Alfonz Šuran, moderátor: „Viac ako 11 miliónov eur z Plánu obnovy by malo do roku 2026 pomôcť aj regionálnej nemocnici v Bardejove. Bude to nielen vizuálna premena, ale podstatne sa zvýši aj komfort pacientov a narastú medicínske výkony.“

Diana Murdziková, redaktorka: „Koniec spoločným toaletám a sprchám na chodbách aj výťahom z roku 1961. Výrazná premena čaká interné oddelenie, geriatriu, gynekológiu i chirurgiu.“

Marián Petko, riaditeľ nemocnice, prezident Asociácie nemocníc SR: „Zvýši sa počet operácií, pretože pribudne aj operačná sála, hlavne v oblasti ortopédie, ktoré doposiaľ vykonávame len artroskopicky.“

Diana Murdziková: „Stavbári pacientov nevytlačia, nemocnica bude fungovať ďalej aj počas rekonštrukcie.“

pacient: „Postele by trebalo nové, lebo už sú také staré ako ja.“

pacientka: „Výťahy.“

pacientka: „Všetko.“

Diana Murdziková: „Po rekonštrukcii ostanú len 2- a 1-dnolôžkové izby už s vlastnými sociálnymi zariadeniami. Na gynekológii pribudne aj miesto pre člena rodiny počas celej doby hospitalizácie rodičky. V novom pavilóne bude aj infektologická ambulancia.“

Marián Petko: „Toto bude dostavba. Tu sme museli robiť geologické prieskumy. Nemocnicu posunieme výrazne dopredu hlavne pri poskytovaní akútnej zdravotnej starostlivosti.“

Diana Murdziková: „K viac ako jedenástim miliónom z Plánu obnovy nemocnica prikladá z vlastných a úverových zdrojov ďalších viac ako milión eur.“

Marián Petko ml., ekonomický námestník nemocnice: „Využijú sa predovšetkým na nákup počítačov, počítačovej techniky, mobilných telefónov, pevných liniek a nábytku.“

Diana Murdziková: „O peniaze z plánu obnovy malo záujem 16 nemocníc, osem už je istých.“

Marián Petko: „A z tých ďalších siedmich vieme určite, že štyri nemocnice podpísali zmluvu a ďalšie tri zvažujú. Spišská Nová Ves, nevieme, ako to je s Popradom a Bojnice a Prievidza ešte rokovali s ministerstvom.“

Diana Murdziková: „Bardejovská nemocnica už má aj stavebné povolenia. V najbližších dňoch vyhlási výberové konanie. S prácami plánujú začať na jar budúceho roka. Ukončené by mali byť do júna 2026.“

Mária Kašiarová, moderátorka: „Na Slovensku chýbajú lieky na úzkostné poruchy. Dopyt po týchto medikamentoch je čím ďalej tým väčší. Rastie totiž počet pacientov, ktorí ich potrebujú. Mentálne zdravie našich obyvateľov je podlomené, trpíme úzkosťami a depresiami. Téme sa venuje Viera Ihnátová.“

Viera Ihnátová: „Psychiatrické ambulancie sa plnia a lekári minulý rok predpísali takmer 4 000 000 balení liekov. Problém je však v tom, že niektorí pacienti sa nedokážu dostať k liekom vzhľadom na ich výpadok. Podľa prezidenta Slovenskej lekárnickej komory Ondreja Sukeľa je situácia dynamická a môže sa meniť zo dňa na deň.“

Ondrej Sukeľ: „Momentálne chýbajú lieky s obsahom paroxetínu, to je jedno z antidepresív, kde sú, resp. boli traja držitelia registrácie a momentálne chýbajú všetky z nich, občas sa sporadicky niečo objaví, chýbajú niektoré antiepileptiká, takže takisto problém.“

Viera Ihnátová: „Nedostupnosť antidepresív je spôsobená výpadkom jedného lieku. Podľa psychiatra Dušana Bodnára z centra závislostí však existuje alternatívne riešenie predpísaním iného lieku s rovnakou účinnou látkou.“

Dušan Bodnár: „Neexistuje aktuálne náhrada za tento liek na Slovensku, a preto musíme u pacientov zmeniť liečbu. Tu volíme nejaké alternatívy, preto volíme také, taký liek, aby tam neboli kontraindikácie.“

Viera Ihnátová: „Medzi najčastejšie psychiatrické diagnózy patria úzkostné poruchy a depresie, čo spôsobuje aj rôzne typy závislostí.“

Dušan Bodnár: „Či to bolo zvýšenie úzkosti alebo depresivity alebo aj recidíva konzumu psychotropných látok u niektorých ľudí, sú to rôzne dôvody, kvôli ktorým konzumujú psychoaktívne látky. Buď nejaká úzkosť, depresivita, trávenie voľného času, je to spôsob ako zvládať nároky pracovné a osobného života.“

Viera Ihnátová: „Každého pacienta musia lekári posúdiť individuálne a predpísať mu ten správny liek. Ondrej Sukeľ tvrdí, že problém vo výpadku liekov je aj v cenovej regulácii, ktorá je u nás nastavená nízko a nemenila sa už niekoľko rokov, čo je pre dodávateľov nerentabilné.“

Ondrej Sukeľ: „Tie ceny znižujeme, je to taký pomerne neštandardný postup a dá sa povedať, že aj pacienti, ktorí povedzme si lieky zabezpečia v Česku, v Poľsku, v Rakúsku, tak vidia, že tam tie lieky majú vyššiu cenu ako u nás.“

Viera Ihnátová: „Za nedostupnosťou liekov je často je obchodná politika farma firiem.“

Ondrej Sukeľ: „Vlani bola prijatá novela zákona, ktorá umožňuje zreálniť ceny liekov, pokiaľ k tomu nepristúpime, tak je zrejmé, že tých liekov bude dostatok, ale na druhej strane aj to, čo sa k nám na Slovensko dovezie, tak je dostatok špekulatívnych firiem, ktoré to vďaka tým cenovým rozdielom vyvezú.“

Viera Ihnátová: „Sukeľ dodal, že ide o komplexný problém, ktorého riešenie potrvá dlhšie. Potrebné je podľa neho upraviť politiku dodávania liekov.“

Bude o naše deti dobre postarané, keď dostanú horúčku mimo ordinačných hodín? MZ SR pripravilo plán na redukciu detských pohotovostí. Zo súčasných 61 sa má ich stav do konca roka 2024 postupne znížiť na 40.

Podľa MZ SR je dôvodom chystaných zmien snaha o udržanie pediatrických ambulancií, ako aj ambulancií pohotovostných služieb pre deti, vzhľadom na nedostatok pediatrov a ich vekovú štruktúru. „Na Slovensku chýba 20 percent, čo znamená 230 primárnych pediatrov. Takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku a 24 lekárov je starších ako 80 rokov. Priemerný vek primárnych pediatrov je 59,5 roka. Práve títo lekári zabezpečujú aj ambulantné pohotovostné služby pre deti. Ročne príde na pracovný trh 40 až 50 nových pediatrov, no väčšina si volí prácu v nemocnici,“ uvádza sa v analytickom materiáli, ktorý MZ SR vypracovalo ako podklad k rušeniu detských pohotovostí. K redukcii pristúpil rezort po konzultácii s lekármi. „Pripravované zmeny týkajúce sa fungovania ambulantnej pohotovostnej služby pre deti boli iniciované priamo lekármi a pripravované v úzkej súčinnosti s nimi. Sú navrhované s čo najmenším dopadom na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a pre - diskutované so samosprávnymi krajmi,“ vysvetľuje MZ SR. Od augusta 2023 má dôjsť k vypusteniu šiestich pevných bodov Ambulancií pohotovostných služieb, ktoré sú v súčasnosti bez prevádzkovateľa. Ďalších desať detských pohotovostí pre deti má byť zrušených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa má týkať piatich detských pohotovostí, je naplánovaná od novembra 2024. „Cieľom zmien je koncentrácia lekárov do funkčných tímov a zároveň koncentrácia do pevných bodov v miestach, kde sú urgentné príjmy, aby bola zabezpečená nadväznosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti v prípade potreby,“ konštatuje ďalej MZ SR.

AKO REAGUJÚ MESTÁ Spomedzi vyše dvadsiatky detských pohotovostí, ktoré majú byť zrušené, sme vybrali tri, a to v Sabinove, Ružomberku a v Myjave. Čo na to vravia dotknuté mestá?

SABINOV

Mgr. Juraj Vrábel, hovorca Mestského úradu Sabinov

MESAČNE AJ 900 PACIENTOV

„Nesúhlasíme so zrušením detskej pohotovosti v meste Sabinov. O tomto kroku sme vopred zo strany MZ SR neboli informovaní. Pod túto pohotovosť spadá pôsobnosť okresu Sabinov, čo predstavuje 41 vidieckych obcí a 2 mestá. Zo 60-tisíc obyvateľov okresu ide o 13-tisíc detí vo veku od 0 do 14 rokov, čo je 22 percent obyvateľov. V roku 2022 táto detská pohotovosť ošetrila 8 633 pacientov, pričom podľa dosiaľ zistených čísel z uplynulých mesiacov roku 2023 má tento ukazovateľ stúpajúci charakter. Za mesiac sa takto ošetrí od 700 do 900 detských pacientov. Náhrada prakticky neexistuje. Žiadna v dostupnej miere najmä pre sociálne slabších občanov. Sabinov patrí medzi okresy s početným zastúpením sociálne slabších občanov. Ak by aj, čo sa veríme nestane, došlo k zrušeniu, tak by to pre rodičov predstavovalo niekoľko kilometrov navyše – v závislosti od vzdialenosti konkrétnej obce. Najbližšia ambulancia daného typu sa totiž nachádza v krajskom meste Prešov. Myslíme si, že po prípadnom zrušení dôjde aj k ohrozeniu zdravia detského pacienta, a aj k zhoršeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti. V tejto veci neustále rokujeme s príslušnými orgánmi a hľadáme všetky možné riešenia, aby k zrušeniu detskej pohotovosti v Sabinove nedošlo.“

RUŽOMBEROK

Mgr. Vladimír Miškovčík, PhD., hovorca primátora mesta Ružomberok

40 KM NA POHOTOVOSŤ

„Pod detskú pohotovosť v Ružomberku spadá celý región dolného Liptova. Len okres Ružomberok má takmer 60-tisíc obyvateľov, čo sa týka starostlivosti, ide zhruba o 12-tisíc detí. Náhradou by mali byť župné nemocnice – Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu v Liptovskom Mikuláši a Dolnooravská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ladislava Nádaši Jégého v Dolnom Kubíne. Nie je logické, ani správne, aby sme rodičom s deťmi, ktorí potrebujú pohotovostnú službu a bývajú vo vzdialených obciach, napríklad v Liptovských Revúcach alebo v Liptovskej Lúžnej, odporúčali po zrušení pohotovosti navštevovať župné nemocnice v Dolnom Kubíne alebo v Liptovskom Mikuláši. Zovšadiaľ je to aj viac ako 40 kilometrov, viac ako hodina cesty autom. Nehovoriac o tom, že mnohé rodiny auto nemajú. Z nášho pohľadu dôjde k ohrozeniu zdravia detského pacienta. Domnievame sa, že keď bude pohotovosť zrušená, prístup k pohotovosti bude pre niektorých obyvateľov regiónu dolného Liptova obmedzený. Samozrejme, budeme iniciovať ďalšie rokovania na úrovni Ministerstva zdravotníctva SR a Žilinského samosprávneho kraja. Budeme iniciovať zasadnutie Regionálneho združenia mesta a obcí a podnikneme všetky kroky, aby ostala pohotovosť zachovaná, vrátane petície či iných aktivít. Detská pohotovosť funguje v Ružomberku viac ako dve desaťročia, preto je potrebné hľadať riešenie, aby ostala naďalej zachovaná. Verím, že tento stav, ktorý si vyžaduje našu pomoc, je dočasný a musíme sa naň pozerať aj ako na dôsledok personálnej poddimenzovanosti a nepriaznivej situácie v zdravotníctve.

MYJAVA

Marek Hrin, hovorca Mestského úradu Myjava:

JE TO KROK SPÄŤ

„Bezprostredne sa prípadné zrušenie myjavskej pohotovosti dotkne dvoch miest – Myjavy a Brezovej pod Bradlom a pätnástich obcí okresu. Ak by ministerstvo svoj plán naozaj uskutočnilo, tak v Trenčianskom kraji by nám zostali dostupné pohotovosti v Trenčíne, v Prievidzi a Považskej Bystrici. To znamená, že najbližšia by bola asi 50 kilometrov od Myjavy. Z nášho pohľadu ide o ďalší nesystémový krok, ktorý spolu s plánmi ministerstva na preradenie Nemocnice s poliklinikou Myjava do najnižšej kategórie a na zrušenie myjavskej pôrodnice výrazne zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov myjavského regiónu. Nemôžeme s tým absolútne súhlasiť, keď sa ide rušiť niečo, čo roky spoľahlivo funguje a slúži asi 70 000 obyvateľom z okresov Myjava, Nové Mesto nad Váhom a Senica, ktorí budú musieť v prípade potreby hľadať spôsoby, ako sa postarať o svoje zdravie a zdravie svojich blízkych v iných mestách. Takéto rozhodnutia vracajú náš región späť do minulosti, znižujú životnú úroveň a prehlbujú regionálne rozdiely miesto toho, aby ich stierali. Navyše máme pocit, že sa v takýchto zásadných otázkach rozhoduje o nás a bez nás, bez kontaktu s realitou. Navzdory nelichotivej situácii, v ktorej sa – čo sa týka zdravotníctva – ocitáme, sa však nevzdávame a v spolupráci s Trenčianskym samosprávnym krajom budeme za zachovanie pohotovosti aj ďalších náležitostí spojených s našou nemocnicou bojovať. “

VIERA MAŠLEJOVÁ

---

Ktoré detské pohotovosti sa rušia

August 2023 Bánovce nad Bebravou, Malacky, Moldava nad Bodvou, Púchov, Revúca, Zlaté Moravce

Júl 2024 Galanta, Košice okolie, Medzilaborce, Myjava, Námestovo,, Nové Mesto nad Váhom, Piešťany, Ružomberok, Sabinov, Senica

November 2024 Dubnica nad Váhom, Kráľovský Chlmec, Partizánske, Pezinok, Šaľa

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Vlastnú lekáreň nemá na Slovensku takmer 80 % obcí. Ľudia preto musia pre lieky často cestovať desiatky kilometrov.“

Viktor Vincze, moderátor: „Pomáhať im s tým začalo občianske združenie, ktoré lieky na predpis rozváža až k dverám. Štát tvrdí, že balansuje na hrane zákona.“

Chantal Staruchová, redaktorka: „Pani Eva žije v Orešanoch, kde lekáreň nemajú. Keď si potrebuje vybrať lieky, musí cestovať hodinu autobusom.“

Eva Belovičová, obyvateľka obce Orešany: „A teraz ja musím sledovať, kedy ide autobus, ako ide autobus, sú prázdniny, nie sú prázdniny, či ide vôbec ten autobus.“

Jarmila Šišková, starostka obce Orešany: „Dosť často sa stáva, že liečik nie je v lekárni, na predajni, pani povie, musím vám ho objednať, čiže ten človek tam musí zase reálne na druhý deň ísť.“

Chantal Staruchová: „Nedostupné lieky preto ľudia z obcí zháňajú v okolitých mestách.“

Jarmila Šišková: „Najbližšie máme Piešťany nejakých 12 kilometrov, Topoľčany máme najďalej, vyše 30 kilometrov a potom mesto Hlohovec, to máme do nejakých 20 kilometrov.“

Eva Belovičová: „Viete, ja už som dosť stará, ja som prežila celú druhú svetovú vojnu, snažím sa nesťažovať, snažím sa vychádzať aj so zdravím, ale predsa ono neoklamete vek.“

Chantal Staruchová: „Seniorom preto lieky zvykla vyzdvihnúť práve pani starostka. Po novom im ale pomáha občianske združenie, ktoré začalo lieky na predpis ľuďom dovážať zadarmo priamo domov.“

Martin Valášek, zakladateľ OZ Medicamentum: „Naša služba je zameraná primárne na chronických pacientov, ZŤP a imobilných. Títo pacienti stačí, keď vyplnia svoje osobné údaje spolu s rodným číslom a adresou, kam by mali záujem lieky nechať doručovať.“

Chantal Staruchová: „Občianske združenie už rieši aj Štátny ústav na kontrolu liečiv. Tvrdí, že hranica medzi legálnosťou a porušovaním zákona je v tomto prípade veľmi tenká.“

Jana Matiašová, hovorkyňa ŠÚKL: „Ide o to, že naša platná legislatíva nedovoľuje rozvoz liekov na predpis domov k pacientom, ale tuto to prebieha na základe splnomocnenia, to znamená, že tá osoba na seba preberá aj všetky tieto riziká.“

Chantal Staruchová: „Zisťovali sme preto, či sa nemôže stať, že lieky vyberie občianske združenie bez vášho vedomia.“

Martin Valášek: „Je to zabezpečené tým, že pacientovi v podstate nevychystá lekáreň bez súhlasu jeho lieky, iba na základe telefonického súhlasu.“

Chantal Staruchová: „Aby bol rozvoz liekov na predpis bez splnomocnenia u nás legálny, musel by sa zmeniť zákon. Ministerstvo zdravotníctva však takúto zmenu zatiaľ neplánuje.“

Petra Lániková, hovorkyňa MZ SR: „Považujeme za dôležité, aby lieky, ktoré sú na predpis, boli vydávané lekárnikom, ktorý vie dať tú pomoc tomu pacientovi.“

Chantal Staruchová: „Občianske združenie však hovorí, že predtým ako lekáreň lieky odovzdá liekovému kuriérovi, pacientovi zavolá a všetko mu vysvetlí.“

Eva Belovičová: „Aj mi hneď povedia, že koľko budem platiť, alebo teda doplácať na lieky, alebo niečo takého a donesú mi to, lebo ja tu nikoho nemám, ja som tu úplne sama. Som tu jaj Robinson.“

Chantal Staruchová: „Monika Koleková a Chantal Staruchová, televízia Markíza.“

O tom, či sa projekt bratislavskej nemocnice Rázsochy vôbec bude realizovať, ak má byť financovaný zo štátneho rozpočtu, rozhodne až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Z vyhlásenia ministra zdravotníctva Michala Palkoviča podľa neho vyplýva, že projekt nebude môcť byť financovaný z plánu obnovy, ako sa pôvodne uvažovalo, ale existuje možnosť uhradiť náklady zo štátneho rozpočtu.

Hrabko sa vyjadruje k Rázsochám

To však podľa Hrabka automaticky neznamená, že sa nová vláda pre túto možnosť rozhodne. “To, či sa nemocnica Rázsochy bude stavať zo štátneho rozpočtu alebo sa nebude stavať vôbec, to neprináleží rozhodnúť súčasnej vláde. Určite to rozhodne budúca vláda, ktorá príde po nej,” podčiarkol.

Hrabko pripomenul, že expremiér Eduard Heger ešte pred niekoľkými týždňami považoval financovanie projektu zo zdrojov plánu obnovy za reálne. “Je zlou správou, že Rázsochy už začínajú pripomínať výstavbu diaľnice do Košíc. A že sa nebudú dať postaviť z plánu obnovy,” konštatoval. Problémy pri realizácii má podľa neho aj projekt nemocnice v Martine, ktorý sa z plánu obnovy nebude realizovať v pôvodne uvažovanom rozsahu.Bývalá vvláda s chvuálil

“Bývalá vláda sa chválila

“Bývalá vláda sa chválila, ako dobre napísala plán obnovy, ale dnes prichádza k jeho implementácii a jedna vec je papier odovzdať a druhá ho potom napĺňať,” konštatoval Hrabko. Za pozitívum však považuje, že sa členovia vlády odborníkov snažia rokovať s predstaviteľmi politických strán, aby zaistili rozbehnutým projektom čo najväčšiu šancu na kontinuitu.

Súčasná úradnícka vláda je náhradnou vládou, nemá podporu v parlamente a ak chce naozaj prísť s nejakými pragmatickými riešeniami, musí sa stretávať s politikmi a snažiť sa s nimi dohodnúť,” povedal Hrabko.

Podľa prieskumu preferencií politických strán agentúry Focus z konca mája sa v pásme štyroch až šiestich percent nachádza až päť politických subjektov a ďalších šesť je v rozmedzí jedného až štyroch percent. Aj keď technicky hrozí pomerne veľké prepadnutie hlasov, podľa Hrabka by to voličov nemalo motivovať na to, aby presúvali svoj hlas k subjektom, ktoré sú v prieskumoch silnejšie. “Nikto nevie vopred povedať, ako sa skončia voľby. V tom je čaro volieb. Majú byť tajné, slobodné, demokratické a ich výsledok sa dá odhadovať, ale nie predpovedať,” tvrdí.

Každý volič má podľa neho právo sa slobodne rozhodnúť, ako so svojím hlasom naloží, či vôbec pôjde voliť a ak áno, komu ho pridelí. “To, že mu hlas prepadne, po ňom kričia iba tí, ktorí chcú, aby volil toho, koho v skutočnosti voliť nechce,” skonštatoval Hrabko.

Zdroj: tasr

Stanislav Suvák, moderátor: „Zdravotnícke dáta na Slovensku využívame podľa Svetovej zdravotníckej organizácie chaoticky a nedostatočne. Štát tak podľa WHO nedokáže na akékoľvek krízy dostatočne reagovať a musí si vytvárať nové postupy a pravidlá za chodu. Minister zdravotníctva Michal Palkovič považuje za najväčší problém manažment zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré nie sú navzájom kompatibilné. Zároveň nám podľa neho chýba tiež centralizácia zberu dát. Experti Svetovej zdravotníckej organizácie po kontrole na Slovensku pripravia podrobnú správu, ktorá bude k dispozícii v najbližších týždňoch.“

Z plánu obnovy vyškrtli novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave. Projekty, na ktorých pracuje konzorcium dvoch firiem, nie sú podľa ministerstva v požadovanej kvalite.

Nemocnicu Rázsochy v Bratislave nepostavia z plánu obnovy, je výstavba sa bude financovať zo štátneho rozpočtu.

Nová univerzitná nemocnica v Martine sa postaví najviac do štádia hrubej stavby.

Také je rozhodnutie vlády Ľudovíta Ódora, o ktorom informovala vicepremiérka Lívia Vašáková a minister zdravotníctva Michal Palkovič.

Vlani v júli schválila bývalá vláda výstavbu oboch univerzitných nemocníc z prostriedkov plánu obnovy.

Zmena

Po roku je jasné, že stanovené termíny nie je možné dodržať a najväčšie investície do zdravotníctva sa kompletne menia.

Martinská nemocnica mala priniesť 660 lôžok v kategórii full fit out, čo je plne vybavená nemocnica pripravená na prevádzku.

Táto kategória sa z plánu obnovy vypustí. Dôvodom je neúspešné prvé verejné obstarávanie.

V opakovanom tendri sa zmenia súťažné podmienky, nepôjde o kompletnú výstavbu nemocnice, ale o hrubú stavbu.

Podľa názoru Michala Palkoviča bude mať nové verejné obstarávanie takto väčšiu šancu. Termín dokončenia investícií v zdravotníctve ostáva jún 2026.

Nové projekty

Vicepremiérka informovala, že s Európskou komisiou sa podarilo vyrokovať zmenu počtu lôžok.

Ten sa menil už dvakrát, z pôvodných 2 600 lôžok sa znížil o tisícku, aktuálne platí údaj 2200 lôžok.

Z toho 1200 lôžok predstavuje kategória hrubá stavba, kde musí ísť o nové projekty nemocníc.

Zvyšných tisíc lôžok patrí do kategórie modernizácia a mali by ich priniesť investičné projekty z tzv. veľkej výzvy, kde uspelo sedem regionálnych nemocníc.

„Túto časť vieme splniť,“ povedala Lívia Vašáková, podľa ktorej je aktuálne podpísaných šesť zmlúv.

Zverejnené sú zmluvy s nemocnicami siete Agel v Skalici, Zvolene a Leviciach, s nemocnicou Bardejov. Podpísané sú zmluvy s nemocnicou v Poprade a Bojniciach.

Pribudnú lôžka

Bojnická nemocnica rekonštruuje oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, z plánu obnovy chce financovať aj kompletnú rekonštrukciu oddelenia šestonedelia a novorodencov.

„Vzhľadom na to, že niektoré veci sme už zrealizovali a žiadame ich spätne preplatiť, k niektorým už máme projektovú dokumentáciu, a ide hlavne o rekonštrukcie v existujúcich objektoch, tak mám za to, že je reálne projekty dokončiť v požadovanom termíne,“ vyjadril sa riaditeľ Peter Glatz ohľadom termínu dokončenia do júna 2026.

Desiatky lôžok pribudnú aj vďaka projektom z výzvy na menšie investičné projekty nemocníc.

Pri kategórii hrubá stavba sa po vyškrtnutí Rázsoch otvárajú dvere pre ostatné nemocnice.

Podľa slov ministra zdravotníctva sa aktivizuje plán B, aby sa zabránilo prepadnutiu peňazí z plánu obnovy.

„Zachráňme peniaze, je to nová šanca pre ďalšie nemocnice,“ tvrdí Michal Palkovič.

Výsledok

Ministerstvo oslovilo nemocnice, ktoré majú najväčšiu šancu v horizonte troch rokov zrealizovať svoje projekty.

„Prichádzame v momente, kedy je ešte možné presmerovať peniaze na iné projekty. Navrhujeme dať novú šancu projektom nemocníc, ktoré vypracovali a zverejnili štúdiu uskutočniteľnosti investície,“ dodala Lívia Vašáková.

Upresnila, že ide o nemocnice v Martine, Banskej Bystrici, Trnave, Prešove, Národný ústav detských chorôb a detskú nemocnicu v Košiciach.

Zástupcovia týchto ústavných zdravotníckych zariadení majú tento týždeň prezentovať na ministerstve aktuálny stav pripravenosti projektov.

