyni i živote. Tak ako slobodná sa cítim ja, sa cíti aj manžel.

* Dostali vaši rodičia za vás veno?

Našťastie, sme rovnakého vierovyznania, nebol teda problém mať katolícky sobáš v Keni. Na Slovensku sme mali civilný sobáš, museli sme to prestriedať aj s našimi tradíciami. Veno pochádza ešte z čias tradičných manželstiev, kedy páry nemali sobáš v kostole, museli tak urobiť materiálny záväzok, aby sa zabezpečila istota manželstva. Zároveň to slúžilo ako dôkaz pred ostatnými, že je zväzok naozaj vážny. Rozprávali sme sa o tom, že v mojej kultúre by sa veno mohlo chápať nesprávne a náš záväzok pred Bohom je silnejší, nepotrebujeme sa viazať matériou. Dohodli sme sa, že od tohto zvyku upustíme, pochopila to aj jeho rodina.

* Máte nejaké zvyklosti či spôsob života v Afrike, ktoré by ste si chceli uchovať?

V Afrike stále panuje strach, že pokiaľ človek nebude mať úctu, v živote nebude požehnaný. Chcela by som si preto ponechať úctu a rešpekt k starším, súrodencom, rodičom i starým rodičom. Nie však do takej miery, aby človek podliehal manipuláciám, ale prejaviť im úctu, byť vďačný a podeliť sa s nimi o to, čo mám. Je to veľký rozdiel oproti Slovensku, kde žijú ľudia veľmi individualisticky.

* Plánujete svoj život prežiť v Afrike, alebo sa raz vrátite naspäť ku slovenským koreňom?

Nezatváram ani jedny dvere, skôr sa teším, že mám domov na Slovensku aj v Afrike. Ak by som sa aj vrátila naspäť, nikdy by som nezabudla na to, čo som prežila, nedá sa to. Dvere ani nemôžem zatvoriť, pretože aj vďaka manželovi sa učím, že naše deti nesmú zabudnúť na to, odkiaľ pochádzajú. Je dôležité, aby poznali moje i jeho korene, život či mladosť, a aby v živote vedeli, kto sú.

* Hoci si to mnohí neuvedomujú, na Slovensku máme lepšie pomery, napríklad aj v zdravotnom systéme. Nechýba vám to, čo máte doma?

V Keni mi veľmi veľa vecí chýba, učím sa však, že nemôžem porovnávať, no je to dlhodobý proces. Snažím sa prijímať veci, porozumieť životu v Afrike, hoci to nie je vždy jednoduché. Fakt, že som zažila dobré a kvalitné zdravotníctvo je pre mňa povzbudzujúci, mám o to väčšiu túžbu priniesť to aj do Kene. Je tam veľká potreba, ale tiež vďačnosť ľudí. Ak aj ľudia nedokážu poďakovať, vidím, že im zachránime život, dieťa či rodinu, má to zmysel. Na Slovensku mi to chýbalo, ľudia si zdravotníctvo často nevážia, odsudzujú lekárov, aj keď majú luxusný servis.

* Tohtoročné prázdniny ste s rodinou trávili po piatich rokoch doma v Rabči. Nebol to pre vás kultúrny šok?

Veľmi som sa tešila domov, na prírodu, lesy, čistý potok aj svieži vzduch. Vďaka technike som s rodinou v pravidelnom kontakte, vrátila som sa do toho, čo som poznala. Bol to však najmä po materiálnej stránke, pracujeme s veľmi chudobným kmeňom a v oblasti, kde riešime každú kvapku vody. Nedá sa to ani porovnať s blahobytom, ktorý žijeme na Slovensku, máme kvalitné zdravotníctvo aj školstvo, kde sú nádherné triedy s technikou i krásnymi maľbami a v Afrike, tam, kde som, sedia deti v školách na hlinenej zemi. Na Slovensku vládne pokrok i vysoký materializmus, vytláča to však skutočné hodnoty. Zarazilo ma aj som ostala smutná z toho, ako rýchlo sme mu uverili.

Foto popis: z Katarína Mulama s černoškom v ušitých plienkach.z

Foto autor: foto: archív Kataríny Mulama

Foto popis: Vyšetrenie tehotnej ženy v pôrodnici. z

Foto autor: foto: archív Kataríny Mulama

ŽILINA Psychiatrickí pacienti môžu už aj v žilinskej nemocnici vložiť svoje odkazy pre personál či iných pacientov do špeciálnych búdok. Sú umiestnené na konároch dvoch ručne maľovaných stromov, ktoré vyrástli na stenách oboch lôžkových jednotiek oddelenia žilinskej psychiatrie.

Podľa informácie hovorkyne Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Žiline Lenky Zátekovej sa nemocnica zapojila do pilotného projektu zavádzania Stromov odkazov pacientov na slovenských psychiatrických klinikách.

Ako uviedla primárka oddelenia psychiatrie FNsP Žilina Oľga Vöröšová, iniciatíva založenia Stromov odkazov vznikla na základe podnetu samotného personálu.

„Stromy sú nielen skrášlením prostredia, ale pomáhajú nám na oddelení budovať dôveru, pocit bezpečia a zároveň prijímať podnety na zlepšenie,“ povedala Vöröšová. Do špeciálnych búdok môžu pacienti vkladať lístky s návrhmi na zmeny, no zároveň povzbudivé odkazy pre nových klientov. „Takáto spätná väzba môže odbúrať prvotný strach alebo nedôveru, ukáže ostatným, že sa nemusia báť, pretože naše pracovisko im poskytne bezpečie a profesionálnu starostlivosť,“ dodala primárka žilinského oddelenia psychiatrie.

Dva Stromy odkazov pacientov namaľoval bez nároku na odmenu amatérsky maliar Pavol Záhumenský. „Prvá maľba na jednej z lôžkových jednotiek predstavujúca letné prostredie je už hotová. Druhý zo stromov zachytáva jesennú atmosféru prírody a aktuálne prebiehajú posledné úpravy v procese dokončovania,“ poznamenala Lenka Záteková.

Vedúca sestra oddelenia psychiatrie Renáta Lachová zdôraznila, že na projekte sa podieľali tiež samotní pacienti. „V rámci pracovnej terapie vlastnoručne vyrábali s pomocou personálu kartónové vtáčie búdky, v ktorých sú dnes vložené dokonca aj prvé odkazy. Už počas maľby stromov sa iniciatíva všetkým veľmi páčila, chodba sa rozžiarila a vliala na oddelenie krásny pocit nádeje a radosti.“

Oddelenie psychiatrie FNsP Žilina je najväčším psychiatrickým oddelením v Žilinskom kraji. Zdravotnú starostlivosť poskytuje v rámci 62 lôžok a ambulantnej časti pre spádovú oblasť 300-tisíc obyvateľov. Ako upozornil riaditeľ žilinskej nemocnice Eduard Dorčík, v tejto oblasti sa nemocnica uchádza z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky o zdroje na realizáciu viacerých projektov. „Naším cieľom je zabezpečiť kompletnú rekonštrukciu všetkých lôžkových jednotiek psychiatrie, plánujeme tiež rozšírenie a modernizáciu psychiatrického stacionára a úspešní sme boli v prístrojovej výzve, momentálne čakáme na dodávku nového elektrokonvulzívneho prístroja a anestéziologického prístroja s monitorom vitálnych funkcií, ktoré nám pomôžu v ďalšom skvalitnení liečby,“ informoval Dorčík.

Foto popis: Psychiatrickí pacienti do stromu vkladajú správy.

Foto autor: foto: FNsP ZA

ČADCA y Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri. Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu. Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý, žiaľ, nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest. „Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.

* Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?

Odmalička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.

* Čo nasledovalo?

Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici.

* Prebehla podľa očakávaní?

Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý. Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.

* Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?

Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe, alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.

* Kedy ste zistili, že je rakovina späť?

Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.

* Nasledovala operácia alebo chemoterapia?

Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to. Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.

* No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?

To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle. Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov. Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho, čo viem, som na Slovensku jediný.

* Ako liečba pokračovala?

Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.

* Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?

Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojím onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem. Ožarovanie celého tela neexistuje, ožarovanie celého mozgu zabíja aj zdravé bunky a pacienti končia vo vegetatívnom stave, imunoterapia je len pre určité typy nádorov, takže tiež nie. Vlastne len čakám, kým zomriem. V Bratislave na mne skúšali aj klinickú štúdiu, kde mi do diery v mozgu dali tuk z brucha, ktorý obsahoval kmeňové bunky. Účelom toho malo byť to, že kmeňové bunky sa naviažu na tie rakovinové a zničia ich. Mne sa však žiadny nádor nezmenšil ani nestratil. Ale ani nepribudol. Už to však robia aj ďalším pacientom, takže sa asi ukázalo, že to má zmysel.

* Ako sa dá toto všetko psychicky zvládnuť?

Po prvej operácii som bol psychicky v poriadku. Nemal som čas myslieť na chorobu, pretože som chodil do práce a študoval som vysokú školu. Práca mi veľmi pomáhala, dávala mi pocit, že som normálny človek. Odkedy ma vyhodili z práce, tak vlakom cestujem po Slovensku. Povedal som si, že pokiaľ žijem, tak toho chcem vidieť čo najviac. Chcem zomrieť s tým, že som niečo videl a niekde som bol.

* Vyhodili vás z práce pre zdravotný stav?

Z mestskej polície ma vyhodili, pretože som tam bol cez chránenú dielňu. Zamestnávateľ sa zaviazal na určitú dobu a potom ma prepustil. Nasledovalo krvácanie do mozgu. Veľmi ma to psychicky položilo. Nikdy som však nepotreboval pomoc psychológa ani psychiatra. Pomáha mi cestovanie a skupina onkologických pacientov, kde si vymieňame skúsenosti.

* Cestujete vlakom po Slovensku a spoznávate nové miesta. Nemali by ste skôr oddychovať a šetriť sa?

Lekári si myslia, že žijem vďaka tomu, že sa stále hýbem. Práve, keď som bol po tej prvej operácii päť týždňov nehybný, tak mi hovorili, že tak ostanem stále. Odvtedy dennodenne cvičím a prechádzam sa. Denne prejdem pešo 13-14 kilometrov. Lekári mi neustále hovoria, že som prípad, ktorý popiera všetky zákony.

* Čomu to pripisujete? Ste veriaci?

Mojej chuti žiť. Považujem sa za veriaceho, ale zdravie by malo byť pre všetkých rovnaké, a ostatné nech si každý zabezpečí vlastnými silami. Ak by bol teda boh taký skvelý, stačilo by mu predsa lusknúť prstami a všetci by boli zdraví.

* Na internete je množstvo rád, ako poraziť rakovinu. Všetky tvrdia, že sú zaručené a majú stopercentnú úspešnosť. Skúsili ste niekedy niečo? Či už zo zúfalstva alebo zo zvedavosti?

Skúšal som všetky možné prípravky. Samozrejme, nie tie nezmyselné. Keď som skončil s jedným, začal som s druhým. Skúšam za tie roky všetko, čo mi pacienti s rovnakou diagnózou odporúčali.

* Čo diéty? Pri rakovine sa neodporúča cukor či červené mäso.

Diéty som nikdy držať nemusel. Žiadny lekár mi nikdy nepovedal, že by som mal niečo vysadiť. Aj keď je pravda, že sladkosti nejem.

* Dostávate nevyžiadané rady na liečbu?

Občas mi nejaký neznámy človek na facebooku napíše nejaké nevyžiadané rady a komentáre. Ale ja sa skôr orientujem na tú našu komunitu pacientov. Nič nedokáže ľudí spojiť tak ako rakovina. Možno aj preto, že dnes už ju má každý druhý.

* Stretli ste sa s touto komunitou aj osobne?

Áno, vďaka Lige proti rakovine sme sa stretli. A to vďaka všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí si kúpia a pripnú na hruď narcis. Je to úžasné gesto. Akoby každý z nich povedal „je mi to ľúto, drž sa“. Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

* Čo bude teda ďalej?

Už nič. Už len čakám. Nebojím sa smrti, ale skutočne sa bojím toho, že ostanem odkázaný na pomoc. A keďže na Slovensku nie je legálna eutanázia, mám z toho strach.

* Podstúpili by ste eutanáziu?

Ak by to bolo možné a ja by som mal byť odkázaný na pomalé umieranie na nemocničnom lôžku, tak áno.

Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť. MARTIN POHANČENÍK

Foto popis: z Martinov prvý nádor lekári označili za najväčší, aký videli. z

Foto autor: foto: archív (MP)

Foto popis: z V boji s chorobou mu najviac pomáha cestovanie a skupina onkologických pacientov. z

Foto autor: foto: archív (MP)

Foto popis: z Martin Pohančeník má 38 rokov, väčšinu života bojuje s rakovinou. z

Foto autor: foto: archív (MP)

BZINCE POD JAVORINOU Zdravotné stredisko v Bzinciach pod Javorinou prešlo v poslednom období rekonštrukciou. Dobudovali dve podlažia s dvanástimi nájomnými bytmi.

Jedna z lekárok, ktorá v stredisku ordinuje, však nie je s obnovou spokojná.

Tvrdí, že práve pre nezvládnutú revitalizáciu zdravotného strediska z neho mnohí lekári a zdravotníci odišli.

Obec argumentuje, že oprava časti, v ktorej ordinujú lekári, prebehla podľa plánov.

S prerábkou sú nespokojní Lekári sa o plánovanej prerábke zdravotného strediska dozvedeli v priebehu minulého roka.

„V auguste nám starosta oznámil, že sa ide stavať a máme sa vysťahovať. My sme nevedeli, kam sa máme vysťahovať, tak nám pán starosta Málik povedal, že zubár pôjde do školy, kde bol aj v minulosti, lekáreň bude v požiarnej zbrojnici a na mňa neprišlo. Nesúhlasili sme s tým, podali sme aj odvolanie, no nikto nás nerešpektoval,“ ozrejmila lekárka Emília Dovalová, ktorá má v stredisku ambulanciu už 30 rokov.

Podľa jej slov žiadali obecný úrad o rekonštrukciu budovy už od roku 2011.

„Chceli sme nové okná, podlahy, radiátory, zateplenie a strechu, pretože počas dažďa pretekala. Toho sme sa nedočkali, tak asi bude podľa nich lepšia prístavba dvoch poschodí a 12 bytov. Byty sa postavili, v stredisku neurobili prakticky nič,“ povedala s tým, že od minulého augusta ordinovala aj napriek tomu, že jej prácu rušil stavebný ruch.

Keď sa práce presunuli na ich podlažie, lekárka si musela zbaliť ambulanciu.

„Urobili nám svetlá, vymaľovali.

Dlažbu však nevymenili ani okná, ani radiátory.

Veľa sa tu toho neudialo. Zamurovali nám okná na čakárni. Je tu taktiež linoleum, ktoré položili ešte v 60. rokoch, to by bolo treba vymeniť. V strašnom stave sú aj dvere na toalety,“ zhodnotila. Dovalová sa napokon musela presťahovať do ambulancie jej syna, ktorý v stredisku pôsobí ako urológ.

„Syn si zbalil všetky prístroje, keď sa tam robilo osvetlenie a kanalizácia pod stropmi. On svoju urologickú ambulanciu používať nemôže od januára,“ dodala Dovalová.

Ako ďalej uviedla, v zdravotnom stredisku tvorili i s ostatnými lekármi a zdravotníkmi dobrý kolektív. „Mali sme tu zubára, lekáreň. Bol tu i pediater, šesť rokov je tu urológ. Pre pacientov sme tu boli veľmi dobrý kolektív. Ľudia teraz musia chodiť za zdravotnou starostlivosťou do mesta.“

S aktuálnou situáciou nie je podľa nej spokojný ani miestny stomatológ.

„Povedal, že prípadne odíde preč. On má ambulanciu aj v Žabokrekoch a prípadne ho môžu pacienti navštíviť tam,“ povedala s tým, že ak sa situácia nezmení, časom pravdepodobne odíde aj ona.

„Ja si svojich pacientov vážim a nemienim ich opustiť. Keby som chcela, tak by som to spravila ešte v septembri minulého roku,“ dodala.

Obec má opačný názor Budovu zdravotného strediska postavili ešte v 60. rokoch. Do súčasnosti na nej obec nevykonala žiadne zmeny.

„V mojom bývalom funkčnom období sme tam riešili opravu strechy, pretože bola v havarijnom stave a zatekala. Okrem toho sme riešili aj výstavbu nových nájomných bytov s podporou rezortu dopravy a štátneho fondu rozvoja bývania,“ konkretizoval Dušan Málik, starosta obce Bzince pod Javorinou.

Pri tejto príležitosti sa spolu s obecným zastupiteľstvom rozhodli, že zrekonštruujú i zdravotné stredisko, ktoré sídli na prízemí budovy.

„Budova je obecná, všetci lekári sú v nej v prenájme.

V rozpočte obce sme našli 180-tisíc eur, čo je nemalá čiastka, konkrétne jedna pätina celého rozpočtu obce. Využili sme budovu na nadstavbu nájomných bytov.

Patria medzi prvé v obci,“ objasnil.

Nájomné byty už medzičasom stihli dokončiť a taktiež na obhliadku pozvali všetkých ľudí, ktorí majú o ne záujem. Podľa starostu však zároveň vykonali i rekonštrukciu spomínaného zdravotného strediska.

„Ukončená je aj rekonštrukcia zdravotného strediska.

V rámci nej sme robili novú elektroinštaláciu, kotolňu, vymieňali sa okná i dvere a všetky ambulancie sú vymaľované nanovo. Obec v tomto smere odviedla dobrú prácu,“ priblížil.