„Ak chceme úspešne využiť prostriedky z plánu obnovy, výber musí prebiehať na základe objektívnych skutočností, ktoré rámcuje plán obnovy a má tri parametre - čas dodania, počet lôžok a cenu,“ zdôraznila vicepremiérka Vašáková. O výsledku budú Zdravotnícke noviny informovať.

Rázsochy

Definitívne rozhodnutie o vylúčení Rázsoch z plánu obnovy padlo po poslednom rokovaní s konzorciom firiem Amberg a CED, ktoré pripravujú projekty pre národnú univerzitnú nemocnicu.

„Kvalita projektovej dokumentácie nie je taká, ako očakávame. Sú tam chyby, ktorých odstránenie by podľa nás trvalo 3 až 6 mesiacov,“ konštatoval minister Michal Palkovič.

Dokumentácia pre medicínske a stavebno-architektonické plánovanie nie je vypracovaná v požadovanej kvalite.

Nie je jasná výška vynútených investícií ako dopravné napojenie nemocnice či vodojem. Bude potrebná nová štúdia uskutočniteľnosti.

Spolupráca

Zanechať budúcej vláde takéto projekty by bolo podľa Michala Palkovičca reputačným rizikom. Dodal, že zástupcovia politických strán sa zhodli, že Bratislava potrebuje novú univerzitnú nemocnicu.

„Nemyslím si, že niekto, kto príde v ďalšej vláde, by tento projekt nepodporoval alebo nehľadal riešenie, ako ho najefektívnejšie zrealizovať,“ uzavrel minister zdravotníctva.

O budúcej spolupráci s konzorciom firiem Amberg a CED sa rozhodne po ďalších rokovaniach.

Problémy s plnením termínov v pláne obnovy podľa L. Vašákovej nemá len Slovensko, už tri krajiny požiadali o jeho zmenu.

„O revíziu požiadalo aj Estónsko, ktoré vyškrtlo univerzitnú nemocnicu, lebo ju nedokáže realizovať v stanovenom termíne,“ doplnila vicepremiérka.

Časový harmonogram pre nemocnicu Rázsochy

* Štúdia uskutočniteľnosti pre Útvar hodnota za peniaze (ÚHP) – júl 2023

* Posúdenie a stanovisko ÚHP – august 2023

* EIA – posúdenie vplyvov, záverečné stanovisko – január 2024

* Stavebné konanie – január až jún 2024

* Verejné obstarávanie na zhotoviteľa – marec 2024 až marec 2025

* Výstavba 1. etapy (hrubá stavba) – marec 2025 až september 2027

* Dokončenie 1. etapy s 802 lôžkami a akademickej budovy – december 2029

* Druhá etapa s 360 lôžkami – po roku 2030

Zdroj: MZ SR

Na snímke minister zdravotníctva SR Michal Palkovič počas prvého rokovania vlády SR odborníkov v Bratislave 17. mája 2023. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Dôsledkom tohto stavu je podľa expertov to, že na krízy akéhokoľvek druhu reaguje štát až dodatočne, pričom musí vytvárať nové postupy a pravidlá.

Bratislava 9. júna (TASR) – Zber zdravotníckych dát a informácií na Slovenskú je dostatočný, ich využitie je však nedostatočné a často chaotické. Skonštatovali to odborníci zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorí tento týždeň navštívili Slovensko a zamerali sa na hodnotenie informačných systémov vo vzťahu k zdravotníckym dátam a informáciám. Informovalo o tom Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR. "Experti na základe zistení uviedli, že komunikácia medzi jednotlivými organizáciami a inštitúciami v rámci zdieľania dát nie je jednoznačne nastavená, čím sa niekedy zbytočne duplikujú nielen procesy, ale aj výsledky," tlmočil rezort zistenia zástupcov WHO. Dôsledkom tohto stavu je podľa expertov to, že na krízy akéhokoľvek druhu reaguje štát až dodatočne, pričom musí vytvárať nové postupy a pravidlá. Predbežné závery si v piatok vypočul minister zdravotníctva SR Michal Palkovič. "Osobne vnímam ako jeden z najväčších problémov pri manažmente zdravotníckych údajov aj množstvo informačných systémov, ktoré používajú jednotliví poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a ktoré navyše nie sú navzájom kompatibilné. Na tento problém upozornili aj kolegovia z WHO," povedal v tejto súvislosti minister. Upozornil na to, že Slovensku chýba tiež centralizácia zberu dát, nedostatočne sa rieši ich bezpečnosť a validácia. Údaje sa tak často síce dostávajú na miesta, kde ich potrebujú, avšak vzhľadom na nedostatočnú koordináciu mechanizmov sa nedostávajú aj k tým ľuďom, ktorí by ich skutočne vedeli adekvátne využiť v rámci nastavenia zdravotníckeho systému. Sumár expertov bude rozpracovaný do podrobnej hodnotiacej správy, ktorá by mala byť dostupná v priebehu týždňov. "Verím, že záverečná správa z WHO pomôže slovenským inštitúciám pohnúť sa v tejto oblasti tam, kam treba, a to rýchlejšie, ako by sme to dokázali sami," dodal na záver minister zdravotníctva.

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Michal Svítok

Ministerstvo by malo preto podľa ÚHP zabezpečiť súlad pripravovaných projektov s prebiehajúcou reformou nemocníc a podľa nej projekty priorizovať.

Bratislava 9. júna (TASR) - Do nemocníc na Slovensku je pre ich zlý technický stav a zastarané dispozície budov potrebné investovať. Investície v zdravotníctve treba plánovať na základe jasne stanovených priorít. Uviedol to Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) ministerstva financií na sociálnej sieti. Poukázal pritom na to, že viaceré nemocnice si pre víziu financií z plánu obnovy pripravili svoje rozvojové plány. "Keďže projekty sa pripravujú dlho a nedajú sa financovať všetky naraz, potrebujeme vedieť, v akom poradí sa do nich pustiť. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR by malo pomenovať investičné priority na základe postavenia nemocníc v rámci národnej siete a technického stavu infraštruktúry. Národnú sieť už pozná. O technickom stave vie do určitej miery z predložených projektov, zatiaľ však chýba celkový obraz pre všetky nemocnice," skonštatoval. Ministerstvo by malo preto podľa ÚHP zabezpečiť súlad pripravovaných projektov s prebiehajúcou reformou nemocníc a podľa nej projekty priorizovať. "Väčšina projektov bola pripravená pred jej zverejnením začiatkom roka 2023. Nemocnice vplyv reformy počítali na základe čiastkových zverejnených informácií, preto by bolo vhodné súlad opätovne otestovať," odporučil. ÚHP upozornil, že rozsah pripravovaných projektov má zodpovedať potrebe. V projektoch, ktoré hodnotil, navrhol viaceré úspory, vyplývajúce najmä z úpravy rozsahu, ktoré majú viesť k efektívnejšiemu využívaniu lôžok. "To je aj cieľom optimalizácie siete nemocníc. Počet lôžok sa určuje na základe predpokladaného množstva výkonov, ktoré boli vo viacerých projektoch nerealistické," ozrejmil. Rezortu odporúča vypracovať jednotnú metodiku na analýzu nákladov a prínosov. "Modernizácie nemocníc majú veľa spoločenských prínosov, ktoré nie sú vyčíslené - kvalitnejšia starostlivosť, vyšší komfort pre pacientov aj personál či izby v lepšom štandarde. Ich vyčíslenie umožní lepšie porovnávať projekty medzi sebou," vysvetlil ÚHP. Do nemocníc treba podľa jeho slov investovať okrem iného pre ich zlý technický stav, ktorý spôsobili dlhoročné zanedbané investície. ÚHP v tejto súvislosti podotkol, že náklady pripravených projektov sú o dosť vyššie, než je možné zafinancovať z plánu obnovy, no aj tak to vníma pozitívne. "Hoci sú celkové náklady projektov výrazne nad rámec tejto sumy, je dobré, že nemocnice majú pripravené dlhodobé plány rozvoja. Využiť ich môžu v budúcnosti, ak sa nájdu ďalšie zdroje financovania," dodal.

Snímka z očkovania proti HPV vírusu v zdravotnom stredisku Rovniankova (Petržalka) 17. júna 2022 v Bratislave Foto: TASR - Pavel Neubauer

Ľudský papilomavírus (HPV) môže spôsobiť rakovinu u oboch pohlaví. Okrem rakoviny krčka maternice sú to aj iné nádory, rakovina vagíny, penisu alebo konečníka.

Bratislava 9. júna (TASR) - Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v piatok popoludní po piatykrát očkuje proti HPV vírusu, čím sa snaží prispieť k prevencii onkologických ochorení i poukázať na potrebu prevencie a vakcinácie. Kraj opäť očkuje v zdravotnom stredisku na Rovniankovej ulici v bratislavskej Petržalke. Preočkováva nielen tých, ktorých očkovali už skôr, ale podáva aj prvé dávky. Na očkovanie je však potrebná registrácia. "Prevencia v každom veku je veľmi dôležitá a častokrát býva lacnejšia, ako potom následná liečba. Rovnako s prevenciou súvisí aj osveta. Stále prevláda tendencia, že je to tabu. Nie je to však správna cesta," apeluje predseda BSK Juraj Droba. Ľudský papilomavírus (HPV) môže spôsobiť rakovinu u oboch pohlaví. Okrem rakoviny krčka maternice sú to aj iné nádory, rakovina vagíny, penisu alebo konečníka. Očkovacia schéma je pre deti do 15 rokov dvojdávková a trojdávková pre starších ako 15 rokov. Očkovanie proti HPV je bezplatné, teda hradené zo zdravotného poistenia, pre všetky 12-ročné deti. Staršie deti môžu využiť benefit zdravotných poisťovní, ktoré im preplatia spätne časť ceny vakcíny. Dospelí vakcínu uhrádzajú v plnej výške. Kraj očkuje od 13.00 h. Prevencia a osveta je súčasťou schválenej stratégie rozvoja zdravotnej starostlivosti na území kraja na najbližšie roky. Nad očkovaním prevzalo záštitu Ministerstvo zdravotníctva SR.

Šaľa 9. júna (TASR) - Šalianska radnica nesúhlasí s návrhom na zrušenie ambulantnej pohotovosti v meste. Primátor Jozef Belický už podľa svojich slov pripravuje petíciu za jej zachovanie.

Ako upozornil, návrh na zrušenie pohotovosti v Šali pochádza z Ministerstva zdravotníctva SR, ktoré plánuje ukončiť jej činnosť v priebehu roka 2024. "Organizátorom, čiže tým, kto zabezpečuje a financuje pohotovosť v Šali, je Nitriansky samosprávny kraj (NSK). Krajský lekár sa približne pred dvoma mesiacmi stretol v Šali s lekármi a rokoval s nimi o možnostiach fungovania pohotovosti pre deti a dorast a tiež pre dospelých. Vtedy dospeli k dohode, že pohotovosť udržia pri živote a lekári sa na deľbe služieb spravodlivo dohodnú," pripomenul primátor.

Belický sa už stretol aj s predsedom NSK Branislavom Becíkom. "Predseda kraja zatiaľ nemal informácie z oficiálneho zdroja. Každopádne mi prisľúbil, že sa zasadí o to, aby práve v našom okrese zostala pohotovosť zachovaná. My nebudeme odovzdane čakať na svoj osud a v najbližších dňoch plánujeme spustiť petíciu, v ktorej budeme požadovať zachovanie ambulantnej pohotovostnej služby v meste Šaľa," dodal Belický.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukové záznamy.

van lem

Zrušené APS pripadnú do spádového územia, čo je v prípade Sabinova v Prešove a v prípade Medzilaboriec v Humennom.

Zrušené APS pripadnú do spádového územia, čo je v prípade Sabinova v Prešove a v prípade Medzilaboriec v Humennom.

Prešovský samosprávny kraj (PSK) a mesto Sabinov nesúhlasia s plánovaným zrušením miestneho pevného bodu ambulantnej pohotovostnej služby (APS) pre deti a dorast v Sabinove.

„V PSK máme 12 APS, z nich by mali byť zrušené dve. Nie je to rozhodnutie PSK. Zrušená by mala byť APS v Medzilaborciach. Je tam okolo 20 ošetrení mesačne, čo je naozaj nízke číslo. Zrušená by mala byť APS v Sabinove. Tam je kritická situácia, keďže je ošetrených okolo 1000 detí a mládeže mesačne, takže tam sa dá povedať, že nesúhlasíme. Neviem si predstaviť, že by zrazu všetkých 1000 detí mesačne malo dochádzať do Prešova, lebo tam je najbližšia APS,“ uviedol predseda PSK Milan Majerský.

Ide o 13-tisíc detí

Kraj má informáciu z ministerstva zdravotníctva, že zrušené APS pripadnú do spádového územia, čo je v prípade Sabinova v Prešove a v prípade Medzilaboriec v Humennom.

Pacienti po skončení prevádzky APS budú v život ohrozujúcom prípade odklonení na ústavnú pohotovostnú službu.

„Zo 60-tisíc obyvateľov nášho okresu, kde pôsobnosť tejto detskej pohotovostnej služby spadá, je vyše 13-tisíc detí, čo je 22 percent. V roku 2022 táto detská APS ošetrila 8 633 detí, pričom podľa dosiaľ zistených čísel z uplynulých mesiacov roku 2023 má tento ukazovateľ stúpajúci charakter. Za mesiac sa takto ošetrí od 700 do 900 detských pacientov. Nie je vinou samospráv, že je nedostatok lekárov, ide o dlhoročné nesystémové riešenie, ktoré musí vyriešiť rezort zdravotníctva,“ uviedol na sociálnej sieti primátor Sabinova Michal Repaský.

Ako povedal, nevie si predstaviť, aby rodič s dieťaťom napríklad z Nižného Slavkova potreboval sanitku do prešovskej nemocnice, pričom tá by následne mohla byť blokovaná niekomu, kto potrebuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

Od júla 2024

Rezort zdravotníctva tvrdí, že pripravované zmeny boli iniciované priamo lekármi a pripravované v úzkej súčinnosti s nimi. Sú navrhované s čo najmenším dosahom na dostupnosť zdravotnej starostlivosti a prediskutované so samosprávnymi krajmi.

„Okrem plánovaného skrátenia fungovania ambulantných pohotovostí pre deti a dorast, ako aj pre dospelých do 20.00 hod. sa bude postupne v troch fázach redukovať sieť detských ambulantných pohotovostí z pôvodných 61 na 40 do konca roka 2024. Od augusta 2023 má dôjsť k vypusteniu šiestich pevných bodov APS, ktoré sú v súčasnosti bez prevádzkovateľa. Ďalších desať bodov APS pre deti vrátane Medzilaboriec a Sabinova má byť vypustených od júla 2024 a tretia fáza, ktorá sa má týkať piatich bodov APS, je naplánovaná od novembra 2024,“ uviedli z komunikačného odboru Ministerstva zdravotníctva SR.

Dôvodom zmien v detských APS je podľa rezortu snaha o udržanie pediatrických ambulancií, ako aj ambulancií APS pre deti, vzhľadom na nedostatok pediatrov a ich vekovú štruktúru.

Práve títo lekári okrem ambulancií všeobecného lekára pre deti a dorast zabezpečujú aj APS.

archívne foto

Za telesne postihnutú osobu je považovaná tá, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 percent. Koľko peňazí dostanú už čoskoro ťažko zdravotne postihnuté osoby a na aké príspevky majú nárok?

Filip Mišudík

Ak chcete dostávať od štátu rôzne dávky, musíte mať najskôr vypracovaný lekársky posudok. Peňažné príspevky sa delia na jednorazové a opakované. Opatrovatelia získajú za starostlivosť o jednu osobu 569 eur. Čo ďalšie sa ešte mení a čo sa ešte očakáva? Máte zdravotné postihnutie? Nasledujúce informácie sa týkajú práve vás. Medzi tie najvýznamnejšie patrí napríklad zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie. „Ak je opatrovanej fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaná ambulantná forma sociálnej služby, bude platiť zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie od 1. júla 2023,“ tvrdí ministerstvo práce. Ďalšou novinkou je aj zvýšenie hranice príjmu zo zamestnania, ktorá má vplyv na poskytovanie financií, ak niekoho opatrujete, a to z dvojnásobku sumy životného minima na 2,5-násobok pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Bude to platiť až od 1. júla budúceho roka.

Plat a celý majetok

Výška príspevku na opatrovanie u ľudí v produktívnom veku pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím od 1. júla 2023 stúpne z pôvodných 525,65 eura na sumu 569 eur a súčasne sadzba na jednu hodinu osobnej asistencie z 5,20 eura na 5,52 eura. Okrem toho majú hendikepovaní nárok aj na rôzne kompenzácie od štátu. Závisia od výšky príjmu a majetku. Započítavajú sa sem okrem platu žiadajúcej osoby aj platy manžela, manželky alebo rodičov, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti. „Príjem osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa potom určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb,“ informuje poisťovňa Dôvera. Ako príklad uvádza, keď hendikepovaná osoba žije s manželom a jej priemerný mesačný plat je 777 eur a ten jeho je 333 eur. Príjem, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je teda 555 eur mesačne. Skúma sa za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom fyzická osoba požiadala o príspevok na kompenzáciu. Následne sa všetko pri opakovaných príspevkoch prehodnocuje vždy v júli. Pri určitej výške sa peniaze neposkytnú vôbec alebo v nižšej sume. Za telesne postihnutú osobu je považovaná tá, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 percent a z hľadiska predpokladaného vývoja to bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Určenie zdravotného postihnutia sa vykonáva prostredníctvom posudku, ktorý vypracuje lekár. Aké formy kompenzácie zdravotného hendikepu existujú? Finančná kompenzácia, preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovací preukaz.

Peňažné príspevky

Finančné príspevky od štátu môžu byť jednorazové alebo opakované. K jednorazovým patrí peňažný príspevok na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu pomôcky, na opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže. K opakovaným patrí príspevok na osobnú asistenciu, na prepravu, na kompenzáciu zvýšených výdavkov a na opatrovanie.

Môžete mať vlastné auto

Hendikepovaní ľudia môžu využívať aj parkovací preukaz, ak sa potrebujú presúvať autom. Môžu vchádzať iba tam, kde je dopravnou značkou povolený vjazd, pritom nesmú ohroziť bezpečnosť cestnej premávky. O jeho vyhotovenie požiadajte úrad práce podľa svojho trvalého bydliska. Preukaz sa umiestňuje v prednej časti vozidla tak, aby bol jasne viditeľný na účely kontroly. Dôležitou vecou, na ktorú máte nárok, je aj príspevok na kúpu vozidla. Poskytne sa len vtedy, ak ste zamestnaní alebo preukážete, že budete zamestnaní, prípadne začnete podnikať. Treba tiež doložiť, že ho budete využívať najmenej dvakrát v týždni. Takáto osoba je odkázaná na individuálnu prepravu autom až potom, ak nie je schopná cestovať verejnou dopravou. Peniaze nedostanete na auto, ktoré je staršie ako päť rokov, ak váš príjem prevyšuje päťnásobok sumy životného minima. Výška príspevku je najviac vo výške 6 638,79 eura, ak ide o auto s manuálnou prevodovkou, alebo najviac vo výške 8 298,48 eura, ak má automatickú prevodovku.

Pred pandémiou sotva tretina, v tomto roku až polovica. Takýto rapídny skok v účasti na preventívnych prehliadkach zaznamenala zdravotná poisťovňa Dôvera u všeobecných lekárov pre dospelých.

Príčina? Peniaze. Stačilo podmieniť získanie finančného príspevku na zuby účasťou na preventívke nielen u zubára, ale aj u všeobecného lekára. Príspevky na ošetrenie u zubára a na dentálnu hygienu sú populárne, Dôvera na nich svojim poistencom vyplatila už takmer 45 miliónov eur.

Čo hovoria čísla?

Pri porovnaní počtu preventívnych prehliadok v prvom kvartáli roku 2019, keď ešte Dôvera nepodmieňovala získanie príspevku na zuby preventívnou prehliadkou u všeobecného lekára, s tým istým obdobím v roku 2023 vidno výrazný nárast. Účasť na preventívnych prehliadkach sa medziročne zvýšila o 42 percent. V prvom kvartáli 2023 absolvovalo prevenciu 83-tisíc dospelých poistencov, čo je o 29-tisíc viac ako v rovnakom období roku 2019. Podľa odhadov Dôvery príde na preventívku v priebehu dvoch rokov o 200-tisíc poistencov viac, ako by prišlo v prípade, keby príspevok na zuby zostal bez podmienky absolvovania všeobecnej preventívnej prehliadky. „Predpokladáme, že účasť na prevencii sa do konca roku 2023 prehupne nad polovicu všetkých našich poistencov, teda na 51 percent,“ odhadol Branislav Jendroľ, riaditeľ úseku služieb poistencom Dôvery.

Je za vyššou účasťou na preventívnych prehliadkach skutočne benefit Zdravé zuby?

Priamu motiváciu najlepšie vidieť pri poistencoch, ktorí prevenciu doteraz zanedbávali. Štatistiky Dôvery hovoria, že za posledných päť kvartálov (rok 2022 + 1. kvartál 2023) prišlo až 27-tisíc ľudí na prevenciu po viac ako 5 rokoch. Časť z nich (17-tisíc) prišla na prehliadku dokonca po 10 rokoch. Keďže pri časti poistencov nie je známa ich história (pred 10 rokmi boli poistení inde), na základe štatistiky sa dá usúdiť, že skupinu ľudí, ktorí prišli na prevenciu po 10 rokoch, môže tvoriť až 30-tisíc poistencov Dôvery. Príspevok na zuby je neodškriepiteľnou motiváciou preventívnej návštevy u lekára u ľudí, ktorí využili možnosť absolvovať prehliadku dodatočne, teda do 90 dní po ošetrení u zubára. Počet jej poistencov, ktorí čerpali benefit a absolvovali preventívku v tom istom roku, je po sčítaní preventívok za rok 2022 a 1. kvartálu 2023 dokopy 120-tisíc. Berúc do úvahy predpokladaný vývoj, do konca tohto roka bude počet preventívnych prehliadok motivovaných získaním príspevku na zuby zhruba 190-tisíc. Platí, že čím dlhší čas poistenec preventívnu prehliadku vynechával, o to väčšia je pravdepodobnosť, že ju absolvoval až po ošetrení u zubára, teda s motiváciou získať zubný benefit.

Koľko to stojí?

Nárast počtu preventívnych prehliadok o 200-tisíc za dva roky znamená o 5,5 milióna eur vyššie náklady zdravotnej poisťovne. Ide len o náklady na samotné prehliadky, teda, zjednodušene povedané, sumu, ktorú poisťovňa uhradí všeobecným lekárom. K nej treba pripočítať aj náklady na laboratórne vyšetrenia, ktoré sú povinnou súčasťou každej prehliadky. Vyššia preventívkovosť vyjde Dôveru na 8,8 milióna eur. Táto investícia do zdravia sa však vyplatí tak poistencom, ako aj zdravotnej poisťovni. Prevencia totiž zachraňuje ľudské životy. Jeden príklad za všetky: približne 6 až 8 percent poistencov, ktorí len v prvých troch mesiacoch tohto roka absolvovali preventívnu prehliadku a požiadali o zubný benefit, malo pozitívny test na skryté krvácanie typické pre rakovinu hrubého čreva. V reálnych číslach išlo len za prvé tri mesiace roku 2023 asi o 450 takýchto poistencov Dôvery. Návšteva lekára sa im vyplatila dvojnásobne: mohli včas začať riešiť tento zdravotný problém.

Množstvo spôsobov, ale len jeden úspešný

O zvýšenie účasti na preventívnych prehliadkach sa Dôvera rôznymi spôsobmi pokúšala už dávno v minulosti, ale bez úspechu. „Využili sme všetky naše možnosti, išli sme nad rámec našich povinností, snažili sme sa pôsobiť na zdravotníkov i poistencov, ale zabrali až finančné benefity,“ priblížil Jendroľ. Už v rokoch 2013 a 2014 poisťovňa lekárov motivovala finančnými odmenami, ak dosiahnu určitý podiel svojich pacientov s aktuálnou preventívnou prehliadkou. Takéto dohody uzavrela so združeniami, ktoré zastupujú lekárov. Poisťovňa tiež sama kontaktovala poistencov a upozorňovala ich na chýbajúce preventívne prehliadky. Lekárom posielala informácie, ktorí ich poistenci nemajú aktuálne preventívky. Mala tiež program Zdravé srdce, v rámci ktorého sa snažila poistencom zabezpečiť potrebnú zdravotnú starostlivosť včasným vyhľadávaním kardiovaskulárnych chorôb. Zmluvne sa k tomu zaviazalo 136 lekárov, no reálne robili potrebné vyšetrenia len šiesti z nich, a preto Dôvera tento program v roku 2017 ukončila. Nenechala sa však zastaviť covidom. „Posielali sme našim poistencom a poistenkám pozvánky na preventívne vyšetrenia súvisiace s rakovinou prsníka, krčka maternice, hrubého čreva a konečníka. Podľa našich dát až 207 dní trvá, kým sa poistenec rozhodne zareagovať na pozvánku, a aj to len necelých 30 percent z oslovených. Odoslali sme 307-tisíc pozvánok na preventívne vyšetrenie v súvislosti s karcinómom hrubého čreva, využilo ich však len 91-tisíc ľudí,“ uzavrel Jendroľ. Poisťovňa lekárom zrušila limity a zvýšila im platby. Napriek tomuto všetkému sa jej účasť poistencov na preventívkach darilo zvyšovať len nepatrne. Všetko sa zmenilo, až keď skúsila ako motiváciu využiť finančné benefity pre poistencov.

pr-cl MS211047/01

Foto:

Príspevok na zuby priťahuje na preventívku k všeobecnému lekárovi i pacientov, ktorí na nej neboli vyše desať rokov

Vďaka finančným benefitom dokázala Dôvera výrazne zvýšiť účasť poistencov na preventívnych prehliadkach.