Starosta taktiež uviedol, že Dovalová s ním vôbec o ničom doposiaľ nekomunikovala. „Musí si uvedomiť, že nie všetko sa dá spraviť. Riešili sme základné veci.

Druhá vec je, že keď ste niekde v prenajatých priestoroch, tak je také dobré pravidlo, že napríklad podlahy si rieši nájomník.

Priestory si pretvorí k svojmu obrazu. Oni stále žijú v tom, že obec je povinná všetko spraviť. Takto to nefunguje,“ uviedol.

Málik zároveň poukázal na to, že lekárnička odišla zo strediska len dočasne, kým nedokončia rekonštrukciu.

„Som s ňou v kontakte a plánuje lekáreň obnoviť.

Čo sa týka zubára, bol tu nedávno a nepovedal mi ani slovo o tom, že by chcel ukončiť nájom a že je nespokojný.

Práveže on bol jedným z tých, kto sa dokázal prispôsobiť potrebám stavbárov,“ vysvetlil.

Podľa jeho slov pediater v obci nefunguje už 15 rokov.

„V mojom záujme je, aby tu fungoval i zubár, i všeobecný lekár, i lekáreň, pretože ľudia sú na to zvyknutí. Sme špecifická obec. Máme miestne časti a kopanice, ktoré sú od centrálnej časti vzdialene päť až šesť kilometrov a to, že ľudia musia cestovať sem, je už pre starších ľudí náročné. Uvedomujeme si to,“ informoval starosta.

Ako doplnil, zdravotné stredisko určite nenechajú osirieť.

„Ak by aj došlo k tomu, že pani Dovalová bude nespokojná a odíde, tak spravíme všetko preto, aby tu tí lekári boli, pretože chceme ľuďom poskytovať zdravotnú starostlivosť,“ dodal.

Zdravotné stredisko by im chýbalo Na to, ako vnímajú súčasnú situáciu ohľadne zdravotného strediska, sme sa pýtali aj miestnych.

„Určite by bolo dobré, keby tu bol i pediater aj obvodný lekár a stomatológ, pretože sme veľká obec. Určite by bolo vhodné, keby sa to čím skôr vyriešilo. Ja som zdravotná sestra a z tejto strany to vnímam dosť kriticky.

Detí mám veľa, ale pediatrov je málo,“ povedala Lenka.

Podobne to vidí Roman.

„Chýbalo by to tu určite.

Ľudia by museli chodiť do Nového Mesta nad Váhom,“ uviedol. Rovnaký názor má tiež Štefan.

„Chýba tu aj lekáreň. Ak by odišiel i stomatológ, tak to s tým dochádzaním do mesta nebude bohviečo. Bolo by určite lepšie, keby to tu zostalo,“ uzavrel.

***

Budova je obecná, všetci lekári sú v nej v prenájme. V rozpočte obce sme našli 180-tisíc eur, čo je nemalá čiastka, konkrétne jedna pätina celého rozpočtu obce. Využili sme budovu na nadstavbu nájomných bytov. Patria medzi prvé v obci. DUŠAN MÁLIK, starosta Bziniec pod Javorinou

Foto popis: Lekárka Emília Dovalová.

Foto autor: foto: Maroš Buchel

Samuel Borsík: Človek má v prírode len tri problémy, v bežnom živote hádam aj sto.

ZUBEREC Tridsaťročný Samuel Borsík si nepovie inak než oravský parobek. Vraj preto, že pochádza z Oravy a správnu ženu si zatiaľ nenašiel.

Aj keď ako malý neznášal lezenie po horách, postupne si to zamiloval. Pri jednej z ciest naprieč Európou až do Afriky sa k jednej vášni pridala druhá, začal natáčať cestopisné filmy a dnes ich má na konte rovno tri. Ten posledný venoval Stezke Českem, prvému oficiálnemu prechodu Českou republikou, ktorý prešiel za 36 dní. Spolu so štvornohou kamarátkou Tarou, ktorej doma hovoria aj Kukučka, si na ňom zažili spoločné hádky, hnačku, ale aj prespávanie pod hviezdnou oblohou či nekonečný pocit slobody.

Hoci má študovaný herec hory za oknom, dlhé roky neznášal túry a chodenie po kopcoch, kam ho aj so súrodencami rodičia často brávali. „Nechápal som, na čo mám drieť hore, len si tam zanadávam a potom musím aj tak zliezť dolu,“ hovorí.

Pohľad mu zmenila až brigáda v Roháčoch, turistické chodníky opravoval s čarokrásnymi výhľadmi. Postupne tak vyrážal do prírody čoraz častejšie, bral ju nielen ako liečivo na každú boľačku, ale i plnohodnotnú náhradu fitnes centra.

Pred šiestimi rokmi Samuel s kolegami z divadla pracoval v rozprávkovej dedine Habakuky na Donovaloch, kde sa prvýkrát stretol s turistom, ktorý práve kráčal po skoro osemstokilometrovej Ceste hrdinov SNP naprieč celým Slovenskom. „Bol som očarený a hovoril som si, že to raz isto musím zažiť.“ K rozhodnutiu vydať sa po stopách hrdinov ho priviedol aj dokument rodáka z Liptova Patrika Paulínyho.

V čase hlbokej pandémie sa s kamarátom vybral na aute zo Slovenska až do Afriky. Plán im síce napokon nevyšiel, no Samuel si z výletu odniesol novú vášeň, lásku k videu. Počas vlaňajšej dvadsaťsedemdňovej cesty SNP preto točil vlastný cestopis, ktorý získal ocenenie na festivale amatérskeho filmu Cineama.

„Práve táto trasa spôsobila, že som začal byť závislý na pocite slobody. Človek v prírode má totiž len tri problémy – čo bude jesť, piť a kde bude spať. V bežnom živote ich má za deň hádam aj sto.“ Z dobrého pocitu na duši žil ešte niekoľko nasledujúcich týždňov, s prichádzajúcim letom preto začal vymýšľať, kam by ho mohli nohy zaniesť tentokrát.

Z Bratislavy do Chorvátska, z Roháčov až na sever Poľska alebo len do Maďarska? „Ciest som mal v hlave viacero, nakoniec som sa ale inšpiroval dievčaťom, ktoré som sledoval na Instagrame. Prechádzala práve Stezku Českem.“ Prvý oficiálny prechod Českou republikou vznikol len v roku 2020 a vedie od najzápadnejšieho až po najvýchodnejší bod našich susedov. Delí sa na dve hlavné časti, severnú a južnú, spolu majú 2000 kilometrov.

Samuel sa rozhodol prejsť severnou vetvou, ktorá meria rovnú polovicu. Začínal v najzápadnejšom českom mestečku Aš a končil na česko-slovensko-poľskom trojmedzí.

Hovorí, že keď šiel na cestu hrdinov, veľmi si želal byť sám a poriadne si od všetkého vyčistiť hlavu, nakoniec sa však z výletu stala najväčšia párty v jeho živote.

„Chcel som to zažiť znova, hľadal som si aj vhodného parťáka, no nikoho som nenašiel. Vzal som si preto so sebou aspoň nášho psa, zlatého retrívera Taru. Tiež som jej chcel dopriať pocit slobody.“ Paradoxne, až na pár trás s bratrancom, absolvovali celú cestu sami. Priznáva však, že mu ľudia chýbali a uvedomil si, ako veľmi človek k sebe niekoho v živote potrebuje.

Rajbal ako staré matere Ani jeden ani druhý pred cestou žiadnu špeciálnu prípravu neabsolvovali.

Podľa Samuela ktovieakú kondičku mať ani netreba, celý čas sa predsa iba kráča. Priznáva však, že množstvo kilometrov si aspoň spočiatku treba dávkovať a možno občas prekusnúť aj trocha bolesti.

Oveľa väčšiu pozornosť venoval príprave batožiny.

Hovorí sa, že každý kilogram v batohu turista cíti a parobek prikyvuje. „Spočiatku môj vak vážil asi 18 kíl, vtedy som si povedal, že tisíc kilometrov s týmto nákladom na pleciach asi veru neprejdem.“ Mal v ňom karimatku aj spací vak, bez ktorých by sa v horách neobišiel. Stan nahradilo pončo, ktoré si dokázal postaviť na turistickú palicu. „Áno, aj palice sú dobrá pomôcka, dokážu človeka odľahčiť zhruba o 30 percent,“ radí iným.

Ďalej si so sebou nabalil malú lekárničku aj hygienické potreby. Najviac vraj púta pozornosť čistiaci prostriedok, s ktorým si dokáže poumývať telo a vlasy a aby toho náhodou nebolo málo, aj riad. Garderóba bola rovnako skromná, Samuel si vystačil s jesennou bundou, troma tričkami, jednými krátkym a druhými dlhými nohavicami a s troma kusmi trenírok aj ponožiek.

„Neviem, ako to riešia iní, ale ja som si pral každý deň. Práčku som si vyrobil z vodotesného vaku,“ hovorí.

Jednoducho doň nalial vodu a saponát, vypustil cez ventil vzduch a bielizeň trel o vrúbkovanú časť skoro rovnako ako kedysi staré matere na potoku. Vak mu počas dažďov navyše vedel ochrániť aspoň potreby na spanie.

Keďže Samuel z cesty natáčal aj dokument, v batohu mu nechýbala ani technika. Okrem foťáku, bateriek a dronu si pribalil aj stabilizátor obrazu. Keď ho však počas prvých troch dní nepoužil ani raz, poslal ho domov. „Vo výsledku som sa tak dopracoval na niečo medzi 13 až 16 kilogramami v závislosti od toho, koľko jedla a vody som v ten deň pri sebe mal.“ Švajčiarsko horelo Dni oravského parobka a štvornohej Kukučky vyzerali na Stezke Českem poväčšine rovnako. „Ja som skôr nočný typ a nezmenilo sa to ani teraz, ak som vstal o ôsmej, potľapkal som sa po pleci, aký mám dobrý čas,“ smeje sa. Prespávať v horách nie je rovnaké ako doma v izbe. Kdesi stojí stan, inde suší mokrú bielizeň a obďaleč má vyhádzaný zvyšok vecí z batohu. Samuelovi tak trvalo minimálne hodinu a pol, kým sa zbalil, naraňajkoval a vôbec sa pohol vpred.

Popri jedení si ešte zvykol naplánovať cestu. Súril ho čas, chcel stihnúť premietanie svojho filmu v Bardejovských kúpeľoch, denne preto musel prejsť v priemere asi 30 kilometrov. „Obyčajne som si na mapách vybral tri miesta s prístreškom či pitnou vodou, kam by som sa mohol v ten deň dostať. Potom už záležalo len na tom, ako mi to šlo.“

A tak šiel, občas pobehol, niekedy si spieval, alebo sa nechal unášať vlastnými myšlienkami. Krátke pol až hodinové prestávky si zvykol robiť asi po desiatich kilometroch, niekedy ich však prešiel naraz aj viac, najmä vtedy, keď ho zlákala kaviareň či reštaurácia, ktorú mal po ceste. Inokedy sa zas musel poponáhľať, kempy, v ktorých prespával pre začínajúce jesenné počasie, zvykli zatvárať okolo ôsmej večer. Občas sa tak stalo, že tam Samuel doletel behom.

„Samozrejme, popri kráčaní mi celú dobu šiel v hlave scenár cestopisu. Vždy, keď som videl pekný úkaz, alebo mi čosi napadlo, vyťahoval som kameru,“ hovorí.

Ocitol sa tak napríklad v osade Königsmühle, ktorá bola pre vysťahovanie obyvateľstva v 50. rokoch vymazaná z mapy. Dnes sú v okolí inštalácie sôch lokálnych umelcov, ktoré len dotvárajú beztak pochmúrnu atmosféru. „Zaujalo ma a tiež trošku zdržalo československé pohraničné opevnenie, každých pár metrov bol nejaký bunker a mal som potrebu vždy doň vliezť, v jednom som dokonca aj prespal.“ Samuel sa tiež veľmi tešil na Národný park České Švajčiarsko, v tom čase však horel, zážitok z neho aspoň časťou nahradili skalnaté steny podobné Veľkému kaňonu, ktoré cestou obchádzal.

Chuť mal aj na kyslé uhorky Kým na Ceste hrdinov SNP sa Samuel spoliehal na reštaurácie, chaty či plný batoh iného turistu, Stezka Českem bola o čosi jednoduchšia. Každý deň prechádzal minimálne jednou dedinou či mestom, kde si mohol doplniť zásoby.

Deň tak Samuel začínal obyčajne chlebíkom s paštétou a parenicou, za ktorým neraz sprášil veľký balíček gumených cukríkov. „Po desiatich dňoch na ceste človek začne mať vlčí hlad a keď je možnosť, dotlačí si žalúdok doplna, hoci ani nemá pocit, že by bol prejedený,“ hovorí. Dodáva, že on mal najmä veľkú chuť na sladkosti, ktorými si pravidelne dopĺňal cukor v krvi. Občas si však schuti pochutnal aj na kyslých uhorkách. Sem-tam potom padla klobáska, slanina alebo chlebík či obed v reštaurácii. Aj tak sa mu však podarilo schudnúť asi päť kilogramov a podobnú metódu chudnutia odporúča aj iným.

Dennú trasu si zvykol plánovať tak, aby si mohol doplniť aj zásoby vody. Hovorí však, že spoliehať sa na to sa nie vždy dá, stalo sa, že desať kilometrov nenašiel žiaden prameň a v bufete ani neponúkali čistú vodu, vtedy pila Tara dokonca aj kofolu. „Takisto sme raz prišli na miesto, kde mali byť tri vodné zdroje, ale našli sme len jednu mláčku. Napili sme sa a ja som sa v nej ešte aj osprchoval.“

Jeden prameň sa však pravdepodobne stal Samuelovi osudný. Napil sa tesne po daždi a odniesol si z neho črevné baktérie. Celých osem dní ho trápili hnačky a nepomáhalo čierne uhlie ani ďalšie voľnopredajné lieky. „Až na pár dní som stále kráčal ďalej. Ešte viac ma to utvrdilo v tom, že ak si človek správne nastaví hlavu, dokáže všetko. Nakoniec som však aj tak vyhľadal lekára, bál som sa dehydratácie. Do pár hodín po antibiotikách som si už znovu šiel ako srna,“ zasmeje sa. Po tejto skúsenosti si do budúcna radšej naplánoval kúpu filtra na vodu.

Na chvíľku pokaziť náladu dokázalo Samuelovi aj české počasie. Pekné slnečné dni z času na čas vystriedala búrka, ktorá trvala ani nie tridsať minút. Chvíľku si na seba obliekal aj pončo, no pod ním mu bolo zakaždým neznesiteľne horúco. „Tak som to už potom nechal tak a povedal som si, no čo, aspoň sa osprchujem.“

Jeden deň sa však striedal dážď s teplom a Samuel aj s bratrancom a Kukučkou boli permanentne premočení. Keď už konečne vyschli len pár metrov od chaty, kde mali prespať, strhol sa lejak, poblúdili a premokli do nitky. „Strašne, ale ozaj strašne som vtedy nadával, až som sa z toho začal naraz smiať. Bratrancovi som podal potom ruku s tým, že ma teší, volám sa Samuel a pravdepodobne takéhoto ma ešte nepozná.“

V rôznych situáciách ho spoznávala aj Tara, občas sa aj pohádali, keď odbehla za zajacom či inou lesnou zverou. Hneď sa jej ospravedlnil a za to, že pribehla naspäť, dostala aj jedlú odmenu.

Svoju prvú turistiku v živote si však evidentne užívala, väčšinu času chodila bez vôdzky, mohla si hrabať jamy či vyňuchávať to, čo práve chcela.

Vyspal sa pri mravenisku Mnohých na ďalekých cestách odrádza nedostatočná hygiena, každodennú sprchu si však Samuel neodpustil.

Obyčajne využil potôčik alebo trénoval hrnčekovú metódu, pri ktorej mu ako bojler poslúžil vodotesný vak. „Aj tak som sa však cítil a veľmi som dumal nad tým, čo si tak asi myslia ľudia, pri ktorých som stál v obchodoch,“ hovorí so smiechom. Po potrebných úkonoch pred spaním a nakŕmením sociálnych sietí si veselá dvojka z Oravy ustlala v prístrešku, niekedy v chate a raz dokonca aj na pätníku starého mosta. Keď nehrozilo zlé počasie, vyspali sa aj na lúke. Samuel si raz takto posteľ postavil hneď vedľa mraveniska veľkých čiernych mravcov, celú noc sa potom budil na to, ako mu chodia po nohách.

„Je zaujímavé, že počas noci v lese je človek ostražitejší, správa sa podobne ako zviera a zobudí sa na každé šuchnutie.“ Občas tak do tmy zabrechala Tara, inokedy sa zvieratá snažil vyplašiť krikom Samuel. Nebezpečný stret so zverou však nikdy nemal, iba sa niekedy o čosi menej vyspal.

Návrat domov bol ťažký, človek sa naraz teší aj smúti. Tešil sa na suché topánky, dobrú posteľ aj teplú sprchu. „Uvedomil som si však, že za cenu komfortu sme ochotní obetovať slobodu. A hoci niet nad všetko vyššie zmienené, občas sa oplatí opustiť komfortnú zónu.“

Nasledujúcich päť mesiacov po príchode pracoval na cestopise, s ktorým by rád precestoval Slovensko. Už trikrát ho videl Zuberec a najbližšie sa dá pozrieť už 8. septembra v kultúrnokomunitnom priestore Hory Doly v Liptovskom Mikuláši.

Samuel by rád na tradíciu nadviazal aj budúci rok.