Bratislava – Ďalšie zvýšenie ziskov zdravotných poisťovní nijako nepomôže občanom ani slovenskému zdravotníctvu. Naopak, profitovať z neho budú akcionári súkromných zdravotných poisťovní. Upozorňuje na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V liste preto vyzýva poslancov Národnej rady, aby zvážili prijatie novely, ktorá má zvýšiť zisk zdravotných poisťovní. Informovala o tom hovorkyňa úradu Monika Hudecová. „Ak sa takýto návrh schváli, bude to len drahé ústretové gesto voči akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, ktorí sa takto dostanú k ďalším desiatkam miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. Nič na tom nezmenia ani takzvané kritériá kvality, ktoré sú poisťovne povinné plniť zo zákona tak či tak,“ uviedla v liste predsedníčka úradu pre dohľad Renáta Blahová. Podľa úradu zvýšenie ziskov neurobí zdravotníctvo na Slovensku kvalitnejším, dostupnejším ani ekonomicky udržateľným. V tejto súvislosti tiež pripomína zistenia Útvaru hodnoty za peniaze ministerstva financií, podľa ktorých „možnosť vyplácania zisku akcionárom zdravotných poisťovní v povinnom systéme nenájdeme v žiadnej krajine EÚ okrem Slovenska a v USA“. „Poslanecký návrh pritom umožňuje zdravotným poisťovniam zvýšiť si zisky o ďalšie jedno percento, čo je úhrnne približne 70 miliónov eur zo siedmich miliárd eur príjmov, plánovaných na rok 2023,“ ozrejmila Blahová. Úrad zároveň kritizuje, že „takáto závažná norma“ sa má prijať ako poslanecký návrh. „Teda bez riadneho pripomienkového konania a tiež bez širokej celospoločenskej diskusie o smerovaní slovenského zdravotníctva ako celku, ktoré sa nachádza v kríze,“ skonštatovala predsedníčka. (TASR)

70 MILIÓNOV EUR – o toľko umožňuje zdravotným poisťovniam zvýšiť zisky poslanecký návrh.

Hovorí riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch. Hoci ide o jedny z našich najslávnejších kúpeľných miest s dlhotrvajúcou tradíciou a rovnako dlhým zoznamom tých najvznešenejších a najslávnejších hostí, miesto zdravia ešte v nedávnej minulosti skutočne chradlo.

Žalostný stav tohto výstavného miesta, ktoré by malo byť výkladnou skriňou Slovenska, je skutočným výkričníkom do svedomia celého národa. O tom, ako to s kúpeľmi skutočne vyzerá a čo všetko treba urobiť na ich záchranu, sme sa porozprávali s riaditeľom Martinom Beňuchom, ktorého vízia môže byť pre nás všetkých skutočným povzbudením...

* Kúpele Sliač nie sú vaším prvým pôsobiskom. Kým ste sa stali ich riaditeľom, manažovali ste aj iné rekreačné strediská. Ktoré konkrétne?

Veľmi rád hovorím, že som sa narodil v Detve, no pravda je taká, že odtiaľ si ma rodičia odviezli do Dudiniec, kde som prežil celé detstvo a mladosť. Práve Kúpele Dudince sa stali po mojich vysokoškolských štúdiách mojím prvým profesionálnym kúpeľným pôsobiskom, kde som začínal v Hoteli Minerál a neskôr som bol obchodno-prevádzkovým riaditeľom a členom predstavenstva Kúpeľov Dudince. Následne som prijal ponuku stať sa riaditeľom Kúpeľov Lúčky, ktoré som si tiež mimoriadne zamiloval a teraz som prijal zatiaľ moju najväčšiu výzvu v prostredí kúpeľníctva a snažíme sa o záchranu a rozvoj Kúpeľov Sliač.

* V čom sa podľa vás Sliač líši od ostatných? Aké sú jeho špecifiká?

Rozhodne sú to kúpele s jedným z najliečivejších prírodných zdrojov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Sú absolútnou jednotkou v liečbe a prevencii srdcovo-cievnych ochorení. Unikát máme aj v tom, že spod zeme vyviera liečivá voda, ktorá je na povrch vynášaná žriedlovým plynom, ktorý je rovnako využívaný pri podávaní liečebných procedúr. Po takmer troch rokoch som presvedčený, že sliačsky kúpeľný park je najkrajší na Slovensku. Podobne, ako v iných kúpeľoch, kde som pôsobil, sú tieto dary prírody dopĺňané vynikajúcim ľudským potenciálom v podobe skvelého tímu zamestnancov, ktorí majú svoju prácu naozaj radi a tvoria obrovský potenciál kúpeľov. Smutným špecifikom je však to, že kúpele sú investične podvyživené a štát sa o nich doteraz nedokázal adekvátne postarať. Úprimne povedané, úplne ich zanedbal. To sa však mení a veľmi sa teším, že sa nám darí klásť základy obnovenia zašlej slávy Sliačskych kúpeľov.

* Sliač má teda za sebou okrem dekád slávy aj dekády, ktoré mu skutočne nepriali. Aké boli vaše prvé myš lienky, keď ste nastúpili na post riaditeľa?

Možno to všetci nepochopia, no priznám to. Keď som si v prvý deň sadol do kresla riaditeľa, pomodlil som sa a prosil som o požehnanie pre našu prácu pri záchrane týchto kúpeľov. Kúpele sú krásne v tom, aké sú veľké, no táto veľkosť znásobuje zložitosť mnohých krokov, ktoré vedú k ich záchrane. Veľkosť projektu, výzvy, ktorú som prijal a zodpovednosť, ktorú v tom celom mám, som vnímal s pokorou už od začiatku. Následne som bol oboznámený s mnohými problémami, ktoré ma čakali a tiež som nastupoval na Sliač v čase medzi prvou a druhou vlnou covidu. V mojich myšlienkach som nikdy nezapochyboval a ani teraz nepochybujem, že Sliač sa podarí zachrániť a vrátiť mu miesto medzi najlepšími kúpeľmi nielen na Slovensku. A naozaj si to zaslúži, bez pochýb.

* Kde smerujú vaše prvé kroky v rámci rekonštrukcie kúpeľov?

Aktuálne sa nachádzame na konci projektovania štúdie víťazným architektonickým ateliérom, ktorý vzišiel z úspešne zrealizovanej architektonickej súťaže. Momentálne sa však veľmi teším, že sa nám podarilo presvedčiť a získať dôveru našich akcionárov. Pri príprave Projektu obnovy a rozvoja kúpeľov Sliač realizujeme, resp. sme už aj zrealizovali, viacero menších, no pre našich hostí významných opráv, úprav a rekonštrukcií.

* Máte podporu zo strany štátu?

Kúpele Sliač sú 100 % štátne kúpele, ja to rád hovorím tak, že patria nám všetkým, a teda pracujeme na svojom. A, samozrejme, v takejto práci potrebujete nevyhnutne nielen súhlas, ale aj podporu akcionárov, ktorí v tomto prípade štát zastupujú. V našom prípade je to spoločnosť MH Manažment, a.s. (bývalý Fond národného majetku) a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. Za takmer tri roky spolupráce môžem skonštatovať, že ťaháme všetci za jeden povraz, dôverujeme si a sme pevne presvedčení, že Kúpele Sliač si zaslúžia, aby sme na ich obnove riadne, poctivo a čestne zapracovali.

* Aj napriek tomu, že kúpele si skutočne vyžadujú revitalizáciu, dostávate na sociálnych sieťach množstvo nadšených reakcií od klientov a turistov. Čo sa od vášho pôsobenia teda zmenilo?

V rámci počiatočných úprav a investícií sa venujeme úpravám parku v celom jeho priestore, obnovujeme kvetinové záhony, lavičky, zabudnuté chodníky a podobne. Prevádzkové vylepšenia sme rozdelili medzi všetky úseky spoločnosti, a tak sa k nám dostávajú pozitívne referencie na ubytovací úsek, kde sme kompletne vymenili matrace, hotelové textílie, televízory, vymaľovali sme všetky izby a spoločenské priestory. Upravili sme jedálne, zriadili sme novú reštauráciu Palace Galéria, kde si klienti môžu prehliadnuť zbierku obrazov z depozitára Kúpeľov Sliač. Zrekonštruovali sme Kúpeľnú Kaviareň a vrátili sme jej pôvodný názov Palace Club. Máme v kúpeľoch zakúpené nové moderné kuchynské zariadenia, ktoré sú nielen úspornejšie, no varíme vďaka nim ešte chutnejšie a zdravšie. Rozšírili sme portfólio liečebných procedúr, napríklad pre liečbu post-covidového syndrómu, a zároveň sme doplnili podporné služby psychológa. Zrevitalizovali sme aj Letné kúpalisko, ktoré je súčasťou kúpeľného parku s jedinečným výhľadom. Momentálne ukončujeme úpravy v Kúpeľnom kine, kde v týchto dňoch po takmer 50-tich rokoch obnovujeme vináreň, ktorá bola v minulosti jeho súčasťou. Jednou z najpozitívnejších noviniek posledného obdobia je aj rekonštrukcia nádvoria KH Palace, kde sa pri tejto príležitosti obnovil hudobný altánok a s ním aj promenádne koncerty.

* Premietli sa tieto novinky aj do podoby zvýšeného záujmu o Kúpele Sliač?

Našťastie áno, lebo o to nám v prvom rade ide. Pochopil som, že ak chceme zachrániť Sliač taký veľký, ako je, musíme na každé miesto, do každého kúta tých - to kúpeľov, priniesť nový život. Som veľmi rád, že sa nám to darí. Okrem neustále stúpajúcej klientely na kúpeľných pobytoch nám výrazne stúpa aj počet tzv. jednodňových návštevníkov v kúpeľnom parku. Je to určite odmena za prácu odvedenú pri úpravách kúpeľného územia a záujem verejnosti nás ženie vpred. Je veľmi dôležité, že ľudia zisťujú, že Kúpele Sliač sú otvorené pre širokú verejnosť a ich služby môžu využívať rovnako kúpeľní hostia, ako aj jednodňoví návštevníci, ktorí si do kúpeľov môžu odbehnúť napríklad iba na výlet.

* Ku kúpeľom patrí aj kultúrne vyžitie, ako je to na Sliači?

Spolu s Mestom Sliač aj tento rok organizujeme Sliačske kultúrne leto, ktoré sme slávnostne otvorili 20. mája a veľmi nás prekvapila a potešila vysoká účasť verejnosti. Kultúrny program pripravujeme tak, aby reflektoval širokú škálu návštevníkov kúpeľov, teda od mladých rodín s deťmi až po seniorov, ktorí patria k najširšej skupine kúpeľných hostí na liečebných pobytoch. V rámci tohto ročníka Sliačskeho kultúrneho leta u nás vystúpia napríklad Peter Lipa – Jazz & Blues Guru, Túlavé divadlo, Fats Jazz Band alebo Ludo Kuruc Band. V kúpeľnom parku ponúkneme tri filmové večery pod holým nebom, v auguste pripravujeme večierok s Lepetit Malým princom, svetelnými inštaláciami i padajúcimi perzeidmi. V rámci septembrového podujatia Po lete/poleťte program obohatí aj koncert Mira Jaroša. Pravidelné tanečné procedúry v Spoločenskej dvorane, večerné kúpanie na kúpalisku so živou hudbou, ako aj grilovačky na nádvorí KH Palace sa tešia veľkej obľube, a preto ich ponúkneme návštevníkom počas celého leta. A aj keď sa leto ešte iba začalo, už teraz pripravujeme kultúrne podujatia a celkovo aj prekvapenia, v podobe nových kultúrno-spoločenských aktivít pre zimné obdobie. Aktuálny zoznam nami organizovaných podujatí je možné nájsť na našej stránke www.kupelesliac.sk alebo aj na našom kúpeľnom facebookovom profile.

* Ako vidíte budúcnosť Kúpeľov Sliač v rámci slovenského kúpeľníctva?

Som presvedčený, a pevne verím, že celé slovenské kúpeľníctvo si dokáže nanovo vybudovať pevnejšiu a silnejšiu pozíciu a ešte väčší záujem verejnosti. Kúpele sú vynikajúcim poskytovateľom služieb prevencie ochorení, liečby, ale aj rehabilitácie. To všetko potrebujeme nielen v rámci služieb nášho zdravotníckeho systému, ale aj pre náš bežný život, aby sme ho žili v dobrom zdraví, resp., aby sme v rámci nášho zdravotníctva životy nielen zachraňovali, ale im aj dokázali vrátiť kvalitu. V neposlednom rade si dary prírody ukryté v podobe prírodných liečivých zdrojov a nádherných parkov, ktoré tu na Slovensku máme, musíme viac všímať, viac ich poznať a podporovať svojou návštevou, záujmom. Presne o to sa snažíme. Prostredníctvom práce pre štátne kúpele budem vždy zástancom toho, aby sme boli dobrým, nasledovania hodným príkladom, a tak potiahli spolu so Sliačom vpred aj celý segment slovenského kúpeľníctva. Kúpele Sliač teda vidím ako platného člena celej skupiny kúpeľných zariadení na Slovensku a som presvedčený, že spoločnými silami dokážeme zo Slovenska opäť vytvoriť veľmoc kúpeľníctva v celom, minimálne európskom, priestore. Budem veľmi rád, ak tomu pomôžeme aj obnovou a rozvojom našich Kúpeľov Sliač.

Foto:

Kúpele Sliač postavili v štýle Art Deco

Riaditeľ kúpeľov Martin Beňuch verí v ich budúcnosť

Miesto krásnych prechádzok aj príjemných posedení

Na Sliači uzdravuje aj príroda a liečivá voda

Nitra 11. júna (TASR) - Informovať zamestnancov nitrianskeho závodu Jaguar Land Rover o závažnosti hlavných rizikových faktorov srdcovo-cievnych ochorení bolo cieľom Dní zdravia. Pre automobilku ich zorganizoval Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Nitre v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. Svoju činnosť zamerali na vyhľadávanie hlavných rizikových faktorov a zároveň poskytovali odborné poradenstvo na základe zistených parametrov, informoval RÚVZ.

Záujem o vyšetrenie prejavilo 154 klientov v produktívnom veku, z toho bolo 89 mužov a 65 žien. Hodnoty normálneho krvného tlaku z nich malo celkovo 128 osôb. Zvýšený krvný tlak zistili zdravotníci u 21 osôb a vysoký krvný tlak bol nameraný u piatich osôb. Všetky osoby so zvýšeným a vysokým tlakom boli poučené, v mnohých prípadoch išlo o ľudí, ktorí sa na vysoký krvný tlak liečia, potvrdil úrad.

Hladina celkového cholesterolu bola vyšetrená u 138 klientov. Normálne hodnoty celkového cholesterolu boli zaznamenané u 100 osôb, vyššiu hodnotu malo 38 osôb. Náhodná glykémia bola vyšetrená u 147 osôb, z ktorých tri mali zvýšené hodnoty.

svl nik

* Výbavou každej pacientky je náramok, ukrývajúci akúsi „zdravotnú kartu“. Stačí ho priložiť k čítačke na počítači.

* Pre zastupujúcu primárku Irenu Dobišovú je najväčším bonusom prístup zdravotníckeho personálu.

* Pôrodná asistentka Martina Keckéšová hovorí: „Nemusíme sedieť na papieroch. Pacientka je prvoradá.“

* Primár pôrodnice Marián Križko uisťuje, že rodiaca žena je akútny pacient, takže neodkladnú zdravotnícku starostlivosť poskytnú aj poistenkám VšZP.

Júnové ráno, pracovný deň, deväť hodín: ku vchodu do Nemocnice Bory kráča len zopár jednotlivcov. Cifra na svetelnej tabuli oznamuje, že na parkovisku je ešte 50 voľných miest, a na autobusovej zastávke pri ňom niet ani nohy. Niet sa čo diviť, autobusová linka sem ešte nevedie.

Zato chodba pôrodníckeho oddelenia je plná bielych plášťov a je tu rušno. Okolo pojazdných pultíkov, ktorým dominuje počítač, postávajú hlúčiky zdravotných sestier. Niežeby boli miestnosti preplnené budúcimi mamičkami, ale mnoho ľudí sa musí ešte zaúčať.

V žltých kreslách posedávajú len dvaja „civilisti“ – otec s dcérou. Zaregistruje ich zdravotná sestra a upozorní ich, že čakáreň sa nachádza inde. Muž sa ohradí, je sprevádzajúcou osobou pri pôrode manželky. Sestrička kývne na znak súhlasu, no zároveň ho informuje, že za ďalšiu osobu si bude musieť už priplatiť.

V čase návštevy redaktorov HN pôrodnica mala na svojom konte 11 pôrodov, personál hral proti rodičkám silnú presilovku a bilancia detí zase výrazne vychádzala v prospech dievčat.

Tretie dieťa

Jedným z nich je Júlia. Narodila sa v nedeľu. Unavená, no nadmieru spokojná mamička Soňa k dátumu poznamená: „Nedeľniatko, takí ľudia majú v živote šťastie.“ Matka mala zaevidovaný termín až na 20. júna, no dcérka sa netrpezlivo pýtala na svet o niečo skôr. Možno si chcela vydupať práve posledný deň v týždni.

Soňa nie je v pôrodnici žiadnym nováčikom. Jej manžel Patrik postáva pri nej, keď rozpráva o dvoch synoch vo veku 19 a 13 rokov, tí čakajú doma na konečne ženský prírastok do rodiny. Obaja chlapci sa narodili v bratislavskej Petržalke v nemocnici na Antolskej.

„Nebola som s Antolskou nespokojná, na tie pomery tam vtedy bolo fajn, ale odvtedy už predsa len uplynuli roky,“ hovorí matka. „Ak to však porovnávam so súčasnosťou, tak táto pôrodnica je o päť tried vyššie. Ja som bola pre Bory rozhodnutá, keď som ešte ani tehotná nebola.“

Trochu pocítila, že sa toto pracovisko ešte len rozbieha. „Treba ešte toto doladiť, tamto vyladiť. Doktori majú svoje merania, sestričky zase svoje merania.“ Soňa patrila medzi čakateľky, ktorým sa podarilo ešte bez problémov zaregistrovať na pôrod, pretože vraj brali len istú skupinu. Neskôr postrehla diskusie, že ďalšie žiadateľky mali kvôli nedostatku personálu už menej šťastia.

Aj Soni, ako každej inej pacientke, zápästie obopína náramok, v ktorom je ukrytá akási „zdravotná karta“. Stačí ju priložiť k čítačke na počítači a z dát je jasné trebárs dávkovanie liekov. Jedna z technológií, o ktorej mnohé slovenské pôrodnice môžu len snívať.

Lekári aj sestričky ako puzzle

Súčasťou neonatologického tímu je doktorka Irena Dobišová, ktorá je zastupujúcou primárkou Novorodeneckého oddelenia. To rovnako ako ostatné funguje v režime rooming-in. Anglické pomenovanie nemá ešte slovenský ekvivalent, no neznamená nič iné, než umiestnenie matky a dieťaťom v bezprostrednej blízkosti na jednej izbe. Ak si to želá, tak aj v prítomnosti otca alebo inej sprevádzajúcej osoby.

Dobišová prirovnáva štart novej pôrodnice k nábehu novej jadrovej elektrárne. „Rovnako ako tá začína fungovať po blokoch a v podstate sme spustili prvý. Máme veľa entuziastických kolegov a za nich môžem povedať, že sme ako puzzle – vieme sa dopĺňať. Lekári aj sestry.“

Doktorka na nové pracovisko prešla z petržalského perinatologického centra, kde pôsobila 12 rokov. Oceňuje, že Bory predostierajú väčšie možnosti a pre ňu osobne je najväčším bonusom prístup zdravotníckeho personálu. „Snažíme sa robiť veci inak a lepšie. Tak ako je krásna budova, tak aj starostlivosť musí byť úmerná prostrediu.“ Matka má jednoducho po zlomových okamihoch života odchádzať s dobrým pocitom a so spomienkou.

Na zdravotníckom trhu sa pôrodné asistentky zaraďujú medzi najviac hľadané profesie. Martina Keckéšová nastupovala do pôrodnice v máji. „Prvou bola vrchná sestra a my ostatné sme sa zaúčali,“ hovorí. Na našu otázku, koľko pôrodných asistentiek v súčasnosti prekračuje prah oddelenia, odpovedá s úsmevom: „Presne toľko, koľko treba na rozbeh.“

Uvítala, že môže pracovať v novom režime. „Nemusíme sedieť na papieroch. Pacientka je prvoradá. Nové prostredie ma oslovilo, a preto som sem aj prišla,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie. Predtým pracovala v ambulancii, ktorú však chcela vymeniť za nemocnicu. „No nechcela som sa vrátiť do nejakej štátnej, lebo viem, ako to tam funguje.“

Táto pôrodná asistentka s 11-ročnou praxou prišla do hlavného mesta z Bardejova, kde pracovala v miestnej pôrodnici. V Bratislave sa dostala do nemocnice v Ružinove a potom už uprednostnila ambulancie.

Na jednom mieste

Nie náhodou pôrodnica spustila svoju prevádzku 1. júna na Medzinárodný deň detí. Hneď v ten deň sa konala úspešná premiéra. Bolo to dievčatko, jej meno je Mirel, výška 49 centimetrov a hmotnosť 3 480 gramov.

Pôrodnica disponuje ôsmimi nepriechodnými pôrodnými izbami vybavenými medicínskou technikou a do štandardov sa zaraďuje aj vlastné sociálne zariadenie. Rodička sa tak nemusí nikam s námahou terigať, od príchodu do nemocnice až po záverečnú popôrodnú fázu trávi pobyt vsúkromí a na jednom mieste. V prípade komplikácií sú v pripravené dve operačné sály, ak nastane situácia, v ktorej sa pôrod musí ukončiť cisárskym rezom.

Ak príchod dieťaťa na svet prebieha bez problémov, zhruba po dvoch hodinách sa s ním matka presunie na oddelenie šestonedelia do izby hotelového typu. Tam s ňou i novým prírastkom do rodiny môže čas tráviť aj hrdý otec, ktorého pohľadu isto neujde veľký monitor televízora s tou akurátnou uhlopriečkou. Všetky následné vyšetrenia, ako aj ošetrenia novorodenca budú naďalej prebiehať na rooming-in za prítomnosti mamičky.

Po obhliadke jednej z takýchto izieb prechádzame na oddelenie novorodeneckej JIS-ky. Novinkou v slovenskom zdravotníctve je 10 samostatných izieb. Celková kapacita je 18 detí a žiaľ len v rovine zbožných želaní zostane prianie, aby sa nikdy nemusela naplniť.

Našťastie, v čase našej návštevy izby zívajú prázdnotou a v niektorých sú ešte zložené krabice s materiálom.  Zostáva nám už len zájsť na recepciu pôrodnice, kde striehnu dve pracovníčky na budúce mamičky. Sedadlá čakárne si ešte dávajú pohov a nikto na nich neposedáva. Neobvyklý to jav vzhľadom na pomery slovenských nemocničných čakární.

Fatamorgána Rázsoch

Pôrodnica sa počnúc dátumom 1. júna zároveň stala prvým akútnym oddelením nemocnice. Funkciu primára obsadil Marián Križko. Keď sa s ním rozprávame, má pred sebou jednu z ďalších premiér tohto zdravotníckeho zariadenia. Na programe dňa je prvý pôrod cisárskym rezom. „Dosiaľ sme nemali plánovaný žiaden pôrod. Každá z pacientok zvonku prišla už s kontrakčnou činnosťou alebo odtečenou plodovou vodou,“ poznamenáva primár.

Momentálne má pôrodnica nastavené kapacity na tri pôrody denne. Aktuálne sa pracovníci spoznávajú medzi sebou a postupne prichádzajú ďalší profesionáli. „Mnohí sú tu aj z bratislavských pracovísk. Ten nábeh je postupný,“ konštatuje Križko.

On sám zasadol do šéfovského kresla vo februári. Pred tým dve desaťročia pôsobil v ružinovskej pôrodnici, kde od roku 2016 viedol tím oddelenia pre rizikovú tehotnosť. Keď sa ho spýtame, či ho na Bory pritiahol lepší príjem, zasmeje sa: „Oň až tak nešlo. Zlákala ma predovšetkým nová nemocnica a nové technológie. Nemám v úmysle niečo kritizovať, ale pri Rázsochách sa koľkokrát búchalo po dverách ministerstva zdravotníctva a výsledkom bolo zbúranie rozostavanej nemocnice. Takže mojou ambíciou bolo nové pracovisko.“

Problém celej krajiny

Nemocnica Bory má zatiaľ zazmluvnený medicínsky program oddelení so zdravotnými poisťovňami Dôvera a Union. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa zatiaľ stojí bokom. Primár nás však uisťuje, že rodiaca žena je akútny pacient, takže neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytnú aj poistenkám najväčšej slovenskej poisťovne. Plánovať svoj pôrod im ale v novej pôrodnici, tak ako pri súkromných poisťovniach, zatiaľ nebude umožnené.

Križko si je vedomý aj toho, že pôrodnica vyvoláva odlev zdravotníckeho personálu z iných nemocníc. „Ale to je problém na celom Slovensku. Jeho jadrom budú zdravotné sestry, tých bolo málo ešte pred otvorením nemocnice. Problém to isto spôsobí, ale myslím si, že ten tu už máme dlhodobo.“

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií sa v roku 2021 v štyroch bratislavských pôrodniciach uskutočnilo 9 250 pôrodov. Dáta za vlaňajšok ešte nie sú k dispozícii. Podľa denníka SME počet pôrodov bol takmer 8 300, pričom najviac detí priviedli na svet v ružinovskej nemocnici. K tomu treba ešte prirátať zariadenia v Rakúsku a Česku, ktoré sa stali obľúbenými lokalitami mnohých budúcich rodičiek.

Podľa Mariána Križka nábehová krivka novej pôrodnice môže trvať približne rok. „Keď pôjdeme naplno, chceme robiť denne deväť až desať pôrodov.“ Vtedy by pôrodnica mala mať vo svojom „portfóliu“ 30 gynekológov a pôrodníkov a 50 pôrodných asistentiek. Métou je 3 500 pôrodov ročne.

Približne dve tretiny dospelej populácie na Slovensku majú nadváhu alebo obezitu. Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien trpí obezitou.

Toto chronické ochorenie sa stalo závažným problémom 21. storočia, ku ktorému výrazne prispeli aj nevhodná strava a sedavý spôsob života.