Prejsť by chcel skoro päťtisíc kilometrov cez celú Európu od Írska až po Istanbul. Odhaduje, že by mu to trvalo asi päť mesiacov, aktuálne si tak na cestu hľadá sponzorov.

„Teraz by som však už určite nechcel ísť sám, takže k sebe chcem niekoho pribrať. Ideálne dievča, ktoré potom požiadam o ruku. Táto cesta by nás asi preverila,“ dodá so smiechom.

Foto popis: Samuel je v súčasnosti závislý na pocite slobody, ktorý mu príroda dáva.

Foto popis: Na ceste hrdinov ho sprevádzal zlatý retríver Tara.

Foto autor: foto: archív Samuela Borsíka

TRENČÍN Záchranári z RZP Trenčín získali tri nové sanitky, ktoré sú vybavené nielen pohonom na všetky štyri kolesá, ale i elektrohydraulickými nosidlami s nosnosťou viac ako 300 kilogramov. V rámci Slovenska ide o unikátne vozidlo, ktoré v súčasnosti bude zachraňovať životy len ľuďom z Trenčianskeho a Žilinského kraja.

Podľa odborníka je dobré, keď si záchranárske spoločnosti vedia získať financie na obnovu vozového parku svojpomocne, v budúcnosti by však tieto kroky mali byť nahrádzané napríklad zo štandardných príjmov od poisťovní.

Zasahovať budú v dvoch krajoch V tomto roku sa RPZ podarilo vďaka finančnej pomoci Európskej únie zabezpečiť tri nové sanitné vozidlá.

„V pláne je ďalších deväť, ktoré by sa mali postupne vymeniť podľa toho, ako sa staršie vozidlá opotrebovávajú. Staráme sa nielen o technické zabezpečenie týchto vozidiel, ale najmä o edukáciu vodičov a záchranárov, keďže mať špičkovú techniku a nevedieť ju použiť, by nebolo úplne správne,“ povedal Andrej Luprich, hovorca RZP.

Cena jedného vozidla je približne 170-tisíc eur.

„Máme 24 posádok, ktoré zasahujú v rámci Trenčianskeho a Žilinského kraja,“ doplnil.

Záchranári mávajú bolesti chrbta Nové vozidlá sú unikátne najmä v tom, že sú postavené na podvozku Mercedes Sprinter s deväťstupňovou automatickou prevodovkou a výkonom 190 koní.

„Pohon 4 x 4 je permanentný, čiže do kopca ide neustále so štyrmi kolesami. Lepší je komfort jazdy i pre pacienta. Keďže má vyšší podvozok, tak aj menej na našich cestách nadskakuje,“ vysvetlil Miloslav Janeček, technik RZP.

Sanitky sú vybavené i jedinečnými elektrohydraulickými nosidlami, ktoré trenčianski záchranári majú ako jediní na Slovensku.

„Oproti starším nosidlám je to veľká pomoc. Pri starých si záchranári veľmi namáhali chrbticu, mali sme veľa prípadov, keď zdravotníci trpeli bolesťami chrbta. Nachádza sa tam i schodolez, ktorý má nosnosť do 250 kilogramov a vie ísť s pacientom po schodoch hore i dole,“ dodal.

Stroj na dlhodobú resuscitáciu Vďaka tomu, že nové sanitky majú pohon na všetky štyri kolesá, ľahko prejdú i ťažšie zjazdný terén.

„Naša zásahová oblasť v okolí Trenčína obsahuje i kopaničiarske oblasti, kde je ten terén zle dostupný.

Stačí ísť na Vlčí vrch a už tam je to veľmi ťažko dostupný terén. V tomto smere je výborné, dostane sa takmer všade. Má vysoký podvozok, čiže prejde i nebezpečnejší terén,“ informoval vedúci lekár RZP Jakub Hamšík.

Okrem toho, čo určuje legislatíva, je vozidlo vybavené i defibrilátorom, ktorý je špecifický tým, že sa dá spojiť s druhým prístrojom, ktorý slúži na externú masáž srdca.

„V špecifických prípadoch musíme pacienta resuscitovať dlhodobo. To znamená, že mu musíme stláčať hrudník dlhšiu dobu, až do transportu do nemocnice. Ten prístroj slúži na to, že ho masíruje hodinu aj dve, bez prestávky. To človek nedokáže,“ vysvetlil.

Hamšík zároveň priblížil i technické detaily elektrohydraulických nosidiel.

„Majú nosnosť viac ako 300 kilogramov, čiže dokážeme odniesť prakticky každého pacienta. Mali sme pred tým trochu rešpekt, ale po takmer roku, čo ich máme, si ich nevieme vynachváliť.

Najviac sa človek námaha pri vykladaní,“ povedal s tým, že mnohokrát majú pacienti i 150 kilogramov. Práve pád pacienta z nosidiel je podľa neho niečo, čo sa stáva pomerne často.

„Práve u týchto nosidiel to už nehrozí, pretože to všetko robí technika,“ uviedol.

Ako ďalej priblížil, nedávno zasahovali v budove lesnej správy nad Soblahovom. „Je to dosť vysoko, v lesnom teréne. Pacient mal poruchu vedomia, terén nebol zjazdný pre bežné vozidlá, uvažovali sme i nad tým, či nezavoláme asistenciu hasičov.

Toto auto ale bez problémov prešlo až úplne hore,“ dodal Hamšík.

Obnovu vozového parku by mala hradiť poisťovňa Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušan Zachar je presvedčený, že ak sa vozový park RZP modernizuje z disponibilných zdrojov, ktoré si vytvorili dobrým hospodárením, tak je nutné to privítať.

„Je to zlepšenie kvality a bezpečnosti pre pacientov. Nie som prívržencom toho, aby sa takéto modernizácie mali diať na úkor dlhu, ktorý nie je možné kryť budúcimi príjmami a výnosmi,“ uviedol. Podľa jeho slov nemajú podobné zariadenia, ktoré sú v dlhoch, možnosť sa uchádzať o podobné výzvy, keďže tie podmienky sú prísne.

„Tí šikovní hľadajú rôzne možnosti financovania, je tu však jedno upozornenie. Sú to jednorazové zdroje, na ktoré nie je možné si zvyknúť s tým, že budú chodiť pravidelne,“ povedal.

Obnova vozového parku musí byť podľa neho v budúcnosti nahrádzaná zo štandardných príjmov od poisťovní alebo iných štandardných zdrojov.

„Rýchla zdravotná pomoc má svoje problémy, ale je to jeden zo segmentov slovenského zdravotníctva, ktorý funguje relatívne dobre, aj čo sa týka vybavenia i v porovnaní s inými krajinami,“ uzavrel Zachar.

***

V špecifických prípadoch musíme pacienta resuscitovať dlhodobo. To znamená, že mu musíme stláčať hrudník dlhšiu dobu, až do transportu do nemocnice. Ten prístroj slúži na to, že ho masíruje hodinu aj dve, bez prestávky. To človek nedokáže.

JAKUB HAMŠÍK, vedúci lekár RZP

Foto popis: Jakub Hamšík, vedúci lekár RZP, v jednej z nových sanitiek.

Foto autor: foto: Maroš Buchel

Pupočnú šnúru presekávajú motykou a podviažu ju kúskom látky. Naše ženy by pôrod v afrických podmienkach nezvládli.

Pôvodne chcela lekárka Katarína Mulama vycestovať do Afriky len na pár mesiacov, život s ňou však mal iné plány, v Keni si našla manžela, porodila deti a dnes tam žije už viac ako desať rokov.

Budovy nemocnice v dedinke Tikit na severozápade Kene stáli bez zásahu takmer 15 rokov, zakladateľ David Roden zomrel pri autonehode.

Kmeň Pokotov tak za najbližšou zdravotnou starostlivosťou musel kráčať aj osem hodín. Oravke sa s rehoľnou komunitou Evangelising sisters of Mary podarilo postaviť nemocnicu na nohy a dnes v nej dokážu liečiť vírusové i tropické choroby, ošetriť drobné rany aj odrodiť pôrod.

Afričania ešte stále veria liečebným a často nebezpečným postupom šamanov, súčasťou projektu je preto aj ich vzdelávanie, aby vedeli, ako môžu nemocnicu využívať.

„So šamanmi však stále bojujeme, neraz sa stane, že k nám príde pacient v terminálnom štádiu, liek nezaberie a zomrie len preto, že zbytočne odďaľovali liečbu,“ hovorí lekárka. Vidieť takéto prípady bolo pre Katarínu spočiatku veľmi ťažké, časom si však zvykla aj sa prispôsobila mysleniu miestnych. „Pochopila som, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku.“

Zamestnávať hlavu či ventilovať ťažké myšlienky jej pomáha rodina a niekoľko voľnočasových aktivít. Rada napríklad aj šije, z látok sa preto naučila šiť detské plienky a postupne učí plienkovať aj mamy v Afrike. „Nič také nepoznajú, používajú iba handry omotané vrecúškom. Za pôrod v našej nemocnici si tak vyslúžia aj takýto novorodenecký balíček.“

* Afrika vie v rôznych častiach vyzerať veľmi odlišne, vie byť bohatá aj chudobná, horúca i chladná. Aká je tam, kde ste vy?

Misia, kde pôsobím, sa nachádza v západosevere Kene v dedinke Tikit. Je to pustatina v nízkej nadmorskej výške asi 600 až 700 metrov nad morom, ktorú obklopuje vysoké pohorie. Údolie sa vyznačuje celoročnými vysokými teplotami okolo 35 až 40 stupňov Celzia, klesnúť zvyknú len v období dažďov. Máme piesočnatú pôdu, krovinaté porasty a veľmi nízke stromy. Pre mňa úplne nové boli aj sezónne rieky, v období dažďov sú plné vody a hlboké ako Váh a počas sucha v nich nič nie je. V tejto oblasti žije vlastným životom a kultúrou originálny nomádsky kmeň Pokotov. Nemajú vzdelanie a používajú vlastný jazyk, nevedia po anglicky ani svahilsky. Nedostalo sa im ani zdravotnej starostlivosti. Miestni ľudia sú závislí od prívalových dažďov, živia sa len poľnohospodárstvom a pastierstvom. Chovajú kozy a ovce, ktoré sú nízkonákladové, a v období dažďov sa s nimi sťahujú k riekam a trávnatým územiam. Misiu do územia posadil môj predchodca doktor David Roden pred viac ako 20 rokmi. Na žiadosť ľudí kmeňa vybudoval školu i nemocnicu a začal zavádzať solárny systém. Žiaľ, mal autonehodu a zahynul. Budovy tak ostali asi 15 rokov bez zásahu. Jeho manželka odovzdala celý objekt rehoľnej komunite Evangelising sisters of Mary, s ktorou som pracovala na misii v inej oblasti Kene. Sestra Clementine, ktorá je Pokotka a tiež súčasťou komunity, ma pozvala vybudovať nemocnicu.

* Nemocnicu sa vám však po dvoch rokoch práce podarilo postaviť na nohy a dnes v nej ošetrujete pacientov.

Bol to proces. Budovy sme obnovovali najprv svojpomocne z vlastných zdrojov a tiež za veľkej pomoci dobrodincov, priateľov a známych. V Keni je zdravotný systém rozdelený na šesť úrovní. V prvom stupni funguje len prvá pomoc, ktorú ľudia vyhľadávajú priamo vo svojich osadách. S vyššou úrovňou rastie vybavenie aj starostlivosť, ktorú pacienti dostanú. V roku 2019 sme otvorili nemocnicu na druhej úrovni, mali sme v nej zdravotnú sestru, ktorá mala k dispozícii teplomer, tlakomer či fonendoskop a zopár liekov. Po pandémii sa k nám pripojila organizácia Dvojfarebný svet, ktorá získala grant zo Slovak Aid. Vďaka finančnej pomoci sme nemocnicu dostali na štvrtú úroveň. Vieme liečiť vírusové ochorenie, tropické choroby, ošetriť drobné poranenia či odrodiť pôrod. V prípade závažnejších stavov dokážeme podať základnú starostlivosť a zabezpečiť prevoz do väčších nemocníc. Časom sa nám podarilo vybudovať ubytovanie pre zamestnancov, vodovod a staráme sa aj o poľnohospodárstvo.

* Kto v nemocnici pracuje?

Keďže v Keni je nedostatok lekárov, lieky dokážu predpisovať aj zdravotné sestry. Máme zdravotných bratov a sestry i laborantku. Sestra Clementine je nielen riaditeľka nemocnice, ale aj pôrodná asistentka. Všetko sú to vzdelaní ľudia, ktorí nám prišli pomôcť z iných častí Kene. Momentálne tam máme aj lekárku, čerstvú absolventku zo Slovenska, ktorá je k dispozícii celých 24 hodín. Ja sa starám o chod celej nemocnice.

* Africké kmene sú známe šamanmi, ktorí majú svoje, často nebezpečné, liečebné metódy či odvary. Veria miestni ľudia študovaným lekárom?

Súčasťou projektu je aj výučba, ľudia totiž vôbec nevedia, ako majú našu nemocnicu využívať. Dva razy do týždňa preto organizujeme výjazdy do osád, kde sa s miestnymi stretávame a vysvetľujeme im, kedy k nám majú prísť. Robíme osvetu, aby sa ľudia nenechávali liečiť doma šamanmi, hoci to ešte stále robia. Skúšajú to najprv uňho a keď to nezvládajú, prídu k nám. Často tak dostávame aj veľmi komplikované stavy, mnoho ľudí dokonca zomrie, pretože zbytočne oddialia liečbu. Napríklad sa nám stalo, že 16-ročné dievča poštípal had, zaviedli ju najprv k šamanovi a až potom prišla k nám. Aj keď sme mali protijed, v terminálnom štádiu nefungoval. V osadách miestnych zároveň ošetrujeme, očkujeme, či rozdávame vitamíny.

* V týchto oblastiach pravdepodobne ešte ženy počas tehotenstva aj pri pôrode sprevádzajú pôrodné babice. Počula som o príbehoch, kedy dieťa otáčali holými rukami a pupočnú šnúru presekávali tým, čo mali práve o ruke. Je to pravda?

Áno, pôrodné babice sú ženy na to školené a vychovávané. Veľmi si toto postavenie vážia, pretože je to ich živobytie. Za každý pôrod dostanú nemalú odmenu, napríklad jednu kozu či päť kíl cukru. Riziko úmrtia alebo infekcie je vysoké, ale presnú štatistiky nemáme. Zároveň však treba dodať, že miestni ľudia majú vysokú imunitu, my by sme pôrod v takých podmienkach neprežili. Keď som sa s nimi rozprávala, ako domáci pôrod vyzerá, bola som prekvapená, že vedia, ako postupovať. Všetko robia holými rukami bez vody a rukavíc, pupočnú šnúru presekávajú motykou či mačetou a podviažu ju kúskom látky, ktorú si utrhnú z oblečenia. Najčastejšou príčinou úmrtia žien pri pôrode je vykrvácanie. Keďže nemajú lieky, nevedia to zvládnuť a pôrodné cesty nechávajú prirodzene vyhojiť. Vedia sa však o ne postarať po pôrode, imunitu i silu čerpajú ženy z polievok či kozieho mäso. Ak žena alebo dieťa pri pôrode umrie, neobviňujú babice, život berú ako dar. V rámci našej nemocnie sa snažíme pôrodné babice školiť a prizývať do spolupráce, nechceme ich vylúčiť ani na ne poukazovať. Prišli sme tu aj preto, aby u nás mohli ženy bezpečne priviesť dieťa na svet.

* Situácie, kedy niekoho viete zachrániť, ale nemôžete, musia byť pre psychiku lekára náročné. Ako oddychujete?

Ešte pred misiou som pracovala na Slovensku, videla som, ako veľmi sme citliví na pacienta aj dieťa, žiadny detail nám nesmel ujsť. Keď som prišla do Afriky, bolo spočiatku náročné zvyknúť si aj na takéto ťažké veci, musela som pochopiť, akým životom žijú a nastaviť sa na ich úroveň zmýšľania. Hoci ma to stále zamrzí, nezamýšľam sa nad tým, nehíkam, ani nikoho neobviňujem, snažím sa im vysvetliť, že urobili chybu a keby prišli skôr, mohlo ich dieťa či blízky žiť. Človek si po čase uvedomí, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku. Mám rodinu, deti, musím sa o nich starať. Verím, že to, čo do nich investujem, sa niekde nestratí. Robím aj iné veci, napríklad rada šijem, takže som sa naučila šiť plienky a ženy učíme plienkovať, keďže ony používajú len handry omotané vrecúškom. Za pôrod v nemocnici od nás dostanú celý balíček novorodeneckej výbavy.

* Aké postavenie tam má žena?

Je to patriarchálna spoločnosť, vládnu v nej muži. Tí majú zároveň niekoľko žien naraz, pri ktorých sa počas mesiaca striedajú, musia však splniť pravidlá. Ak muž chce ženu, musí rodine zaplatiť veno, čím dokáže, že sa o ňu aj deti dokáže postarať, bez toho ho rodina neprijme. Po svadbe žena začína patriť mužovi a rodičia a ani zbytok rodiny sa o ňu nestará. Ak sa však stane, že nevesta počne ešte pred svadbou a ženích nie je schopný zaplatiť veno, žena sa vráti naspäť do pôvodnej rodiny. Ženy sú veľmi pracovité, samé si postavia kruhový hlinený domček, starajú sa o hospodárstvo či predávajú na trhu. Mužov obyčajne vidíte len polihovať, hoci v mestách aj normálne pracujú. Ženy sú veľmi pokorné a neboja sa prijať nový život aj niekoľko detí. Rodiť začínajú okolo 16 rokov a končia okolo 40, bežne majú aj vyše desať potomkov. Je to iné ako u nás, byť matkou je pre nich najväčšia hodnota. Rozhodujú však o nich vo všetkom muži, povedia, či bude rodiť doma, v nemocnici, alebo čo sa s nimi vôbec bude diať.

* Vám sa však podarilo v ďalej Afrike nájsť aj lásku. Nebáli ste sa?

Pôvodne som z Oravy odchádzala s tým, že chcem odísť na polroka nazbierať skúsenosti, vrátiť sa naspäť na Slovensko, pokračovať vo vzdelávaní aj praxi a občas odísť na nejaký čas do Afriky. Nečakala som, že sa to obráti iným smerom. S manželom sme sa spoznali v južnom Sudáne, kde sme obaja pracovali v poľnej nemocnici. Boli sme na rovnakej vekovej úrovni a otvorení spoznávať nové kultúry i svet okolo nás. Začiatky neboli jednoduché a ani ružové, potrebovali sme čas. Môj vtedy ešte len partner to rešpektoval, netlačil na mňa, nikam sme sa nenáhlili. Po pár rokoch premýšľania sme sa rozhodli pre manželstvo. Aj s tým bol problém, potrebovali sme vybaviť veľa dokumentov, a tak sme vtedy uvažovali, že ak sa nám to podarí, je to cesta pre nás, ak nie, uvidíme, kam nás to zavedie. Sme odlišné kultúry a narážame na rozdiely rovnako ako v jednokultúrnom manželstve. Od začiatku sme sa však veľa rozprávali, a tak to robíme dodnes. Môj manžel ma naučil veľkému prijatiu a moju kultúru prijal ešte viac než ja jeho. Zároveň som aj vďaka nemu dnes tam, kde som. Bez neho by som to určite nezvládla. Žijeme v meste, ďalej od rodiny, máme slobodu v kuchyni i živote. Tak ako slobodná sa cítim ja, sa cíti aj manžel.

* Dostali vaši rodičia za vás veno?

Našťastie, sme rovnakého vierovyznania, nebol teda problém mať katolícky sobáš v Keni. Na Slovensku sme mali civilný sobáš, museli sme to prestriedať aj s našimi tradíciami. Veno pochádza ešte z čias tradičných manželstiev, kedy páry nemali sobáš v kostole, museli tak urobiť materiálny záväzok, aby sa zabezpečila istota manželstva. Zároveň to slúžilo ako dôkaz pred ostatnými, že je zväzok naozaj vážny. Rozprávali sme sa o tom, že v mojej kultúre by sa veno mohlo chápať nesprávne a náš záväzok pred Bohom je silnejší, nepotrebujeme sa viazať matériou. Dohodli sme sa, že od tohto zvyku upustíme, pochopila to aj jeho rodina.

* Máte nejaké zvyklosti či spôsob života v Afrike, ktoré by ste si chceli uchovať?

V Afrike stále panuje strach, že pokiaľ človek nebude mať úctu, v živote nebude požehnaný. Chcela by som si preto ponechať úctu a rešpekt k starším, súrodencom, rodičom i starým rodičom. Nie však do takej miery, aby človek podliehal manipuláciám, ale prejaviť im úctu, byť vďačný a podeliť sa s nimi o to, čo mám. Je to veľký rozdiel oproti Slovensku, kde žijú ľudia veľmi individualisticky.

* Plánujete svoj život prežiť v Afrike, alebo sa raz vrátite naspäť ku slovenským koreňom?

Nezatváram ani jedny dvere, skôr sa teším, že mám domov na Slovensku aj v Afrike. Ak by som sa aj vrátila naspäť, nikdy by som nezabudla na to, čo som prežila, nedá sa to. Dvere ani nemôžem zatvoriť, pretože aj vďaka manželovi sa učím, že naše deti nesmú zabudnúť na to, odkiaľ pochádzajú. Je dôležité, aby poznali moje i jeho korene, život či mladosť, a aby v živote vedeli, kto sú.

* Hoci si to mnohí neuvedomujú, na Slovensku máme lepšie pomery, napríklad aj v zdravotnom systéme. Nechýba vám to, čo máte doma?

V Keni mi veľmi veľa vecí chýba, učím sa však, že nemôžem porovnávať, no je to dlhodobý proces. Snažím sa prijímať veci, porozumieť životu v Afrike, hoci to nie je vždy jednoduché. Fakt, že som zažila dobré a kvalitné zdravotníctvo je pre mňa povzbudzujúci, mám o to väčšiu túžbu priniesť to aj do Kene. Je tam veľká potreba, ale tiež vďačnosť ľudí. Ak aj ľudia nedokážu poďakovať, vidím, že im zachránime život, dieťa či rodinu, má to zmysel. Na Slovensku mi to chýbalo, ľudia si zdravotníctvo často nevážia, odsudzujú lekárov, aj keď majú luxusný servis.

* Tohtoročné prázdniny ste s rodinou trávili po piatich rokoch doma v Rabči. Nebol to pre vás kultúrny šok?

Veľmi som sa tešila domov, na prírodu, lesy, čistý potok aj svieži vzduch. Vďaka technike som s rodinou v pravidelnom kontakte, vrátila som sa do toho, čo som poznala. Bol to však najmä po materiálnej stránke, pracujeme s veľmi chudobným kmeňom a v oblasti, kde riešime každú kvapku vody. Nedá sa to ani porovnať s blahobytom, ktorý žijeme na Slovensku, máme kvalitné zdravotníctvo aj školstvo, kde sú nádherné triedy s technikou i krásnymi maľbami a v Afrike, tam, kde som, sedia deti v školách na hlinenej zemi. Na Slovensku vládne pokrok i vysoký materializmus, vytláča to však skutočné hodnoty. Zarazilo ma aj som ostala smutná z toho, ako rýchlo sme mu uverili.

z

Foto popis: z KatarínaMulama s černoškomv ušitých plienkach.z

Foto autor: foto: archív KatarínyMulama

Foto popis: z Vyšetrenie tehotnej ženy v pôrodnici. z

Foto autor: foto: archív Kataríny Mulama

ČADCA Tridsaťosemročný Martin Pohančeník žije s rakovinou väčšinu svojho života. Prvú operáciu mozgu absolvoval ešte v roku 2000. Odvtedy podstúpil ďalšie štyri. Nádory pribúdajú a okrem mozgu mu zákerná choroba napadla aj chrbticu. Lekári ho považujú za zázrak. Tvrdia, že pri živote ho drží len vlastná vôľa.

Martin nám porozprával svoj inšpiratívny príbeh, ktorý, žiaľ, nebude mať šťastný koniec. Čas, ktorý mu zostáva, trávi cestovaním po Slovenku a fotografovaním nových miest. „Celý môj život je odfotený v telefóne,“ prezrádza s úsmevom.

* Kedy ste sa dozvedeli, že máte nádor na mozgu?

Odmalička ma bolievala hlava, lekárka to vždy pripisovala tomu, že sa dobre učím. Prvú magnetickú rezonanciu som absolvoval, až keď som začal zvracať. Vtedy mi našli na mozgu obrovský nádor.

* Čo nasledovalo?

Podrobné vyšetrenia a rýchla operácia v Banskej Bystrici.

* Prebehla podľa očakávaní?

Päť týždňov po nej som sa nedokázal hýbať. Museli ma kŕmiť a pretáčať na posteli, aby som nemal preležaniny. Navyše nádor sa nepodarilo odstrániť celý. Neurochirurg by možno povedal, že dopadla dobre, pretože som prežil, no z môjho pohľadu dobre nedopadla, pretože sa pokazilo všetko, čo sa dalo. Navyše fakt, že nádor nebol odstránený celý, spôsobil to, že sa mi to po rokoch vrátilo.

* Mali ste okrem bolesti hlavy aj iné príznaky?

Žiadne príznaky okrem bolesti hlavy som si neuvedomoval. Až pri komplexných vyšetreniach sa zistilo, že nedokážem stáť na jednej nohe, alebo si chytiť nos so zatvorenými očami. Horšie som tiež videl na jedno oko a počul na jedno ucho.

* Kedy ste zistili, že je rakovina späť?

Po dvanástich rokoch od prvej operácie. Akurát som končil vysokú školu s červeným diplomom a chcel som si urobiť vodičský preukaz, aby som získal nejaké lepšie pracovné možnosti. Vtedy som musel podstúpiť ďalšiu magnetickú rezonanciu a zistili mi tri nové nádory na mozgu.

* Nasledovala operácia alebo chemoterapia?

Po prvej operácii mi ostala v mozgu diera, ktorá sa naplnila mozgomiešnym mokom. Keď sa mi choroba vrátila, povedali mi, že je to neoperovateľné, pretože by sa mi tá diera zosypala a zabilo by ma to. Chemoterapiu som nikdy nemal. Podstúpil som ožarovanie, po ktorom mi začali zlyhávať obličky a lámali sa mi kosti. Potom sa už len celé roky zapisovalo, ako nádory rastú.

* No napokon vás operovali. Zmenili ste lekára?

To už bolo obdobie, kedy som len čakal, kým si po mňa príde. Aj lekári mi hovorili, že žijem už len silou vlastnej vôle. Až keď som mal v hlave jedenásť nádorov, našiel som si vďaka komunite onkologických pacientov nového lekára, ktorý ma behom jedného roka zbavil troch nádorov. Dokopy mám za sebou päť operácií mozgu, čo prežilo len pár ľudí na svete. Z toho, čo viem, som na Slovensku jediný.

* Ako liečba pokračovala?

Následne mi povedali, že ďalšiu operáciu už mi urobiť nemôžu a poslali ma do onkologického ústavu, kde mi opäť robili kompletné vyšetrenia. Vtedy našli ďalších sedem nádorov na chrbtici. Takže na mozgu ich mám teraz osem a na chrbtici sedem.

* Navrhli vám lekári nejaké ďalšie možnosti?

Momentálne neviem, čo bude ďalej. Ak by mi aj nejaký nádor ožarovali, tých ostatných 14 tam bude stále. Keď som s mojím onkológom preberal možnosti, povedal mi, že chemoterapiu mi nedá, pretože na nádory na mozgu sú len dva druhy takýchto liekov a len vďaka tomu, že som ich nemal, ešte žijem. Ožarovanie celého tela neexistuje, ožarovanie celého mozgu zabíja aj zdravé bunky a pacienti končia vo vegetatívnom stave, imunoterapia je len pre určité typy nádorov, takže tiež nie. Vlastne len čakám, kým zomriem. V Bratislave na mne skúšali aj klinickú štúdiu, kde mi do diery v mozgu dali tuk z brucha, ktorý obsahoval kmeňové bunky. Účelom toho malo byť to, že kmeňové bunky sa naviažu na tie rakovinové a zničia ich. Mne sa však žiadny nádor nezmenšil ani nestratil. Ale ani nepribudol. Už to však robia aj ďalším pacientom, takže sa asi ukázalo, že to má zmysel.

* Ako sa dá toto všetko psychicky zvládnuť?

Po prvej operácii som bol psychicky v poriadku. Nemal som čas myslieť na chorobu, pretože som chodil do práce a študoval som vysokú školu. Práca mi veľmi pomáhala, dávala mi pocit, že som normálny človek. Odkedy ma vyhodili z práce, tak vlakom cestujem po Slovensku. Povedal som si, že pokiaľ žijem, tak toho chcem vidieť čo najviac. Chcem zomrieť s tým, že som niečo videl a niekde som bol.

* Vyhodili vás z práce pre zdravotný stav?

Z mestskej polície ma vyhodili, pretože som tam bol cez chránenú dielňu. Zamestnávateľ sa zaviazal na určitú dobu a potom ma prepustil. Nasledovalo krvácanie do mozgu. Veľmi ma to psychicky položilo. Nikdy som však nepotreboval pomoc psychológa ani psychiatra. Pomáha mi cestovanie a skupina onkologických pacientov, kde si vymieňame skúsenosti.

* Cestujete vlakom po Slovensku a spoznávate nové miesta. Nemali by ste skôr oddychovať a šetriť sa?

Lekári si myslia, že žijem vďaka tomu, že sa stále hýbem. Práve, keď som bol po tej prvej operácii päť týždňov nehybný, tak mi hovorili, že tak ostanem stále. Odvtedy dennodenne cvičím a prechádzam sa. Denne prejdem pešo 13-14 kilometrov. Lekári mi neustále hovoria, že som prípad, ktorý popiera všetky zákony.

* Čomu to pripisujete? Ste veriaci?

Mojej chuti žiť. Považujem sa za veriaceho, ale zdravie by malo byť pre všetkých rovnaké, a ostatné nech si každý zabezpečí vlastnými silami. Ak by bol teda boh taký skvelý, stačilo by mu predsa lusknúť prstami a všetci by boli zdraví.

* Na internete je množstvo rád, ako poraziť rakovinu. Všetky tvrdia, že sú zaručené a majú stopercentnú úspešnosť. Skúsili ste niekedy niečo? Či už zo zúfalstva alebo zo zvedavosti?

Skúšal som všetky možné prípravky. Samozrejme, nie tie nezmyselné. Keď som skončil s jedným, začal som s druhým. Skúšam za tie roky všetko, čo mi pacienti s rovnakou diagnózou odporúčali.

* Čo diéty? Pri rakovine sa neodporúča cukor či červené mäso.

Diéty som nikdy držať nemusel. Žiadny lekár mi nikdy nepovedal, že by som mal niečo vysadiť. Aj keď je pravda, že sladkosti nejem.

* Dostávate nevyžiadané rady na liečbu?

Občas mi nejaký neznámy človek na facebooku napíše nejaké nevyžiadané rady a komentáre. Ale ja sa skôr orientujem na tú našu komunitu pacientov. Nič nedokáže ľudí spojiť tak ako rakovina. Možno aj preto, že dnes už ju má každý druhý.

* Stretli ste sa s touto komunitou aj osobne?

Áno, vďaka Lige proti rakovine sme sa stretli. A to vďaka všetkým tým úžasným ľuďom, ktorí si kúpia a pripnú na hruď narcis. Je to úžasné gesto. Akoby každý z nich povedal „je mi to ľúto, drž sa“. Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

* Čo bude teda ďalej?

Už nič. Už len čakám. Nebojím sa smrti, ale skutočne sa bojím toho, že ostanem odkázaný na pomoc. A keďže na Slovensku nie je legálna eutanázia, mám z toho strach.

* Podstúpili by ste eutanáziu?

Ak by to bolo možné a ja by som mal byť odkázaný na pomalé umieranie na nemocničnom lôžku, tak áno.

***

Podpora ľudí je neuveriteľná. Každý z nás má svoje problémy, preto si vážim akúkoľvek podporu a súdržnosť.

MARTIN POHANČENÍK

Foto popis: Martinov prvý nádor lekári označili za najväčší, aký videli.

Foto popis: V boji s chorobou mu najviac pomáha cestovanie a skupina onkologických pacientov.

Foto popis: Martin Pohančeník má 38 rokov, väčšinu života bojuje s rakovinou.

Foto autor: foto: archív (MP)

Pupočnú šnúru presekávajú motykou a podviažu ju kúskom látky. Naše ženy by pôrod v afrických podmienkach nezvládli.

Pôvodne chcela lekárka Katarína Mulama vycestovať do Afriky len na pár mesiacov, život s ňou však mal iné plány, v Keni si našla manžela, porodila deti a dnes tam žije už viac ako desať rokov.

Budovy nemocnice v dedinke Tikit na severozápade Kene stáli bez zásahu takmer 15 rokov, zakladateľ David Roden zomrel pri autonehode.

Kmeň Pokotov tak za najbližšou zdravotnou starostlivosťou musel kráčať aj osem hodín. Oravke sa s rehoľnou komunitou Evangelising sisters of Mary podarilo postaviť nemocnicu na nohy a dnes v nej dokážu liečiť vírusové i tropické choroby, ošetriť drobné rany aj odrodiť pôrod.

Afričania ešte stále veria liečebným a často nebezpečným postupom šamanov, súčasťou projektu je preto aj ich vzdelávanie, aby vedeli, ako môžu nemocnicu využívať.

„So šamanmi však stále bojujeme, neraz sa stane, že k nám príde pacient v terminálnom štádiu, liek nezaberie a zomrie len preto, že zbytočne odďaľovali liečbu,“ hovorí lekárka. Vidieť takéto prípady bolo pre Katarínu spočiatku veľmi ťažké, časom si však zvykla aj sa prispôsobila mysleniu miestnych. „Pochopila som, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku.“

Zamestnávať hlavu či ventilovať ťažké myšlienky jej pomáha rodina a niekoľko voľnočasových aktivít. Rada napríklad aj šije, z látok sa preto naučila šiť detské plienky a postupne učí plienkovať aj mamy v Afrike. „Nič také nepoznajú, používajú iba handry omotané vrecúškom. Za pôrod v našej nemocnici si tak vyslúžia aj takýto novorodenecký balíček.“

* Afrika vie v rôznych častiach vyzerať veľmi odlišne, vie byť bohatá aj chudobná, horúca i chladná. Aká je tam, kde ste vy?