Chýba viacúrovňový systém starostlivosti

Na Slovensku však chýba viacúrovňový multidisciplinárny systém starostlivosti o pacientov s obezitou. Odborníci sa zhodujú, že manažment a liečba obezity musia mať širšie ciele ako len zníženie telesnej hmotnosti.

„Obezita je príčinou vyššej chorobnosti, invalidity a výrazne skracuje dĺžku života. V súčasnosti poznáme viac ako 200 komplikácií a ochorení, ktoré s ňou súvisia. Pacient s obezitou má dvojnásobne zvýšené riziko ochorení srdca, troj až sedemnásobne vyššie riziko cievnej mozgovej príhody, zvyšuje sa tiež riziko cukrovky 2. typu, onkologických ochorení či depresií, obezita zaťažuje kosti, kĺby aj vnútorné orgány. Zoznam komplikácií je mimoriadne dlhý,“ uviedol prednosta II. Chirurgickej kliniky SZU Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici Ľubomír Marko.

Liečbu si pacient hradí sám

Obezita výrazne skracuje dĺžku života, no napriek tomu, že v súčasnosti sa považuje za chronické ochorenie, jej nechirurgická časť liečby nie je hradená zo zdrojov verejného poistenia. Predpisuje ju síce lekár, ale pacient si ju musí hradiť sám.

Klinická prax sa však v rámci Slovenska podľa odborníkov zameriava viac na riešenie sekundárnych diagnóz, ktoré sú výsledkom nadváhy a obezity, ako na primárnu príčinu, prečo vznikli, teda na obezitu samotnú.

Výdavky na zdravotnú starostlivosť spojené s liečbou pacientov s obezitou sú o 25 % vyššie ako u pacientov s normálnou hmotnosťou. Zdravotné náklady spôsobené obezitou v Európe sa odhadujú na 2 až 8 % celkových zdravotných nákladov, čo je porovnateľné s takými chorobami, ako je rakovina. Na Slovensku taktiež chýba systém.

Centrá pre manažment obezity

„V Európe poskytujú komplexnú zdravotnú starostlivosť takýmto pacientom Centrá pre manažment obezity, ktoré môžu získať akreditáciu Európskej asociácie pre štúdium obezity (EASO). Koncom minulého roka bolo EASO akreditované Centrum pre manažment obezity Biomedicínskeho centra SAV, kde sa zameriavame najmä na úpravu životného štýlu v rámci komplexného manažmentu pacientov s obezitou,“ vysvetlila Barbara Ukropcová z Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.

Stratégia liečby obezity dnes pozostáva z nefarmakologickej liečby, ktorá zahŕňa úpravu výživy a stravovacích návykov, zvýšenie pohybovej aktivity a kognitívno-behaviorálnu terapiu, farmakologickej liečby a bariatricko-metabolickej chirurgie.

„Metabolická chirurgia je účinná napríklad pri pacientoch s extrémnou obezitou a výhodou je, že ju môžeme kombinovať s ďalšími možnosťami v rámci liečby,“ povedal Marko.

Pacientom dáva možnosť návratu do normálneho života s výrazne pozitívnym dopadom na ich zdravotný stav. Rozhodnutie pre operáciu závisí však od mnohých faktorov a vyšetrení.

„Motivácia pacienta byť zdravý a bojovať s obezitou je tu rovnako dôležitá. Bariatricko-metabolická chirurgia sa vykonáva na viacerých pracoviskách na Slovensku, je plne hradená zdravotnými poisťovňami, pričom naša klinika v Banskej Bystrici spĺňa štandardy a kritériá pre daný typ chirurgie a vykoná takmer 100 týchto operačných výkonov ročne,“ dodal.

Karolína Lacová, moderátorka: „Pacientske organizácie upozorňujú na chýbajúcu schému manažmentu onkologických pacientov. Tzv. manažérov choroby, ktorí sa starajú o sprievod pacienta. Pri riešení všetkých problémov súvisiacich s liečbou, zavádza napr. Liga proti rakovine. Zároveň konštatuje, že v mnohom mimovládne organizácie nahrádzajú štát. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že sprievod pri ochorení je úlohou najmä pacientskych organizácií.“

Nina Alžbetkinová: „Komplexné mapovanie potrieb onkopacienta, sprievodcovstvo, ktoré spustila Liga proti rakovine, má pomôcť v orientácii sociálnych otázkach, komunikácii s lekárom aj v následnej starostlivosti a liečbe. Hovorí onkopsychologička Andrea Križanová.“

Andrea Križanová: „Zároveň, keď bude prepustený z tej nemocnice, aby videl, že na koho sa môže nakontaktovať, a že ten sprievodca ho môže nasmerovať na jednotlivých odborníkov v tom jeho danom konkrétnom probléme.“

Nina Alžbetkinová: „Riaditeľka Ligy proti rakovine Eva Kováčová tvrdí, že v zavádzaní sprievodcovstva nahrádzajú štát, pretože ten by mal podľa nej pacientom poskytnúť kompletné informácie o liečbe, špecialistoch aj priebehu ochorenia.“

Eva Kováčová: „Každý, kto funguje v zdravotníctve, hovorí o tom, že v slovenskom zdravotníctve pacient ľudí systémom, teda nevie sa v ňom zorientovať.“

Nina Alžbetkinová: „Ministerstvo zdravotníctva v stanovisku odpovedá, že informovanie je úlohou pacientskych organizácií, lekárov a aj zdravotných poisťovní. Rezort primárne stanovuje pravidlá cez legislatívne rámce, citujeme.“

Anonym: „"Pacientske organizácie v informovaní pacientov, či už o chorobe ako takej alebo aj o manažmente zohrávajú dôležitú úlohu a zároveň je to aj nosná náplň ich činnosti a existencie."“

Nina Alžbetkinová: „Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová tému manažmentu posúva ešte ďalej. Hovorí o chýbajúcej ceste nielen onkopacientov.“

Mária Lévyová: „S konkrétnou diagnózou, ako tá cesta pacienta začne od ambulancie, všeobecného lekára, špecialistu, po nemocničnú starostlivosť a až po tú následnú paliatívnu a dlhodobú.“

Nina Alžbetkinová: „Manažment onkologického pacienta mal vyriešiť aj OnkoAsist,zabezpečiť cestu od príznakov k liečbe. Projekt za približne 10.000.000 EUR, aktuálne súťaží dodávateľa. Tender by mal byť ukončený koncom mesiaca. Predĺžený však bol už 4×. Nina Alžbetkinová RTVS.“

Karolína Lacová, moderátorka: „Sektor sociálnych služieb je dlhodobo podfinancovaný. Zmeny sľuboval kabinet Eduarda Hegera v programovom vyhlásení. V pláne obnovy však túto tému preložili z prvého míľnika na posledný, teda spadne rovno do kompetencie novej vlády po voľbách. Poskytovatelia sociálnych služieb preto prichádzajú s novými požiadavkami.“

Katarína Borovská: „Zvýšenie platov v sektore o polovicu, zrovnoprávnenie verejných neverejných poskytovateľov či dofinancovanie celého systému, žiada Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb. Predsedníčka Anna Ghannamová.“

Anna Ghannamová: „Už minulá vládna koalícia to mala zrátané na 600.000.000 EUR. Prvá várka mala prísť k reforme financovania sociálnych služieb. Bohužiaľ, politici sa na koaličnej rade nedohodli.“

Katarína Borovská: „Sociálne služby sú financované z viacerých zdrojov zo zdravotného poistenia, z ministerstva práce či z rozpočtov miest a obcí. Jana Žitňanská z Demokratov vidí ako problém práve to, že starostlivosť o sektor je roztrieštená. Preto treba podľa nej najskôr urobiť poriadok vo financiách a následne by sme po vzore Nemecka, Rakúska či Česka mohli zriadiť špeciálny fond odkázanosti.“

Jana Žitňanská: „Ak by sme zaviedli takýto odvod, tak zase by sme mohli znížiť dane, mohli by sme znížiť zdravotné poistenie tak, aby sa to vybalansovalo, ale konečne bude mať 1 rozpočet a už to nebude to, že sa bude jeden rezort vyhovárať na druhý.“

Katarína Borovská: „Ďalšou možnosťou je podľa Petra Cmoreja z SAS konsolidácia rozpočtu ministerstva práce.“

Peter Cmorej: „Napr. keby sme dávky pre mladé rodiny trošku zefektívnili a zo šiestich dávok, to rozsekali na jednu alebo 2 dávky, tak by sme vysekali aj úniky, cez, ktoré nám uniká možno až 200 - 250 mil. EUR ročne.“

Katarína Borovská: „Hlas-SD upozorňuje, že nové financovanie mala zabezpečiť minulá vláda. Podpredseda strany Erik Tomáš pripomína ich vlaňajší návrh, ako zvládnuť prechodné obdobie.“

Erik Tomáš: „Sme chceli už k samotnému navyšovaniu, ktoré je stanovené toho štátneho príspevku pridať 30 % toho navýšenia ešte každý rok a tým pádom by sa tie platy opatrovateliek zvýšili výraznejšie.“

Katarína Borovská: „Poskytovatelia sociálnych služieb chcú ešte od vlády odborníkov prísľub, že neverejných poskytovateľov dofinancujú tak, aby mohli zvýšiť mzdy o 17 % na úroveň verejných poskytovateľov, ktorí na to majú prostriedky zo zdrojov samospráv. Úradnícky kabinet, by mal na budúci týždeň rozhodnúť, či to odobrí. Katarína Borovská RTVS.“

Bratislava 9. júna (TASR) - Verejná zbierka Belasý motýľ už 23 rokov upozorňuje na potreby detí a dospelých s nervovosvalovými ochoreniami. Počas piatka budú dobrovoľníci v slovenských uliciach zbierať finančné prostriedky na pomoc s doplatkami za pomôcky, ktoré sú pre ľudí s ochorením svalov nenahraditeľné. TASR o tom informovala Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR.

"Štát a zdravotné poisťovne ich preplácajú len čiastočne a niektoré vôbec. Musíme za ne doplácať často vysoké sumy," poukázalo občianske združenie. Ide napríklad o doplatky za elektrické a mechanické vozíky, antidekubitné sedačky a matrace, zdviháky či príslušenstvo k dýchacím prístrojom.

Nervovosvalové ochorenia sú podľa občianskeho združenia zriedkavé a progresívne. "Prejavujú sa svalovou slabosťou, stratou sily a úbytkom svalstva. Tým, že choroba postihuje všetky svaly, ovplyvňuje aj tie, ktoré umožňujú dýchanie, prehĺtanie či činnosť srdca," doplnilo.

Pomôcť ľuďom s nervovosvalovými ochoreniami môže verejnosť online na www.belasymotyl.sk alebo darovaním finančného príspevku priamo v uliciach Slovenska.

ktv nik

Zhovárali sme sa s Marekom Krivošíkom.

Ľudia so spinálnou svalovou atrofiou nedokážu chodiť, obrátiť sa na bok, napiť sa sami z pohára a niektorí ani dýchať.

"Je to druhé najčastejšie autozomálne recesívne ochorenie. To znamená, že sú postihnutí chlapci aj dievčatá alebo muži aj ženy v rovnakom pomere. A recesívne zase, že postihnutý gén je schovaný alebo v skrytosti. Hovoríme teda o prenášačoch. Niektorí ľudia sú prenášači a niektorí zase postihnutí," hovorí pre SME MAREK KRIVOŠÍK, zástupca prednostu II. neurologickej kliniky LFUK a UN Bratislava.

"Ak sa stretnú dvaja prenášači, muž a žena, je šanca, že môžu mať dieťa, ktoré bude postihnuté, môžu mať dieťa, ktoré bude zdravé, a môžu mať dieťa, ktoré bude ďalej prenášačom."

Hoci sú známe najmä prípady, keď bolo ochorenie diagnostikované deťom, rozvinúť sa môže aj puberte alebo v dospelosti.

V texte sa dočítate: Či už vieme, čo je príčinou spinálnej svalovej atrofie. Načo slúži gén SMN1 a SMN2 a ako s ochorením súvisia. Či je spinálna svalová atrofia vždy viditeľná na prvý pohľad, kedy by mali rodičia spozornieť. Ako sa ochorenie prejavuje, keď sa rozvinie v dospelom veku. Ako prebieha diagnostika ochorenia u detí aj dospelých pacientov. Či sa dá liečiť. Ktoré dva lieky sú na Slovensku kategorizované na liečbu tohto ochorenia u dospelých pacientov a na akom princípe fungujú. Podľa čoho sa lekár rozhoduje, ktorý z liekov je pre pacienta vhodnejší. Aké sú realistické ciele, ktoré môže pacient vďaka tejto liečbe dosiahnuť. Či túto liečbu prepláca poisťovňa. Koľko je pacientov so spinálnou svalovou atrofiou na Slovensku a či ich počet stúpa. Ako sa môže pacient dostať na vyšetrenie do aplikačného SMA centra a či potrebuje odporúčanie iného lekára.

Ktoré sú najčastejšie nervovo-svalové ochorenia alebo ochorenia, pri ktorých pacientom zlyhávajú svaly?

Je to veľmi široká skupina ochorení. Už názov nervovo-svalové ochorenia nám veľa napovedá.

Problém totiž nie je len v samotných svaloch, ale môže sa začať už v mieche, odkiaľ vychádza prvotný impulz, následne prechádza cez periférny nerv, nervovo-svalovú platničku až do samotného svalu.

Ak sa zameriame na postihnutie miechy, medzi najčastejšie a najznámejšie ochorenia v rámci dospelého veku patrí amyotrofická laterálna skleróza (známa aj ako Lou Gehrigova choroba alebo choroba motoneurónov, pozn. red.), v detskom a dospelom veku aj spinálna svalová atrofia.

Ak sa presunieme na nervovo-svalovú platničku, najznámejším ochorením je myasténia gravis (autoimunitné ochorenie, pri ktorom dochádza k blokáde nervovosvalového prenosu, pričom výsledkom je slabosť kostrového svalstva, pozn.red.).

A ak prejdeme na samotný sval, tam sú časté svalové dystrofie, či už Beckerova, alebo Duchennova svalová dystrofia (vrodené dedičné ochorenie, pri ktorom dochádza k strate aktívnej svalovej hmoty, pozn. red.) a široké spektrum myopatií, myozitíd, myotonií.

Je to veľká skupina ochorení, niekedy aj s rôznorodou klinickou manifestáciou. Preto tieto ochorenia často predstavujú výzvu aj pre medicínsku obec.

Aká náročná je ich diagnostika?

Občas vyžaduje široké spektrum diagnostických procesov, ktoré treba realizovať. V medicíne platí, že niekedy až čas ukáže, o aké ochorenie presne ide.

V minulosti sme boli viazaní najmä na svalovú biopsiu (metóda hovorí o tom, aký je stav odobraného tkaniva, pozn.red.) a na elektromyografiu (procedúra, ktorá skúma zdravie svalov a nervových buniek, ktoré súvisia s ich činnosťou, pozn.red.).

V súčasnosti nám už veľmi pomáha molekulárno-genetické vyšetrenie a testovanie pacientov.

Čo to v praxi pre pacienta znamená?

Vieme podstatne skôr zistiť, či sa u pacienta ochorenie rozvinie. Dokonca niekedy už predtým, než sa prejaví.

Dobrým príkladom je spinálna svalová atrofia. Pri tomto ochorení už existuje takzvaný novorodenecký skríning. Vďaka nemu máme možnosť nájsť postihnutý gén ešte skôr, než sa ochorenie prejaví.

Následne môžeme novorodencovi ponúknuť liečbu ešte pred klinickou manifestáciou.

Práve spomínaná spinálna svalová atrofia patrí medzi najčastejšie nervovo-svalové ochorenia, ktoré sa vyskytujú v detskom veku. Vieme už dnes povedať, čo je jeho príčinou?

Je to druhé najčastejšie autozomálne recesívne ochorenie.

Autozomálne znamená, že sú postihnutí chlapci aj dievčatá alebo muži aj ženy v rovnakom pomere. A recesívne zase, že postihnutý gén je schovaný alebo v skrytosti. Hovoríme teda o prenášačoch. Niektorí ľudia sú prenášači a niektorí zase postihnutí.

Ak sa stretnú dvaja prenášači, muž a žena, je šanca, že môžu mať dieťa, ktoré bude postihnuté, môžu mať dieťa, ktoré bude zdravé, a môžu mať dieťa, ktoré bude ďalej prenášačom.

Z toho nám vyplýva, že príčina tohto ochorenia sa spája s génom. Aby sme hovorili aj trochu odborne, poškodený gén je lokalizovaný na dlhom ramienku piateho chromozómu a označuje sa ako SMN gén.

Máme dva gény: SMN1 a SMN2. Najdôležitejší je SMN1 gén, ktorý je kľúčový v produkcii proteínu, ktorý zabezpečuje výživu takzvaných motoneurónov v predných rohoch miechy. Ich úlohou je prenášať vzruch z miechy cez nerv až do svalu.

Pri spinálnej svalovej atrofii nastáva nedostatočná produkcia tohto proteínu, čo spôsobí, že dôjde k obmedzeniu komunikácie medzi mozgom, miechou a svalom.

Svaly zrazu nedostávajú vzruchy z miechy.

A na čo slúži gén SMN2?

Dá sa povedať, že SMN2 gén je záložný.

Tiež produkuje nejaké malé množstvo spomínaného proteínu, avšak nie je dostatočné pre normálne fungovanie svalov. Preto nedokáže dostatočne nahradiť SMN1 gén a dochádza k postupnej manifestácii ochorenia.

Okrem toho je dôležitým faktorom aj to, koľko kópií týchto jednotlivých génov máme. Práve tie predurčia, kedy sa ochorenie prejaví, v akej miere a aj to, aká bude miera postihnutia.

Národný portál zdravia uvádza, že spinálna muskulárna atrofia je najčastejšou príčinou smrti dojčiat. Z toho, čo hovoríte, som pochopila, že toto ochorenie sa nemusí prejavovať len v dojčenskom veku. Dá sa povedať, v akom veku sa spinálna svalová atrofia prejavuje najčastejšie?

Spinálna svalová atrofia (SMA) sa naozaj môže prejaviť v celom spektre nášho života. Od prenatálneho obdobia až po obdobie dospelosti. Rozlišujeme päť typov tohto ochorenia.

Takzvaný nultý typ sa prejavuje ešte prenatálne, to znamená pred narodením. Je to najťažší typ SMA postihnutia. Títo jedinci zomierajú naozaj okamžite po pôrode.

Častejší je typ SMA1, ktorý manifestuje v prvých mesiacoch, zvyčajne do šiestich mesiacov po narodení. Ide o najčastejší typ spinálnej svalovej atrofie.

Potom máme druhý typ (SMA2), ktorý sa prejaví zvyčajne do 1,5 roka. Tretí typ (SMA3) sa manifestuje v širokom rozmedzí od dvoch rokov až do dospelosti.

A posledný je štvrtý typ spinálnej svalovej atrofie (SMA4), ktorý prichádza až v dospelosti a má najmiernejšiu klinickú manifestáciu, a teda najmiernejšie prejavy postihnutia.

Je spinálna svalová atrofia vždy viditeľná na prvý pohľad? Vie rodič odpozorovať okamžite, že niečo nie je v poriadku?

Najťažšie formy postihnutia pri spinálnej svalovej atrofii sa manifestujú naozaj v krátkom období po narodení.

Všimne si ich rodič, ale aj ošetrujúci lekár či pediater. Dominuje nález ochabnutých, mäkkých svalov.

Voláme to svalová hypotónia. Svaly sú veľmi mäkké. Postupom času dieťa nevládze dvíhať hlavičku a zaostáva v motorických míľnikoch, ktoré by malo dokazovať. Veľmi slabo saje mlieko, nevie priľnúť na prsník alebo fľašu mlieka.

Najťažšie formy spinálnej svalovej atrofie, ktoré sa manifestujú v krátkom období po narodení, majú aj najdramatickejšie klinické prejavy, ktoré si všimne lekár už pri bežnom vyšetrení.

Ak dôjde k manifestácii v neskoršom období, klinický obraz môže byť širší a tým aj ťažšie diagnostikovateľný, je prítomné zakopávanie, ťažkosti pri chôdzi po schodoch, vypadávanie predmetov z rúk alebo jemný tras na končatinách.

Vždy treba upriamiť pozornosť, že sa niečo deje, najmä vtedy, ak už dieťa nejakú schopnosť nadobudlo a zrazu ju začne strácať. Napríklad, už bolo schopné bez problémov štvornožkovať alebo chodiť, no zrazu má problémy.

Týka sa to aj detí v puberte: bol to futbalista, dokázal bez problémov držať krok s rovesníkmi a zrazu začal zaostávať.

Nevládze, potkýna sa, opakovanie padá, nevie sa postaviť už z drepu, čo prvotne môže viesť k myšlienke, že netrénuje dostatočne alebo je nešikovný.

Môže to však signalizovať, že sa niečo deje.

Takže by sme mali zbystriť pozornosť vždy, keď strácame schopnosť, ktorú sme už predtým mali osvojenú?

Alebo v prípade detí, keď nezískali v určitom veku schopnosť, ktorú už mali nadobudnúť.

Najmä v dojčenskom alebo batolivom veku, keď dieťa nie je schopné sedieť, postaviť sa, samostatne chodiť, keď by už malo v rámci svojich motorických míľnikov toto vykonávať.

Hovorili ste, že v dospelom veku sú prejavy miernejšie. Ako vyzerajú? Začne sa človek potkýnať alebo mu padajú predmety z rúk?

Klinická manifestácia v dospelom veku je podstatne miernejšia ako u detí.

Prejavy sú rôznorodé, no človek najmä nevládze zrealizovať niektoré pohybové úkony, má problém vstať zo stoličky alebo ho trápi tras.

Pri spinálnej svalovej atrofii platí, že čím skôr sa ochorenie prejaví, tým je vážnejšie a má aj vážnejšie následky.

Keď sa povie nervovosvalové ochorenia, predstavíme si najmä ľudí, ktorí majú problém s dolnými končatinami. Pritom pacienti majú často problém aj s dýchaním alebo prehĺtaním. Platí to aj v prípade spinálnej svalovej atrofie?

Áno. Závažnosť je najvýraznejšia pri formách, ktoré sa manifestujú v detskom veku. Či už je to spinálna atrofia prvého, alebo druhého typu.

Postihnutie súvisí s tým, že pre dýchanie potrebujeme bránicu, svaly hrudného koša a chrbta. U spinálnej svalovej atrofii je najvyťaženejším svalom bránica na dýchanie.

Oslabené medzirebrové svaly nedokážu protichodne vyvažovať prácu bránice a tá svojou silou postupne deformuje celý hrudník

Vedie to k tomu, že sa u pacientov vytvára zvonovitý hrudník a postupne sa to manifestuje ako skolióza.

Často sa zabúda aj na to, že pacienti so spinálnou svalovou atrofiou majú nedostatočný kašľací reflex.

Znamená to, že nedokážu vykašľať hlieny, ktoré sa hromadia v dýchacích cestách, čo je následne živnou pôdou pre baktérie, vírusy a plesne. Preto u nich často dochádza k zápalu priedušiek, atelektázam (nevzdušnosť pľúc alebo celého tkaniva, pozn. red.) a k opakovaným zápalom pľúc.

Taktiež sa u nich môžu vyskytnúť ťažkosti s prehĺtaním, dokonca môže byť postihnuté svalstvo sánky. Pacienti potom nedokážu otvárať ústa, následne majú ťažkosti pri príjme stravy, ale aj praktický problém s ošetrením napríklad u zubára, pretože nevedia dostatočne otvoriť ústa.

Nie sú to len viditeľné svaly, ktoré zapájame pri pohybe. Často ide aj o tie, ktoré si na prvý pohľad neuvedomujeme, že ich naozaj potrebujeme pre našu existenciu a kvalitný život, či už je to svalstvo bránice, medzirebrové svaly, alebo svaly sánky.

Ako vyzerá diagnostika tohto ochorenia u detí?

Počas anamnézy dieťaťa si najprv všímame príznaky, ktoré sme si už spomenuli.

Rodičia často porovnávajú dieťa s prvým potomkom alebo rovesníkmi z okolia. K lekárovi prichádzajú vtedy, keď si uvedomia, že dieťa by už niektoré veci malo dokázať, no nevie ich vykonať. Najprv teda vychádzame z toho, čo nám povie rodič.

Nasleduje klinické vyšetrenie, ktoré môže ukázať, že môže ísť o ochorenie svalstva. Dopĺňajú ho laboratórne odbery, kde môže, ale nemusí byť zvýšený svalový enzým kreatínkináza.

V rámci diferenciálnej diagnostiky sa realizuje aj elektromyografické vyšetrenie. Kľúčovým vyšetrením je však molekulárne genetické vyšetrenie.

Ak sa vysloví podozrenie, že by mohlo ísť o tento typ ochorenia, neurológ indikuje, klinický genetik realizuje molekulárno-genetické vyšetrenie, ktoré pomôže potvrdiť alebo vylúčiť tento typ ochorenia.

Postupujete rovnako aj v prípade dospelých pacientov?

Áno, postup je absolútne identický u detí, aj u dospelých pacientov. Aby sme toto ochorenie mali potvrdené, je nutné vždy zrealizovať molekulárno-genetické vyšetrenie.

Dá sa spinálna svalová atrofia liečiť?

U detí sa premisa, že sa toto ochorenie nedá vyliečiť, mení. Posledné dva až tri roky prišla možnosť genetickej liečby. Môže sa indikovať aj u tých najťažších foriem, v prvých šiestich mesiacoch po narodení.

U dospelých ľudí toto ochorenie vieme liečiť, no nevieme ho vyliečiť. Hneď v úvode liečby si preto stanovujeme realistické ciele. Povieme si, kam sa chceme dostať, čo chceme dosiahnuť, respektíve, aký stav chceme u pacienta udržať.

Je veľmi dôležité, aby pacient, ktorý trpí spinálnou svalovou atrofiou, nestrácal nadobudnuté schopnosti.

V prípade dospelých pacientov je pre nás v rámci liečby úspechom aj stagnácia. Pretože pri prirodzenom napredovaní ochorenia, bude nasledovať len zhoršovanie zdravotného stavu.

Spinálna svalová atrofia je naozaj progresívne degeneratívne ochorenie.