Misia, kde pôsobím, sa nachádza v západosevere Kene v dedinke Tikit. Je to pustatina v nízkej nadmorskej výške asi 600 až 700 metrov nad morom, ktorú obklopuje vysoké pohorie. Údolie sa vyznačuje celoročnými vysokými teplotami okolo 35 až 40 stupňov Celzia, klesnúť zvyknú len v období dažďov. Máme piesočnatú pôdu, krovinaté porasty a veľmi nízke stromy. Pre mňa úplne nové boli aj sezónne rieky, v období dažďov sú plné vody a hlboké ako Váh a počas sucha v nich nič nie je. V tejto oblasti žije vlastným životom a kultúrou originálny nomádsky kmeň Pokotov. Nemajú vzdelanie a používajú vlastný jazyk, nevedia po anglicky ani svahilsky. Nedostalo sa im ani zdravotnej starostlivosti. Miestni ľudia sú závislí od prívalových dažďov, živia sa len poľnohospodárstvom a pastierstvom. Chovajú kozy a ovce, ktoré sú nízkonákladové, a v období dažďov sa s nimi sťahujú k riekam a trávnatým územiam. Misiu do územia posadil môj predchodca doktor David Roden pred viac ako 20 rokmi. Na žiadosť ľudí kmeňa vybudoval školu i nemocnicu a začal zavádzať solárny systém. Žiaľ, mal autonehodu a zahynul. Budovy tak ostali asi 15 rokov bez zásahu. Jeho manželka odovzdala celý objekt rehoľnej komunite Evangelising sisters of Mary, s ktorou som pracovala na misii v inej oblasti Kene. Sestra Clementine, ktorá je Pokotka a tiež súčasťou komunity, ma pozvala vybudovať nemocnicu.

* Nemocnicu sa vám však po dvoch rokoch práce podarilo postaviť na nohy a dnes v nej ošetrujete pacientov.

Bol to proces. Budovy sme obnovovali najprv svojpomocne z vlastných zdrojov a tiež za veľkej pomoci dobrodincov, priateľov a známych. V Keni je zdravotný systém rozdelený na šesť úrovní. V prvom stupni funguje len prvá pomoc, ktorú ľudia vyhľadávajú priamo vo svojich osadách. S vyššou úrovňou rastie vybavenie aj starostlivosť, ktorú pacienti dostanú. V roku 2019 sme otvorili nemocnicu na druhej úrovni, mali sme v nej zdravotnú sestru, ktorá mala k dispozícii teplomer, tlakomer či fonendoskop a zopár liekov. Po pandémii sa k nám pripojila organizácia Dvojfarebný svet, ktorá získala grant zo Slovak Aid. Vďaka finančnej pomoci sme nemocnicu dostali na štvrtú úroveň. Vieme liečiť vírusové ochorenie, tropické choroby, ošetriť drobné poranenia či odrodiť pôrod. V prípade závažnejších stavov dokážeme podať základnú starostlivosť a zabezpečiť prevoz do väčších nemocníc. Časom sa nám podarilo vybudovať ubytovanie pre zamestnancov, vodovod a staráme sa aj o poľnohospodárstvo.

* Kto v nemocnici pracuje?

Keďže v Keni je nedostatok lekárov, lieky dokážu predpisovať aj zdravotné sestry. Máme zdravotných bratov a sestry i laborantku. Sestra Clementine je nielen riaditeľka nemocnice, ale aj pôrodná asistentka. Všetko sú to vzdelaní ľudia, ktorí nám prišli pomôcť z iných častí Kene. Momentálne tam máme aj lekárku, čerstvú absolventku zo Slovenska, ktorá je k dispozícii celých 24 hodín. Ja sa starám o chod celej nemocnice.

* Africké kmene sú známe šamanmi, ktorí majú svoje, často nebezpečné, liečebné metódy či odvary. Veria miestni ľudia študovaným lekárom?

Súčasťou projektu je aj výučba, ľudia totiž vôbec nevedia, ako majú našu nemocnicu využívať. Dva razy do týždňa preto organizujeme výjazdy do osád, kde sa s miestnymi stretávame a vysvetľujeme im, kedy k nám majú prísť. Robíme osvetu, aby sa ľudia nenechávali liečiť doma šamanmi, hoci to ešte stále robia. Skúšajú to najprv uňho a keď to nezvládajú, prídu k nám. Často tak dostávame aj veľmi komplikované stavy, mnoho ľudí dokonca zomrie, pretože zbytočne oddialia liečbu. Napríklad sa nám stalo, že 16-ročné dievča poštípal had, zaviedli ju najprv k šamanovi a až potom prišla k nám. Aj keď sme mali protijed, v terminálnom štádiu nefungoval. V osadách miestnych zároveň ošetrujeme, očkujeme, či rozdávame vitamíny.

* V týchto oblastiach pravdepodobne ešte ženy počas tehotenstva aj pri pôrode sprevádzajú pôrodné babice. Počula som o príbehoch, kedy dieťa otáčali holými rukami a pupočnú šnúru presekávali tým, čo mali práve o ruke. Je to pravda?

Áno, pôrodné babice sú ženy na to školené a vychovávané. Veľmi si toto postavenie vážia, pretože je to ich živobytie. Za každý pôrod dostanú nemalú odmenu, napríklad jednu kozu či päť kíl cukru. Riziko úmrtia alebo infekcie je vysoké, ale presnú štatistiky nemáme. Zároveň však treba dodať, že miestni ľudia majú vysokú imunitu, my by sme pôrod v takých podmienkach neprežili. Keď som sa s nimi rozprávala, ako domáci pôrod vyzerá, bola som prekvapená, že vedia, ako postupovať. Všetko robia holými rukami bez vody a rukavíc, pupočnú šnúru presekávajú motykou či mačetou a podviažu ju kúskom látky, ktorú si utrhnú z oblečenia. Najčastejšou príčinou úmrtia žien pri pôrode je vykrvácanie. Keďže nemajú lieky, nevedia to zvládnuť a pôrodné cesty nechávajú prirodzene vyhojiť. Vedia sa však o ne postarať po pôrode, imunitu i silu čerpajú ženy z polievok či kozieho mäso. Ak žena alebo dieťa pri pôrode umrie, neobviňujú babice, život berú ako dar. V rámci našej nemocnie sa snažíme pôrodné babice školiť a prizývať do spolupráce, nechceme ich vylúčiť ani na ne poukazovať. Prišli sme tu aj preto, aby u nás mohli ženy bezpečne priviesť dieťa na svet.

* Situácie, kedy niekoho viete zachrániť, ale nemôžete, musia byť pre psychiku lekára náročné. Ako oddychujete?

Ešte pred misiou som pracovala na Slovensku, videla som, ako veľmi sme citliví na pacienta aj dieťa, žiadny detail nám nesmel ujsť. Keď som prišla do Afriky, bolo spočiatku náročné zvyknúť si aj na takéto ťažké veci, musela som pochopiť, akým životom žijú a nastaviť sa na ich úroveň zmýšľania. Hoci ma to stále zamrzí, nezamýšľam sa nad tým, nehíkam, ani nikoho neobviňujem, snažím sa im vysvetliť, že urobili chybu a keby prišli skôr, mohlo ich dieťa či blízky žiť. Človek si po čase uvedomí, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku. Mám rodinu, deti, musím sa o nich starať. Verím, že to, čo do nich investujem, sa niekde nestratí. Robím aj iné veci, napríklad rada šijem, takže som sa naučila šiť plienky a ženy učíme plienkovať, keďže ony používajú len handry omotané vrecúškom. Za pôrod v nemocnici od nás dostanú celý balíček novorodeneckej výbavy.

* Aké postavenie tam má žena?

Je to patriarchálna spoločnosť, vládnu v nej muži. Tí majú zároveň niekoľko žien naraz, pri ktorých sa počas mesiaca striedajú, musia však splniť pravidlá. Ak muž chce ženu, musí rodine zaplatiť veno, čím dokáže, že sa o ňu aj deti dokáže postarať, bez toho ho rodina neprijme. Po svadbe žena začína patriť mužovi a rodičia a ani zbytok rodiny sa o ňu nestará. Ak sa však stane, že nevesta počne ešte pred svadbou a ženích nie je schopný zaplatiť veno, žena sa vráti naspäť do pôvodnej rodiny. Ženy sú veľmi pracovité, samé si postavia kruhový hlinený domček, starajú sa o hospodárstvo či predávajú na trhu. Mužov obyčajne vidíte len polihovať, hoci v mestách aj normálne pracujú. Ženy sú veľmi pokorné a neboja sa prijať nový život aj niekoľko detí. Rodiť začínajú okolo 16 rokov a končia okolo 40, bežne majú aj vyše desať potomkov. Je to iné ako u nás, byť matkou je pre nich najväčšia hodnota. Rozhodujú však o nich vo všetkom muži, povedia, či bude rodiť doma, v nemocnici, alebo čo sa s nimi vôbec bude diať.

* Vám sa však podarilo v ďalej Afrike nájsť aj lásku. Nebáli ste sa?

Pôvodne som z Oravy odchádzala s tým, že chcem odísť na polroka nazbierať skúsenosti, vrátiť sa naspäť na Slovensko, pokračovať vo vzdelávaní aj praxi a občas odísť na nejaký čas do Afriky. Nečakala som, že sa to obráti iným smerom. S manželom sme sa spoznali v južnom Sudáne, kde sme obaja pracovali v poľnej nemocnici. Boli sme na rovnakej vekovej úrovni a otvorení spoznávať nové kultúry i svet okolo nás. Začiatky neboli jednoduché a ani ružové, potrebovali sme čas. Môj vtedy ešte len partner to rešpektoval, netlačil na mňa, nikam sme sa nenáhlili. Po pár rokoch premýšľania sme sa rozhodli pre manželstvo. Aj s tým bol problém, potrebovali sme vybaviť veľa dokumentov, a tak sme vtedy uvažovali, že ak sa nám to podarí, je to cesta pre nás, ak nie, uvidíme, kam nás to zavedie. Sme odlišné kultúry a narážame na rozdiely rovnako ako v jednokultúrnom manželstve. Od začiatku sme sa však veľa rozprávali, a tak to robíme dodnes. Môj manžel ma naučil veľkému prijatiu a moju kultúru prijal ešte viac než ja jeho. Zároveň som aj vďaka nemu dnes tam, kde som. Bez neho by som to určite nezvládla. Žijeme v meste, ďalej od rodiny, máme slobodu v kuchyni i živote. Tak ako slobodná sa cítim ja, sa cíti aj manžel.

* Dostali vaši rodičia za vás veno?

Našťastie, sme rovnakého vierovyznania, nebol teda problém mať katolícky sobáš v Keni. Na Slovensku sme mali civilný sobáš, museli sme to prestriedať aj s našimi tradíciami. Veno pochádza ešte z čias tradičných manželstiev, kedy páry nemali sobáš v kostole, museli tak urobiť materiálny záväzok, aby sa zabezpečila istota manželstva. Zároveň to slúžilo ako dôkaz pred ostatnými, že je zväzok naozaj vážny. Rozprávali sme sa o tom, že v mojej kultúre by sa veno mohlo chápať nesprávne a náš záväzok pred Bohom je silnejší, nepotrebujeme sa viazať matériou. Dohodli sme sa, že od tohto zvyku upustíme, pochopila to aj jeho rodina.

* Máte nejaké zvyklosti či spôsob života v Afrike, ktoré by ste si chceli uchovať?

V Afrike stále panuje strach, že pokiaľ človek nebude mať úctu, v živote nebude požehnaný. Chcela by som si preto ponechať úctu a rešpekt k starším, súrodencom, rodičom i starým rodičom. Nie však do takej miery, aby človek podliehal manipuláciám, ale prejaviť im úctu, byť vďačný a podeliť sa s nimi o to, čo mám. Je to veľký rozdiel oproti Slovensku, kde žijú ľudia veľmi individualisticky.

* Plánujete svoj život prežiť v Afrike, alebo sa raz vrátite naspäť ku slovenským koreňom?

Nezatváram ani jedny dvere, skôr sa teším, že mám domov na Slovensku aj v Afrike. Ak by som sa aj vrátila naspäť, nikdy by som nezabudla na to, čo som prežila, nedá sa to. Dvere ani nemôžem zatvoriť, pretože aj vďaka manželovi sa učím, že naše deti nesmú zabudnúť na to, odkiaľ pochádzajú. Je dôležité, aby poznali moje i jeho korene, život či mladosť, a aby v živote vedeli, kto sú.

* Hoci si to mnohí neuvedomujú, na Slovensku máme lepšie pomery, napríklad aj v zdravotnom systéme. Nechýba vám to, čo máte doma?

V Keni mi veľmi veľa vecí chýba, učím sa však, že nemôžem porovnávať, no je to dlhodobý proces. Snažím sa prijímať veci, porozumieť životu v Afrike, hoci to nie je vždy jednoduché. Fakt, že som zažila dobré a kvalitné zdravotníctvo je pre mňa povzbudzujúci, mám o to väčšiu túžbu priniesť to aj do Kene. Je tam veľká potreba, ale tiež vďačnosť ľudí. Ak aj ľudia nedokážu poďakovať, vidím, že im zachránime život, dieťa či rodinu, má to zmysel. Na Slovensku mi to chýbalo, ľudia si zdravotníctvo často nevážia, odsudzujú lekárov, aj keď majú luxusný servis.

* Tohtoročné prázdniny ste s rodinou trávili po piatich rokoch doma v Rabči. Nebol to pre vás kultúrny šok?

Veľmi som sa tešila domov, na prírodu, lesy, čistý potok aj svieži vzduch. Vďaka technike som s rodinou v pravidelnom kontakte, vrátila som sa do toho, čo som poznala. Bol to však najmä po materiálnej stránke, pracujeme s veľmi chudobným kmeňom a v oblasti, kde riešime každú kvapku vody. Nedá sa to ani porovnať s blahobytom, ktorý žijeme na Slovensku, máme kvalitné zdravotníctvo aj školstvo, kde sú nádherné triedy s technikou i krásnymi maľbami a v Afrike, tam, kde som, sedia deti v školách na hlinenej zemi. Na Slovensku vládne pokrok i vysoký materializmus, vytláča to však skutočné hodnoty. Zarazilo ma aj som ostala smutná z toho, ako rýchlo sme mu uverili.

Foto popis: Katarína Mulama s černoškom v ušitých plienkach.

Foto popis: Vyšetrenie tehotnej ženy v pôrodnici.

Foto autor: foto: archív Kataríny Mulama

Počas prevozu sa zmocnil vozidla rýchlej zdravotnej pomoci a so zapnutými majákmi sa rútil po diaľnici.

Kuriózny prípad sa stal v sobotu popoludní v Banskej Bystrici. Pacienta prevážali z psychiatrickej kliniky.

„V sanitke sa začal správať agresívne. Dostal sa z bezpečnostných popruhov a ohrozoval zdravotníčku, ktorá v obave o svoje zdravie požiadala vodiča, aby zastavil," opísala udalosti krajská policajná hovorkyňa Mária Faltániová.

Zdravotníčka aj s vodičom z vozidla ušli, čo využil pacient.

Sadol si na miesto vodiča a s otvorenými dverami a zapnutými majákmi sa rútil po diaľnici smerom na Zvolen.

„Na zjazde ho už čakala policajná hliadka zo Sliača, ktorej sa vozidlo podarilo zastaviť a samozvaného agresívneho vodiča záchranky spacifikovali. Jeho jazdu tak definitívne ukončili," dodala Faltániová. V

Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie pre neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla. T

Viliam Hauzer, moderátor: „Austrálski lekári vyoperovali žene z mozgu živú 8 centimetrovú hlístu. Parazit, ktorý ju napadol, sa zvyčajne objavuje u pytónov kobercových. U človeka ho našli po prvý raz.“

Janette Štefánková, moderátorka: „Pacientka mala najskôr bolesti brucha, potom sa k nim pridali depresie a zábudlivosť.“

Viktória Bellová: „Pacientkou bola 64 ročná žena z Nového Južného Walesu, prvýkrát ju hospitalizovali pred dvoma rokmi. Neskôr sa k tráviacim problémom pridával suchý kašeľ, horúčka, nočné potenie a nakoniec aj psychické problémy. Vtedy ju lekári poslali na magnetickú rezonanciu, kde zistili anomáliu na mozgu. Na operačnej sále, očakávali skôr nádor ako 8 cm dlhú žijúcu hlístu.“

Hari Priya Bandiová: „Keď sme rozrezali okolie abnormálne oblasti, boli sme ohromení. S pinzetou sme potom vytiahli hlístu a vravela som si, čo to preboha je? Dali sme ju do nádoby a ďalej ju už skúmali infekční lekári, tí boli takisto šokovaní.“

Sanjaya Senanayake: „Nasledujúcich 24 hodín po odstránení ešte živého červa z mozgu bolo plných skúmania a zisťovania, o akého živočícha ide a ako sa tam dostal. Už počúvanie o tomto prípade vám zrejme navodzuje zimomriavky po tele. Pacientka však bola veľmi odvážna aj po zákroku ju naďalej pozorujeme.“

Viktória Bellová: „Lekári očakávajú, že sa podobné prípady budú opakovať.“

Sanjaya Senanayake: „Keďže tohto parazita prenášajú aj iné hady na celom svete. Veríme, že pomôže zvýšiť povedomie ostatných kolegov lekárov.“

Viktória Bellová: „Žena nikdy neprišla s hadmi v okolí do kontaktu. Vedci sa preto domnievajú, že mohla dostať parazita z rastliny, ktorú zbierala neďaleko domu, pôvodne si chcela iba navariť polievku z novozélandského špenátu. Viktória Bellová, RTVS.“

LIPTOVSKÁ TEPLÁ y Má dva umelé zuby po úrazoch, obrovskú jazvu po cisárskom reze, zdeformované prsty z reumy, vrásky z neustáleho mračenia sa z úzkosti. Tak sa opísala influencerka Marry Bartoš na svojom profile. Ten sa stal útočiskom pre mnohých ľudí s duševným aj reumatickým ochorením. S oboma diagnózami bojuje mladá Liptáčka niekoľko rokov.

Nehanbí sa o nich otvorene hovoriť.

MARRY BARTOŠ

* Na sociálnych siatiach ste začali verejne hovoriť o svojom probléme s úzkosťou. Nebýva to časté, ľudia psychické problémy skôr zametajú pod koberec, hanbia sa. Prečo ste sa rozhodli o úzkosti a panike otvorene hovoriť?

Som poriadne otvorená kniha. Pred založením instagramového profilu som písala blog o reume, pretože reumatoidnou artritídou trpím od osemnástky. Chcela som sa vypísať z pocitov a nejakým spôsobom sa z toho stala skôr osveta ochorenia na Slovensku. Neskôr som si uvedomila, že prečo neotvorím aj tému úzkosti a psychických ochorení. Denne mi chodili otázky ohľadom chorôb, vedela som, že s duševným zdravím to nebude inak.

* S úzkosťou bojujete niekoľko rokov. Podarilo sa vám prísť na to, čo bolo spúšťačom?

Bola som celkom aktívne bezstarostné dieťa, no zároveň veľmi empatické a citlivé a v mladom veku zasiahnuté chronickým ochorením. Do tohto mixu sa vmiešalo náročné štúdium na vysokej skole, onkologické ochorenia oboch rodičov. A máme recept na psychickú nepohodu. Práve v tom čase som zažila prvý panický atak. Vtedy som, samozrejme, nevedela, o čo ide.

* Spočiatku ste netušili, čo sa s vaším telom deje. Volali ste si záchranku. Ako reagovali záchranári? Nevnímali vás ako hysterku?

Úzkosť sa prejavuje najmä fyzickými príznakmi, ako sú tŕpnutie končatín, búšenie srdca, problémy s dýchaním alebo točenie hlavy. Človek, ktorý toto nevie, si samozrejme hneď ako prvé vyhodnotí, že je ohrozený na živote a dostane sa do ešte väčšieho šoku. V mojom prípade záchvaty prepukli vždy v noci, keď som bola sama. Ako najlepšie som preto vyhodnotila si zavolať záchranku. Paradoxne, ani záchranári, lekári mi dlhé roky nediagnostikovali úzkosť. Vždy ma len po bežnej infúzii poslali domov s tým, že mám viac piť.

* Ako ste prežili tehotenstvá? Mnohé mamičky hovoria, že sa boja, či nemôžu pre panickú poruchu alebo úzkosti otehotnieť. Užívali ste počas tehotenstva tabletky na potlačenie úzkosti?

U mňa to bolo trochu komplikovanejšie. Mám reumatické ochorenie a beriem injekčnú biologickú liečbu. Problém bol, či to bez nej počas tehotenstva zvládnem a tiež ako budem psychicky v pohode. Oba problémy sa počas deviatich mesiacov zázračne potlačili na minimum a vyhodnotili sme, že čo sa týka reumy a úzkosti, by bolo pre mňa najlepšie, byť celý život tehotná.

* Ako reagovalo vaše telo po pôrode? Nával hormónov, nevyspaté noci, úzkosť ešte viac

problémami z

* znásobujú.

Áno, obrat prišiel hneď po pôrode. Rodila som sekciou a po dvoch dňoch som mala problémy so sluchom. Reuma sa mi vrátila s plnou verziou do niekoľko dní tiež. To mi vyvolalo obrovské úzkosti a pretrvávajú prakticky doteraz.

* Pri úzkosti je zrejme veľmi potrebná aj podpora zo stany rodiny. Ako reagoval manžel, rodičia?

S manželom sme spolu od pätnástky, teraz máme tridsaťjeden. Prešiel si so mnou dlhou diagnostikou reumy aj problémami s tým spojenými vo veľmi mladom veku, keď by mladí ľudia mali zažívať iné pekné veci. Napriek tomu si myslím, že človeka to posilní. Naučilo nás to si vážiť, čo je v živote dôležité. V niektorých veciach som musela, samozrejme celú rodinu dovzdelávať. Pravidelné návštevy psychoterapeuta a následné výsledky sa odzrkadlili aj na našich vzťahoch. Teraz aj môj manžel, aj všetci okolo povzbudzujú ľudí, aby vyhľadali pomoc psychológa alebo psychiatra. Hlavne, keď majú problém, ktorý nedokážu vyriešiť sami.

* Okrem podpory rodiny, čo iné vám pomáha zvládať ochorenie?

Niekedy by som odpovedala, že cestovanie. Dnes viem, že pred problémami sa ujsť nedá. Za dôležité považujem psychoterapie, ktoré som roky absolvovala v pravidelných intervaloch u vynikajúceho psychológa Michala Kotiana. Sadli sme si povahovo a práve tento atribút bol pre mňa pri hľadaní psychológa kľúčový. S jeho pomocou som sa naučila využívať množstvo stratégií pri vysporiadaní sa s ťažšími situáciami. V mojom prípade to nestačilo a veľkou pomocou sa stalo online spoznávanie ďalších ľudí, ktorých trápia podobné problémy. A v poslednom roku aj medikamentózna liečba.

* Takže sa liečite stále?

Áno. Myslím, že psychické ochorenie nie je možné zázračne odstrániť. Je to práca na celý život. Jediný rozdiel je aktuálne v tom, že mám psychoterapie na nejaký čas prerušené.

* Je možné zvládnuť ochorenie aj bez odbornej pomoci?

Myslím si, že nie. Na to tu máme odborníkov, aby pomáhali komu treba. Tí, ktorí si myslia, že to dajú sami, sú podľa mňa príliš hrdí, aby požiadali o pomoc.

* Vráťme sa k úzkostnému stavu. Všeobecne sa radí dýchať, sústrediť sa na iné veci, no nie vždy je to možné. Dá sa to rokmi naučiť?

Mám panickú aj úzkostnú poruchu. Čiže bojujem s dvomi akoby stavmi. Panické záchvaty som sa naučila pomocou stratégií z terapie veľmi dobre ovládať. No a úzkosť, tá je bežnou súčasťou každého z nás. Ale úzkostliví ľudia na ňu reagujú citlivejšie a tým pádom sa u nás prejavuje častejšie v rôznych situáciách. Niekedy sa mi podarí ju nechať plávať a v danej činnosti pokračujem. Inokedy si dávam odstup a prijímam ju ako prehru.

* Čo vám úzkosť pomohla pochopiť?

Veľa, naozaj veľmi veľa. Vďaka úzkosti som sa naučila chápať mnoho vecí a ľudí. Či už na mojich blízkych, alebo aj iných ľuďoch vidím rôzne neriešené traumy z detstva. Vnímam vzorce správania, ktoré sa u nás na Slovensku prenášajú dlhé generácie. Vidím, že sa vďaka terapiám dnešným mladým ľudom darí niektoré z nich úspešne prepísať. Duševné ochorenie mi prinieslo množstvo nových priateľstiev, veľmi hlbokých. Dokonca aj s ľuďmi, ktorých som nikdy osobne nestretla. Naučilo ma vážiť si bežné aj krátke chvíľky radosti. Viem, že nie sú samozrejmosťou.

* Je úprava životného štýlu potrebná pre zvládanie úzkosti? Zdravá strava, pohyb držia telo v kondícii a mali by aj myseľ.

Počas tehotenstva som pribrala dvadsaťdva kilogramov. Preto som po pôrode začala po nociach doma cvičiť. Považovala som to spolu so psychoterapiou za psychickú očistu. Spomínam si, že tri roky dozadu som nevynechala ani deň. Vytvorila som si dobrý zvyk, cvičenie mi aj dnes prináša úľavu na boľavých kĺboch, ale aj na duši. Samozrejme, k tomu musím pridať aj vyváženú stravu. Hneď ako sa spustím so stravou, ide dole aj psychika.

* Cez sociálne siete vám píšu ľudia s podobným problémom. Ste zrejme obrovskou motiváciou. Je aj vaším cieľom, aby sa o chorobe verejne hovorilo?

Áno, môj instagram sa stal útočiskom mnohých ľudí s duševným aj reumatickým ochorením. Niekedy sa ľudia boja, že ma zaťažujú. Môj manžel ma už dlho volá preto bútľavá vŕba. Zbožňujem online spájanie sa ľudí s podobnými problémami. Možno nám pomáha aj určitá anonymita internetu. Beriem to ako obrovskú výhodu a som vďačná za dobu, v ktorej žijeme.

Chcela som sa vypísať z pocitov a nejakým spôsobom sa z toho stala skôr osveta ochorenia na Slovensku.

Foto popis: Marry Bartoš. Foto: Archív (MB) z Marry Bartoš s rodinou veľa cestujú.

Foto autor: Foto: Archív (MB)

Foto popis: S úzkosťou bojuje Marry Bartoš niekoľko rokov, prvý atak dostala,

Foto autor: keď mala dvadsaťštyri. Foto: Archív (MB)

Foto popis: Cez sociálne siete radí mnohým s rovnakými problémami.

Foto autor: Foto: Archív (MB)

Foto popis: Manžel jej v boji so zdravotnými

Foto autor: pomáha niekoľko rokov. Foto: Archív (MB)

Foto popis: Po pôrode začala mladá žena po nociach doma cvičiť. Považovala to spolu so psychoterapiou za psychickú očistu.

Foto autor: Foto: Archív (MB)

Pomoc sa k pacientom dostane rýchlejšie.

REGIÓNy„Skúsenosti z testovania ukázali, že po ošetrení na mieste zásahu potrebovalo prevoz do nemocnice len 60 percent pacientov. Len pri menej než štvrtine z nich bol potrebný lekár pri pacientovi aj počas prevozu,“ hovorí Matej Polák, riaditeľ záchrannej zdravotnej služby ZaMED.

„V praxi by sa tak pri 85 percentách zásahov mohol lekár po ošetrení pacienta na mieste zásahu uvoľniť a byť okamžite k dispozícii pre iného pacienta v regióne, ktorý potrebuje jeho pomoc. Iba v prípade zvyšných 15 percent zásahov by bolo potrebné, aby si lekár prestúpil do sanitného vozidla rýchlej zdravotnej pomoci (RZP) a sprevádzal pacienta do nemocnice,“ dodáva Polák.

Reaguje tak na nasadenie nového systému v záchrannej zdravotnej službe, ktorý začali testovať v júni v Komárne ako prví na Slovensku.

Ide o tzv. Rendez-vouz (RV) systém, pri ktorom špeciálne upravená záchranka smeruje k pacientovi v naozaj ťažkom zdravotnom stave.

Funguje tak, že k pacientovi počas testovania vyrazil záchranár a lekár v malom osobnom vozidle ako štandardná RV posádka. Tá má vyrážať k pacientom v život ohrozujúcom stave. Transport pacienta do nemocnice už zabezpečí RZP, ktorá tiež prichádza na miesto zásahu.

viac na strane 3 ? NOVÝ ZÁCHRANÁRSKY SYSTÉM V REGIÓNE SA OSVEDČIL

Pokračovanie zo strany 1 ? Podľa Poláka by nový systém mohlo využívať 20 až 30 ambulancií vo väčších mestách. Aj preto zvolili na testovanie Komárno, ktoré patrí medzi 20 najväčších miest na Slovensku. Za prvé dva mesiace testovacej prevádzky spravila posádka RV 223 výjazdov.

Tri štvrtiny z nich smerovali k stavom s prioritou „naliehavé“. V prípade jednej pätiny išlo o „kritické“ stavy.

Najčastejšie išlo o problémy s dýchaním (18 percent), bezvedomia (13 percent) a náhle zastavenia krvného obehu s prebiehajúcou resuscitáciou (8 percent).

Čo ukázali dva mesiace testovania V súvislosti s testovaním vytvorili internú evidenciu zásahov. Výhody posádok RV sa v pilotnom testovaní prejavili podľa Poláka v troch hlavných rovinách.

„V prvom rade sa lekár v malom osobnom aute dopraví k pacientovi skôr. Je to vďaka lepšej manévrovateľnosti, lepšej akcelerácii a väčšej bezpečnosti jazdy osobného vozidla,“ začína výpočet výhod nového systému. Druhý benefit systému RV bude podľa neho spočívať v rýchlejšom uvoľnení sa lekára pre ďalší zásah.

„Mnohí pacienti v kritickom stave potrebujú lekárske intervencie len v počiatočnom štádiu ošetrenia. Po lekárskej intervencii môžu byť transportovaní do nemocnice aj posádkou RZP, ktorú tvoria profesionálni zdravotnícki záchranári,“ pokračuje.

„Tretím benefitom bude lepšie prístrojové a liekové vybavenie vozidla RV,“ avizuje riaditeľ ZaMEDu.

Podľa návrhu vyhlášky by malo štandardne obsahovať napríklad ultrasonografický prístroj, prístroj na mechanické kompresie hrudníka, špičkový ventilátor UPV, videlaryngoskop či napríklad trombolytický liek na prednemocničné podanie.

„Takéto vysoké nároky na vybavenie v súčasnosti u nás nedosahujú žiadne iné záchranárske posádky. Vybavením tak budú Slovenské vozidlá RV patriť medzi špičku v Európe,“ ukončil výpočet výhod.

Priemerne boli rýchlejší o 90 sekúnd S testovacou posádkou RV súčasne vyrážala k pacientovi z rovnakého miesta aj klasická sanitka RLP.

„Ukázalo sa, že posádka RV v osobnom aute dorazila na miesto zásahu v priemere o 1,5 minúty skôr, než klasická sanitka. Pri priemerných 12-minútových dojazdových časoch záchranky tak ide o viac než 12-percentné skrátenie,“ konštatuje Matej Polák. „Za tento ušetrený čas dokáže lekár posádky RV prvotne zhodnotiť zdravotný stav pacienta a vykonať potrebné život zachraňujúce úkony,“ upresňuje s tým, že ide najmä o spriechodnenie dýchacích ciest, zastavenie masívneho krvácania a v prípade potreby začatie resuscitácie pacienta. Prvé Rendez-vouz môžu prísť už budúci rok Nový systém by mal na Slovensku fungovať od budúceho roka. O prvé záchranky typu RV môžu Záchranné zdravotné služby (ZZS) žiadať od 1. januára 2024 na základe zmeny typu ambulancie, napríklad z RLP alebo z RZP.

Na základe výberových konaní na poskytovateľov ZZS vzniknú v rokoch 2025 a 2026 ambulancie RV. Záležať to bude aj od plánu pokrytia územia Slovenska ambulanciami ZZS. Ten bude schvaľovať ministerstva zdravotníctva.

„Presný počet a zoznam miest, v ktorých posádky RV vzniknú, bude závisieť aj od výsledkov testovacej prevádzky v Komárne,“ upozorňuje Polák.

Testovacia prevádzka čisto elektrického RV vozidla podľa neho rozptýlila aj obavy, či dojazd elektromobilu bude postačovať na poskytovanie pomoci.

„Za dva mesiace prevádzky sa batérie elektromobilu dokázali medzi výjazdmi vždy dostatočne nabiť. Ani raz zostávajúci dojazd elektromobilu neklesol pod 60 percent maximálneho dojazdu, čo je 400 kilometrov,“ spresnil.

Začali testovať aj výjazdy na motorke Záchranári začali v júli testovať aj výjazdy motocyklovej záchrannej služby v teréne.

Pilotný projekt spustili Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR a Záchranná zdravotná služba ZaMED, zodpovedná za záchranky v regiónoch južného Slovenska.

„Motocykel počas leta slúži na rôznych staniciach ZaMEDu, vďaka čomu môžeme zbierať dáta o takýchto zásahoch. Už po prvých dňoch testovania vieme povedať, že motocykel bol vo všetkých prípadoch u pacienta skôr ako bežná ambulancia záchrannej zdravotnej služby,“ priblížil ZaMED s tým, že výjazdy na motorke už absolvovali pri popálenine nohy 2. stupňa, infarkte myokardu, hypertenzii alebo dopravnej nehode osobného auta s kamiónom.

Záchranárska motorka má v úložných boxoch vybavenie na počiatočné zvládnutie život ohrozujúcich stavov.

Pocity záchranárov z testovania y Bezpečnosť jazdy vnímali posádky pri jazde ambulanciou RV v 91 percentách zásahov ako vyššiu, než pri klasickej sanitke. y Rýchlosť jazdy vnímali ako vyššiu pri 95 percentách a manévrovateľnosť bola lepšia v 98 percentách zásahov. y Komfort jazdy ambulanciou Rendez-vouz hodnotili v 99 percentách ako lepší v porovnaní s klasickou sanitkou.

Stretávací systém zefektívni prácu v záchrannej zdravotnej službe. Lekár môže riešiť vážne zdravotné stavy a menej urgentné záchranári. V prípade potreby transportu pacienta do nemocnice ho prevezie posádka RZP a lekár je voľný na ďalší zásah. Július Pavčo, riaditeľ Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby

Foto popis: z Záchranári vidia benefity Rendez-Vouz vo viacerých oblastiach. K pacientovi sa dostanú skôr a lekári sa budú môcť rýchlejšie presunúť k ďalšiemu prípadu. z

Foto autor: foto: (ZaMED)

Foto popis: z Testovať začali v lete aj záchranársku motorku. Výsledky výjazdov si pochvaľujú. z

Foto autor: foto: (ZaMED)

O autorovi| Anton Hrachovský, y anton.hrachovsky @petitpress.sk

Projekt pozastavili, vrtuľníky pristávajú aj pri rušnej ceste.