Ak by sme chceli konkrétny príklad. Aký je realistický cieľ v prípade, že už pacient nemôže chodiť a ťažko sa mu prehĺta? Je možnosť, že bude ešte znovu chodiť?

Dospelí pacienti s týmto ochorením väčšinou trpia desať, dvadsať aj tridsať rokov. Čiže naozaj už vedia, že bez liečby bude ochorenie len napredovať.

Z funkčného statusu, ak je pacient takzvaný sitter, čo je výraz používaný v anglosaskej literatúre, teda “sediaci”, dostane sa časom bez liečby do funkčného stavu non sitter, teda ležiaci pacient.

Na druhej strane, zo sittera - sediaceho pacienta sa nestane walker - chodiaci pacient.

Sú to tri medzistupne. Kam sa chceme dostať, čo chceme udržať. Pretože pri prirodzenom priebehu ochorenia zo sediaceho pacienta, bude časom možno ležiaci, z chodiaceho zase sediaci.

Náš cieľ je udržať stav pacienta minimálne tam, kde sa nachádzame teraz, pretože trpia ochorením dlhé roky a liečba je v tomto prípade k dispozícii len posledných päť až šesť rokov.

Ak medzitým dosiahneme zlepšenie, je to pre nás úspech. Za zlepšenie považujeme to, aj napríklad chodiaci pacient, ktorý bol predtým schopný prejsť 500 metrov, zrazu dokáže prejsť kilometer, alebo kilometer a pol. A hovorí, že nie je taký unavený a je výkonnejší.

No ak aj zostaneme na tom, že dokáže prejsť len 500 metrov, je to tiež úspech. Dôležité je, že neklesne na 200 alebo 100 metrov. Alebo, si nebude musieť zrazu sadnúť na vozík bez toho, aby sa už nevedel pohnúť ďalej.

Na Slovensku sú kategorizované dva lieky na liečbu dospelých pacientov so spinálnou svalovou atrofiou. Aký je medzi nimi rozdiel?

Oba fungujú na takzvaný záložný SMN2 gén. Cieľom je zvýšiť produkciu spomenutého proteínu, aby sme zabezpečili lepšie fungovanie motoneurónu v mieche a prenosu vzruchu do svalu.

Základný rozdiel je najmä v aplikácii liekov. Prvým, ktorý môžeme pacientom ponúknuť sa volá nusinersen.

Schválený a uvedený na trh bol v roku 2017. Odvtedy máme naozaj veľké množstvo skúseností o jeho účinnosti a bezpečnosti, jednak z klinických štúdií, ale aj z reálnej klinickej praxe. Podáva sa intratekálne, teda do miešneho kanála.

Aplikujeme ho priamo do miešneho kanála, nie však do miechy. Miecha končí vo výške lumbálneho stavca L1 a tento liek sa podáva vo výške medzi tretím (L3) a štvrtým (L4) alebo štvrtým a piatym (L5) lumbálnym stavcom.

Hlavnou výhodou nusinersenu je, že sa podáva priamo do miesta, ktoré chceme zasiahnuť a v ktorom chceme zvýšiť produkciu SMN proteínu.

Nevýhodou je, že pacient musí prísť do nemocnice a absolvovať túto procedúru. V priebehu prvých dvoch mesiacov (presne 64 dní) sa aplikuje štyrikrát. Potom sa podáva v štvormesačných intervaloch.

Z vedľajších účinkov sa po zákroku môže vyskytnúť bolesť hlavy, pocit na vracanie alebo závraty.

Sú to len prechodné efekty, ktoré väčšinou odznievajú do 24 hodín a pri opakovaných aplikáciách sa už ani nevyskytujú. No pacienta vždy upozorníme na to, že vyskytnúť sa môžu aj takéto vedľajšie účinky.

Aké sú pre a proti druhého lieku?

Druhým liekom je risdiplam, ktorého cieľ a mechanizmus účinku je obdobný ako pri nusinersene. Zvyšuje produkciu SNM proteínu.

Aplikuje sa v sirupovej forme, čiže na prvý pohľad by sa zdalo, že je to jednoduchšie, pretože netreba nič aplikovať do miechového kanála.

Užíva sa každý deň, to znamená pacient si sám podáva presne stanovené množstvo, vypočítané na základe jeho hmotnosti. Predpokladá sa, že ho bude užívať dlhodobo alebo doživotne.

Jeho výhodou je práve forma aplikácie. Na druhej strane, veľmi dôležitá je spolupráca pacienta. Musí liečbu dodržať.

Aj pri tomto lieku sa môžu vyskytnúť nežiaduce účinky, ktoré môžu byť viac systémové - hnačka, pyróza (hlavný príznak prekyslenia organizmu, prejavuje sa pálením za hrudnou kosťou, pozn. red.) alebo vyrážky.

Všetky sú sledované a s pacientom komunikujeme.

Podľa čoho sa lekár rozhodne, ktorý z liekov je pre pacienta vhodnejší?

Samotný výber je vždy v kooperácii lekár - pacient. Berieme do úvahy aj pohľad pacienta, možno aj jeho strach, očakávania alebo obavy z aplikácie nusinersenu.

Na druhej strane je pre nás dôležité, či sa vôbec vieme dostať do miechového kanála, a teda či je možné intratekálne podanie lieku.

Ako som spomínal, pacientov so spinálnou svalovou atrofiou často trápi aj skolióza. Preto môže byť aplikácia nusinersenu komplikovanejšia.

Vždy je to o vysvetlení prínosov a negatív jednotlivých foriem liečby.

Často sa stretávate, že by mali pacienti z lieku nusinersen väčšie obavy práve pre spôsob jeho podávania?

Na začiatku áno. Asi každý má strach, keď mu povieme, že mu budeme podávať niečo do miešneho kanála. Po prvej aplikácii však tieto obavy zvyčajne pominú.

Je to však prirodzený strach. Predsa len "útočí" na vás niekto zozadu dlhou a veľkou ihlou. Navyše tento úkon nemáte pod zrakovou kontrolou.

Myslím si však, že vďaka prístupu k pacientovi a vysvetlením všetkých rizík aj prínosov, ktoré pramenia z liečby, je spolupráca veľmi dobrá.

Prepláca poisťovňa túto liečbu?

Keďže v prípade oboch foriem liečby SMA ochorenia u dospelých pacientoch ide o finančne náročnú liečbu, nebolo by v silách žiadneho jedinca zabezpečiť formu priamej úhrady.

Zdravotné poisťovne v súčasnosti po splnený indikačných kritérií v plnej miere preplácajú poskytovanie liečby.

Koľko je na Slovensku pacientov s diagnózou SMA? Ako sa v uplynulých rokoch vyvíjal ich počet?

V súčasnosti je na Slovensku liečených celkovo 85 pacientov s SMA, z toho 70 v detskom veku a 15 dospelých pacientov.

Počet liečených pacientov sa nám každý rok zvyšuje, čo súvisí najmä s identifikáciou nových pacientov a vyhľadávaním pacientov s diagnostikovaným ochorením v minulosti.

Súčasťou neurologickej kliniky, v ktorej pôsobíte, je aj takzvané SMA centrum, ktoré je primárne určené na liečbu dospelých pacientov s SMA pre oblasť západného Slovenska. Ako sa môže pacient dostať na vyšetrenie do aplikačného centra? Potrebuje odporúčanie iného lekára?

Potrebuje mať potvrdené genetické ochorenie SMA. Každý pacient, ktorý má molekulárno-genetickým vyšetrením potvrdené ochorenie môže byť odoslaný od svojho rajónneho neurológa alebo svojho všeobecného lekára, prípadne sa môže aj priamo obrátiť na nás.

Pošle nám nejakú formu dokumentácie, dohodneme si stretnutie, na ktorom preberieme možnosti liečby, formu aplikácie, podávania, vysvetlíme si škálovanie, ktoré s nami absolvuje.

Existujú aj brožúry, ktoré vydala Organizácia muskulárnych dystrofikov, v ktorých sa pacient dozvie, ako nás môže priamo kontaktovať.

V súčasnosti sú v rámci Slovenska zriadené už tri SMA centrá.

Centrum pre západné Slovensko sa nachádza v Bratislave, pre stredné Slovensko v Banskej Bystrici a pre východné Slovensko v Košiciach.

Z nášho rozhovoru vyplýva, že liečba spinálnej svalovej atrofie stále napreduje a zlepšuje sa. Na čo sa však často zabúda, je sociálna a psychologická pomoc pre rodiny pacientov s touto diagnózou. Darí sa nám zlepšovať aj v tejto sfére?

Veľkú vďaku možno smerovať na Organizáciu muskulárnych dystrofikov, ktorá združuje spektrum pacientov s nervovosvalovými ochoreniami.

Ako to na Slovensku veľakrát býva, akútna starostlivosť je niekedy na špičkovej

Marek Krivošík

pracuje ako zástupca prednostu II. neurologickej kliniky LFUK a UN Bratislava.

V profesionálnej kariére sa venuje najmä starostlivosti o pacientov s cievnymi mozgovými príhodami a ochorením motoneurónu.

Súčasne rozvíja terapeutickú oblasť neinvazívnej neuromodulácie (repetitívna transkraniálna magnetická stimulácia) u viacerých neurologických ochorení.

svetovej úrovni, niekedy však zlyhávame v následných krokoch.

Rodičia, ktorí majú deti trpiace rôznymi svalovými ochoreniami, by určite vedeli povedať, aké polená sú im často hádzané pod nohy.

Organizácia muskulárnych dystrofikov sa snaží nielen zvyšovať povedomie o týchto typoch ochorenia, ale aj ponúknuť rodičom a pacientom sociálnu pomoc. Aby vedeli, kam majú ísť a na koho sa majú obrátiť.

Často sa stáva, že lekári pacientom diagnostikujú ochorenie, no následne zostávajú v systéme plávať. Nevedia, čo majú robiť.

V prípade spinálnej svalovej atrofie je to dané aj tým, že ide o zriedkavé ochorenie. Mnohí lekári sa s ním stretnú raz alebo dvakrát za svoju klinickú prax.

Sú to určite skvelí odborníci, no určite budú inak reagovať, ak vidia pacienta so spinálnou svalovou atrofiou raz za desať rokov, než tí lekári, ktorí týchto pacientov vyšetria desiatky alebo stovky.

Stále máme čo robiť, aby sme pacientov so zriedkavými ochoreniami vedeli centralizovať. Možno nebudeme vedieť všetkým ponúknuť liečbu alebo možnosť vyliečenia.

No tak, ako sme pri spinálnej svalovej atrofii pred piatimi rokmi čítali o prvých klinických štúdiách a jej liečba prišla do reálnej praxe veľmi rýchlo, verím, že rovnako sa nájdu riešenia aj v prípade ďalších nervovosvalových ochorení.

Podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zvýšenie ziskov neurobí zdravotníctvo na Slovensku kvalitnejším, dostupnejším ani ekonomicky udržateľným.

Ďalšie zvýšenie ziskov zdravotných poisťovní nijak nepomôže občanom ani slovenskému zdravotníctvu. Naopak, profitovať z neho budú akcionári súkromných zdravotných poisťovní.

Upozorňuje na to Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS). V liste preto vyzýva poslancov Národnej rady SR, aby zvážili prijatie novely, ktorá má zvýšiť zisk zdravotných poisťovní. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Monika Hudecová.

"Ak sa takýto návrh schváli, bude to len drahé ústretové gesto voči akcionárom súkromných zdravotných poisťovní, ktorí sa takto dostanú k ďalším desiatkam miliónov eur z verejného zdravotného poistenia. Nič na tom nezmenia ani takzvané kritériá kvality, ktoré sú poisťovne povinné plniť zo zákona tak či tak," uviedla v liste predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Renáta Blahová.

Zistenia

Podľa úradu zvýšenie ziskov neurobí zdravotníctvo na Slovensku kvalitnejším, dostupnejším ani ekonomicky udržateľným.

V tejto súvislosti tiež pripomína zistenia Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR, podľa ktorých "možnosť vyplácania zisku akcionárom zdravotných poisťovní v povinnom systéme nenájdeme v žiadnej krajine EÚ okrem Slovenska a v USA".

"Poslanecký návrh pritom umožňuje zdravotným poisťovniam zvýšiť si zisky o ďalšie jedno percento, čo je úhrnne približne 70 miliónov eur zo siedmich miliárd eur príjmov, plánovaných na rok 2023," ozrejmila Blahová.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zároveň kritizuje, že "takáto závažná norma" sa má prijať ako poslanecký návrh.

"Teda bez riadneho pripomienkového konania a tiež bez širokej celospoločenskej diskusie o smerovaní slovenského zdravotníctva ako celku, ktoré sa nachádza v kríze," skonštatovala predsedníčka.

Druhé čítanie

Apeluje preto na poslancov, aby zostali verní svojmu rozhodnutiu z decembra minulého roka, keď schválili zastropovanie ziskov zdravotných poisťovní.

"A nevykročili späť do časov nekontrolovaných ziskov zdravotných poisťovní, ktoré už mali byť prekonané," dodal úrad.

Poslanci Národnej rady SR v máji posunuli do druhého čítania novelu zákona o zdravotných poisťovniach, ktorú predložila Jana Bittó Cigániková (SaS).

Cieľom návrhu je zmena právnej úpravy regulácie zisku zdravotných poisťovní "na základe kritérií kvality, ktoré budú reflektovať najmä kľúčové priority štátnej zdravotnej politiky a budú stanovované tak, aby pokrývali najpálčivejšie problémy slovenského zdravotníctva a pacientov".

Ľuboš Sarnovský, moderátor: „Vypisovanie fiktívnych úkonov u lekárov, vyberanie dvojitých poplatkov v poisťovniach a zároveň aj od pacientov, či biznis s pečiatkami. Niektorí praktickí lekári takto žiaľ bez zábran nelegálne zarábajú. Pacient si však úkony, ktoré vykazujú títo lekári, môže overiť v online aplikácii svojej poisťovne.“

Tomáš Szalay, hlavný lekár Bratislavského samosprávneho kraja: „Je možné, že ten problém je rozšírenejší než si myslíme, ale myslím si, že pokiaľ to ten poistenec nahlási svojej zdravotnej poisťovni, tak tá poisťovňa s tým urobí pomerne rýchlo poriadok.“

Martin Nagy, redaktor: „Gogoľove mŕtve duše na slovenský spôsob, vyzerá to tak, že sa v slovenskom zdravotníctve rozmohli poistné podvody.“

Ján Ballo, poškodený: „Volal mi môj lekár, že či od neho odchádzam, pretože od apríla som evidovaný u iného praktického lekára.“

Martin Nagy: „Ján ostal ako obarený, pretože u nikoho nepodpisoval zmluvu, ani neabsolvoval prehliadku za posledný polrok.“

Ján Ballo: „Bol som uňho vraj registrovaný od 1. marca, absolvoval som u neho nejakú prehliadku, nejaké vyšetrenia všetkých orgánov.“

Peter Kováč, právnik, lekár, súdny znalec: „V prvom rade by mal kontaktovať svoju zdravotnú poisťovňu. Nie je možné vylúčiť, že tu došlo až k spáchaniu trestnej činnosti.“

Martin Nagy: „Osobnou motiváciou niektorých lekárov môže byť takzvaná kapitálna platbách, ktorú dostávajú za pacientov.“

Peter Kováč: „Čím viac pacientov lekár má, tým viac peňazí od poisťovní dostane.“

(text v obraze)

Kristína Baluchová

hovorkyňa Union zdravotnej poisťovne

Ak zistíte, že sú na vás vykázaná fiktívne výkony, kontaktujte zdravotnú poisťovňu, ktorá každý podobný podnet preveruje. Ak zistí, že poskytovateľ skutočne vykázal výkony neoprávnene, uhradenú sumu musí vrátiť a zdravotná poisťovňa mu môže udeliť aj pokutu.

Ján Ballo: „Poisťovňa zareagovala rýchlo, môj praktický lekár mal odoslať vlastne starú zmluvu, ktorú som ja podpísal, do poisťovne a ona akoby stornovala toho nového lekára a všetky jeho úkony.“

Martin Nagy: „Zapisovanie si fiktívnych pacientov a úkonov nie je jediný nešvár, ktorý sa v zdravotníctve rozmohol.“

Tomáš Szalay: „Veľkou témou sú poplatky, poplatky u lekára a je tam niekoľko kategórií nelegálnych poplatkov. Vyberiem poplatok za niečo, čo mi už preplatila zdravotná poisťovňa.“

Ján Ballo: „Bol problém dohľadať nejaký telefonický alebo akýkoľvek kontakt na toho lekára, ktorý si ma akoby priradil do databázy.“

Martin Nagy: „Sami sme sa pustili do hľadania. Lekár figuroval ako službukonajúci v troch klinikách v Bratislave, no ale jediný kontakt, čo sme na neho našli, bola akási pevná linka.“

Peter Kováč: „Pokiaľ by ten nový lekár takýmto spôsobom vykázal zdravotnú starostlivosť, ktorej hodnota by bola väčšia ako 266 EUR, tak sa dá hovoriť o spáchaní trestného činu podvodu.“

Martin Nagy: „Martin Nagy, televízia JOJ.“

V roku 2019 sa v našich nemocniciach vykonalo 507-tisíc zákrokov, vlani ich bolo už len 463-tisíc, ukazujú dáta Asociácie na ochranu práv pacienta.

Kto by zabudol na rok 2020, keď príchod pandémie zmenil tvár celej spoločnosti? Deti sediace doma, povinnosti popresúvané do online priestoru a pacienti čakajúci na chvíľu, keď sa im uľaví. Keď sa odložená operácia vykoná a oni budú môcť žiť tak ako predtým.

Pandémia koronavírusu so sebou priniesla aj desaťtisíce odložených operácií, ktoré sa dodnes nedarí dohnať.

Kým čakal na operáciu, potreboval ďalšiu 

Svoje o tom vie aj svokor Dušana Cabana, ktorý potreboval vymeniť pravý bedrový kĺb. Výmena bedrového kĺbu pritom patrí medzi zákroky, na ktoré sa čaká najdlhšie. 

„Svokrovi dali termín a čas od vyšetrenia až po operáciu sa vyšplhal na rok. Kým však čakal na výmenu pravého kĺbu, ťažkou chôdzou sa mu pohoršil aj ľavý,“ povedal Caban z Trebišova.

Jeho svokor najskôr musel absolvovať prvú operáciu a sľúbili mu, že len čo sa telo zotaví, vymení sa aj ľavý kĺb. Termín sa však predlžoval.

„Pôvodne mal ísť na operáciu v septembri, ale sestrička mu zavolala s tým, že nakoniec pôjde až v novembri budúci rok,“ povedal s tým, že svokor tak dlho čakať nemohol, keďže trpel bolesťami a aj pohyb bol zložitý. Boli nútení nájsť pre neho iné zariadenie, v ktorom sľúbili rýchlejší zásah.

Štatistiky odložených operácií pritom ukazujú aj to, že slovenské nemocnice si nielenže pred sebou tlačia desaťtisíce odložených operácií, no nedokážu dokonca ani len dohnať predcovidové počty zákrokov. 

V roku 2019 sa v našich nemocniciach vykonalo 507-tisíc operácií, v ďalšom roku to bolo 411-tisíc a vlani to bolo už len 395-tisíc, informovala Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacienta. 

Málo sestričiek

Jedným z dôvodov, prečo nemocnice nedokážu dohnať odložené operácie, je nedostatok sestričiek a zdravotníckeho personálu, vysvetlila Eva Križková, hovorkyňa univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach. 

„Vzhľadom na množstvo odložených operácií pacientov počas dvoch rokov covidu by bolo potrebné zvýšenie množstva operácií vo všetkých chirurgických odboroch, čo však naráža na problém s personálnymi kapacitami zariadenia. Ide predovšetkým o potrebu zvýšenia počtu sestier a zdravotníckeho personálu,“ povedala Križková. A dodala, že urgentné prípady, samozrejme, riešia neodkladne. 

Vo Fakultnej nemocnici Trnava deklarujú, že väčšine pacientov, ktorým zákrok odložili počas pandémie, už operáciu zrealizovali. „Čakacie lehoty sú však stále dlhšie ako pred obdobím pandémie, a to z toho dôvodu, že po pandémii sa dobiehali odložené operácie, ale pribúdali aj nové, čím sa predlžovala čakacia lehota,“ povedal hovorca nemocnice Matej Martovič.

Platí pritom, že v každej nemocnici sa na rôzne operácie čaká rozdielne dlho. „V našej nemocnici sú v súčasnosti najdlhšie čakacie lehoty na operáciu v oblasti chorôb svalovej a kostrovej sústavy. V prípade implantácií endoprotéz bedrového a kolenného kĺbu môžu dosahovať do 12 mesiacov. V ostatných oblastiach sú čakacie lehoty výrazne kratšie. Pokiaľ ide o plánované operácie žlčníka, vykonávame ich do troch-štyroch mesiacov,“ povedala hovorkyňa košickej nemocnice. 

Odklady operácií

Podľa dát Asociácie na ochranu práv pacienta sa najdlhšie čaká na operácie, ktoré sa týkajú chorôb svalovej a kostrovej sústavy, tam je zmeškaných 83-tisíc zákrokov. Podobne zle sú na tom však aj gynekológia, v ktorej treba dohnať 58-tisíc operácií, a pri ORL je zameškaných 17-tisíc operačných výkonov.

Počas pandémie sa situácia s operáciami riešila takto: rezort zdravotníctva určil podmienky, za akých by mali byť operácie v nemocniciach realizované. 

Pacienti sa rozdeľovali do dvoch skupín, a to stredne naliehaví, u ktorých by sa malo zakročiť do troch mesiacov, inak by hrozilo riziko úmrtia či iného poškodenia zdravia a naliehavé stavy. 

Druhá skupina si nemohla dovoliť čakať tak dlho, preto sa určilo, že lekári zasiahnu do 14 dní, aby sa nevyskytli neodvolateľné následky. Sľubovalo sa, že len čo koronavírus dostaneme ako-tak pod kontrolu, všetko sa napraví a nemocnice budú opäť fungovať v neobmedzenom režime.

Intenzívny dážď koncom týždňa premenil bratislavský Ružinov na kúpalisko. Kanalizácia nestíhala, voda vyvierala aj z toaliet a pod vodu sa dostal nemocničný suterén centrálneho príjmu Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) v Ružinove. V ňom návštevníka čakajú splašky, kvapkajúca voda zo stien a zatuchnutý zápach. Ani deň po štvrtkovom vytopení sa nepodarilo škody odpratať. Napriek tomu UNB deklarovala, že nemocnica je v prevádzke bez obmedzení. V suteréne sa nachádza sterilizačné centrum, ktoré sterilizuje operačné nástroje pre celú nemocnicu. Počas štvrtkovej búrky ho vytopilo a vedenie nemocnice malo následne odvolať operačný program na dva dni. Na mieste sa denníku Pravda nepodarilo zistiť bližšie informácie, personál odkazoval na hovorkyňu UNB Evu Kliskú. „Od štvrtka odstraňujeme škody v suteréne polikliniky, ktoré spôsobil prívalový dážď,“ uviedla hovorkyňa. Napriek tomu, že vedenie malo dať príkaz na zrušenie piatkového operačného programu a časti suterénu sú pod vodou, nemocnica tvrdí, že je všetko v poriadku. „Prevádzka nemocnice je aktuálne v plnom režime bez obmedzení,“ tvrdí Kliská. Zdroje z prostredia nemocnice Pravdu upozornili, že keď zaprší, vedia, čo sa zatopí. Pod plastickým oddelením počas štvrtkovej búrky vyrazila kanalizácia. Nie je to však ojedinelý jav. Malo sa to stať aj prednedávnom, keď časť suterénu zaplavili fekálie. Na hrozbu opakujúceho sa vytápania podzemných častí nemocnice ešte v roku 2018 upozorňoval šéf Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský. „V roku 2018 pri debate o Univerzitnej nemocnici Rázsochy bol jeden z mojich argumentov, aby Bratislava a aj Slovensko konečne túto dôležitú nemocnicu mali, aj to, že Nemocnica Ružinov a jej centrálny príjem sú pod výškou hladiny Dunaja a pri každom väčšom daždi ich vytopí,“ upozornil. „Môžu sa obyvatelia Slovenska po takýchto skúsenostiach cítiť bezpečne?“ pýta sa Visolajský. Do redakcie sa ozvala známa pacientky, ktorá na centrálnom príjme UNB Ružinov čakala od 14.30. S tromi zlomenými rebrami jej pomohli až o polnoci v nemocnici na Mickiewiczovej ulici. V Bratislave boli vo štvrtok po silnej búrke na viacerých miestach zaplavené ulice, tvorili sa tam aj kolóny. (pst)

Foto:

Vo štvrtok vytopilo suterén nemocnice, v ktorom sa nachádza sterilizačné centrum. FOTO PRAVDA: PETER MADRO © AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Ak nemocnice majú SBS, väčšinou chránia budovy

Lekárov napádajú pacienti či nespokojní príbuzní. Ohrozujú aj sestry.

BRATISLAVA. Päsť „veľkého potetovaného chlapa“ mal veľmi blízko vlastného líca. Pacient bol lekára pripravený udrieť, keď slúžil na urgentnom príjme. „Najviac neznášam, keď idú do sestričiek, to je vyslovene trápne,“ hovorí vedúci lekár urgentného príjmu v nemocnici v Galante Jozef Fatrsík o agresívnych pacientoch, ktorých stretáva každý deň. „Už je to takmer rarita, keď sa za 24 hodín nestretneme s agresívnym vystupovaním pacientov.“ Keď si pozrel video z košickej nemocnice, na ktorom zdravotník ťahá po zemi za ruku von z budovy sediaceho muža, zrejme bez domova, má nekompromisný postoj: „Ak by pracoval podo mnou, zrejme by som ho prepustil. Je to poľutovaniahodné, myslím si, že išlo o skratové konanie z radov pomocných pracovníkov.“ Správanie zdravotníka odsúdili zdravotnícke profesijné organizácie, odbory a ospravedlnil sa aj jeho zamestnávateľ, Pasteurova nemocnica. Vôbec by sa to však nemuselo stať, ak by sa o bezpečnosť v nemocniciach nemuseli starať sestry či lekári, ale nemocničná ochranka. V nemocniciach v Nemecku či v Spojených štátoch je bežné, že bezpečnosť zabezpečujú profesionáli, ktorí sú školení znižovať napätie, v krajom prípade primerane zasiahnuť. Už aj v Česku napríklad nemocnica v Karvinej zaviedla núdzové tlačidlá. Dá sa nimi privolať strážna služba, ktorej počty pre útoky pacientov a ich sprievodu zvýšili. Na Slovensku sú nemocnice odkázané najmä na mestskú a štátnu políciu. „Príchod hliadky niekedy trvá aj hodinu, zatiaľ čo ja nemôžem liečiť zástup čakajúcich ďalších pacientov,“ tvrdí šéf lekárskych odborov Peter Visolajský, ktorý zažil, ako pacient kopol sestričku do brucha. Nemocnice si môžu najať strážnu službu, ale „ide nadnesene o 43. problém v poradí a nemá prioritu“, hovorí Visolajský s tým, že najímať bezpečnostné služby je pre nemocnice len ďalší výdavok.