NITRA Heliport nie je prioritou nového riaditeľa fakultnej nemocnice Michala Fajina. Potvrdil to pre naše noviny s tým, že prioritou je teraz výstavba urgentného príjmu.

„Projekt výstavby heliportu je aktuálne pozastavený,“ píše sa vo vyjadrení, ktoré sme dostali z nemocnice.

Dôvodom má byť aj zlá finančná situácia. Hospodárenie je v červených číslach, to je dôvod, prečo musel „po dohode s ministrom“ odísť predchádzajúci riaditeľ Marian Korytiak. Aj ten výstavbu heliportu odsúval.

Už roky pritom pristávajú záchranárske vrtuľníky v provizóriu. Dôvodom sú najmä súkromné výškové budovy, ktoré vyrástli v susedstve nemocnice.

Po zotmení a v zlom počasí preto záchranári využívajú trávnatú plochu medzi Cabajskou a Železničiarskou.

Pacienta tam preložia z vrtuľníka do sanitky, ktorá zaparkuje na rušnej ceste, niekedy musí asistovať polícia. „Už sa nám stalo, že sme tam aj resuscitovali. Okolo nás prechádzajú autá, zastavujú ľudia, fotia si nás. Je to nedôstojné pre pacienta,“ poukázala pred časom lekárka Katarína Brštiaková.

viac na strane 3

pokračovanie zo strany 1

„Sú situácie, keď musíte po pristátí čakať na sanitku. Ak nie je voľná v Nitre, pošlú ju z Výčap-Opatoviec. Stalo sa to už viackrát,“ doplnil lekár Andrej Heiser.

Nejde len o čas

Každé pristávanie mimo nemocnice podľa záchranárov zbytočne predlžuje čas transportu. Pri prekladaní do sanitky pritom nejde len o čas, aj samotná manipulácia s pacientom môže zhoršiť jeho stav.

Nemocnica má iný názor. „Pristávacie miesto na Cabajskej ulici je vhodným miestom a predĺženia presunov pacientov do FN Nitra sú minimálne,“ vyjadrila sa aktuálne hovorkyňa Tatiana Kubinec.

Ani pristátie v areáli nemocnice za bieleho dňa a pekného počasia nie je ideálne. „Je to v podstate pristátie do terénu. Plocha je šikmá, sú tam prekážky – stromy, budovy. A hlavne nie je napojená na urgentný príjem, aj tam musíme pacienta prekladať do sanitky, ktorá ho transportuje pred budovu. Najmä pri úraze ide o každú minútu,“ povedal záchranár Jaroslav Kopernický.

Nový heliport má byť na streche chirurgického pavilónu (nový urgent bude v prístavbe). Nemocnica má už dávno stavebné povolenie. Vlani informovala, že požiadala o jeho predĺženie. Stavať sa má začať najneskôr do februára 2025. Lehota na dokončenie stavby je posunutá do 6. februára 2027. Otázne je, či bude aj tento termín reálny.

Projekt vyšiel draho

O nutnosti výstavby nového heliportu sa hovorí od roku 2015. Ministerstvo vtedy situáciu vyhodnotilo ako kritickú, preto v roku 2016 poskytlo nemocnici dotáciu dva milióny eur. Nakoniec ju musela vrátiť, nestihla termín.

Meškanie nemocnica zdôvodnila tým, že projektová dokumentácia od spoločnosti z Košíc nespĺňa náležitosti, preto ju odmietla prevziať a zaplatiť. Objednala novú, na základe ktorej získala stavebné povolenie.

Košické architektonické štúdium podalo žalobu. Spor trval roky, nemocnica ho prehrala, za dokumentáciu (ktorú už nepotrebuje, lebo má novú) musela zaplatiť aj s úrokmi plus trovy súdneho konania. Pôvodná cena 76 800 eur tak výrazne narástla.

„Suma bola uhradená 15. júna 2023, dokopy 120 260,40 eur,“ vyčíslila Tatiana Kubinec.

Súd v rozsudku konštatoval, že nitrianska nemocnica si neuplatnila „nároky z vadného plnenia“ u žalobcu riadne, teda dostatočne určito a zrozumiteľne. Nedostatky identifikovala až dodatočne, avšak to už bolo po termíne.

Problémy sú aj inde

Až 75 percent slovenských nemocníc má pristávacie miesta, ktoré nie sú certifikované ako heliporty. Spĺňajú iba minimálne požiadavky.

„Problematika heliportov a miest pre pristávanie záchranárskych vrtuľníkov na Slovensku je dlhodobo podceňovaná oblasť a zo strany ministerstva sa jej nevenuje dostatočná pozornosť,” konštatovala vlani hovorkyňa leteckých záchranárov Zuzana Hopjaková.

Prevláda podľa nej všeobecný názor, že vrtuľník je schopný pristáť kdekoľvek, kde mu to rozmery plochy dovolia: „Je to však značne skreslená predstava. Ak má vrtuľník pristávať pri nemocniciach, kde nie je pre neho pripravená vyhovujúca infraštruktúra, tak vzniká možné riziko ohrozenia zdravia posádky aj prepravovaného pacienta.”

----

Suma bola uhradená 15. júna 2023, dokopy 120 260,40 eur. TATIANA KUBINEC hovorkyňa nemocnice

----

Lekár leteckej záchrannej služby Andrej Heiser. foto: ATE

Provizórny heliport za vrátnicou, v susedstve sú výškové budovy. foto: (mh)

Pristátie na trávniku pri ceste. foto: polícia

Presun do sanitky na Cabajskej, asistuje polícia. foto: ATE

NITRA Fakultné nemocnice Nitra, Trnava a Univerzitná nemocnica Bratislava podpísali memorandum o spolupráci. Chcú tak zvýšiť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zlepšenie jej dostupnosti pre pacientov v trnavskom, nitrianskom a bratislavskom regióne.

„Podpísaním tohto memoranda sa Fakultná nemocnica Nitra približuje najmä smerom k pacientovi. Konzultácie zdravotných stavov pacientov s lekármi dvoch najsilnejších nemocníc v rámci západoslovenského kraja budú dostupnejšie a určenie správnej diagnózy bude promptnejšie,“ povedal riaditeľ nitrianskej nemocnice Michal Fajin. Avizuje aj úzku spoluprácu v oblasti budovania urgentu.

TRNAVA y Lepšia spolupráca, konzultácie prípadov či doplnenie diagnostiky.

K memorandu fakultných nemocníc v Trnave a v Nitre, ktoré podpísali približne pre rokom, sa pridala aj Univerzitná nemocnica v Bratislave. Memorandum je prínosné pre pacientov z hľadiska toho, že nemocnice navzájom dopĺňajú jednotlivé činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, komunikujú o prípadoch a mnoho ďalšieho.

„Naším záujmom je poskytnúť pacientom kvalitnú a včasnú zdravotnú starostlivosť. Vďaka tejto spolupráci nemocníc medzi Trnavou a Nitrou majú pacienti dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Zároveň som veľmi rád, že k tejto spolupráci sa pridáva aj Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je najväčšou na Slovensku, pretože to prináša ďalšie výhody pre pacientov“ uviedol riaditeľ FN Trnava Vladislav Šrojta. O ďalšie body Pôvodné memorandum sa tak rozšíri o dva body spolupráce v oblasti vzdelávania a v oblasti spolupráce pri budovaní urgentu vo Fakultnej nemocnici Nitra.

„Fakultné nemocnice v Nitre a v Trnave vnímam ako našich regionálnych partnerov, s ktorými máme nastavenú spoluprácu, ktorá v rámci manažmentu pacienta funguje veľmi dobre. Som veľmi rád, že naša nemocnica je súčasťou tohto memoranda. To ešte viac prehĺbi našu doterajšiu spoluprácu, z ktorej budú benefitovať nielen pacienti, ale aj samotní zdravotníci. UNB je zároveň aj najväčšou výučbovou základňou budúcich lekárov a sestier a verím, že naše skúsenosti v oblasti vzdelávania zúročia aj naši regionálni partneri, čo v konečnom dôsledku môže mať výrazný synergický efekt, ktorý pacientom všetkých troch nemocníc zabezpečí tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ uviedol riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Pomáhajú si navzájom Hlavným poslaním memoranda je rozvoj medicínskeho programu na jednotlivých pracoviskách. Napríklad využitie rádioterapie pre onkologických pacientov z Trnavského a Nitrianskeho regiónu, spolupráca multidisciplinárneho tímu v liečbe pacientov s ochoreniami prsníka a malígnym melanómom, ďalej spolupráca pri starostlivosti o pacientov s mozgovými nádormi, o pacientov s akútnymi alebo chronickými stavmi pri cievnych ochoreniach, ako sú akútne cievne mozgové príhody, aneuryzmy a ďalšie.

Program spolupráce je pripravený aj v oblasti hepatológie, gastroenterológie, klinického výskumu, vzdelávania a ďalších.

Napĺňanie memoranda má podľa šéfov všetkých troch nemocníc poskytnúť pacientom kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. „Osobitný dôraz kladiem najmä na vzdelávanie v rámci Nitrianskeho kraja. Ten si zaslúži modernú a funkčnú nemocnicu, ktorá slúži tak pacientom, ako aj študentom. Nesmierne sa teším, že podpisom tohto memoranda budeme pokračovať v nastavenej spolupráci s našimi partnermi,“ dodal riaditeľ FN Nitra Michal Fajin.

Už rok spolupracujú Práve FN v Nitre a v Trnave podpísali ako prvé memorandum ešte v septembri 2022. Vzájomná spolupráca odvtedy prebieha na rôznych úrovniach. Ide o pravidelné organizovanie telemostov za účelom konzultácie zdravotných stavov jednotlivých pacientov.

Napríklad pacientov trnavskej nemocnice určených na rádioterapiu a v poslednej dobe na neurochirurgiu.

A zo strany nitrianskej nemocnice ide zasa o intervenčnú rádiológiu, onkogynekológiu, prípadne doplnenie diagnostiky.

Často využívajú aj vzájomné poradenstvo ohľadom onkoliečby, lekári spolu diskutujú o ďalšom postupe v terapii.

„Prebehlo aj virtuálne stretnutie na multiodborovej úrovni na oboch stranách s cieľom dosiahnuť jednotný postup v terapii pacientov s karcinómom rekta,“ doplnil na záver Matej Martovič z FN Trnava.

z

Foto popis: Zľava: Riaditeľ UNB Alexander Mayer, Riaditeľ FN Nitra Michal Fajin, riaditeľ FN Trnava Vladislav Šrojta.

Foto autor: foto: FN TT

LIPTOVSKÁ TEPLÁ y Má dva umelé zuby po úrazoch, obrovskú jazvu po cisárskom reze, zdeformované prsty z reumy, vrásky z neustáleho mračenia sa z úzkosti. Tak sa opísala influencerka Marry Bartoš na svojom profile. Ten sa stal útočiskom pre mnohých ľudí s duševným aj reumatickým ochorením. S oboma diagnózami bojuje mladá Liptáčka niekoľko rokov.

Nehanbí sa o nich otvorene hovoriť.

* Na sociálnych siatiach ste začali verejne hovoriť o svojom probléme s úzkosťou. Nebýva to časté, ľudia psychické problémy skôr zametajú pod koberec, hanbia sa. Prečo ste sa rozhodli o úzkosti a panike otvorene hovoriť?

Som poriadne otvorená kniha. Pred založením instagramového profilu som písala blog o reume, pretože reumatoidnou artritídou trpím od osemnástky. Chcela som sa vypísať z pocitov a nejakým spôsobom sa z toho stala skôr osveta ochorenia na Slovensku. Neskôr som si uvedomila, že prečo neotvorím aj tému úzkosti a psychických ochorení. Denne mi chodili otázky ohľadom chorôb, vedela som, že s duševným zdravím to nebude inak.

* S úzkosťou bojujete niekoľko rokov. Podarilo sa vám prísť na to, čo bolo spúšťačom?

Bola som celkom aktívne bezstarostné dieťa, no zároveň veľmi empatické a citlivé a v mladom veku zasiahnuté chronickým ochorením. Do tohto mixu sa vmiešalo náročné štúdium na vysokej skole, onkologické ochorenia oboch rodičov. A máme recept na psychickú nepohodu. Práve v tom čase som zažila prvý panický atak. Vtedy som, samozrejme, nevedela, o čo ide.

* Spočiatku ste netušili, čo sa s vaším telom deje. Volali ste si záchranku. Ako reagovali záchranári? Nevnímali vás ako hysterku?

Úzkosť sa prejavuje najmä fyzickými príznakmi, ako sú tŕpnutie končatín, búšenie srdca, problémy s dýchaním alebo točenie hlavy. Človek, ktorý toto nevie, si samozrejme hneď ako prvé vyhodnotí, že je ohrozený na živote a dostane sa do ešte väčšieho šoku. V mojom prípade záchvaty prepukli vždy v noci, keď som bola sama. Ako najlepšie som preto vyhodnotila si zavolať záchranku. Paradoxne, ani záchranári, lekári mi dlhé roky nediagnostikovali úzkosť. Vždy ma len po bežnej infúzii poslali domov s tým, že mám viac piť.

* Ako ste prežili tehotenstvá? Mnohé mamičky hovoria, že sa boja, či nemôžu pre panickú poruchu alebo úzkosti otehotnieť. Užívali ste počas tehotenstva tabletky na potlačenie úzkosti?

U mňa to bolo trochu komplikovanejšie. Mám reumatické ochorenie a beriem injekčnú biologickú liečbu. Problém bol, či to bez nej počas tehotenstva zvládnem a tiež ako budem psychicky v pohode. Oba problémy sa počas deviatich mesiacov zázračne potlačili na minimum a vyhodnotili sme, že čo sa týka reumy a úzkosti, by bolo pre mňa najlepšie, byť celý život tehotná.

* Ako reagovalo vaše telo po pôrode? Nával hormónov, nevyspaté noci, úzkosť ešte viac znásobujú.

Áno, obrat prišiel hneď po pôrode. Rodila som sekciou a po dvoch dňoch som mala problémy so sluchom. Reuma sa mi vrátila s plnou verziou do niekoľko dní tiež. To mi vyvolalo obrovské úzkosti a pretrvávajú prakticky doteraz.

* Pri úzkosti je zrejme veľmi potrebná aj podpora zo stany rodiny. Ako reagoval manžel, rodičia?

S manželom sme spolu od pätnástky, teraz máme tridsaťjeden. Prešiel si so mnou dlhou diagnostikou reumy aj problémami s tým spojenými vo veľmi mladom veku, keď by mladí ľudia mali zažívať iné pekné veci. Napriek tomu si myslím, že človeka to posilní. Naučilo nás to si vážiť, čo je v živote dôležité. V niektorých veciach som musela, samozrejme celú rodinu dovzdelávať. Pravidelné návštevy psychoterapeuta a následné výsledky sa odzrkadlili aj na našich vzťahoch. Teraz aj môj manžel, aj všetci okolo povzbudzujú ľudí, aby vyhľadali pomoc psychológa alebo psychiatra. Hlavne, keď majú problém, ktorý nedokážu vyriešiť sami.

* Okrem podpory rodiny, čo iné vám pomáha zvládať ochorenie?

Niekedy by som odpovedala, že cestovanie. Dnes viem, že pred problémami sa ujsť nedá. Za dôležité považujem psychoterapie, ktoré som roky absolvovala v pravidelných intervaloch u vynikajúceho psychológa Michala Kotiana. Sadli sme si povahovo a práve tento atribút bol pre mňa pri hľadaní psychológa kľúčový. S jeho pomocou som sa naučila využívať množstvo stratégií pri vysporiadaní sa s ťažšími situáciami. V mojom prípade to nestačilo a veľkou pomocou sa stalo online spoznávanie ďalších ľudí, ktorých trápia podobné problémy. A v poslednom roku aj medikamentózna liečba.

* Takže sa liečite stále?

Áno. Myslím, že psychické ochorenie nie je možné zázračne odstrániť. Je to práca na celý život. Jediný rozdiel je aktuálne v tom, že mám psychoterapie na nejaký čas prerušené.

* Je možné zvládnuť ochorenie aj bez odbornej pomoci?

Myslím si, že nie. Na to tu máme odborníkov, aby pomáhali komu treba. Tí, ktorí si myslia, že to dajú sami, sú podľa mňa príliš hrdí, aby požiadali o pomoc.

* Vráťme sa k úzkostnému stavu. Všeobecne sa radí dýchať, sústrediť sa na iné veci, no nie vždy je to možné. Dá sa to rokmi naučiť?

Mám panickú aj úzkostnú poruchu. Čiže bojujem s dvomi akoby stavmi. Panické záchvaty som sa naučila pomocou stratégií z terapie veľmi dobre ovládať. No a úzkosť, tá je bežnou súčasťou každého z nás. Ale úzkostliví ľudia na ňu reagujú citlivejšie a tým pádom sa u nás prejavuje častejšie v rôznych situáciách. Niekedy sa mi podarí ju nechať plávať a v danej činnosti pokračujem. Inokedy si dávam odstup a prijímam ju ako prehru.

* Čo vám úzkosť pomohla pochopiť?

Veľa, naozaj veľmi veľa. Vďaka úzkosti som sa naučila chápať mnoho vecí a ľudí. Či už na mojich blízkych, alebo aj iných ľuďoch vidím rôzne neriešené traumy z detstva. Vnímam vzorce správania, ktoré sa u nás na Slovensku prenášajú dlhé generácie. Vidím, že sa vďaka terapiám dnešným mladým ľudom darí niektoré z nich úspešne prepísať. Duševné ochorenie mi prinieslo množstvo nových priateľstiev, veľmi hlbokých. Dokonca aj s ľuďmi, ktorých som nikdy osobne nestretla. Naučilo ma vážiť si bežné aj krátke chvíľky radosti. Viem, že nie sú samozrejmosťou.