SBS proti násilníkom nepomôže

Hoci to zdravotníci nedokážu podložiť štatistikou, mnohým sa nezávisle od seba javí, že konfliktov je čoraz viac, najmä na urgentoch. Hrozba násilím od pacientov či príbuzných spôsobuje, že prácu na urgentoch nevyhľadávajú. Aj preto ich nie je dostatok, personál je pod tlakom a často podráždený. Pacienti čakajú na vyšetrenie ešte dlhšie a pod vplyvom bolesti, psychickej nepohody či alkoholu strácajú trpezlivosť. „Mať 78 pacientov za deň na jedného lekára, to je naozaj nemysliteľné,“ opisuje Fatrsík. Opakovane sa snažil dosiahnuť zlepšenie podmienok na urgentoch cez svoj podcast, médiá či na ministerstve. Problém ochrany pacientov a zdravotníkov v nemocniciach však štát neriešil 30 rokov a ani po intenzívnych útokoch na zdravotníkov počas pandémie. Aj keď si časť nemocníc najíma súkromné bezpečnostné služby, tie nedokážu nahradiť nemocničné ochranky, aké majú zahraničné nemocnice. Chýbajú im totiž právomoci. „Pracovník SBS má rovnaké postavenie ako ktorýkoľvek bežný občan a nemajú právomoci zasahovať ako polícia. Zmena je možná len novým zákonom,“ hovorí prezident Slovenskej komory súkromnej bezpečnosti Imrich Vaváček. Upozorňuje, že agresívny pacient môže mať zdravotné problémy, zlomeniny a pracovníci nemocničnej ochranky by museli mať zdravotnícke vzdelanie či školenie, aby mu pri zásahu neublížili. Bezpečnostná služba by mala plniť najmä preventívnu funkciu. Viacerí zdravotníci pre SME povedali, že SBS občas chcú využiť, ale strážnici väčšinou nie sú ochotní prísť, prípadne vysvetľujú, že ich úlohou je chrániť majetok. Univerzitná nemocnica v Bratislave bezpečnostnú službu mala, tiež však len na ochranu objektov. Dnes nemá strážnikov a hoci obstaráva novú SBS, neodpovedala, či bude slúžiť aj na ochranu ľudí. Bezpečnostnú službu si v košickej UNLP platia len v zime, ktorá je „náročnejšia na zabezpečenie ochrany ľudí a majetku“, tvrdí hovorkyňa Monika Krišková. Nespresňuje, či myslí ľudí bez domova, ktorí sa chcú zohriať. Zvolenská nemocnica zo siete Agel na svojom webe tvrdí, že areál má chránený bezpečnostnou službou. Aj tam je však služba špecializovaná na ochranu objektov. V najnovšej Nemocnici Bory v Bratislave je ochranka už dnes. Hovorca siete Svet zdravia Tomáš Kráľ hovorí, že urgent otvoria až v septembri a na jeho recepcii bude tiež pracovník SBS. Jeho osobná prítomnosť má „určite pomôcť riešiť prípadné konfliktné situácie“, hovorí Kráľ. Ministerstvo neplánuje žiadnu zmenu pravidiel, ktorá by vytvorila skutočnú nemocničnú ochranku.

Zdravie neohrozujú len zlomeniny, ale aj pacienti

Pacient na jednotke intenzívnej starostlivosti bodol zdravotnú sestru nožnicami do ramena, a v rovnaký deň, 27. júna 2022, napadli posádku sanitky v Trebišove. „Našťastie si to odniesli len plechy a sklá, ale kameňmi aj tak stihli rozbiť sanitku. Záchranári mohli len utiecť,“ tvrdil vtedy Michal Sekerák, hlavný zdravotnícky záchranár. V októbri v Žiline sa muž hľadajúci svoju partnerku dožadoval v noci prístupu na dve nemocničné oddelenia, až napokon rozbil sklenú výplň na dverách. V januári v nemocnici sv. Svorada v Nitre pacient päsťou udrel do tváre zdravotnú sestru, predtým hádzal barlami a zdravotníkom nadával. Dôvodom bolo, že v čase zákazu návštev nechcel personál za ním vpustiť návštevu. Aj násilnému vyvlečeniu človeka z budovy košickej nemocnice podľa dotknutého zdravotníka predchádzali vyhrážky a nadávanie. „Verbálnym útokom čelia zdravotníci každý deň a niekoľkokrát,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice v Bratislave Eva Kliská. Časté sú podľa nej aj násilné útoky. V najväčšej slovenskej nemocnici za posledné roky dokumentujú šesť „väčších fyzických útokov“ na personál. Štyria zdravotníci skončili s ťažkými úrazmi. „Pamätám si, ako agresívny pacient – vzpierač, obrovský chlap s prepáčením vyplieskal sedem či osem zdravotníkov na urgentom príjme vrátane môjho bývalého primára,“ spomína Fatrsík. Ide však len o zlomok prípadov. Miernejšie útoky sa zdravotníci pokúšajú zvládnuť sami. „Väčšinou sa nám darí ich pacifikovať,“ hovorí Kliská. Do jednej z piatich nemocníc Univerzitnej nemocnice v Bratislave – v Starom Meste, políciu volajú asi dvakrát do mesiaca, väčšinou v nočných hodinách. Agresori sú často opití.

Čo robiť? Rady znejú dobre, keď sú na papieri

Nedvíhajte obočie, nerobte prudké pohyby a zbytočný hluk, neutekajte pred pacientom, útok neopätujte. Tak znejú rady zdravotníkom pri kontakte s agresívnym pacientom podľa medzinárodnej zdravotníckej vzdelávacej inštitúcie Aesculap Akademia. Slovenskí zdravotníci odporúčajú neotáčať sa chrbtom, obklopiť sa ďalšími spolupracovníkmi, čo môže vzbudiť rešpekt, rovnako aj privolať „najvyššiu slúžiacu inštanciu“, teda lekára alebo primára oddelenia. „Zvyknem im pripomenúť, že zdravotníci sú od roku 2017 podľa zákona chránené osoby ako verejní činitelia a pri útoku na nich hrozí vyššia trestná sadzba. V prípade zdrogovaných či opitých pacientov to však väčšinou nepomáha,“ hovorí Fatrsík. Sám zvykne pacienta osloviť, opýta sa, čo sa stalo, a ide sa s ním porozprávať pred budovu na vzduch. „Možností veľa nie je,“ reaguje hovorkyňa Kliská z UNB. „Manuál ani inštrukcie nie sú, zdravotníci sa to postupne naučia. Je tu snaha mužskej časti zdravotníckych pracovníkov ostať pri potenciálne agresívnom pacientovi, kým nie je zabezpečený inak, a chrániť pacientov a ženy.“ Najagresívnejší bývajú často pacienti, ktorým z medicínskeho hľadiska takmer nič nie je. „Mám kliešťa a čakám tu už hodinu,“ spomína si Fatrsík na nedávny prípad. Ľudia bez domova najčastejšie vyhľadávajú priestory nemocníc v zime, aby sa zohriali. „Nie je jednoduché poslať ich preč iba tak, mnohí skutočne potrebujú lekársku pomoc, na druhej strane sú, žiaľ, aj takí, ktorí sa zaregistrujú, pritom nemajú žiadne zdravotné ťažkosti a spravidla takto prečkajú na urgente noc,“ opisuje Kliská. Michal Katuška

Už je to takmer rarita, keď sa za 24 hodín nestretneme s agresívnym vystupovaním pacientov na urgentnom príjme.

Jozef Fatrsík, lekár z urgentu v Galante

Na Slovensku je podľa štatistík málo pediatrov, navyše majú vysoký vek. O pediatriu je dnes záujem, kým však medici doštudujú, bude to trvať.

Michaela Mihoková

Bratislava – Trvá to už niekoľko rokov. A opakujúci sa scenár robí vrásky na čele viacerým, zakaždým, keď sa vyhodnocuje, s koľkými pediatrami môžeme na Slovensku rátať. Čísla sú priam alarmujúco zlé. „Treba si uvedomiť, že hotoví pediatri budú tak možno o desať až 14 rokov,“ hovorí pediater Martin Matejka z Bratislavy a dodáva, že čo urobíme dnes, ovocie prinesie až v budúcnosti. Bilancia krokov je teraz takáto. Ešte v roku 2014 si ministerstvo zdravotníctva zacielilo, že spustí rezidentský program v odbore pediatria, ktorý mal negatívny vývoj zvrátiť, a to najmä čo sa týka priemerného veku. Kritická situácia už v minulosti jasne poukazovala na to, že priemerný vek pediatra na Slovensku sa pohybuje na hranici 62 rokov. Pritom v ambulanciách sedia muži a ženy vo veku aj 70 rokov. Kontrolný úrad však pri zhodnocovaní výsledkov vzniknutého programu v roku 2020 skonštatoval, že plány sa naplniť nepodarilo, keďže číslo absolventov bolo veľmi nízke. V súčasnosti nič nenasvedčuje prítomnosti pozitívnej zmeny. Naopak, podľa najnovších údajov vypracovaných ministerstvom zdravotníctva nám chýba 220 primárnych pediatrov. Medzi najviac ohrozené okresy patria Krupina, Veľký Krtíš, Gelnica a Malacky.

Lekár pomenoval tri okolnosti

Pediater Matejka pomenúva tri veci, ktoré by podľa neho slovenskému zdravotníctvu prospeli. Po prvé, študenti sa teraz viac rozhodujú pre odbory z ich pohľadu atraktívnejšie a pediatria tak zostáva mimo záujmu. „Od revolúcie sa systematicky nebudovalo zdravotníctvo, skôr naopak. Nebol záujem robiť kroky, ktoré by mali výsledok o niekoľko rokov. Zdravotníctvo nebolo jednotné, nemalo cieľ. Musíme začať na vysokých školách, zatraktívniť odbor,“ povedal. S rovnakým postojom však nie sú stotožnení na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, odmietajú, že by odbor pediatria bol tak hlboko podcenený. „Nemôžeme hovoriť o nezáujme lekárov o odbor pediatria, keďže v rámci ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov máme práve v tomto odbore zaradený aktuálne najvyšší počet lekárov – vyše stopäťdesiat, z toho zhruba 120 lekárov je v odbore pediatria do špecializačného štúdia a vyše tridsať ich študuje pediatriu v rámci rezidentského štúdia,“ hovorí Jaroslava Oravcová, hovorkyňa univerzity. Ani počty v rámci Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave nepotvrdzujú, že by sa špecializácii pediater mladí vyložene vyhýbali. Od roku 2009 až doteraz v Bratislave absolvovalo špecializačnú skúšku 87 lekárov. V prípade druhej okolnosti pediater Matejka vidí veľký zádrh v dĺžke trvania štúdia. Najskôr musí študent absolvovať prvých päť rokov a atestačné štúdium mu zaberie ďalšie štyri roky, aj to len v prípade, že časovo všetko stíha a nepotrebuje odklad.

Vnímanie Slovenska

A po tretie, podľa Matejku, avšak nielen podľa neho, viacerí študenti vnímajú Slovensko ako nevyhovujúce prostredie pre svoj kariérny rast. „Základným predpokladom, aby nám neodchádzali pracovať lekári do zahraničia, sú dobré priestorové a materiálno-technické vybavenia nemocníc, v ktorých dennodenne títo lekári pracujú. Tieto podmienky, ktoré sa dlhodobo nezlepšujú, logicky vedú k ich demotivácii,“ hovorí. Mnohých lekárov tiež odrádza vysoká finančná náročnosť na zriadenie alebo prebratie ambulancie. Mladý lekár či lekárka si v rovnakom čase berie hypotéku na zabezpečenie bývania a ďalšiu hypotéku na zriadenie ambulancie si už nemôže dovoliť. „Aby sa teda ambulantná sféra zlepšila, potrebujeme v prvom rade finančnú podporu zo strany štátu – samosprávnych krajov, ktorá by pomohla so vstupnými nákladmi,“ povedala Andrea Čalkovská, dekanka z Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine. Ministerstvo zdravotníctva v podstate súhlasí s tým, že migrácia mladých do zahraničia je rozšírená, ak chceme zamedziť nedostatku lekárov aj v budúcnosti, je nutné urobiť všetko tak, aby absolventi chceli povolanie vykonávať tu, a nie v okolitých krajinách. Aké však budú presné kroky, sme sa zatiaľ nedozvedeli. Ministerstvo tvrdí, že si vážnosť situácie uvedomuje a plánuje sa zamerať na záležitosti týkajúce sa tak zvýšenia platu, ako aj iných dôležitých skutočností.

Treba si uvedomiť, že hotoví pediatri budú tak možno o desať až 14 rokov.

Martin Matejka, pediater

Foto:

Od revolúcie sa systematicky nebudovalo zdravotníctvo, nebol záujem robiť kroky, ktoré by mali výsledok o niekoľko rokov, hovorí pediater Martin Matejka

O preukaz ťažko zdravot­ ne postihnutej fyzickej oso­ by sa žiada na príslušnom úrade práce, sociálnych ve­ cí a rodiny. Netreba si ho za­ mieňať s parkovacím preuka­ zom, o ktorý sa žiada samo­ statne. Vďaka nemu je možné stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ťažkým zdravotným postih­ nutím a v nevyhnutých prípa­ doch vchádzať aj tam, kde je vjazd povolený len vymedze­ nému okruhu vozidiel a do pe­ šej zóny.

Nárok sa posudzuje individuálne

Preukazy či príspevok na kompenzáciu sa udelia na základe individuálneho posú­ denia. Posudkový lekár prís­ lušného úradu práce zhodnotí a posúdi zdravotný stav, jeho zmeny a poruchy, ktoré pod­ mieňujú zdravotné postihnu­ tie, určuje sa miera funkčnej poruchy, posudzujú sociálne dôsledky. Tiež je dôležitá fy­ zická a psychická schopnosť poskytovať opatrovanie, ako aj fyzická a psychická schopnosť osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas. Lekár vychádza najmä z lekárskeho nálezu, ktorý nie je starší ako šesť mesiacov. Môže použiť aj starší, ak je podľa neho zdravotný stav osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby sa nedá očakávať zlepšenie. Môže vychádzať aj z elektronických zdravotných záznamov. Ak má nejaké pochybnosti alebo potrebuje niečo overiť, môže si vás pred­ volať. „Posudkový lekár je povin­ ný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného sta­ vu, ak o to táto osoba písomne požiada. Výsledkom tejto kon­ troly je lekársky posudok, kto­ rý musí obsahovať stanove­ né náležitosti. V posudku le­ kár určuje aj mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného po­ stihnutia,“ uvádza minister­ stvo práce na webe. Robí ju so­ ciálny pracovník úradu práce, ak je osoba posúdená ako fy­ zická osoba s ťažkým zdravot­ ným postihnutím. Na základe lekárskeho posudku a posud­ kového záveru príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodi­ ny následne vypracuje kom­ plexný posudok na účely kom­ penzácie.

Ďalšie výhody

Okrem parkovacieho preukazu majú invalidi výhodu aj pri liekoch. Od 1. januára 2022 to­ tiž spadajú do kategórie s nu­ lovým limitom spoluúčasti pri výdaji liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Avšak len vtedy, ak celkový príjem osoby nepre­ siahne 180 percent priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve za kalendárny rok, v ktorom sa posudzuje nárok, a ak výška dôchodkov nepredstavuje viac ako 60 per­ cent z nej. (ast)

180 Percent priemernej mesačnej mzdy nesmie presiahnuť príjem hendikepovaného pre lieky zadarmo.

Na odberných pracoviskách Národnej transfúznej služby SR (NTS) je možné od roku 2022 darovať aj krvnú plazmu (tzv. produktívna plazmaferéza). Krvná plazma tvorí 55 % objemu krvi človeka. Je to číra tekutina, ktorá má nielen žltkastú farbu ako zlato, ale mnohí ju „zlatom v krvi“ aj nazývajú. Potrebná je v chirurgii, v pohotovostnej medicíne, pri liečení mnohých závažných aj chronických ochorení, vyrábajú sa z nej mnohé lieky. Pri odbere plazmy preteká krv sterilnou ihlou zo žily darcu do uzatvoreného jednorazového systému hadičiek odberového setu. V centrifúge sa krv odstredí, a tak sa plazma oddelí od ostatných zložiek krvi. Potom sa tieto krvné zložky vrátia tou istou ihlou naspäť do tela darcu a plazma odteká do odberového vaku. Počítačom riadený „aferetický prístroj“ odoberá krv a odvádza plazmu veľmi šetrným spôsobom. Darované množstvo plazmy je 600 ml a jej odber trvá cca 45 minút. Darovanie krvnej plazmy sa počíta ako jeden odber, čiže tak ako pri darovaní celej krvi. Viac informácií je možné nájsť na www.mamzlatovkrvi.sk. Hoci niektorí darcovia plazmy chodia na odbery do susedného Rakúska alebo do Čiech, kde za plazmu dostanú určitú finančnú náhradu nazvanú aj kompenzáciou nákladov (v ČR u Europlasmy 800 Kč, v Hainburgu 35 eur), na Slovensku je darcovstvo krvnej plazmy bezplatné. Ako uvádza Mgr. Martina Frigová, hovorkyňa Národnej transfúznej služby SR: „Odber krvi a zložiek z krvi možno uskutočniť len bezodplatne. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže za odber krvi a zložiek z krvi priamo ani nepriamo sľúbiť, poskytnúť alebo nechať poskytnúť, a to ani prostredníctvom tretej osoby, žiadnu odmenu, náhradu ani protihodnotu v akejkoľvek forme okrem poskytnutia jednorazového drobného občerstvenia a príspevku na občerstvenie najviac vo výške 75 % stravného poskytovaného podľa osobitného predpisu a preukázaných nákladov na cestovné.“ Pre spresnenie – zložkou z krvi sa rozumie, okrem iného, aj krvná plazma. V zmysle uvedeného paragrafu je aj darovanie krvnej plazmy na Slovensku bezodplatné, tak ako darovanie celej krvi. Upravuje to paragraf 13 odsek 11 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Mgr. Frigová pokračuje: „Darca krvi a zložiek z krvi má v našich odberných centrách nárok na občerstvenie (bageta, keksík, croisant), zabezpečuje sa pitný režim vo forme pitnej vody, čaju a kávy, dostane stravný lístok, v súčasnosti je to 3,80 eura, a má nárok na uhradenie preukázateľných nákladov na cestovné. Podľa zákonníka práce paragraf 138, odsek 2 má darca krvi a zložiek z krvi nárok na pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas, a to na čas cesty na odber a späť a na čas na zotavenie po odbere, ak tieto skutočnosti zasahujú do pracovného času zamestnanca. Podľa charakteru odberu a zdravotného stavu darcu môže lekár určiť, že čas potrebný na jeho zotavenie sa predlžuje, najviac po dobu zasahujúcu do pracovného času v rámci 96 hodín od nástupu cesty na odber. Ak nedôjde k odberu, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku len za preukázaný nevyhnutne potrebný čas neprítomnosti v práci.“

Otázky a odpovede o krvnej plazme

Koľkokrát ročne možno darovať krvnú plazmu?

Krvnú plazmu možno darovať 17–krát ročne. Odber je teda regulovaný tak, aby nikomu neuškodil. Okrem toho sa darcovi plazmy, podobne ako darcovi krvi či doštičiek podrobne monitoruje zdravotný stav vďaka predodberovým vyšetreniam. Platí to, čo pre darcov krvi – treba mať viac ako 18 rokov, viac ako 50 kg, byť zdravý a mať dobré výsledky krvných testov. Výsledky vyšetrení si navyše možno pozrieť cez aplikáciu NTS SR vo svojom smartfóne. Odber krvnej plazmy (na rozdiel od darovania celej krvi) trvá trochu dlhšie – cca trištvrte hodinu.

Ako sa darovanie plazmy odlišuje od darovania krvi?

Pri odbere krvnej plazmy sa odoberá krv, z ktorej sa oddelí plazma a zvyšná krv sa bez plazmy vracia naspäť do žily. Jednoducho povedané – pri odbere krvnej plazmy sa darcovi odoberá iba krvná plazma, a nie celá krv. Mapu odberných centier Národnej transfúznej služby možno nájsť na www.mamzlatovkrvi.sk. Bezplatné darovanie krvnej plazmy sa taktiež zarátava do celkového počtu odberov, teda aj do oceňovania plaketami.

Prečo sa hovorí „mať modrú krv“?

Hovorí sa to o ľuďoch so šľachtickým pôvodom. Tento pojem vznikol v stredovekom Francúzsku alebo Španielsku. Najpravdepodobnejším dôvodom používania tohto výrazu boli modré žily, ktoré šľachte presvitali cez bielu pokožku. Šľachtici sa totiž len zriedkavo opaľovali. Zatiaľ čo sa páni ukrývali vo svojich hradoch a zámkoch, bežní ľudia pracovali na poliach, vystavení slnečnému žiareniu. Boli teda opálení a ako vieme, cez opálenú pokožku žily až tak nepresvitajú. Človek so svetlou pokožkou má však cievy zdanlivo modré. Existujú však aj iné, skôr špekulatívne vysvetlenia tohto javu, hoci sú menej pravdepodobné. Členovia kráľovských rodín majú prevažne krvnú skupinu 0 Rh negatív. Podľa dostupných informácií má takúto krv napríklad aj kráľ Karol lll. Tento druh krvi by mohol obsahovať viac medi a pri porovnaní farby s ostatnými krvnými skupinami sa niekomu mohlo zdať, že má modrastý odtieň. Ďalším dôvodom mohlo byť striebro, na ktorom na šľachtických dvoroch často stolovali. Má výrazné antibakteriálne účinky, a navyše jeho používaním mohli ľudia v stredoveku veľmi jednoducho preukázať svoj pôvod. Práve preto si dávala šľachta vyrábať aj bežné predmety ako lyžice, vidličky, taniere či poháre z tohto kovu. Striebro, ktoré sa však postupne z týchto predmetov dostávalo do organizmu, mohlo spôsobiť argýriu (otrava striebrom), ktorá sa prejavuje zmodraním pokožky.

Zmena krvnej skupiny darcovských obličiek

Vedcom sa podarilo zmeniť krvnú skupinu darcovských obličiek. Tento objav by mohol výrazne zvýšiť šance pacientov čakajúcich na nájdenie vhodného orgánu a tiež zvýšiť zásobovanie orgánov na transplantáciu. Napríklad obličku s krvnou skupinou A nemožno darovať človeku s krvnou skupinou B a naopak. Zmena krvnej skupiny obličky na univerzálnu krvnú skupinu nula však znamená, že lekár by tento orgán mohol transplantovať akémukoľvek pacientovi. Vedci z univerzity v Cambridgei použili normotermický perfúzny prístroj, zariadenie, ktoré sa pripája k obličke a umožňuje priechod okysličenej krvi obličkami, aby sa lepšie uchovala pre budúce použitie. Darcovskú obličku potom prepláchli krvou napustenou enzýmom, ktorý odstraňuje markery krvných skupín a zmení krvnú skupinu na nula.

Prvýkrát v histórii transfúzia krvi z laboratória

Účastníci klinickej štúdie dostali prvýkrát v histórii transfúziu krvi vypestovanej v laboratóriu. Podľa portálu BBC News britskí vedci testovali malé množstvá krvi, aby zistili, ako fungujú v tele. Cieľom vedcov je totiž vyrábať životne dôležité, ale veľmi zriedkavé krvné skupiny, ktoré sa ťažko získavajú. Tie sú potrebné pre niektorých ľudí, ktorí sú odkázaní na pravidelné krvné transfúzie pre ochorenia, ako je napríklad kosáčikovitá anémia. Vedci vo výskume z darovanej krvi s pomocou magnetických guľôčok „vylovili“ kmeňové bunky a pestovali z nich červené krvinky, kým neboli pripravené na krvnú transfúziu. Celý proces trvá približne tri týždne.

O darovaní krvi koluje množstvo mýtov. Takým, ktorý je azda najväčšmi pritiahnutý za vlasy, je povera, že darcovia krvi majú častejšie leukémiu. Tá s darcovstvom nijako nesúvisí. Púšťanie žilou naštartuje novotvorbu krviniek v pozitívnom zmysle slova – môže ozdraviť a omladiť.

1. Keď idem darovať krv, musím byť nalačno.

Darca krvi dokonca by nemal prísť na odber s prázdnym žalúdkom. Dokonca sa odporúča, aby nebol hladný. Už 24 hodín pred odberom by mal zvýšiť príjem tekutín, tesne pred odberom ich vypiť aspoň pol litra. Najmenej 12 hodín pred odberom vylúčiť alkoholické nápoje. Čierna káva je povolená. Večer pred odberom sa treba vzdať potravín s vysokým obsahom tuku (syry, maslo, smotana, mäsové jedlá, údeniny). Vhodné je jesť ovocie, zeleninu, sucháre s džemom či medom, vločky, nízkotučný jogurt.

2. Odber 450 ml krvi bude telu chýbať. Predsa len je to takmer pol litra.

V ľudskom tele koluje približne 5–6 litrov krvi, v závislosti od hmotnosti. Aj to je dôvodom, prečo musí mať darca krvi najmenej 50 kg. Necelého pol litra krvi (niekedy sa odoberie aj menej) je 1/10 až 1/12 objemu. Toto množstvo si organizmus pomerne rýchlo doplní.

3. Po odbere krvi bude pacientovi nevoľno.

To sa, samozrejme, nedá vylúčiť. Ak sa však darca pred darovaním krvi dobre vyspí (nie je vhodné ísť na odber napr. po nočnej službe), nepodáva náročný športový výkon, nejde do sauny, konzumuje len ľahkú stravu a prijme dostatok tekutín, zníži riziko nevoľnosti na minimum. Ak sa aj stane, že by sa po odbere necítil celkom fit, zdravotný personál v odberovom centre sa oňho postará. Môže si oddýchnuť na lôžku či v odberovom kresle. Mnohí ľudia sa dokonca po darovaní cítia lepšie, ľahšie, menej ich bolieva hlava – dôvodom sú aj vyplavené endorfíny.

4. Darca krvi sa pri odbere krvi môže nakaziť.

Už dlhé roky sa v transfúznej službe používa výlučne jednorazový materiál – ihly, striekačky, krvné vaky. Naopak, každý darca krvi absolvuje vyšetrenia, ktoré overia jeho zdravotný stav, je to niečo ako dôkladná preventívna prehliadka.

5. Keby sa za darovanie krvi platilo, nebol by taký nedostatok krvi.

Aj v čase niekdajšieho plateného darcovstva boli vždy v januári či počas letných mesiacov problémy s nedostatkom krvi. Navyše pre plateného darcu sú motiváciou peniaze a v snahe zarobiť si sa môže pokúsiť zatajiť niektoré zdravotné problémy či promiskuitný spôsob život. Z tohto hľadiska je teda omnoho rizikovejší.

6. Ak mám akékoľvek ochorenie, nemôžem byť darcom krvi.

Sú viaceré chronické diagnózy, s ktorými je možné bez problémov darovať krv. Málokto je predsa absolútne zdravý. Napríklad aj hypertonici, v prípade, že majú svoj krvný tlak aj s pomocou farmakoterapie pod kontrolou, môžu darovať krv. Takisto môžu byť darcami alergici, ak sú mimo svojej peľovej sezóny, podobne pacienti s ekzémom, ak práve nemajú akútny stav. Podobne aj pacienti užívajúci hormón štítnej žľazy z dôvodu problémov so štítnou žľazou a podobne. Dokonca aj pacienti s kompenzovaným diabetom 2. typu na diéte alebo na liečbe perorálnymi antidiabetikami krv darovať môžu (tí na inzulíne sú trvalo vyradení). Aj preto sa pred odberom vypĺňa dotazník a overujú sa niektoré údaje zo zdravotného stavu darcu. Samozrejme, že je optimálne, ak je darcom krvi úplne zdravý človek, ktorý neužíva nijaké lieky.

Existuje umelá krv?

Keby existovala plnohodnotná umelá krv, mnohé problémy s darcovstvom krvi i s podávaním transfúzií by sa vyriešili. Hoci táto snaha trvá už dlhé roky, tekutinu s úplne rovnakými vlastnosťami ako krv sa stále nepodarilo vyrobiť.

Dopyt po krvi rastie aj z dôvodu narastajúceho počtu operácií pre starnutie populácie. Zatiaľ čo klasické krvné konzervy sa môžu uchovávať maximálne 42 dní pri presne stanovenom teplotnom rozmedzí a preprava krvi vo vozidlách transfúznej služby je časovo aj teplotne obmedzená, optimálny roztok umelej krvi by nevyžadoval chladenie a neexspiroval by tak rýchlo. Umelá krv nemá antigény, ktoré určujú krvné skupiny, takže je možné podať ju komukoľvek bez nutnosti zisťovať krvnú skupinu a robiť krížovú skúšku. Možnosť sterilizácie zabezpečuje bezinfekčnosť umelej krvi, pretože aj pri dodržiavaní tých najprísnejších kontrol je podávanie krvných prípravkov istým rizikom. Umelá krv by mala mať okamžitú schopnosť prenášať dýchacie plyny, pretože máloktorý laik vie, že krv, ktorú pacient dostane transfúziou, má 24 hodín od podania túto schopnosť zníženú.

Nie sme kúzelníci, hovoria.

ZVOLEN. Sú nahnevaní a zúfalí. Lekári, ktorí dostali od zvolenskej nemocnice výpovede z nájmu, hovoria o existenčných problémoch. Nevylučujú ani hromadné vrátenie licencií.

Desať súkromných ambulancií, ktoré si prenajímali priestory vo zvolenskej nemocnici, dostalo nečakane výpovede koncom mája. Na vysťahovanie mali dva mesiace. Takýto termín považujú lekári za nereálny.

Búrka v meste odštartovala rokovania medzi nemocnicou, ktorá patrí Agelu, Banskobystrickým samosprávnym krajom, ktorý areál nemocnice Agelu prenajíma, a Železnicami SR.

Ich výsledkom je predĺžený termín. Lekári hovoria, že ani ten ich nezachráni.

„Železnice umožnia predĺženie prenájmu polikliniky na Ulici Jána Jiskru vo Zvolene,“ informovala hovorkyňa spoločnosti Agel Martina Pavliková.

„Z tohto dôvodu môže nemocnica nateraz stiahnuť výpovede súkromným lekárom a poskytnúť im viac času na prípravu nových ambulancií,“ dodala s tým, že o ďalších krokoch ešte budú rokovať.

Prečítajte si tiež

Prečítajte si tiežMáte chronické bolesti? Lekárka hovorí o jednoduchej a účinnej pomoci Čítajte

„Tento krok vytvorí dostatočný časový priestor pre všetky strany, aby rokovali o ďalšom postupe. K akútnemu ohrozeniu dostupnosti zdravotnej starostlivosti vo Zvolene tak nepríde, čo ako kraj považujeme za kľúčové,“ konštatovala hovorkyňa Banskobystrického kraja Lenka Štepáneková.

Štyri mesiace navyše nestačia

Zdalo sa, že problém je vyriešený. „Nie je,“ povedala rozhorčene lekárka Monika Vaňková. „Máme normy, ktoré musíme dodržať, a štyri mesiace navyše to nevyriešia,“ dodala.

Celá reťazová reakcia sa začala na prelome rokov, keď spoločnosť Novapharm železniciam v decembri oznámila, že už nemá záujem na predĺžení nájomnej zmluvy v železničnej poliklinike vo Zvolene.

Budovu polikliniky vlastnia železnice, Novapharm, ktorý viac ako desať rokov patrí Pente, ju mal v dlhodobom prenájme.

„Železniciam tak zanikol právny partner na rokovaniach o predĺžení doby nájmu,“ objasnila hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová. Zdôraznila, že železnice nikomu výpoveď nedávali.

Medzitým Protimonopolný úrad schválil predaj piatich zdravotníckych zariadení z portfólia Penty nemocničnej sieti Agel. Medzi nimi je aj železničná poliklinika vo Zvolene.

Okrem nej sú to nemocnice v Žiari nad Hronom a Banskej Štiavnici, tiež žiarska poliklinika a Mammacentrum svätej Agáty v Banskej Bystrici.

Rozhodnutie úradu nadobudlo platnosť koncom apríla, výpovede zo zvolenskej nemocnice dostali súkromní lekári koncom mája.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článokLekárom prišli výpovede od zvolenskej nemocnice. Nič s tým nemáme, reagujú železnice Čítajte

Hovorkyňa Agelu Martina Pavliková výpovede súkromným lekárom z priestorov zvolenskej nemocnice okomentovala vyjadrením, že zmluvy o podnájme im dali pri dodržaní zmluvných podmienok.

„Dôvodom je potreba umiestnenia vlastných ambulancií nemocnice v týchto priestoroch. Nemocnica sa už dlhší čas, vzhľadom na jej vlastný rozvoj, borí s priestorovými problémami a vedenie nemocnice má zato, že pacienti nemocnice majú právo na zdravotnú starostlivosť v kvalitnom a hygienickom prostredí,“ poznamenala Pavliková.

Otváranie nových ambulancií v provizórnych priestoroch, ku ktorému by nemocnica musela pristúpiť, podľa nej nezodpovedá jej stratégii dlhodobého rozvoja na úrovni modernej nemocnice tretieho tisícročia.

„O zámere vypovedať zmluvy sme informovali aj Banskobystrický samosprávny kraj – odbor zdravotníctva a obe strany hľadajú cestu, ako v maximálnej možnej miere predísť komplikáciám s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v regióne,“ doplnila Pavliková.

Brzdia ich prísne normy

Železnice súhlasili na štvrtkovom rokovaní s predĺžením nájmu pre Agel v priestoroch polikliniky Novapharm do 30. júna 2024.

„Priestory na železničnej poliklinike majú tam pôsobiaci lekári uvoľniť do roka. Keďže sa majú presťahovať do našich priestorov na poliklinike pri nemocnici, my ich musíme vypratať skôr,“ ozrejmila lekárka Monika Vaňková.

„Deadline máme do konca roka, riaditeľka nemocnice nám však povedala, že najideálnejší konečný termín je do konca novembra,“ objasnila.

Výpovede dostali súkromné ambulancie z tretieho a prvého poschodia zvolenskej polikliniky. Ani predĺžený termín však lekárov neuspokojil.

Napríklad Vaňková, ktorá je stomatologička, vlastní dve zubné súpravy a röntgen. „Norma hovorí 12 metrov štvorcových na dentálnu hygienu, 15 metrov štvorcových zubná ambulancia, 8 metrov štvorcových čakáreň, ktorá musí byť odvetraná, kuchynka 5,5 metra štvorcových so studenou aj teplou vodou,“ zhrnula.

„Potrebujeme si také priestory najskôr nájsť, dohodnúť sa s majiteľom na nájomnej zmluve, potom prebúrať podlahu, umiestniť rozvody pod kreslá. Na to všetko si potrebujeme vziať úver,“ vysvetlila.

„Priestory nám ešte musia schváliť hygienici, inak nemôžeme ordinovať. A to tiež nie je záležitosť jedného dňa,“ okomentovala s tým, že zriadenie novej ambulancie je najmenej polročným procesom.

Každý lekár s výpoveďou má podľa nej približne 2,5 tisíc pacientov, po Novom roku tak môže bezmála 30-tisíc ľudí v regióne Zvolena zostať bez lekára. Nájsť si nového nie je pre ich vyťaženosť ani teraz jednoduché.

„Nie sme kúzelníci, sme lekári. Nikto nás na takúto situáciu nepripravil, v strese sme my, naše rodiny aj naši pacienti. Zvládneme aj krízové situácie, ale potrebujeme na to ročnú lehotu,“ podotkla Vaňková, ktorá je zubárkou 20 rokov a 10 rokov pôsobí na zvolenskej poliklinike.

Písali sme

Písali smeJuraj Hipš: Nechceme byť konkurenciou. Inšpiráciu pre unikátnu novú školu našli na Floride Čítajte

Ak by si vzali úvery a nemohli by ordinovať, nemali by ich z čoho splácať. Východisko vidia vo vrátení licencií, Vaňková hovorí, že sa na tejto možnosti už spoločne dohodli.

„Nájsť vhodné priestory pre ambulancie nie je jednoduché. Informoval som lekárov o možnostiach mesta, hoci si sám uvedomujem, že sú značne obmedzené,“ povedal primátor Zvolena Vladimír Maňka.

„Situácia v zdravotníctve nie je vôbec jednoduchá, prípadné obmedzenie zdravotnej starostlivosti je určite tým posledným, čo obyvatelia nášho mesta potrebujú,“ doplnil.

Železničná poliklinika

Budovy železničnej polikliniky vo Zvolene sa snažia železnice už niekoľko rokov predať. Hovorkyňa železníc Ria Feik Achbergerová potvrdila, že aktuálne pripravujú 12. kolo ponukového konania.

Cenu už niekoľkokrát znižovali. Vo februári ju ponúkali za viac ako 2 milióny 116-tisíc eur, čo bolo o desať percent menej ako na začiatku.

Doteraz polikliniku predávali s podmienkou zachovania zdravotnej starostlivosti v nej, presťahovanie lekárov do nemocnice predaj rozsiahlej nehnuteľnosti v lukratívnej časti v strede mesta blízko Zvolenského zámku bezpochyby uľahčí.

Tento experimentálny liek nemal žiadny účinok na iné druhy baktérií.

Vedci použili umelú inteligenciu (AI) na objavenie nového antibiotika, ktoré dokáže zabiť smrtiaci druh superbaktérie.

Umelá inteligencia pomohla zúžiť tisíce potenciálnych chemikálií na pár, ktoré bolo možné testovať v laboratóriu.

Ako sme vás informovali, umelá inteligencia šetrí čas zdravotníkom, pacientom dokonca poradila lepšie.

Vedci z Kanady a USA tvrdia, že umelá inteligencia má moc výrazne urýchliť objavovanie nových liekov.

Revolučná sila

Výsledkom bolo silné experimentálne antibiotikum nazývané abaucín, ktoré bude pred použitím potrebovať ďalšie testy. Správu priniesol portál BBC Health.

Ide o najnovší príklad toho, ako môžu byť nástroje umelej inteligencie revolučnou silou vo vede a medicíne.

Vedci sa zamerali na jeden z najproblematickejších druhov baktérií – Acinetobacter baumannii, ktorý môže infikovať rany a spôsobiť zápal pľúc.

Práve túto baktériu Svetová zdravotnícka organizácia označila za „kritickú“ hrozbu, je totiž odolná takmer voči každému antibiotiku.

Najskôr vyškolenie

Aby vedci našli nové antibiotikum, museli najprv vyškoliť umelú inteligenciu.

Vzali tisíce liekov, kde bola známa presná chemická štruktúra, a manuálne ich testovali na Acinetobacter baumannii, aby zistili, ktoré ho môžu spomaliť alebo zabiť.

Tieto informácie boli vložené do AI, aby sa mohla naučiť chemické vlastnosti liekov, ktoré by mohli napadnúť problematickú baktériu.

Následne cez umelú inteligenciu bolo uvoľnených 6 680 zlúčenín, ktorých účinnosť nebola známa.

Výsledky – publikované v Nature Chemical Biology – ukázali, že vytvorenie užšieho výberu trvalo AI hodinu a pol.

Ďalšie kroky

Výskumníci testovali 240 v laboratóriu a našli deväť potenciálnych antibiotík. Jedným z nich bolo neuveriteľne silné antibiotikum abaucín.

Laboratórne experimenty ukázali, že dokáže liečiť infikované rany u myší a je schopný zabiť vzorky A. baumannii od pacientov.

Ďalším krokom je zdokonalenie lieku v laboratóriu a následné vykonanie klinických skúšok.

Očakáva, že prvé antibiotiká AI by mohli trvať až do roku 2030, kým nebudú dostupné na predpisovanie.

Zaujímavé podľa BBC Health je, že toto experimentálne antibiotikum nemalo žiadny účinok na iné druhy baktérií a funguje iba na A. baumannii.

Pomáha aj u nás

Umelá inteligencia dokáže už vybrať správnu liečbu na základe analýzy medicínskych snímok.

V onkológii sa môže podieľať aj na skríningu rakoviny prsníka či pľúc, pri hodnotení nálezov po liečbe alebo pri vyhodnotení pravdepodobnej odpovede organizmu na liečbu.

Umelú inteligenciu (AI) pri diagnostike a liečbe pacientov s nádorovými ochoreniami využíva už vyše roka aj Východoslovenský onkologický ústav, a. s. (VOU). Využívajú ju nielen rádiológovia, ale aj onkológovia.

Onkologický ústav využíva umelú inteligenciu pri viacerých aplikáciách. V rámci diagnostiky počítačom podporovaná detekcia a diagnostika slúži ako pomoc pri rozhodovaní rádiológa (tzv. druhé čítanie).

Už dnes sú dostupné aplikácie určené napríklad na rozpoznávanie kožných lézií (aplikácia na smartfóny), vyhodnocovanie mamografických snímok, CT či MR.

Vyberie správny postup

Okrem diagnostiky slúži umelá inteligencia aj pri výbere liečebnej stratégie s najoptimálnejším pomerom benefitov a rizík s využitím modelov, ako sa bude ochorenie u pacienta vyvíjať, a tiež, aký vplyv bude mať na jeho organizmus.

Umelá inteligencia pomáha aj pri rekonštrukcii obrazov, kompenzuje tak rôzne nedostatky zobrazenia ako napríklad dýchacie pohyby, artefakty a podobne.

Dokáže tiež rekonštruovať jednu zobrazovaciu modalitu na inú, napr. CT z MR, a tiež dokáže zvýšiť kvalitu obrazu (napr. kvalita 7T MR z 3T MR).

V onkológii sa môže umelá inteligencia podieľať aj na skríningu rakoviny prsníka alebo pľúc, pri hodnotení nálezov po liečbe alebo pri vyhodnotení pravdepodobnej odpovede organizmu na liečbu – tzv. rádiomika (metóda, ktorá „vytiahne“ zo snímky relevantné údaje).

Užitočná je aj pri hodnotení a porovnávaní kontrolných štúdií, pri hodnotení hybridných vyšetrení a magnetickej rezonancie pomocou tzv. multi-modality reading.

KOŠICE – Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach (UNLP) už po štvrtýkrát obhájila celosvetovo uznávané ocenenie Eso Angels Awards – diamantový status. Ako informovala vedúca komunikačného odboru nemocnice Ladislava Šustová, tím UNLP pre liečbu cievnych mozgových príhod (CMP) sa celý rok 2022 profesionálne a na základe medzinárodných odporúčaní, staral o pacientov s CMP. Ocenenie si v uplynulých dňoch špecialisti z košickej nemocnice prevzali v Mníchove.

“Rokmi sme dosiahli zlepšenie manažmentu starostlivosti o pacientov s náhlymi CMP, čo sa týka počtu liečených pacientov, ale aj skrátenia času poskytnutia akútnej liečby. Zároveň kladieme dôraz na sekundárnu prevenciu, s ktorou pacienta prepúšťame. To všetko nás radí medzi pracoviská spĺňajúce medzinárodné kritériá liečby CMP,” uviedla prednostka Neurologickej kliniky UNLP a LF UPJŠ na Triede SNP Zuzana Gdovinová.

Podľa jej slov, ak pacient s CMP spĺňa kritériá na podanie akútnej liečby, už na CT pracovisku môže dostať liek, ktorý rozpúšťa krvnú zrazeninu do štyri a pol hodiny od prvých príznakov. “Pokiaľ sa však zistí, že pacient má uzáver veľkej cievy, zrazeninu z nej mechanicky odstráni intervenčný rádiológ trombektómiou. Na tento zákrok k nám transportujú pacientov z celého Košického a Prešovského kraja,” vysvetlila Gdovinová.

Najvyššie ocenenie získalo 12 slovenských nemocníc zo 43 hodnotených

Trombektómiu je možné vykonať do šiestich a za určitých okolností až do 24 hodín od objavenia sa prvých príznakov mŕtvice. Pacientovi môže zachrániť život a zvrátiť ochrnutie. “Obnovuje prietok krvi do mozgu spriechodnením tepny uzavretej krvnou zrazeninou, pomocou katétrových zariadení zavedených cez slabinu alebo zápästie a zachraňuje mozgové tkanivo pred trvalým poškodením,” vysvetlil prednosta Kliniky rádiológie a zobrazovacích metód UNLP a LF UPJŠ a vedúci lekár Cerebrovaskulárneho oddelenia Piotr Pedowski.

Ročne sa v UNLP vykoná približne 240 trombektómií, čo je najviac na Slovensku. Najvyššie ocenenie získalo 12 slovenských nemocníc zo 43 hodnotených. European Stroke Organisation je európska lekárska organizácia, ktorá riadi liečbu CMP podľa najnovších vedeckých poznatkov. Cieľom iniciatívy je zvyšovať úroveň liečby a starostlivosti o pacientov s náhlou mozgovou príhodou vo všetkých krajinách sveta.

Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Ďalšia infekcia u detí v škôlkach a na prvom stupni. Po celom Slovensku sa šíri šarlach. Z choroby sa často nedá dostať hneď na prvýkrát. Hygienici ale ubezpečujú rodičov, že nie je dôvod na paniku.“

Diana Bilousová, redaktorka: „Niektorí ochorenie doteraz považovali za zabudnuté.“

(začiatok ankety)

Opýtaná: „Sedemdesiate roky, keď sme boli deti, sme mali 10 rokov. Všetko sa zlé vracia.“

(koniec ankety)

Diana Bilousová: „Počas pandémie šarlach takmer vymizol, teraz sa opäť šíri v detských kolektívoch.“

Ján Mikas, hlavný hygienik SR: „Od začiatku máme nahlásených 210 prípadov. Nie je to nič katastrofické, ale treba tieto prípady riešiť, izolovať a liečiť.“

Diana Bilousová: „Pre porovnanie, v roku 2021 sme mali iba 18 nahlásení, pred covidom za celý rok okolo 300.“

Martin Matejka, všeobecný lekár pre deti a dorast: „Tento rok je taký nejaký špecifickejší, že naozaj je viac reportovaných týchto prípadov šarlachu ako po minulé roky.“

Eva Sláviková, pediatrička: „Hystericky zareagovali škôlky, pretože všade vypísali, že vyskytuje sa nám tu šarlach, takže rodičia naozaj hystericky tu lietajú, či nemá náhodou šarlach.“

Diana Bilousová: „Šarlach sa prejavuje horúčkou, angínou a kožnými vyrážkami, Typický je aj malinový jazyk. Spôsobujú ho streptokoky a prenáša sa kvapôčkami.“

Eva Sláviková: „Ten imunitný systém v priebehu tých dvoch rokov naozaj nebol trénovaný, takže preto sa nám tu objavili nejaké také veci, ktoré sme nejaký čas nemali.“

Diana Bilousová: „Očkovanie proti angíne a šarlachu nemáme. Ochorenie je nepríjemné tým, že sa deti môžu nakaziť aj viackrát.“

Martin Matejka: „Máme aj prípady bohužiaľ, ktoré sa po niekoľkých týždňoch zopakovali. V priebehu niekoľkých mesiacov tieto deti môžu mať 2, dokonca raritne až 3 antibiotiká.“

Ján Mikas: „Môže sa vyskytujú aj lokálny nárast týchto prípadov, ale nie je dôvod na nejaké šírenie paniky.“

Diana Bilousová: „Čísla výskytu šarlach môžu byť aj vyššie, lebo nie všetky prípady sa hlásia Úradu verejného zdravotníctva. Soňa Cipínová a Diana Bilousová, televízia Markíza.“

Janette Štefánková, moderátorka: „Niektorým pacientom vozia lieky na predpis domov. Využívajú službu, vďaka ktorej nemusia chodiť osobne do lekárne. Takýto spôsob výberu liekov je však na Slovensku zakázaný.“

Josefína Ilavská: „Rozvoz liekov do domácností je v rozpore so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Miesto, kde sa môžu lieky na predpis vydávať, sú iba lekárne.“

Petra Lániková: „Ministerstvo zdravotníctva aktuálne neplánuje legislatívne zmeny v tejto oblasti. Považujeme za dôležité, aby lieky, ktoré sú na predpis, boli vydávané lekárnikom.“

Miroslava Snopková: „Nemôže ani tretia osoba zazmluvnená, alebo osoba, s ktorou sa dohodne pacient, respektive lekáreň, nemôže byť sprostredkovateľom zásielkového obchodu.“

Ladislav Pôčik: „Lekárnik ako odborný personál zamestnaný v lekárni, poskytuje odborné informácie pre pacientov.“

Josefína Ilavská: „Napriek tomu u nás služba dovozu liekov do domácnosti funguje na základe splnomocnenia podľa občianskeho zákonníka.“

Martin Valášek: „My sme vlastne zameraný primárne na chronicky chorých pacientov a imobilných, prípadne pacientov, ktorí majú nedostupnú lekáreň, spolupracujeme s viacerými lekárňami.“

Josefína Ilavská: „Ten, kto chceli rozvážať, by mal podľa odborníkov splniť podmienky zákona, aby ho mohli kontrolovať štátne orgány.“

Jana Matiašová: „Budeme trvať na tom, aby tieto osoby, ktoré budú sprostredkovávať takýto nákup a predaj, tak aby spĺňali všetky podmienky, ktoré spĺňajú lekárne.“

Anonym: „Upozorňujeme aj pacientov, že dávajú svoje osobné údaje.“

Martin Valášek: „Túto službu sme konzultovali aj s advokátskymi kanceláriami aj s kanceláriou, ktorá sa zaoberá priamo GDPR.“

Josefína Ilavská: „Na Slovensku máme približne 2200 lekární, z prieskumu, ktorý si dala vypracovať Asociácia prevádzkovateľov sieťových lekární vyplýva, že pre viac ako 2 tretiny populácie je lekáreň dostupná do desiatich minút. Napriek tomu sú ľudia ochotní priplatiť si za dovoz lieku.“

Anonym: „Keby som bol imobilný, tak rozhodne by to bolo prínosom.“

Anonym: „Samozrejme, že keď človek už nevládze, takže by priplatil.“

Anonym: „Ľudia vždycky pozerajú na cenu.“

Josefína Ilavská: „V rámci Európskej únie sú krajiny, ktoré umožňujú dodávanie liekov viazaných na lekársky predpis domov pacientom. Ich doručovatelia však majú na to oprávnenie a podliehajú kontrole. Jozefína Ilavská, RTVS.“

Alergici doplácajú na zmenu podnebia.

„Pacientov vyšetrujem v rôznych regiónoch Slovenska a vidím zmenu. Pred niekoľkými rokmi som mal ľudí alergických na ambróziu iba z južného Slovenska, dnes ich vídame aj v severnejších častiach našej krajiny. Vplyvom globálneho otepľovania sa rastliny posúvajú do vyšších geografických pásiem,“ začína svoje rozprávanie alergológ a imunológ Miloš Jeseňák.

Zrejme by ste nepovedali, že lekári a lekárky sa o klimatickej zmene rozprávajú často. No v alergológii to tak je. Jej vplyvy totiž denne vidia vo svojich ordináciách, hovorí Jeseňák.