* Je úprava životného štýlu potrebná pre zvládanie úzkosti? Zdravá strava, pohyb držia telo v kondícii a mali by aj myseľ.

Počas tehotenstva som pribrala dvadsaťdva kilogramov. Preto som po pôrode začala po nociach doma cvičiť. Považovala som to spolu so psychoterapiou za psychickú očistu. Spomínam si, že tri roky dozadu som nevynechala ani deň. Vytvorila som si dobrý zvyk, cvičenie mi aj dnes prináša úľavu na boľavých kĺboch, ale aj na duši. Samozrejme, k tomu musím pridať aj vyváženú stravu. Hneď ako sa spustím so stravou, ide dole aj psychika.

* Cez sociálne siete vám píšu ľudia s podobným problémom. Ste zrejme obrovskou motiváciou. Je aj vaším cieľom, aby sa o chorobe verejne hovorilo?

Áno, môj instagram sa stal útočiskom mnohých ľudí s duševným aj reumatickým ochorením. Niekedy sa ľudia boja, že ma zaťažujú. Môj manžel ma už dlho volá preto bútľavá vŕba. Zbožňujem online spájanie sa ľudí s podobnými problémami. Možno nám pomáha aj určitá anonymita internetu. Beriem to ako obrovskú výhodu a som vďačná za dobu, v ktorej žijeme.

Chcela som sa vypísať

z pocitov a nejakým spôsobom sa z toho stala skôr osveta ochorenia na Slovensku. MARRY BARTOŠ

Foto popis: Marry Bartoš. Foto: Archív (MB) z Marry Bartoš s rodinou veľa cestujú.

Foto autor: Foto: Archív (MB)

Foto popis: Cez sociálne siete radí mnohým s rovnakými problémami. Foto: Archív (MB)

Foto popis: Manžel jej v boji so zdravotnými problémami pomáha niekoľko rokov. Foto: Archív (MB)

Foto popis: S úzkosťou bojuje Marry Bartoš niekoľko rokov, prvý atak dostala, keď mala dvadsaťštyri. Foto: Archív (MB)

Foto popis: Po pôrode začala mladá žena po nociach doma cvičiť. Považovala to spolu so psychoterapiou za psychickú očistu. Foto: Archív (MB)

NATURES podpora imunity pre celú rodinu*

Milované leto sa končí, prichádzajú mesiace, keď je chladnejšie, menej slnka, dni kratšie. Akosi sme si zvykli, že na jeseň je viac kašľa, kýchania, soplenia a iných prejavov chorôb. Naozaj to však súvisí s ročným obdobím?

O tom, či ochorieme alebo všetko v zdraví zvládneme, rozhoduje imunita. Teda (ne)schopnosť organizmu odolať vírusom, baktériám, stresu, chladu a inému diskomfortu. Mení sa na jeseň? „Imunitu môžeme zjednodušene definovať ako schopnosť organizmu brániť sa proti čomukoľvek, čo by mohlo spôsobiť poškodenie zdravia, dokonca i smrť. Je to obranný systém, ktorého orgány, tkanivá a bunky sú rozložené po celom tele. Spolu sa nazývajú lymfatické orgány, ktoré môžeme rozdeliť na primárne, zodpovedné za produkciu lymfocytov, a sekundárne, kde nastáva samotná imunitná reakcia," vysvetľuje odborník na imunitu Ing. Adrián Doboly zbiotechnologického laboratória Natures.

„Základným stavebným prvkom imunity sú bunky nazvané makrofágy, ktoré pohlcujú cudzorodé objekty a rozpoznávajú a ničia poškodené bunky. Ich počet však kolíše v závislosti od stavu organizmu, teda závisí od toho, či sme vyčerpaní, oslabení inou chorobou, ale aj od toho, či sme vnoci spali alebo nie," dodal.

Nerovnováha ako riziko

Každé vybočenie z rovnováhy - menej spánku, nedostatočný pitný režim, problém v rodine alebo v práci - imunitu oslabuje. Samozrejme, má svoju silu a po jednej prebdenej noci nepríde automaticky choroba. Keď sa však k prebdenej noci pripočíta ďalšia, telo musí bojovať so stresom z dlhotrvajúceho konfliktu a navyše zabúdame popri starostiach jesť a piť, imunita to zvládnuť nemusí.

Detský kolektív je lekcia pre imunitu

To, že na jeseň sú deti chorľavejšie, berú odborníci ako fakt a dokonca to môže imunite slúžiť. Deti sa totiž rodia s istou imunitnou výbavou, ale keďže je nezrelá, musí sa učiť reagovať na nové podnety. Aj cez kašlík, soplík či kýchanie. Tieto prejavy pritom vôbec nemusia znamenať infekčné ochorenie. Môžu byť vyvolané napríklad zmenami teplôt a vlhkosti. Alebo aj chorobou. Tá prepukne zvyčajne krátko po tom, ako sa deti po prázdninách vrátia do kolektívu. „Dieťa sa v kolektíve dostane do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, pričom navzájom pre seba predstavujú zdroj infekcií," hovorí pediatrička MUDr. Lucia Želeňáková z detskej polikliniky Dr. Martinko. Nezrelá imunita dieťaťa reaguje na podnety citlivejšie.

„V praxi sa stretávame najmä s opakovanými infekciami dýchacích ciest. Prevažujú ochorenia horných dýchacích ciest (nosová a prinosové dutiny, stredné ucho, zápaly mandlí, zápaly hrtana) a asi u 10 - 30 % detí zápaly dolných dýchacích ciest. U jasličkárov a škôlkarov je bežná chorobnosť vo frekvencii 6 - 8 infekcií dýchacích ciest v priebehu jesene a zimy. U starších detí (6 - 12 rokov) sú to 2 - 4 epizódy infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesenných a zimných mesiacov. Dôležitejší ako frekvencia je však charakter týchto infekcií," dopĺňa pediatrička.

Stres náš každodenný

Kým bežné infekcie horných alebo dolných dýchacích ciest imunitu dieťaťa vzdelávajú a pomáhajú jej, stres ju oslabuje. To platí aj pre dospelých.„Kým krátkodobý a náhly stres imunitný systém stimuluje, dlhodobý vplyv stresových hormónov znižuje imunitu a odolnosť voči patogénom. Preto sú chronicky vystresovaní ľudia náchylnejší na vírusové a infekčné, ale aj iné ochorenia," vysvetlil A. Doboly z Natures. Lepšie zvládať stres a najmä pomáhať zložitému imunitnému systému fungovať ako švajčiarske hodinky pomáha viacero vecí. Pre dospelých aj pre deti je kľúčová rovnováha v tom najširšom zmysle slova. Vyvážená strava, primeraná pohybová aktivita vybalansovaná plnohodnotným oddychom, rovnováha medzi spánkom a bdením, medzi výkonom a relaxom, hygiena a psychohygiena. Svoju významnú úlohu zohráva aj otužovanie (ako trénovanie organizmu zvládať záťaž). Neznamená to, že na jeseň by celá rodina mala začať chodiť do čoraz chladnejšej vody jazera, hoci nápad to nie je zlý. Medzi otužovanie sa ráta aj primerané oblečenie (zbytočne sa nebabušit), saunovanie a dokonca aj krátky pobyt na čerstvom vzduchu v ľahkom oblečení. Hovorí sa tomu otužovanie vzduchom.

Prirodzené posilnenie

V strave majú byť zastúpené bielkoviny, tuky aj cukry. Viac zeleniny a menej mäsa, ovocia tak akurát. Pre imunitu je dôležité aj mlieko a (kvasené) mliečne výrobky. V obdobiach, ktoré zaťažujú imunitu, pomáhajú aj vitamíny a imunostimulátory. „Medzi ne patria aj beta glukány, zložité cukry z hlivy ustricovej. Je dokázané, že posilňujú niektoré bunky imunitného systému, podporujú rýchlejšie zotavenie sa z choroby a zohrávajú úlohu aj pri psychosomatických Peta glucan GluCandy 60 cmuľavých tabliet • vysokočistý beta glucan z hlivy ustricovitej a šípkový extrakt s prírodným vitamínom C • výborná prírodná jahodová príchuť Beta Glucan 240+ 30 kapsúl

H

Výživové doplnlzdravotné tvrdenie podľa Nariadenia (ES) č. 1926/2006 pre vitamín C a vitamín D: prispieva k správnej funkcii imunitného systému.

ochoreniachkože, astmeaďalšíchdiagnózach," odporúča A. Doboly z Natures.

Beta glukány skúmajú vedci už desiatky rokov a lekári ich čoraz častejšie odporúčajú ako podporný prostriedok pri záťaži. „Najväčší efekt má mikronizovaný beta glukán vysokej čistoty, ktorý sa dobre vstrebáva do organizmu," spresňuje odborník.

Jesenné vitamíny

Farmaceutka a odborná konzultantka OZ Medicamentum, ktoré poskytuje bezplatnú donášku liekov z lekárne až domov, odporúča beta glukány doplniť o ďalšie vitamíny a stopové prvky. Ale až po konzultácii s lekárom alebo lekárnikom.„Každý pacient je jedinečný a treba brať na zreteľ

• významná dávka beta glucanu + vitamínu C a D (nielen) pre správne fungujúci imunitný systém* • vhodný pre každodenné užívanie Nájdete vo svojej lekárni, www.natures.sk

osobitosti, ktoré vyplývajú z užívania výživových dopinkov alebo farmakoterapie liečivami," zdôraznila PharmDr. Kristína Malíková.„Z vlastných skúseností by som na jeseň radila užívať zinok, ďalej by som do bežnej jesennej lekárničky zaradila vitamín C. Keďže jesenné dni prinášajú zmenu počasia a celkovo slnečného svitu sa k nám dostáva menej, odporúčam aj suplementáciu vitamínom D. Je rozpustný v tukoch, čiže užívať by sa mal po jedle."

Pri zinku K. Malíková zdôrazňuje opatrnosť s dávkovaním. „Súbežné užívanie solí železa, medi a vápnika môže znižovať vstrebávanie zinku. Vysoké dávky zinku môžu znižovať vstrebávanie medi a železa. Pri dlhodobej liečbe sa má laboratórne sledovať koncentrácia medi v krvi," upozornila.

RE023100

Námestníčka levickej nemocnice si nevie predstaviť inú oblasť, kde by pracovala, ako je zdravotníctvo.

viac na strane 3 ?

LEVICE Narodila sa v Banskej Bystrici v roku 1973. Po ukončení strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne začala pracovať ako sestra na oddelení dlhodobo chorých vo Veľkom Krtíši. Vyskúšala si aj prácu na internej a chirurgickej JIS, pediatrickom oddelení a rôznych ambulanciách.

Helena Kopsa Dudášová sa aj napriek náročnej práci ďalej vzdelávala. „Popri práci som vyštudovala vysokú školu v odbore ošetrovateľstvo s rigoróznou skúškou, špecializáciu v odbore intenzívna starostlivosť u dospelých – špecializácia v odbore manažment v ošetrovateľstve na Lekárskej fakulte UK Bratislava. Vyštudovala som tiež zdravotnícky manažment a financovanie, vysokú školu v odbore verejné zdravotníctvo so špecializáciou,“ vyjadrila sa námestníčka pre ošetrovateľskú starostlivosť.

Do levickej nemocnice nastúpila v roku 2008. Popri tejto pozícii zároveň pracovala aj ako vedúca sestra oddelenia vnútorného lekárstva.

Dlhoročná práca priniesla úspechy aj v podobe ocenenia zdravotníka roka od Nitrianskeho samosprávneho kraja.

„V levickej nemocnici pracujem na pozícií námestníčky už 15 rokov. Niekedy sú chvíle ľahšie, inokedy zas o niečo ťažšie. Rozhodnutie stať sa zdravotníkom do dnešného dňa neľutujem a vlastne si ani neviem predstaviť pracovať v inom prostredí. Za svoj najväčší úspech považujem zriadenie Domu ošetrovateľskej starostlivosti a hlavne pomoc bezradným seniorom,“ zhrnula.

„Ľudia, ktorí ju poznajú vedia, že jej silnými charakteristickými vlastnosťami sú optimizmus, neuveriteľná energia a nasadenie, schopnosť riešiť kritické situácie a prevziať zodpovednosť v závažných rozhodnutiach,“ pridáva Jarmila Ševčíková, hovorkyňa nemocnice. Podľa jej slov je ochotná vždy pomôcť, poradiť a charakterizuje ju tiež skromnosť, žiarivý úsmev a milé slovo.

„Ani v dobe pandémie nezaháľala, postavila sa do prvej línie na covidovom oddelení, kde bola jej prioritou záchrana pacienta,“ pripomína nedávne obdobie.

Vo voľnom čase sa venuje organizácii podujatí vo svojej obci Malý Kiar, nielen pre deti, ale aj pre dospelých.

Foto popis: Helena Kopsa Dudášová je námestníčkou v levickej nemocnici 15 rokov.

TRNAVA y Lepšia spolupráca, konzultácie prípadov či doplnenie diagnostiky.

K memorandu fakultných nemocníc v Trnave a v Nitre, ktoré podpísali približne pre rokom, sa pridala aj Univerzitná nemocnica v Bratislave. Memorandum je prínosné pre pacientov z hľadiska toho, že nemocnice navzájom dopĺňajú jednotlivé činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti, komunikujú o prípadoch a mnoho ďalšieho.

„Naším záujmom je poskytnúť pacientom kvalitnú a včasnú zdravotnú starostlivosť. Vďaka tejto spolupráci nemocníc medzi Trnavou a Nitrou majú pacienti dostupnejšiu a kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť. Zároveň som veľmi rád, že k tejto spolupráci sa pridáva aj Univerzitná nemocnica Bratislava, ktorá je najväčšou na Slovensku, pretože to prináša ďalšie výhody pre pacientov“ uviedol riaditeľ FN Trnava Vladislav Šrojta. O ďalšie body Pôvodné memorandum sa tak rozšíri o dva body spolupráce v oblasti vzdelávania a v oblasti spolupráce pri budovaní urgentu vo Fakultnej nemocnici Nitra.

„Fakultné nemocnice v Nitre a v Trnave vnímam ako našich regionálnych partnerov, s ktorými máme nastavenú spoluprácu, ktorá v rámci manažmentu pacienta funguje veľmi dobre. Som veľmi rád, že naša nemocnica je súčasťou tohto memoranda. To ešte viac prehĺbi našu doterajšiu spoluprácu, z ktorej budú benefitovať nielen pacienti, ale aj samotní zdravotníci. UNB je zároveň aj najväčšou výučbovou základňou budúcich lekárov a sestier a verím, že naše skúsenosti v oblasti vzdelávania zúročia aj naši regionálni partneri, čo v konečnom dôsledku môže mať výrazný synergický efekt, ktorý pacientom všetkých troch nemocníc zabezpečí tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ uviedol riaditeľ UNB Alexander Mayer.

Pomáhajú si navzájom Hlavným poslaním memoranda je rozvoj medicínskeho programu na jednotlivých pracoviskách. Napríklad využitie rádioterapie pre onkologických pacientov z Trnavského a Nitrianskeho regiónu, spolupráca multidisciplinárneho tímu v liečbe pacientov s ochoreniami prsníka a malígnym melanómom, ďalej spolupráca pri starostlivosti o pacientov s mozgovými nádormi, o pacientov s akútnymi alebo chronickými stavmi pri cievnych ochoreniach, ako sú akútne cievne mozgové príhody, aneuryzmy a ďalšie.

Program spolupráce je pripravený aj v oblasti hepatológie, gastroenterológie, klinického výskumu, vzdelávania a ďalších.

Napĺňanie memoranda má podľa šéfov všetkých troch nemocníc poskytnúť pacientom kvalitnejšiu a dostupnejšiu zdravotnú starostlivosť. „Osobitný dôraz kladiem najmä na vzdelávanie v rámci Nitrianskeho kraja. Ten si zaslúži modernú a funkčnú nemocnicu, ktorá slúži tak pacientom, ako aj študentom. Nesmierne sa teším, že podpisom tohto memoranda budeme pokračovať v nastavenej spolupráci s našimi partnermi,“ dodal riaditeľ FN Nitra Michal Fajin.

Už rok spolupracujú Práve FN v Nitre a v Trnave podpísali ako prvé memorandum ešte v septembri 2022. Vzájomná spolupráca odvtedy prebieha na rôznych úrovniach. Ide o pravidelné organizovanie telemostov za účelom konzultácie zdravotných stavov jednotlivých pacientov.

Napríklad pacientov trnavskej nemocnice určených na rádioterapiu a v poslednej dobe na neurochirurgiu.

A zo strany nitrianskej nemocnice ide zasa o intervenčnú rádiológiu, onkogynekológiu, prípadne doplnenie diagnostiky.

Často využívajú aj vzájomné poradenstvo ohľadom onkoliečby, lekári spolu diskutujú o ďalšom postupe v terapii.

„Prebehlo aj virtuálne stretnutie na multiodborovej úrovni na oboch stranách s cieľom dosiahnuť jednotný postup v terapii pacientov s karcinómom rekta,“ doplnil na záver Matej Martovič z FN Trnava.

z

Foto popis: Zľava: Riaditeľ UNB Alexander Mayer, Riaditeľ FN Nitra Michal Fajin, riaditeľ FN Trnava Vladislav Šrojta.

Foto autor: foto: FN TT