Potvrdzuje to aj Svetová zdravotnícka organizácia, ktorá varuje, že v Európe v najbližších rokoch pribudne respiračných ochorení, ktoré sú zapríčinené zvýšenou koncentráciou prízemného ozónu, prachových častíc v mestách a tiež zmenami v distribúcii peľových alergénov.

Jeden z piatich v ambulancii

Slovenský Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že v roku 2018 navštívil s alergiou lekára každý piaty Slovák. Analýza hovorí o epidémii alergických ochorení – v industrializovaných krajinách trpí na alergickú nádchu 25 až 40 percent všeobecnej populácie a na alergickú astmu 20 percent ľudí.

„Zároveň pribúdajú nové typy alergií na alergény, ktoré boli pred desaťročiami úplne neznáme. S prejavujúcou sa zmenou klímy je preto možné v budúcnosti predpokladať ďalšie zhoršovanie situácie,“ uvádzajú v analýze. Alergológ Miloš Jeseňák dodáva, že za „epidémiou alergických ochorení“ stojí aj strava, celkové znečistenie prostredia, životný štýl, stres, UV žiarenie a ďalšie faktory, ktoré sprevádzajú aj klimatickú zmenu.

Kalendár už neplatí

Keď sa v Svetovej zdravotníckej organizácii pýtali európskych štátov na to, aké najväčšie riziká prináša zmena klímy, medzi nárastom teploty a vlnami horúčav odznelo aj predlžovanie peľovej sezóny približne o 10-11 dní.

Ide o celosvetový problém. Nedávna štúdia z Ameriky odhaduje, že ak bude svet naďalej vo vysokej miere produkovať emisie oxidu uhličitého z dopravy, elektrární a iných zdrojov, Spojené štáty budú v tomto storočí čeliť nárastu peľu o 200 percent. „Peľová sezóna sa začne na jar až o 40 dní skôr a podľa tohto scenára bude trvať až o 19 dní dlhšie ako dnes,“ píšu autori.

Netreba čakať na budúce scenáre, peľová situácia sa zhoršuje už dnes. Štúdia, ktorá skúmala Severnú Ameriku v období od roku 1990 do 2018 jasne hovorí, že peľová sezóna začala o 20 dní skôr a koncentrácia peľu vo vzduchu stúpla o viac než 20 percent.

Podľa alergológa sa globálnym otepľovaním celkovo mení sezóna, keď je dostatočne teplo na to, aby sa rastliny vypelili. To znamená, že sa nielen predlžuje sezóna, no posúva sa aj v roku do včasnejších období.

„Kedysi sa trávová sezóna štandardne začínala v máji, ale teraz už trávy bežne kvitnú na konci apríla. Rovnako je to v prípade iných alergénov, breza začína bežne vo februári, kedysi sa však vypelila na konci marca,“ hovorí Jeseňák.

Napríklad peľ liesky a jelše zachytávame už koncom januára. „Alergici na liesku majú síce ťažkosti 2-3 týždne v roku, potom sa majú väčšinou fajn. Keď ich teda chytí alergia v januári, často si ju zamieňajú s infekčnou nádchou. Lieska kvitne, keď je okolo 0 stupňov Celzia, pri dnešných zimách prakticky kvitne aj keď máme okolo seba ešte pozostatky snehu,“ vysvetľuje lekár.

Z dvoch mesiacov polrok

Alergológ v rozhovore hovorí, že má mnoho pacientov, ktorí dlhé roky odmietajú systematickú a príčinnú liečbu a len raz za rok si dajú predpísať liek, prípadne sprej do nosa, a popritom si ešte kúpia voľnopredajné lieky v lekárni.

„Dnes však vieme vyliečiť pacientov takzvanou alergénovou imunoterapiou. To znamená, že pacientom podávame alergén v presnom množstve tri roky pravidelne, aby si na to imunitný systém navykol. Oni si však povedia, že si nebudú tri roky dávať niečo pod jazyk alebo chodiť na injekcie, a odrazu vidíme, ako im pribúdajú nové alergény. Zrazu nemajú ťažkosti iba dva mesiace, ale majú ťažkosti pol roka, pretože sú alergickí na nejaký iný alergén,“ hovorí doktor Jeseňák.

Deti, ktoré nie sú od hliny

Niektoré imunologické fenomény sa viažu na zmenu nášho životného štýlu. Staviame mrakodrapy, z vidieka sa sťahujeme do miest. A prichádzame tak o „starých priateľov“ – mikroorganizmy, ktoré pozitívne vplývajú na naše zdravie.

Dieťa žijúce v sterilnom meste podľa odborníka nie je vystavované prirodzeným a prospešným baktériám či iným mikrobiálnym vplyvom z prostredia. To môže spôsobovať vyššiu chorobnosť a častejší vznik alergických ochorení, neznamená to však, že dieťa z dediny nemôže ochorieť alebo nemať alergiu.

Odborník potvrdzuje, že celkovo pribúdajú detskí pacienti v alergo-imunologických ambulanciách. „Klasická alergická nádcha – kedysi si nepamätám dvoj- či trojročné dieťa, ktoré by malo peľovú alergickú nádchu a dnes také deti bežne liečime,“ dodáva Miloš Jeseňák.

Tento text je súčasťou novinárskeho špeciálu Zdravie a zmena klímy. Špeciál vznikol v spolupráci s mediálnou iniciatívou Svet medzi riadkami, podporený Európskou úniou.

V Komárne od začiatku júna testujú nový systém v záchrannej zdravotnej službe, tzv. rendez-vous (RV). Posádku RV tvorí lekár spolu so záchranárom, ktorý šoféruje malé osobné vozidlo. Testovanie realizuje záchranná zdravotná služba ZaMED v spolupráci s Operačným strediskom záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR. Stretávací systém by mal na Slovensku fungovať od budúceho roka.

Posádka RV má vyrážať k pacientom v život ohrozujúcom stave. Transport pacienta do nemocnice už zabezpečí posádka rýchlej zdravotnej pomoci (RZP), ktorá tiež prichádza na miesto zásahu. „Stretávací systém zefektívni prácu v záchrannej zdravotnej službe. Lekár môže riešiť vážne zdravotné stavy a menej urgentné záchranári. V prípade potreby transportu pacienta do nemocnice ho prevezie posádka RZP a lekár je voľný na ďalší zásah,“ skonštatoval riaditeľ OS ZZS Július Pavčo.

Posádku RV testujú lekári a záchranári zo stanice Rýchlej lekárskej pomoci (RLP) Komárno. „K pacientovi počas testovania vyrazí záchranár a lekár v malom osobnom vozidle ako štandardná RV posádka. Keďže na záchranke nie je nič možné ponechať na náhodu, počas testovania súbežne s vozidlom RV vyrazí za pacientom aj vodič v plnohodnotnej klasickej sanitke,“ priblížil riaditeľ ZZS ZaMED Matej Polák.

V súvislosti s testovaním vytvorili internú evidenciu zásahov. Budú v nej sledovať najmä dojazdový čas vozidiel a rozdiely v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. „Máme záujem zistiť, o koľko rýchlejšie dosiahne osobné auto pacienta a koľko život zachraňujúcich úkonov stihne za tento čas lekár so záchranárom vykonať. Zaujíma nás, aké rozdiely vníma posádka pri jazde rýchlym osobným automobilom a ako na toto vozidlo reagujú ostatní účastníci cestnej premávky,“ dodal hlavný lekár ZZS ZaMED Martin Michalov s tým, že získané dáta plánujú poskytnúť OS ZZS a ostatným poskytovateľom záchrannej zdravotnej služby.

Ministerstvo zdravotníctva by malo zabezpečiť súlad pripravovaných projektov.

BRATISLAVA. Do nemocníc na Slovensku je pre ich zlý technický stav a zastarané dispozície budov potrebné investovať. Investície v zdravotníctve treba plánovať na základe jasne stanovených priorít.

Uviedol to Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií na sociálnej sieti.

Investičné priority a ich súlad

Poukázal pritom na to, že viaceré nemocnice si pre víziu financií z plánu obnovy pripravili svoje rozvojové plány.

"Keďže projekty sa pripravujú dlho a nedajú sa financovať všetky naraz, potrebujeme vedieť, v akom poradí sa do nich pustiť. Ministerstvo zdravotníctva by malo pomenovať investičné priority na základe postavenia nemocníc v rámci národnej siete a technického stavu infraštruktúry. Národnú sieť už pozná. O technickom stave vie do určitej miery z predložených projektov, zatiaľ však chýba celkový obraz pre všetky nemocnice," skonštatoval.

Ministerstvo by malo preto podľa Útvaru hodnoty za peniaze zabezpečiť súlad pripravovaných projektov s prebiehajúcou reformou nemocníc a podľa nej projekty priorizovať.

"Väčšina projektov bola pripravená pred jej zverejnením začiatkom roka 2023. Nemocnice vplyv reformy počítali na základe čiastkových zverejnených informácií, preto by bolo vhodné súlad opätovne otestovať," odporučil.

Efektívnejšie využívanie lôžok

Útvar hodnoty za peniaze upozornil, že rozsah pripravovaných projektov má zodpovedať potrebe. V projektoch, ktoré hodnotil, navrhol viaceré úspory, vyplývajúce najmä z úpravy rozsahu, ktoré majú viesť k efektívnejšiemu využívaniu lôžok.

"To je aj cieľom optimalizácie siete nemocníc. Počet lôžok sa určuje na základe predpokladaného množstva výkonov, ktoré boli vo viacerých projektoch nerealistické," ozrejmil.

Rezortu odporúča vypracovať jednotnú metodiku na analýzu nákladov a prínosov.

"Modernizácie nemocníc majú veľa spoločenských prínosov, ktoré nie sú vyčíslené - kvalitnejšia starostlivosť, vyšší komfort pre pacientov aj personál či izby v lepšom štandarde. Ich vyčíslenie umožní lepšie porovnávať projekty medzi sebou," vysvetlil Útvar hodnoty za peniaze.

Plán obnovy nevykryje všetky potrebné projekty

Do nemocníc treba podľa jeho slov investovať okrem iného pre ich zlý technický stav, ktorý spôsobili dlhoročné zanedbané investície.

Útvar hodnoty za peniaze v tejto súvislosti podotkol, že náklady pripravených projektov sú o dosť vyššie, než je možné zafinancovať z plánu obnovy, no aj tak to vníma pozitívne.

"Hoci sú celkové náklady projektov výrazne nad rámec tejto sumy, je dobré, že nemocnice majú pripravené dlhodobé plány rozvoja. Využiť ich môžu v budúcnosti, ak sa nájdu ďalšie zdroje financovania," dodal.

Zriadili recepciu a ďalšiu ambulanciu.

Nemocnica s poliklinikou Považská Bystrica (8 fotografií)

POVAŽSKÁ BYSTRICA. V Považskobystrickej nemocnici z vlastných zdrojov zefektívnili chod vyťaženého urgentného príjmu.

Lekári tak majú viac času na ošetrenie pacienta a všetky administratívne úkony, ktoré museli doteraz popri tom vykonávať, bude mať na starosti recepcia.

Ďalšou novinkou je príprava traumatologickej ambulancie, v ktorej zabezpečia kontrolné vyšetrenia. Pacienti, ktorí prídu po úraze na kontrolu, tak už nebudú musieť čakať niekedy aj hodiny kvôli náporu urgentných stavov.

Výzvou bude plánovaná kompletná obnova považskobystrickej nemocnice, na ktorú aktuálne pripravujú podklady a projekty.

Podali viacero projektov

O Plán obnovy sa z považskobystrickej nemocnice uchádzajú od začiatku vyhlásenia tejto výzvy. Urgentné bolo riešenie nepriaznivej situácie s nedostatkom všeobecných lekárov pre dospelých a primárnych pediatrov.

„Doteraz sa nám podarilo zrealizovať dva projekty z plánu obnovy. Zriadili sme všeobecnú ambulanciu pre dospelých a všeobecnú ambulanciu pre deti a dorast. Tri ďalšie projekty sú v štádiu posudzovania čo sa týka ekonomickej stránky. Verím, že zo strany ministerstva by sme mohli mať tieto projekty pozitívne ohodnotené,“ povedal Igor Steiner, riaditeľ Nemocnice s poliklinikou Považská Bystrica.

V článku sa dočítate, ako vyzerá nový systém na urgentnom príjme, kam budú chodiť pacienti po úrazoch na kontroly, aký má nový systém vplyv na čakaciu dobu pacientov na vyšetrenie, aké projekty z Plánu obnovy nemocnica uskutočňuje, za akým vyšetrením už nemusia pacienti dochádzať do krajských miest.

Aj nová všeobecná ambulancia pre dospelých je vyťažená na maximum. „Aktuálne je situácia taká, že pani doktorka zo všeobecnej ambulancie pre dospelých musela pozastaviť prijímanie nových pacientov. Nápor bol taký veľký, že by sa to nedalo zvládnuť. Ambulancia pre deti a dorast je na tom o niečo lepšie, tam je nárast plynulý, pokračujeme ďalej tak ako sa tam ľudia hlásia,“ povedal riaditeľ Igor Steiner.

Jeden z troch projektov, ktoré ministerstvo posudzuje, je refinancovanie kompletnej rekonštrukcie pôrodných sál, na ktorej už pracujú.

„Ďalší podaný projekt je realizácia mobilného hospicu, druhý je prebiehajúca rekonštrukcia pôrodných sál a tretí veľký projekt je komplexná rekonštrukcia Jednotky intenzívnej starostlivosti Interného oddelenia a celé oddelenie ARO,“ povedal riaditeľ nemocnice.

Za vyšetrením už nemusia dochádzať

Pacientom, ktorí trpia osteoporózou, uľahčí liečenie nový prístroj. „V tomto regióne bol iba jeden denzitometer, ktorý mal privátny lekár vo vlastnej ambulancii. My máme denzitometer, ktorý je inej kategórie, lebo je celotelový, na rozdiel od tohto, ktorý je na končatiny a na určité časti tela. Je to väčší stroj. Rozdiel je aj v tom, že tento stroj ukazuje presnejšie parametre v niektorých hodnotách,“ povedal Igor Steiner.

Využiteľnosť prístroja je od spustenia podľa riaditeľa nemocnie veľká. Pacienti už nemusia cestovať do krajských miest.

„Doteraz ľudia, hlavne staršie ženy, ktoré častejšie trpia osteoporózou, museli za týmto vyšetrením dochádzať do Žiliny alebo do Trenčína. V minúte, keď sa objavil tento stroj na našom röntgenologickom pracovisku, záujem veľmi rýchlo narástol. Už začínajú objednávať pacientov dopredu, aj keď čakacia doba je krátka, do týždňa sa to dá zvládnuť.“

Pacienti, ktorí museli cestovať za vyšetrením desiatky kilometrov, sú s prevádzkou spokojní. „Čakacia doba je minimálna, dokážu objednať na vyšetrenie ešte aj v ten týždeň, keď prídete. Je to skvelé, moderné a personál je ústretoví. Som rada, že takýto prístroj pribudol,“ povedala Emília Jankechová.

Systém urgentu zmenili

Lekári, ktorí sa starajú o vážne akútne prípady a úrazy boli donedávna zaťažovaní zdĺhavou administratívou. Okrem starostlivosti o pacienta museli zabezpečiť aj všetku evidenciu. Systém pred niekoľkými dňami na urgentnom príjme zmenili.

„Podarilo sa nám zrealizovať recepciu na Urgentnom príjme, čo veľmi zlepší priechodnosť tohto oddelenia. Lekári na jednotlivých ambulanciách sa nemusia zapodievať administratívou, ktorú odteraz už urobí recepcia. Pacient, ktorý na oddelenie vstupuje, je na recepcii zadaný do systému, takže priechodnosť už je ďaleko lepšia,“ povedal riaditeľ nemocnice Igor Steiner.

Po zaregistrovaní dostane pacient časenku do konkrétnej ambulancie a lekár sa môže naplno venovať ošetreniu.

Ďalšou významnou novinkou, ktorá chod urgentu zrýchli a zefektívni, je nová ambulancia určená na kontroly pacientov.

„Momentálne máme v pláne zrealizovať traumatologickú ambulanciu. Tá sa technicky práve pripravuje v priestoroch po bývalej kožnej lekárke. Opäť to súvisí s urgentom, keďže sa tam do dnešného dňa vykonávali aj kontroly po úrazoch. Tým pádom dochádzalo niekedy k zbytočným stretom,“ povedal riaditeľ nemocnice.

Keď prišla záchranka s pacientom v urgentnom stave, ľudia na kontroly museli tým pádom čakať. „Chceme to oddeliť, aby bol urgent iba pre náhle stavy a kontroly sa vykonávali v iných priestoroch,“ povedal Igor Steiner.

Pripravujú veľkú rekonštrukciu

Veľkou výzvou pre považskobystrickú nemocnicu bude kompletná rekonštrukcia všetkých budov vrátane kotolne.

„Plán financovania kompletnej rekonštrukcie nemocnice s poliklinikou s cieľom znížiť energetickú náročnosť z Plánu obnovy je momentálne rozpracovaný do tej miery, že je ukončený tepelný audit nemocnice. Momentálne kreslia projekty,“ povedal riaditeľ nemocnice Igor Steiner.

Aby bolo zníženie energetickej náročnosti efektívne, pribudnú aj technické riešenia na využitie obnoviteľných zdrojov energie. „Je to veľmi veľký projekt, pretože by sa mal týkať komplexnej rekonštrukcie kotolne, rozvodov, médií, zateplenia a opláštenia budov, vchodov, okien, strechy a alternatívnej energie,“ povedal riaditeľ.

Levice 9. júna (TASR) - Levická nemocnica aktuálne zápasí s nedostatkom krvi všetkých krvných skupín. Prosí preto darcov, aby prišli darovať krv. Na darovanie sa môžu objednať telefonicky každý pracovný deň, pričom odber sa realizuje vždy v utorok počas pracovných dní v čase od 7.00 do 11.00 h, informoval primár hematológie a transfúziológie Nemocnice Agel Levice Jozef Varga.

Nemocnica má svoju databázu darcov, ktorých v prípade potreby kontaktuje. "Dôležité však je budovať si sieť nových ľudí aj z radov prvodarcov. Medzi darcami krvi, ktorí darovali krv na našom oddelení, máme viac takých, ktorí darovali krv už viac ako stokrát. Momentálne máme nedostatok každej krvnej skupiny," povedal Varga.

Proces darovania krvi trvá asi hodinu a zahŕňa absolvovanie minifyzikálneho vyšetrenia, poskytnutie kompletnej anamnézy, odber krvi a odpočinok po odbere. Samotné darovanie krvi zvyčajne trvá približne desať minút v závislosti od úrovne hydratácie darcu. Frekvencia darovania krvi je u žien každé štyri mesiace a u mužov každé tri mesiace.

svl mac

Rakovinu kože bude po novom možné diagnostikovať oveľa rýchlejšie

Postačí na to iba smartfón so špeciálnym objektívom

Rakovina kože je jednou z najčastejších foriem rakoviny, ktorá postihuje milióny ľudí na celom svete. Včasná diagnostika a liečba môžu mať obrovský vplyv na prežitie pacientov. Avšak, pre nedostatok dermatológov a dlhé čakacie doby sa často stáva, že sa rakovina kože zisťuje neskoro, čo zvyšuje riziko jej šírenia a zníženie úspešnosti liečby.

Vďaka novému špeciálnemu objektívu však bude možné diagnostikovať rakovinu kože oveľa rýchlejšie. Ako uvádza portál The Independent, nová technológia by mala pomôcť odbremeniť aj ambulancie špecialistov. 

Momentálne testujú revolučný objektív v Anglicku. Dokáže zhotoviť veľmi detailné snímky kože, a tak skôr aj identifikovať zhubný nádor. 

Zdvojnásobenie počtu pacientov

Táto nová metóda by mohla zmeniť prístup k diagnostike rakoviny kože a poskytnúť pacientom príležitosť získať rýchlu odozvu a zároveň zvýšiť ich šance na úspešnú liečbu.

Objektív nájde svoje využitie v kožných ambulanciách, ale aj v niektorých ambulanciách všeobecných lekárov a v komunitných diagnostických centrách.

Vedci zistili, kedy sa rakovina prsníka šíri agresívnejšie. Teraz sa liečba môže zmeniť

Britská národná zdravotná služba plánuje do júla rozšíriť tzv. „teledermatológiu“ vo všetkých oblastiach Anglicka. Očakáva sa, že táto technológia umožní dermatológom zdvojnásobiť počet pacientov, ktorých dokážu diagnostikovať za jeden deň.

Taktiež pomôže lekárom všeobecných ambulancií na vidieku pri diagnostikovaní bez toho, aby pacienti museli navštíviť špecialistu v meste.

Skrátenie čakacej doby u lekára

Podľa britských zdravotníkov sa počas predchádzajúcej testovacej fázy v Británii zistilo, že zariadenie pomohlo vyhnúť sa približne 10-tisícom zbytočných návštev u dermatológa. Taktiež uviedli, že momentálne sa testujú nástroje umelej inteligencie na posúdenie prítomnosti rakoviny kože.

Zdravotníci z Británie dodávajú, že využívanie digitálnych technológií v zdravotníctve je mimoriadne dôležité, aby sa skrátili čakacie doby u lekárov a znížil sa celkový tlak na zdravotníctvo.

Diagnóza v predstihu

Krvný test Galleri by mohol urýchliť diagnostiku pre viac ako 50 rôznych typov rakoviny, naznačuje nová vedecká štúdia. TASR o tom informuje podľa denníka The Independent.

Test Galleri dokázal odhaliť príznaky rakoviny u 323 zo 6 238 ľudí, ktorí v Anglicku alebo Walese navštívili praktického lekára s podozrením na symptómy ochorenia. Rakovinu následne diagnostikovali 244 z týchto 323 pacientov.

Tento krvný test tak má potenciál v predstihu diagnostikovať niektoré onkologické ochorenia. V 85 percentách pozitívnych prípadov sa dalo určiť aj pôvodné miesto výskytu rakoviny.

Obrovský prelom v liečbe rakoviny pľúc: Zachrániť ťa môže jediná tabletka

Zistenia zo štúdie prezentovali na konferencii Americkej spoločnosti klinickej onkológie a publikovali v časopise The Lancet Oncology. Test vyvinula kalifornská biotechnologická spoločnosť Grail a koniec jeho skúšobnej fázy sa očakáva koncom tohto roka.

Prvý krok

Test Galleri zisťuje fragmenty nádorovej DNA v krvnom obehu. Pri niektorých typoch rakoviny sa objavuje ešte pred citeľnými symptómami ochorenia a jeho presnosť skúmajú vedci z Oxfordskej univerzity. Galleri bol „najúspešnejší“ pri rakovine hrubého čreva (37 percent), pľúc (22 percent), maternice (8 percent), pažeráka a žalúdka (6 percent) a vaječníkov (4 percentá).

Úspešnosť sa líšila v závislosti od štádia ochorenia – presnejší bol v pokročilom štádiu (95 percent), vo veľmi ranom štádiu to bolo „len“ 24 percent. Neodhalí ani všetky druhy rakoviny a nenahrádza ani skríningové programy NHS (zdravotnícky systém v Británii) pre rakovinu prsníka, krčka maternice a hrubého čreva.

„Štúdia je prvým krokom, ako otestovať nový spôsob čo najrýchlejšej identifikácie rakoviny. Jej skoršia detekcia je životne dôležitá a tento test by nám mohol pomôcť zachytiť viac rakoviny v skoršom štádiu a zachrániť tisíce životov,“ povedal profesor Peter Johnson, riaditeľ NHS pre rakovinu.

„Pacienti, ktorých stav je diagnostikovaný v prvej fáze ochorenia, majú až desaťkrát vyššiu šancu na prežitie v porovnaní s pacientami diagnostikovanými vo štvrtej fáze,“ uviedol v roku 2020 profesor Vladimír Janout z Univerzity Palackého v Olomouci.

„Väčšina pacientov najskôr navštívi lekára primárnej starostlivosti so symptómami ako strata hmotnosti, anémia alebo bolesť brucha. (Určenie príčiny) môže byť zložité, pretože ich môže spôsobovať viacero (onkologických) príčin,“ povedal Brian Nicholson z Oxfordskej univerzity.

Na presnejšiu diagnózu preto pacienti podstupujú invazívne a nákladné vyšetrenia. Ich liečba by sa však mohla začať oveľa skôr a s väčším úspechom, ak by sa rýchlo vylúčili iné možné diagnózy.

Ďakujeme, že čítaš Startitup. V prípade, že máš postreh alebo si našiel v článku chybu, napíš nám na redakcia@startitup.sk.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím (ÚKOZP) začína konanie v súvislosti s medializovaným prípadom odtiahnutia pacienta zdravotníkom nemocnice Louisa Pasteura v Košiciach.

Takéto správanie je neprípustné

Podľa komisárky Zuzany Stavrovskej je neprípustné, aby v inštitúciách, ktoré majú ľuďom pomáhať, dochádzalo k takémuto správaniu, a to dokonca zo strany odborného zdravotníckeho pracovníka. Zároveň uviedla, že ak by sa aj daný pacient správal nevhodne, nemôže byť takýmto nedôstojným a ponižujúcim spôsobom vyvedený z budovy.

Z videa, ktoré bolo zverejnené na sociálnych sieťach, podľa úradu vyplýva, že zdravotnícky pracovník porušil práva zakotvené v Ústave Slovenskej republiky zaručujúce nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia. Ako ďalej v tlačovej správe uviedla hovorkyňa úradu komisára Elena Koritšánska, podľa Ústavy SR tiež nemožno nikoho mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Zdravotník porušil nielen etický kódex, ale aj medzinárodné záväzky

Podľa zákona poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve je povinnosťou zdravotníckeho pracovníka vykonávať svoje zdravotnícke povolanie odborne, v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a s etickým kódexom. Viac o etickom kódexe TU.

Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím okrem toho považuje konanie zdravotníckeho pracovníka za konanie v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o Dohovor OSN o ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím, Dohovor OSN o ochrane ľudských práv a slobôd aj Dohovor OSN proti mučeniu, trestaniu alebo inému neľudskému zaobchádzaniu.

Zdroj: SITA (fa)